Marcos 1

BCO vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Godeya꞉ ene So꞉wa, Ya꞉su Kelisowa꞉ ene to nafalo꞉ mo꞉mo꞉do꞉wo꞉ we.
1 Xwɨyɨ́á iwamɨ́ó Gorɨxomɨ xewaxo Jisasɨ Kiraiso —O nene yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ Gorɨxo rɨ́peaŋorɨnɨ. O nánɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ seainɨpaxɨ́pɨ rɨpɨrɨnɨ.
2 Godeya꞉ tolo꞉ dinali sa꞉lan kalu, Aisaya eyo꞉ a꞉la꞉sa꞉sa꞉lo꞉ da꞉lab,
2 Eŋíná Jono wayɨ́ nɨneameaia wago sɨnɨ meŋáná xwɨyɨ́á Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́ Aisaiaoyɨ rɨnɨŋo Jono ná rɨ́wɨ́yo bɨnɨ́o nánɨ Gorɨxo xegɨ́ xewaxomɨ urɨŋɨ́ rɨpɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨnigɨnɨ, “Arɨ́á eɨ. Gorɨxonɨ gɨ́ xwɨyɨ́á yaŋɨ́ wiowárɨmɨ́áo joxɨ gɨ́ íwoxɨ xámɨ rɨmeanɨ nánɨ urowárɨmɨ́árɨnɨ. O joxɨ nánɨ óɨ́ simoinɨ́árɨnɨ.
3 “Kalu imilig nowo꞉ kalulo꞉ma kalaleli hen a꞉na iliki ho꞉le sa꞉lakiyo꞉,
3 O nurɨ ámá nánɨ dɨŋɨ́ meaŋe nɨŋwearɨ́ná joxɨ nánɨ rɨ́aiwá re rɨnɨ́árɨnɨ, ‘Ámɨná rɨ́wɨ́yo bɨnɨ́o nánɨ segɨ́ dɨŋɨ́ óɨ́ naŋɨ́nɨŋɨ́ nɨwimoiro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ. Óɨ́ píránɨŋɨ́ imoarɨgɨ́ápánɨŋɨ́ segɨ́ dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ nimónɨro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.’ Gɨ́ xwɨyɨ́á yaŋɨ́ wiowárɨmɨ́áo rɨ́aiwá e rɨnɨ́árɨnɨ.” Gorɨxo e rɨŋɨ́pa
4 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ Yo꞉n e kalaleli hen a꞉na fa꞉la꞉dota꞉ga꞉ widakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Gode eyo꞉ gili mogago꞉ dimida꞉len a꞉no꞉ hala꞉ma꞉ki, gio꞉ asulo꞉wo꞉ nodola꞉sa꞉ga꞉ foga꞉le sama. A꞉la꞉dimida꞉sa꞉ga꞉yo꞉ ho꞉na to꞉loma꞉ni ya꞉bi” a꞉la꞉sa꞉la꞉liki wida꞉i ane. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ eyo꞉ iyo꞉ ho꞉n amio꞉ a꞉na to꞉lola꞉len.
4 Jono wayɨ́ nɨneameaia wago ámá nánɨ dɨŋɨ́ meaŋe nɨrémorɨ wáɨ́ nurɨmerɨ re uragɨ́rɨnɨ, “Gorɨxo seyɨ́né ɨ́wɨ́ niga warɨgɨ́ápɨ yokwarɨmɨ́ seaiinɨ nánɨ segɨ́ uyɨ́niɨ́ yarɨgɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro nɨsanɨro ŋweápoyɨ. E nerɨ́náyɨ́, wayɨ́ seameaimɨ́ɨnɨ.” urarɨ́ná
5 Yudia hen us a꞉namilo꞉ sa꞉sen o꞉lia꞉, Ya꞉lusalemdo꞉ sa꞉sen kaluka꞉isaleyo꞉ modo꞉ ko꞉lo꞉ Yo꞉n elo꞉wa tambo kegenema꞉ni ane. I a꞉namilo꞉ kegenema꞉nikilo꞉ ane a꞉no꞉ mogago꞉ dimida꞉leno꞉ foga꞉le sa꞉labikiyo꞉, iyo꞉ ho꞉n Yodan amio꞉ Yo꞉na꞉yo꞉ a꞉na to꞉lolo꞉.
5 ámá obaxɨ́ Judayɨ́yá aŋɨ́yo dáŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ áwɨnɨ e wigɨ́ aŋɨ́ xwé bɨ xegɨ́ yoɨ́ Jerusaremɨ dáŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ Jono tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nuro wigɨ́ ɨ́wɨ́ niga warɨgɨ́ápɨ nánɨ waropárɨ́ wíáná iniɨgɨ́ Jodanɨ rapáyo wayɨ́ umeaiagɨ́rɨnɨ.
6 Yo꞉n elo꞉ helebeso꞉g ko꞉lo꞉ sa꞉ga꞉la꞉seno꞉ ka꞉mol fo꞉n ko꞉lo꞉ alula꞉sa꞉ga꞉ ka꞉la꞉sen. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ no꞉ do꞉go꞉f nowo꞉ hoda꞉sa꞉ga꞉ yafu difa꞉. Elo꞉ ma꞉no꞉ ko꞉lo꞉ na꞉seno꞉ sa꞉gema o꞉lia꞉ kola꞉ ho꞉n o꞉lia꞉ ko꞉lo꞉ na꞉sen.
6 O Gorɨxoyá xwɨyɨ́á yaŋɨ́ wiowárɨŋo aiwɨ seáyɨ e nerɨ weyɨ́ menagomanɨ. Rapɨrapɨ́ awiaxɨ́ yínagomanɨ. Kamerɨ́ —Ayɨ́ osɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́rɨnɨ. Kamerɨ́ ɨ́á aga iyɨ́ánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ nɨyínɨmáná arerɨxɨ́ agwoŋɨ́nɨŋɨ́ írɨŋɨ́yo nɨyínɨrɨ emeagorɨnɨ. Aiwá enɨ awiaxɨ́ nagomanɨ. Xópé tɨ́nɨ pɨ́kɨ́ iniɨgɨ́ tɨ́nɨ nagorɨnɨ.
7 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ elo꞉ to man sa꞉ma꞉ni mio꞉wo꞉ we. “Kalu ni fa꞉s amilo꞉ mia꞉nigab a꞉ma꞉ ene halaido꞉wo꞉ alan ko꞉lo꞉, ne e tinio꞉. Ne wilo꞉ma kalu ko꞉lo꞉, niyo꞉ e budi sa꞉ga꞉lo꞉ a꞉namilo꞉ me melealifa꞉ a꞉no꞉ ne gulalu siliki fagela꞉ma꞉no꞉wo꞉ mo꞉ililo꞉.
7 O Jisaso, rɨ́wɨ́yo bɨnɨ́o nánɨ wáɨ́ nemerɨ́ná waunɨ́ xwɨyɨ́á re ragɨ́rɨnɨ, “Nionɨ eŋɨ́ eánɨŋáonɨ aiwɨ eŋɨ́ eánɨŋɨ́ nionɨyá tɨ́nɨ rɨ́wɨ́yo bɨnɨ́oyá tɨ́nɨ xɨxenɨmanɨ. Oyá nɨmúronɨ. Omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áyɨ́ ananɨ wigɨ́ bosoyá sɨkwɨ́ sú gwɨ́ wíkweaiarɨgɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ nionɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ yeáyɨ́ nurɨ́nɨrɨ o aga seáyɨ émɨ nɨmúrónɨŋagɨ nánɨ oyá sɨkwɨ́ sú gwɨ́ wíkweaipaxɨ́ menɨnɨ.” nurɨrɨ
8 Niyo꞉ gio꞉ ho꞉ndeya to꞉lola꞉lo꞉l ko꞉sega, eyo꞉ gio꞉ Godeya꞉ Mamaya꞉ to꞉loma꞉ib.”
8 re uragɨ́rɨnɨ, “Nionɨ wayɨ́ nɨseameairɨ́ná sa iniɨgɨ́ tɨ́nɨnɨ igɨ́á seaeaarɨŋárɨnɨ. Rɨ́wɨ́yo bɨnɨ́o wayɨ́ nɨseameairɨ́ná kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ tɨ́nɨ seainɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
9 Ho꞉len a꞉namio꞉ Ya꞉suwo꞉ Nasala꞉t, Ga꞉lili hen a꞉na a꞉la꞉ta꞉ga꞉ Yo꞉ndo꞉wa fa꞉la꞉dowabiki, Yo꞉n eyo꞉ e Yodan amio꞉ a꞉na to꞉lolo꞉.
9 Jono wáɨ́ urarɨ́ná Jisaso Gariri pɨropenɨsɨ́yo xegɨ́ aŋɨ́ Nasaretɨ ŋweaŋe pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ Jonomɨ wímeááná iniɨgɨ́ Jodanɨ rapáyo wayɨ́ numeairɨ
10 Ya꞉suwo꞉ ho꞉na ti ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ fa꞉la꞉dowabikiyo꞉, Hebeneyo꞉ kolaetaki, Mamayo꞉ o꞉ba꞉ hi o꞉ngo꞉ ko꞉lo꞉ tinda꞉ga꞉, eya mesa꞉ni yabi ba꞉ba꞉.
10 wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Jisaso iniɨgɨ́yo dánɨ nímɨnɨmeámɨ yarɨ́ná aŋɨ́namɨ dánɨ óɨ́ inɨ́agɨ kwíyɨ́ Gorɨxoyá xawiówɨ́nɨŋɨ́ xɨ́o nánɨ weaparɨŋagɨ wɨnɨŋɨnigɨnɨ.
11 A꞉na asitabiki, to nowo꞉ Hebene a꞉la꞉ta꞉ga꞉ sa꞉lakiyo꞉, “Ge no꞉no꞉n so꞉wa ha꞉fo꞉lo꞉ disa꞉yo꞉ ge ko꞉lo꞉, niyo꞉ ge mada alan asulo꞉l.”Ya꞉suwo꞉ ho꞉na to꞉lolab.|alt="Jesus Baptized" src="41_Mk_01_07_RG_gr.tif" size="col" copy="© Sweet Publishing http://sweetpublishing.com, licensed under a CC: BY-SA 3.0 Unported licence." ref="1.9-11"
11 Sɨnɨ e wɨnarɨ́ná Gorɨxo aŋɨ́namɨ dánɨ Jisasomɨ re urarɨŋagɨ arɨ́á wiŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ íwɨ́ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ rɨyiŋáoxɨ nánɨ aga yayɨ́ seáyɨ e ninarɨnɨ.” urarɨŋagɨ arɨ́á nɨwimáná eŋáná
12 Ya꞉suwo꞉ ho꞉na to꞉lola꞉sa꞉ga꞉yo꞉, kalulo꞉ma kalaleli hen a꞉na, Mamaya꞉ tililia꞉gane.
12 Gorɨxoyá kwíyɨ́ Jisasomɨ rɨxa ámá nánɨ dɨŋɨ́ meaŋe nánɨ nɨméra nurɨ
13 E ho꞉leno꞉ do꞉la꞉fo꞉ fa꞉la꞉da꞉in a꞉no꞉ ilaboda꞉ no꞉ o꞉lia꞉ sia꞉lab amio꞉, ma꞉mula꞉ kaluwa꞉ bo꞉fo꞉len. E a꞉na sia꞉len amio꞉, Sa꞉da꞉na꞉ eyo꞉ Ya꞉suwo꞉ mogago꞉ dimidama꞉ki, a꞉la꞉ta꞉ga꞉ da꞉fe ba꞉ba꞉.
13 o e ŋweaŋáná sɨ́á 40 nóra warɨ́ná Seteno —O imɨ́óyo xɨráónɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nánɨ nɨ́nɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ wurɨ́nɨgɨ́orɨnɨ. O nɨbɨrɨ Jisaso xanoyá maŋɨ́ pɨ́rɨ́ owiaíkinɨrɨ iwamɨ́ó wíwapɨyarɨŋagɨ aí o ɨ́wɨ́ wí mé sɨ́nɨ tɨ́ŋɨ́ e nɨŋwearɨ́ná aŋɨ́najɨ́ nɨwímearo sɨmɨŋɨ́ wínagɨ́árɨnɨ.
14 Yo꞉n e dibolo a usa to꞉lola꞉sa꞉ga꞉ a꞉labiki, Ya꞉suwo꞉ Ga꞉lili hen a꞉namio꞉ Godeya꞉ to nafayo꞉ a꞉na walama꞉ni ane.
14 Rɨ́wéná Jisaso, Jono rɨxa gwɨ́ ŋweaŋáná, o Gariri pɨropenɨsɨ́yómɨnɨ nurɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ winɨpaxɨ́ Gorɨxo xɨ́o xegɨ́ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ píránɨŋɨ́ umeŋweanɨ́ápɨ nánɨ wáɨ́ nurɨmerɨ
15 Eyo꞉ a꞉la꞉wido꞉, “Godeya꞉lo꞉ bo꞉fo꞉mela꞉no꞉ ho꞉lendeyo꞉ ko꞉na꞉ma dowab. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ gio꞉ o꞉go꞉ asulo꞉wo꞉ nodola꞉sa꞉ga꞉, to nafa we tilidabuma. Ho꞉lendeyo꞉ o꞉gdo꞉ fa꞉la꞉dowabo꞉ we.”
15 repɨyɨ́ re wiemeŋɨnigɨnɨ, “Rɨxarɨnɨ. Gorɨxo seyɨ́né xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ píránɨŋɨ́ seameŋweanɨ́ápɨ sɨŋánɨ imónɨnɨ aŋwɨ ayo eŋagɨ nánɨ segɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro xwɨyɨ́á yayɨ́ seainɨpaxɨ́ nionɨ seararɨŋá rɨpɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.” nurɨmerɨ
16 Ya꞉suwo꞉ Ga꞉lili ho꞉n golo꞉ aniba sia꞉lena, ka꞉lo꞉ to꞉lolan kalu a꞉la꞉, Saimon dia꞉ ene ao Andululia꞉yo꞉ dage to꞉lola꞉lena ba꞉ba꞉.
16 ipí xegɨ́ yoɨ́ Gariri rɨwoŋɨ́pámɨ nɨpurɨ́ná ámá peyɨ́ nánɨ yarɨgɨ́á waú Saimono tɨ́nɨ xogwáo Adɨruo tɨ́nɨ peyɨ́ nánɨ ubenɨ́ ipíyo mamówárarɨŋagɨ́i nɨwɨnɨrɨ nɨwímearɨ
17 A꞉la꞉ a꞉no꞉ galilia꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Ya꞉suwa꞉yo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Niyo꞉ ga꞉go꞉ kalu tili sa꞉la꞉lan man a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ walama꞉no꞉. Ga꞉go꞉ ne kudu mena.”
17 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Agwiagwí omɨŋɨ́ peyɨ́ nánɨ yarɨgɨ́í rɨpɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nɨxɨ́dɨ́piyɨ. Omɨŋɨ́ xegɨ́ bɨ peyɨ́ meaayarɨgɨ́ípa ámá enɨ axɨ́pɨ e meapɨsi oeaíwapɨyimɨnɨ.” uráná
18 Wigibole a꞉naka a꞉la꞉yo꞉ dageyo꞉ ta꞉ta꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉su e ko꞉lo꞉ kudu ane.
18 agwiaú re egɨ́isixɨnɨ. Rɨxa peyɨ́ nánɨ yarɨgɨ́ípɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ númɨ ugɨ́isixɨnɨ.
19 Ya꞉suwo꞉ heb doba꞉da꞉ o꞉fina꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Sa꞉ba꞉diya꞉ inso꞉ a꞉la꞉, Ya꞉ma꞉s o꞉lia꞉ ene ao Yo꞉no꞉, ho꞉n ko꞉su usa iliki, dage digala꞉lena ba꞉ba꞉.
19 Númɨ warɨ́ná Jisaso sɨnɨ ná jɨ́e onɨmiápɨ nurɨ́ná ámɨ ámá waú, Sebediomɨ xewaxowaú Jemiso tɨ́nɨ xogwáo Jono tɨ́nɨ ewéyo nɨŋweámáná egɨ́ ubenɨ́ peyɨ́ nánɨ yarɨgɨ́íú arɨ́kínɨŋagɨ yadɨrɨpɨ́narɨŋagɨ́i nɨwɨnɨrɨ
20 A꞉la꞉ a꞉no꞉ Ya꞉su eyo꞉ ba꞉da꞉sa꞉ga꞉, elo꞉wa mena꞉ki ho꞉ido꞉. Ho꞉idabiki a꞉la꞉ma꞉yo꞉ iya Sa꞉ba꞉di sulo꞉wo꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ene nanog dian kalu o꞉lia꞉yo꞉ ho꞉n ko꞉su ka ta꞉ta꞉ga꞉, Ya꞉su kudu ane.
20 rɨxa “Agwiagwí enɨ nɨxɨ́dɨ́piyɨ.” uráná agwiaú xano tɨ́nɨ o xegɨ́ ámá nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́á tɨ́nɨ sɨnɨ ewéyo ŋweaŋáná pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ omɨ númɨ ugɨ́isixɨnɨ.
21 Iyo꞉ Kabaniom ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ sen amio꞉, Ha꞉fo꞉lo꞉ Dowan ho꞉leno꞉ a꞉na fa꞉la꞉dowabiki, Ya꞉suwo꞉ ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ Godeya꞉ mano꞉ tolo꞉ wida꞉sen ayamio꞉ a꞉na mo꞉mo꞉da wido꞉.
21 Jisaso wirɨmeáróɨ́wa tɨ́nɨ nurɨ aŋɨ́ yoɨ́ Kapaneamɨyo nɨrémoro rɨxa Sabarɨ́á —Sɨ́á ayi Judayɨ́ omɨŋɨ́ wí mé kikiɨ́á nero xwɨyɨ́á Gorɨxoyá arɨ́á wianɨro nánɨ awí eánarɨgɨ́áyirɨnɨ. Sɨ́á ayi imónáná rotú aŋɨ́yo nɨpáwiro o ámáyo uréwapɨyarɨ́ná
22 Kaluka꞉isale iyo꞉ to man elo꞉ widab a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉ mada molo dabu. Mo꞉wo꞉ elelo꞉ wida꞉sen kalu i a꞉ma꞉yo꞉ noma꞉lo꞉ sa꞉sa꞉lo꞉ a꞉no꞉ agela꞉sa꞉ga꞉ wido꞉. Ko꞉sega Ya꞉su eyo꞉ elelo꞉ wida꞉sen kaluwa꞉lo꞉ wido꞉ aumbo꞉ mo꞉widaki, eyo꞉ ene halaido꞉ o꞉lia꞉ iliki widabiki, iyo꞉ molo asulo꞉.
22 ayɨ́ Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa uréwapɨyarɨgɨ́ápa muréwapɨyí aga Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ xiáwónɨŋɨ́ rarɨŋagɨ nɨwɨnɨro o uréwapɨyarɨŋɨ́pɨ nánɨ mɨŋɨ́ sɨ́ŋá nɨweánɨro yarɨ́ná
23 Ya꞉suwo꞉ a꞉na wida꞉len amio꞉, kalu mama mogago꞉lo꞉ dowa꞉sen nowo꞉ tolo꞉ wida꞉sen aya sen ko꞉lo꞉, e Ya꞉su elo꞉ to sa꞉lab a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Ya꞉suwo꞉ dabuma꞉ki ho꞉ido꞉.
23 íná ámá imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́ wo rotú aŋɨ́yo ínɨmɨ dánɨ makɨrɨ́wɨ́ nɨmorɨ
24 “Ya꞉su, Nasala꞉t kalu ge, nilo꞉ wiyo꞉ wagama꞉ni mio꞉wo꞉? Ge nio꞉ ko꞉lo꞉ mogaila꞉ma꞉ni mio꞉wo꞉? Ne ge asulab. Godeya꞉ ene Malilo꞉ kaluwo꞉ ge.”
24 xwamiánɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nasaretɨ dáŋɨ́ Jisasoxɨ imɨ́one pí neaimɨnɨrɨ barɨŋɨnɨ? ‘Xwɨrɨ́á neaikɨxémɨnɨrɨ rɨ́a barɨŋɨnɨ?’ nimónarɨnɨ. Nionɨ nɨjɨ́árɨnɨ. Joxɨ Gorɨxo xewaxoxɨ xɨ́o rɨrɨ́peaŋoxɨrɨnɨ.” uráná
25 Ko꞉sega Ya꞉su eyo꞉ emo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ge tola꞉so꞉bo! Ge kalu ko ta꞉ta꞉ga꞉, ha꞉la꞉ya handaloma!”
25 Jisaso mɨxɨ́ numáɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pɨ́nɨ wiáreɨ! Dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́pɨxɨnɨ nɨwáramómɨ uɨ!” uráná
26 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ mama mogago꞉wa꞉yo꞉ kalu a꞉no꞉ mada alan bibisadoma꞉ki dimida꞉sa꞉ga꞉yo꞉, e gana gilia꞉sa꞉sa꞉ga꞉ a꞉na sili alifo꞉gane.
26 imɨ́o ámáomɨ meaŋɨ́ neaárɨrɨ o sinapɨxwɨ́nɨ́ nerɨ weŋáná imɨ́o nurɨ́ná makɨrɨ́wɨ́ nɨmómɨ uŋɨnigɨnɨ.
27 Kaluka꞉isale kegeo꞉ a꞉ma꞉yo꞉ iligi ba꞉da꞉sa꞉ga꞉ egelebo꞉ nenelaki, “We waga dimidaba꞉le? Man halaido꞉ we, nio꞉ ho꞉gi widabiki bo꞉do꞉l. Mo꞉wo꞉ kalu wema꞉yo꞉ mama mogago꞉mo꞉wo꞉ towo꞉ halaido꞉ sa꞉labiki, iyo꞉ kudu ha꞉naki dimidab.”
27 Makɨrɨ́wɨ́ nɨmómɨ úagɨ ámá nɨ́nɨ sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro mɨŋɨ́ sɨ́ŋá nɨweánɨro xwɨyɨ́á nɨrɨga nuro re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “Xwɨyɨ́á apimɨ xiáwónɨŋɨ́ nearéwapɨyarɨŋɨ́pɨ xegɨ́ bɨrɨnɨ. Eŋíná arɨ́á wiagwámanɨ. Aga sɨnɨ sɨŋɨ́ aí arɨ́á wiarɨŋwɨnɨ. Imɨ́ó aí sekaxɨ́ uráná arɨ́á wiarɨŋoɨ.” rɨnɨ́agɨ́a
28 Ya꞉suwa꞉lo꞉ dimido꞉ a꞉no꞉ bo꞉bo꞉ge malola꞉likilo꞉ aneyo꞉, Ga꞉lili hen a꞉no꞉ tambo da꞉da꞉i aneyo꞉ ililo꞉.
28 xwɨyɨ́á Jisaso éɨ́pɨ nánɨ Gariri pɨropenɨsɨ́yo rɨxa yanɨ́ amɨ amɨ niwéa uŋɨnigɨnɨ.
29 Ya꞉suwo꞉, Ya꞉ma꞉so꞉, Yo꞉no꞉ iyo꞉ tolo꞉ wida꞉sen ayo꞉ ta꞉ta꞉sa꞉ga꞉, egele Saimon dia꞉ Andululia꞉ma꞉ aya ha꞉na꞉sio꞉.
29 Jisaso rotú aŋɨ́yo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nɨpeyearɨ nurɨ aŋɨ́ Saimonoyá tɨ́nɨ Adɨruoyá tɨ́nɨ xɨráxogwáowaúyá aŋɨ́yo nɨpáwiro Jemiso tɨ́nɨ xogwáo Jono tɨ́nɨ enɨ nawínɨ páwíáná
30 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Saimona꞉ ingaya꞉ anowo꞉ ofo꞉ walaf ba꞉la꞉sa꞉ga꞉ uwo꞉ba da꞉labiki, iliyo꞉ e bo꞉ba꞉ki Ya꞉sumo꞉ sio꞉.
30 Saimonomɨ xɨneagwí wará rɨ́á pɨrɨ́ wiarɨŋagɨ nánɨ sá weŋagɨ Jisasomɨ rɨxa áwaŋɨ́ urɨ́agɨ́a
31 Iliyo꞉ a꞉la꞉sa꞉labiki, Ya꞉suwo꞉ ga a꞉ma꞉ uwo꞉ba ba꞉ba꞉ni ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, ene dagiya ta꞉li dota꞉ga꞉ ta꞉galifa꞉. A꞉la꞉dimidabiki ofo꞉ walaf e amilo꞉ deleno꞉ wigibo a꞉naka e falelabiki, ga a꞉ma꞉yo꞉ iyo꞉ asuwa꞉takiyo꞉, ma꞉no꞉wo꞉ imo꞉ maiya꞉ki so꞉fa꞉.
31 o í weŋe nánɨ nurɨ wéyo ɨ́á meááná sɨmɨxɨ́ rɨxa pɨ́nɨ wiárɨ́agɨ í nɨwiápɨ́nɨmearɨ rɨxa aiwá rɨ́á nɨyearɨ tɨnɨŋɨ́pɨ nɨmearɨ mɨnɨ nɨwia uŋɨnigɨnɨ.
32 O꞉g ga꞉lo a꞉namio꞉, walaf nolo꞉lo꞉, mama mogago꞉lo꞉ dowo꞉ a꞉no꞉lo꞉ Ya꞉sumo꞉ falelema꞉ki a꞉la꞉ta꞉ga꞉ tilili mio꞉.
32 Rɨxa sɨ́á sisisaŋɨ́ imónarɨ́ná sogwɨ́ rɨxa wéɨ́mɨ eŋáná ámá aŋɨ́ apimɨ dáŋɨ́ sɨmɨxɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ nɨmeámɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨbɨro
33 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ amisa꞉n kaluka꞉isaleyo꞉ tambo Ya꞉sulo꞉ sen a toga꞉me a꞉na kegeabiki,
33 rɨxa oxɨ́ apɨxɨ́ niaíwɨ́ aŋɨ́ apimɨ dáŋɨ́yɨ́ aŋɨ́ Jisaso ŋweaŋiwámɨ ɨ́wí e awí eaárɨnarɨ́ná
34 Ya꞉su eyo꞉ kalu walaf ko꞉li ko꞉lilo꞉lo꞉ dowo꞉lo꞉ ya꞉sio꞉ a꞉no꞉ modo꞉ ko꞉lo꞉ falele alifelo꞉. Eyo꞉ mama mogago꞉wo꞉ kalu amilo꞉ dosdo꞉ elen a꞉no꞉ tambo o꞉luga꞉felo꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ mama mogago꞉ iliyo꞉ e Gode Inso꞉ a꞉la꞉bo꞉ asulo꞉ ko꞉lo꞉, Eyo꞉ mamamo꞉wo꞉ towo꞉ sama꞉kiyo꞉ fogo꞉ mo꞉dimi.
34 o ámá pí pí sɨmɨxɨ́ yarɨgɨ́áyo naŋɨ́ imɨxowárɨrɨ ámá imɨ́ó sayá nɨmerɨ xɨxéroarɨŋɨ́yo enɨ imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnowárɨrɨ nerɨ́ná imɨ́ó o Gorɨxo xewaxo eŋagɨ nɨjɨ́á imónɨŋagɨ́a nánɨ mɨxɨ́ numáɨnowárɨrɨ́ná xwɨyɨ́á wí orɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpa eŋɨnigɨnɨ.
35 Kea꞉fo nulu sololi olabiki, Ya꞉suwo꞉ dasila꞉sa꞉ga꞉, ayo꞉ ta꞉ta꞉sa꞉ga꞉, ina꞉lilo꞉ Godemo꞉lo꞉ tolo꞉ sa꞉la꞉sen hen a꞉na sa꞉ma꞉ni ane.
35 O wɨ́á mónɨŋɨ́mɨ sɨnɨ sɨ́á xaíwɨ́ yinɨŋáná nɨwiápɨ́nɨmearɨ nɨpeyeámáná ámá mɨŋweagɨ́e nánɨ nurɨ e Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ ŋweaŋáná
36 Saimon, e o꞉lia꞉lo꞉ sa꞉sen kalu a꞉no꞉ Ya꞉suwo꞉ keda꞉li ha꞉na꞉sa꞉ga꞉yo꞉,
36 Saimono tɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨrɨ emearɨgɨ́áwa tɨ́nɨ Jisaso sɨnɨ aŋɨ́yo mɨŋweaŋagɨ nɨwɨnɨro o nánɨ pɨ́á néra nuro
37 Ya꞉suwo꞉ galiliakiyo꞉ emo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Kaluka꞉isaleyo꞉ tambo ge ba꞉ba꞉no꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ kedab.”
37 nɨwímearɨ́ná re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Oxɨ́ apɨxɨ́ niaíwɨ́ nɨ́nɨ joxɨ nánɨ pɨ́á yanɨro yarɨŋoɨ.” urɨ́agɨ́a
38 Ya꞉suwa꞉ a꞉ma꞉la꞉ sa꞉laki, “Niliyo꞉ amisa꞉n nol anib amilo꞉ sab a꞉na walama꞉ni ha꞉na꞉n. Mo꞉wo꞉ ne wilo꞉ mio꞉wo꞉ o꞉m.”
38 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “E nerɨ aiwɨ aŋɨ́ wíyo nionɨ xwɨyɨ́á ‘Gorɨxo píránɨŋɨ́ seameŋweanɨ sɨŋánɨ imónɨnɨ aŋwɨ ayorɨnɨ.’ rarɨŋápɨ wáɨ́ ourɨmemɨ nánɨ owaneyɨ. Xwɨyɨ́á apɨ aŋɨ́ amɨ amɨ áwaŋɨ́ urɨmɨnɨrɨ bɨŋárɨnɨ.” nurɨrɨ
39 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ e mano꞉ Ga꞉lili anib amilo꞉ amisa꞉n kandayo꞉ a꞉no꞉ tambo wida꞉liki ha꞉nakiyo꞉, mama mogago꞉lo꞉ dosdo꞉wo꞉ o꞉luga꞉felo꞉.
39 Gariri pɨropenɨsɨ́yo amɨ amɨ nemerɨ́ná wigɨ́ rotú aŋɨ́ iwiwámɨ nɨpáwiemerɨ wáɨ́ urɨrɨ ámá imɨ́ó sayá nɨmerɨ xɨxéroarɨŋɨ́ tɨ́ŋɨ́yo mɨxɨ́ umáɨnowárɨrɨ nerɨ e emeŋɨnigɨnɨ.
40 Aintalo꞉ dowo꞉ kalu nowo꞉ Ya꞉sulo꞉wa ya꞉ga꞉, gulalu misa꞉fu alilaki ha꞉iyakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Kalu Alan giyo꞉ ne asuwa꞉fa꞉no꞉ asulalega, ne falele alifoma.”
40 Ámá peyɨyɨ́ —Sɨmɨxɨ́ apɨ ámá sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná neaxɨ́meanɨgɨnɨrɨ éɨ́ yarɨgɨ́ápɨrɨnɨ. Sɨmɨxɨ́ ayɨ́ tɨ́ŋɨ́ wo, Jisaso emearɨ́ná, omɨ nɨwímearɨ sɨ́mɨmaŋɨ́mɨnɨ xómɨŋɨ́ nɨyɨkwirɨ waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ nɨsimónɨrɨ́náyɨ́, ananɨ píránɨŋɨ́ nimɨxɨpaxɨ́rɨnɨ.” urɨ́agɨ
41 Kalu a꞉ma꞉lo꞉ dimidab a꞉no꞉ Ya꞉su eyo꞉ nofola꞉sa꞉ga꞉, e dagiyo꞉ talagaki, kalu a꞉ma꞉ do꞉mo꞉wa golakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Niyo꞉ ge o꞉li asuwa꞉fa꞉nigo꞉l ko꞉lo꞉, do꞉mo꞉ gilo꞉wo꞉ nafale ta꞉to꞉l.”
41 o wá nɨwianɨrɨ wé ɨ́eapá nɨwirɨ omɨ seáyɨ e nɨwikwiárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “‘Nionɨ joxɨ naŋɨ́ oimónɨnɨ.’ nimónarɨnɨ. Rɨxa naŋɨ́ imóneɨ.” uráná re eŋɨnigɨnɨ.
42 Wigibole a꞉naka, aintalo꞉ dowo꞉ kalu a꞉no꞉ imula꞉sa꞉ga꞉, do꞉mo꞉ elo꞉wo꞉ nafale dowo꞉.
42 Peyɨyɨ́ rɨxa axíná yɨ́moŋɨnigɨnɨ.
43 Ya꞉su eyo꞉ kalu a꞉no꞉ o꞉g a꞉naka iliga꞉taka, emo꞉wo꞉ towo꞉ halaido꞉ a꞉la꞉sio꞉,
43 Rɨxa apaxɨ́ mé yɨ́móagɨ Jisaso apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwa tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nurowárɨrɨ́ná arɨ́á jɨyikɨ́ norɨ
44 “Ge ko꞉lo꞉ falele alito꞉l we kalu nolbo꞉wo꞉ mada sa꞉la꞉so꞉bo. Kaluka꞉isale tambowa꞉yo꞉ gi ogen ko falelo꞉lo꞉b a꞉la꞉asuluma꞉ki, ge bobalo꞉ so꞉mea꞉sen kalumo꞉wo꞉ walama꞉ni ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, Mo꞉sa꞉sa꞉ ele saefa꞉ a꞉no꞉ kudu ha꞉nakiyo꞉, Godemo꞉ boba so꞉kugulu mea꞉niki hamana” a꞉la꞉sio꞉.
44 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Naŋɨ́ simɨxɨ́áyɨ́ nánɨ amíná nurɨ ámáyo áwaŋɨ́ murɨpanɨ.” nurɨrɨ ámá o wigɨ́ yarɨgɨ́ápɨ mé ámáyo xewanɨŋo áwaŋɨ́ nura emenɨgɨnɨrɨ e nurɨrɨ ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Amíná apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwa tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nurɨ womɨ sɨwá nɨwinɨrɨ naŋwɨ́ rɨdɨyowá nánɨ negɨ́ arɨ́o Moseso eŋíná ŋwɨ́ ikaxɨ́ nearagɨ́yɨ́ bɨ rɨdɨyowá siárirɨ joxɨ naŋɨ́ imónɨ́ɨ́yɨ́ nánɨ áwaŋɨ́ rɨrɨ enɨ mɨnɨ wíɨrɨxɨnɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
45 Ko꞉sega a꞉la꞉bo꞉ mo꞉dimidaki, e amilo꞉ dimido꞉ a꞉no꞉ kalaba malola꞉li sia꞉len. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ to sa꞉la꞉i ane a꞉na ilikiyo꞉, Ya꞉suwo꞉ amisa꞉n usamilo꞉ mia꞉no꞉wo꞉ mo꞉mio꞉. A꞉la꞉gabiki e ha꞉la꞉ka sia꞉len ko꞉sega, amisa꞉n kaluka꞉isale ko꞉li ko꞉lilo꞉ iliyo꞉ e keda꞉i ya꞉sa꞉ga꞉ elo꞉ sena fa꞉la꞉dowa꞉len.
45 o Jisasomɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ́ná arɨ́kí áwaŋɨ́ rɨmeŋɨnigɨnɨ. E éagɨ nánɨ Jisaso ámá arɨ́kí upupɨ́gɨ́ nipɨ́rɨxɨnɨrɨ aŋɨ́ bɨ bimɨ nurɨ́ná sɨŋánɨ mɨrémopaxɨ́ nɨwimónɨrɨ nánɨ ámá mayɨ́ e ŋweaŋáná ámá amɨ amɨ dánɨ o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ bagɨ́árɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra