Marcos 14

BCO vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Tinio꞉ Asulo꞉ Ma꞉no꞉ ho꞉len o꞉lia꞉ Falawa Mosolo꞉ Dowo꞉fa꞉ sagalema꞉no꞉ a꞉no꞉lo꞉, ho꞉len a꞉la꞉ a꞉no꞉ o꞉fa꞉la꞉doma꞉nigabiki, Godemo꞉ bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu i o꞉lia꞉, elelo꞉ wida꞉sen kalu i o꞉lia꞉ma꞉yo꞉, Ya꞉suwo꞉ ta꞉lia꞉sa꞉ga꞉ sa꞉mba꞉niki, togo꞉ wo꞉no꞉le keda꞉len.
1 Rɨxa sɨ́á wɨyaú óráná sɨ́á eŋíná aŋɨ́najo Judayo múroŋɨ́ nánɨ bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ mayɨ́ iwamɨ́ó narɨgɨ́áyi —Eŋíná sɨ́á ayi Judayo Isipɨyɨ́ mɨxɨ́ ináyo ɨ́á xeŋwɨrárɨŋáná Gorɨxo niaíwɨ́ xámɨŋɨ́ nɨ́nɨ opɨkímɨnɨrɨ aŋɨ́najɨ́ oyáo urowárɨŋɨ́ aiwɨ Judayɨ́ Gorɨxo ŋwɨ́ ikaxɨ́ urɨ́ɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nerɨ bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ mayɨ́ úrapí nimɨxɨro nɨnɨro sipɨsipɨ́ nɨpɨkiro ówaŋɨ́yo ragɨ́ xópé yárɨ́á eŋagɨ nánɨ aŋɨ́najo ayo múroŋɨnigɨnɨ. Ayɨnánɨ xwiogwɨ́ o o pwéáná Judayɨ́ Gorɨxo eŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ mɨwinɨpa enɨgɨnɨrɨ sipɨsipɨ́ nɨpɨkiro bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ mayɨ́ úrapí nimɨxɨro narɨgɨ́árɨnɨ. Rɨxa sɨ́á wɨyaú óráná sɨ́á aŋɨ́najo Judayo múroŋɨ́ nánɨ bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ mayɨ́ iwamɨ́ó narɨgɨ́áyi imónɨnɨ́a eŋáná apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ awa Jisasomɨ arɨge ínɨmɨ ɨ́á nɨxɨrɨro pɨkianɨréwɨnɨro ínɨmɨ mekaxɨ́ nɨmero
2 Iliyo꞉ e sana soma꞉no꞉wo꞉ togo꞉ kedesa꞉ga꞉ nenelakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Niliyo꞉ Tinio꞉ Asulo꞉lo꞉ Ma꞉no꞉ ho꞉len a꞉namio꞉ Ya꞉su mo꞉ta꞉lia꞉no꞉, mo꞉wo꞉ ho꞉len a꞉na ta꞉lialega, kaluka꞉isale kegeo꞉ a꞉ma꞉yo꞉ gadiaki, towo꞉ alan kegema꞉ib,” a꞉la꞉sio꞉.
2 re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “Sɨ́á ayimɨ ámá nɨ́nɨ aiwá imɨxanɨro epɨ́royɨ́ egɨ́áyimɨ ayɨ́ mɨxɨ́ épɨ́mɨxamoanɨgɨnɨrɨ mɨpɨkipa éwanɨgɨnɨ.” rɨnɨgɨ́awixɨnɨ.
3 Ya꞉su e Ba꞉tani ilikiyo꞉, Saimon Aintalo꞉ ta꞉sen a꞉ma꞉ aya siliki, ma꞉no꞉wo꞉ a꞉na na꞉len ami, ga imilig nowo꞉ mahen amilo꞉ wa ho꞉n wasuwo꞉ dia꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉sulo꞉wa mio꞉. Mahen elo꞉ dia꞉mio꞉ a꞉no꞉ meyo꞉ usa gula꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉suwa꞉ misa꞉ wa꞉l a꞉na tambo kolodo꞉.
3 Jisaso ámɨ aŋɨ́ yoɨ́ Betani nánɨ nurɨ Saimono peyɨyɨ́ imónagoyá aŋɨ́yo nɨŋwearɨ aiwá narɨ́ná apɨxɨ́ wí werɨxɨ́ dɨŋɨ́ naŋɨ́ eaarɨŋɨ́ sɨxɨ́ wá —Sɨxɨ́ awá nɨgwɨ́ aga xwé roŋɨ́wárɨnɨ. Awá nɨmeámɨ nɨbɨrɨ ɨ́á nóxayimɨxɨrɨ Jisasomɨ mɨŋɨ́yo iwayɨmóáná
4 Kalu i a꞉namilo꞉ sen nol a꞉ma꞉yo꞉ ga a꞉ma꞉lo꞉ dimidab a꞉no꞉ ba꞉da꞉ga꞉, iyo꞉ kele asula꞉sa꞉ga꞉ mo꞉beaki, egelebo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ga we hala dimidab. Wa ho꞉n we madali walab.
4 wa wikɨ́ dɨŋɨ́ nɨwiaiwiro re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “Í pí nánɨ werɨxɨ́ nɨgwɨ́ xwé roŋɨ́pɨ xwɨrɨ́á ikɨxearɨnɨ?
5 Wa ho꞉n we kililiai kibo꞉bowo꞉, silba mole fudo꞉ agado꞉la꞉fo꞉ a꞉no꞉ dia꞉sa꞉ga꞉, wa꞉feyo꞉ kalumo꞉ o꞉li dimibabe. Ko꞉sega ga wema꞉yo꞉ a꞉la꞉do꞉ mo꞉dimidab” a꞉la꞉sio꞉. A꞉la꞉asulabiki, iliyo꞉ emo꞉wo꞉ sendeloma꞉no꞉ towo꞉ a꞉na sio꞉.
5 Nene werɨxɨ́ apɨ nɨgwɨ́ nánɨ bɨ́ nerɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, nɨgwɨ́ K300 seáyɨ e nɨmearane ámá uyípeayɨ́yo arɨrá nɨwirane mɨnɨ wipaxɨ́rɨnɨ.” nɨrɨnɨro ímɨ mɨxɨ́ urarɨ́ná
6 Ililo꞉ gamo꞉lo꞉ sa꞉lab a꞉no꞉ Ya꞉su eyo꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ga we ka ta꞉foma. Giliyo꞉ emo꞉wo꞉ mo꞉beo꞉ towo꞉ sa꞉la꞉so꞉bo! Eyo꞉ nemo꞉wo꞉ mada nafale dimidab.
6 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Xe oenɨ. Pí nánɨ ayá wí urarɨŋoɨ? Í naŋɨ́ niarɨnɨ.
7 Wa꞉feyo꞉ kaluwo꞉ ho꞉len tambo gi o꞉lia꞉ mela꞉ib. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ gi o꞉lia꞉lo꞉ a꞉lab ho꞉len a꞉nami, giliyo꞉ a꞉namio꞉ asuwa꞉foma꞉ki asulalikiyo꞉, o꞉li asuwa꞉fa꞉ib. Ko꞉sega ne ho꞉leno꞉ tambo gi o꞉lia꞉yo꞉ mo꞉mela꞉no꞉.
7 Ámá uyípeayɨ́ sɨnɨ seyɨ́né tɨ́nɨ anɨŋɨ́ ŋweapɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ gínɨ gíná ‘Ayo arɨrá owianeyɨ?’ nɨrɨrɨ́ná ananɨ arɨrá wipaxɨ́rɨnɨ. E nerɨ aiwɨ nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nawínɨ anɨŋɨ́ re ŋweámɨ́ámanɨ.
8 Ga wema꞉yo꞉ imilise enedo꞉ delen aumbo꞉ nemo꞉ walab. Elo꞉ wa ho꞉n delen aumbo꞉ neka kolodo꞉ alitab. Mo꞉wo꞉ e nelo꞉ sowa꞉sa꞉ga꞉lo꞉ a꞉le alifa꞉no꞉ a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ dimidaliaki, wa ho꞉n elo꞉ we ni do꞉mo꞉ amio꞉ a꞉na mulu alitab.
8 Í ‘Arɨge nerɨ́ná Jisasomɨ arɨrá wimɨ́árɨ́anɨ?’ nɨyaiwirɨ xwárɨpáyo nɨtɨpɨ́rɨ eŋagɨ nánɨ anɨŋɨ́nɨ xámɨ gɨ́ waráyo xópé niárarɨnɨ.
9 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ niyo꞉ to we gimo꞉wo꞉ hendele sa꞉ma꞉nigo꞉l. Godeya꞉ to nafa a꞉no꞉ henfelo꞉ amio꞉ widalikiyo꞉, ga wema꞉lo꞉ dimidab a꞉no꞉ mo꞉ga꞉lilaki, wida꞉li ha꞉na꞉mela꞉ib,” a꞉la꞉sio꞉.
9 Nepa seararɨŋɨnɨ. Xwɨ́á rɨrí nɨrímɨnɨ amɨ gɨmɨ xwɨyɨ́á nionɨ nánɨ yayɨ́ seainarɨŋɨ́pɨ wáɨ́ nemero nurɨmerɨ́ná apɨxɨ́ rí nionɨ werɨxɨ́ dɨŋɨ́ naŋɨ́ eaarɨŋɨ́ rɨpɨ niwayɨmóɨ́pɨ nánɨ enɨ repɨyɨ́ wíáná ‘Jisasomɨ apɨxɨ́ wí e iyí reŋɨnigɨnɨ?’ yaiwipɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
10 Yudas Iskaliot e, Ya꞉suwa꞉lo꞉ tili wida꞉sen kalu kugula꞉fo꞉ nowo꞉ e. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ e ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalulo꞉wa fa꞉la꞉dowa꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉suwo꞉ teledoma꞉no꞉ a꞉la꞉liki egele nenelema꞉ni ane.
10 Jisasoyá wiepɨsarɨŋɨ́ wo, Isɨkariotɨ dáŋɨ́ Judasoyɨ rɨnɨŋo apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowamɨ Jisaso nánɨ mɨyɨ́ urɨmɨnɨrɨ nurɨ nɨwímearɨ
11 Iliyo꞉ elo꞉ to saetab a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉ sagalakiyo꞉, iliyo꞉ moleyo꞉ emo꞉ dimia꞉no꞉ a꞉la꞉liki dinali salifa꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Yudas eyo꞉ Ya꞉sulo꞉ imo꞉lo꞉ teledoma꞉no꞉wo꞉ togo꞉ keda꞉li elen.
11 mɨyɨ́ uráná awa yayɨ́ nero apaxɨ́ mé re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Nɨgwɨ́ siapanɨ́wɨnɨ.” urɨ́agɨ́a Judaso nurɨ Jisaso xegɨ́pɨ ŋweáage awa ananɨ ɨ́á xɨrɨpɨ́rɨ́e sɨŋwɨ́ wɨnárɨmɨnɨrɨ omɨ sɨŋwɨ́ wɨnaxɨ́dɨmeŋɨnigɨnɨ.
12 Falawa Mosolo꞉ Dowo꞉fa꞉ sagala꞉sen ho꞉len a꞉namio꞉, Isolael so꞉lo꞉ tambowa꞉yo꞉ sibiyo꞉ ina꞉li ina꞉lila꞉ sa꞉nda꞉sen ko꞉lo꞉, ho꞉len agelo꞉ a꞉na fa꞉la꞉dowabiki, enedo꞉ tili wida꞉sen kalu iliyo꞉ Ya꞉sumo꞉wo꞉ a꞉la꞉dabu ba꞉ba꞉, “Niliyo꞉ Tinio꞉ Asulo꞉ Ma꞉no꞉ we o꞉ba ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ dimidaefoma꞉ki asulaba?”
12 Bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ mayɨ́ iwamɨ́ó narɨgɨ́íná rɨxa aŋɨ́najo Judayo sɨ́á ayimɨ múroŋɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ mopɨ́rɨ nánɨ sipɨsipɨ́ miá pɨkiarɨ́ná xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa Jisasomɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Ge nurane aiwá aŋɨ́najo neamúroŋɨ́yi nánɨ rɨ́á yeaarɨŋwápɨ joxɨ tɨ́nɨ nawínɨ nanɨ́pɨ rɨyamɨ́ yáranɨ́wɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
13 A꞉la꞉sa꞉labiki Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ga꞉go꞉ ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ Ya꞉lusalem amisa꞉na tinakiyo꞉, kalu nowo꞉ ho꞉no꞉ go꞉fo꞉ ami wasulia꞉ga꞉ dia꞉ha꞉na꞉lena galima꞉ib.
13 o wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ waúmɨ nurowárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jerusaremɨ nánɨ nuri aŋɨ́yo áwɨnɨmɨ ámá wo iniɨgɨ́ sɨxɨ́ nɨxɨrɨmɨ warɨŋagɨ órórɨ́ ninɨrónáyɨ́ númɨ úisixɨnɨ.
14 Ga꞉go꞉ e ha꞉nab au kudu ha꞉na꞉sa꞉ga꞉yo꞉, e a usa tinalikiyo꞉, gaino꞉ alo꞉ biso꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉sa꞉la꞉bi, ‘Widan Kaluwa꞉ sa꞉lakiyo꞉, “Niyo꞉ no꞉no꞉ndo꞉ tili wida꞉sen kalu o꞉lia꞉lo꞉ Tinio꞉ Asulo꞉ Ma꞉no꞉ ma꞉no꞉wo꞉ ayo꞉ galala꞉ o꞉bamida꞉ ma꞉no꞉wa꞉le?” ’ a꞉la꞉dabu ba꞉da꞉bika꞉labe.
14 Númɨ nuri aŋɨ́ o páwíiwámɨ awagwí enɨ nɨpáwiri aŋɨ́ xiáwomɨ yarɨŋɨ́ re wíisixɨnɨ, ‘Yearéwapɨyarɨŋo re rɨ́ɨnigɨnɨ, “Gɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ aiwá Aŋɨ́najo Neamúroŋɨ́yi nánɨ nɨnɨrɨ́ná aŋɨ́ awawá gɨwámɨ dánɨ nanɨréwɨnɨ?” rɨ́ɨnigɨnɨ.’ uráná
15 A꞉la꞉sa꞉lalikiyo꞉, eyo꞉ galala꞉ alan wa꞉l amilo꞉ nowo꞉, mesa꞉no꞉ kelego꞉wo꞉ tambolo꞉ da꞉lab a꞉no꞉ ga꞉gbo꞉ walama꞉ib ko꞉lo꞉, ga꞉go꞉ a꞉na dimidalia꞉bi.”
15 o aŋɨ́ awawá seáyɨmɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́wá íkwiaŋwɨ́ nɨ́nɨ rɨxa píránɨŋɨ́ imɨxárɨnɨŋɨ́wá sɨwá eainɨŋoɨ. E eaíáná awagwí e aiwá none nánɨ rɨyamɨ́ éisixɨnɨ.” urɨ́agɨ
16 Ya꞉suwa꞉lo꞉ to sa꞉lab a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉, a꞉la꞉yo꞉ amisa꞉n a꞉na ha꞉na꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Ya꞉su elo꞉ a꞉la꞉mo꞉lo꞉ sio꞉ aumbo꞉ hendele fa꞉la꞉dowo꞉ ko꞉lo꞉, a꞉la꞉ma꞉yo꞉ Tinio꞉ Asulo꞉ Ma꞉no꞉ ma꞉no꞉wo꞉ a꞉na dimidalia꞉ga꞉ difa꞉.
16 awaú nɨpeyeari aŋɨ́pimɨ nánɨ nuri Jisaso urɨ́ɨ́pa xɨxenɨ neri aiwá Aŋɨ́najo Múroŋɨ́yi nánɨ rɨyamɨ́ egɨ́isixɨnɨ.
17 Ga꞉lo dowabiki, Ya꞉su o꞉lia꞉ enedo꞉ tili widan kalu kugula꞉fo꞉ o꞉lia꞉yo꞉ a꞉na fa꞉la꞉dowo꞉.
17 Sɨ́ápɨ tɨ́nɨ Jisaso tɨ́nɨ wiepɨsarɨŋɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú tɨ́nɨ awaú aiwá rɨyamɨ́ éɨ́íe nánɨ nuro
18 Iyo꞉ a꞉na siliki, ma꞉no꞉ na꞉likiyo꞉, Ya꞉su eyo꞉ towo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Niyo꞉ gimo꞉wo꞉ hendele so꞉lo꞉l. Gio꞉ o꞉gdo꞉ ne o꞉lia꞉lo꞉ ma꞉ndo꞉ nab we, imilig noma꞉yo꞉ ne teledoma꞉ib” a꞉la꞉sio꞉.
18 aŋɨ́yo nɨpáwiro nɨŋwearo aiwá nɨnɨróná Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nepa seararɨŋɨnɨ. Aiwá narɨŋwá rone woxɨ nionɨ nánɨ mɨyɨ́ nurɨrɨ́ɨnɨ.” urɨ́agɨ
19 Ya꞉su elo꞉ to sa꞉lab a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉, iliyo꞉ asulo꞉wo꞉ hida꞉ya꞉liki emo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Neya꞉le?” a꞉la꞉tandeaki Ya꞉sumo꞉ dabu ba꞉ba꞉.
19 awa ayá sɨpí wíagɨ wo wo re urayigɨ́awixɨnɨ, “Nionɨmanɨ. Nionɨmanɨ.” urayarɨ́ná
20 A꞉la꞉sa꞉labiki Ya꞉su eyo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Hendele kalu kugula꞉fo꞉ gi us wenamio꞉ imilig noma꞉yo꞉ dimidama꞉nigaka꞉. Kalu ni dagi o꞉lia꞉lo꞉ fafo amilo꞉ ma꞉no꞉lo꞉ gele nab a꞉no꞉ o꞉m.
20 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Wé wúkaú sɨkwɨ́ waú egɨ́oyɨ́né woxɨrɨnɨ. Soyɨ́né nionɨ tɨ́nɨ múyo eagwianarɨŋwáone woxɨrɨnɨ.
21 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ Kalule Dowo꞉ ne, to sa꞉sa꞉lo꞉ amilo꞉ saefa꞉ o꞉leauka dimidama꞉ni ha꞉na꞉no꞉. A꞉la꞉fo꞉ ko꞉sega, Kalule Dowo꞉ nelo꞉ teledowab a꞉no꞉ hida꞉yo꞉wo꞉ alan dia꞉ib. Kalu a꞉no꞉ anowa꞉yo꞉ mo꞉sa꞉la꞉li kibo꞉bowo꞉, o꞉li domabe” a꞉la꞉sio꞉.
21 Woxɨ xwɨyɨ́á Gorɨxoyá ámá imónɨŋáonɨ nánɨ rɨ́wamɨŋɨ́ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nirɨ́ɨnɨ. Ámá imónɨŋáonɨ nánɨ mɨyɨ́ urɨ́oxɨyɨ́ sɨ́á wɨyi joxɨ majɨ́á rórɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ aweyɨ! Xɨnáí omɨ mɨxɨrɨpa nerɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, naŋɨ́ imónɨmɨnɨrɨ eŋɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
22 Ma꞉no꞉ na꞉likiyo꞉, Ya꞉su eyo꞉ ma꞉n so꞉fa꞉ nowo꞉ dia꞉sa꞉ga꞉, Godemo꞉ mada o꞉m a꞉la꞉sa꞉la꞉sa꞉ga꞉yo꞉, ma꞉n a꞉no꞉ enedo꞉ tili wida꞉sen kalumo꞉ goloso꞉go꞉. A꞉no꞉ dimiakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ma꞉n we no꞉no꞉n do꞉mo꞉ ko꞉lo꞉, giliyo꞉ dia꞉sa꞉ga꞉ maiya.”
22 Sɨnɨ aiwá nɨnɨróná o bisɨ́kerɨ́á bɨ nɨmearɨ Gorɨxomɨ apɨ nánɨ yayɨ́ nɨwimáná kwɨkwɨrɨmɨ́ nerɨ yaŋɨ́ nɨwia nurɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nɨrápɨ́poyɨ. Rɨpɨ gɨ́ warárɨnɨ.” nurɨmáná
23 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ ami, eyo꞉ kab amilo꞉ wain ho꞉n wasu a꞉no꞉ dia꞉sa꞉ga꞉, Godemo꞉ mada o꞉m sa꞉la꞉sa꞉ga꞉yo꞉, imo꞉ maiya꞉ki dimi. Iliyo꞉ ho꞉n a꞉no꞉ dia꞉sa꞉ga꞉, a꞉na na꞉i ane.
23 wainɨ́ iniɨgɨ́ kapɨxɨ́ wá nɨmearɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ nɨwirɨ awamɨ mɨnɨ wíáná nowanɨ nɨga warɨ́ná
24 “Ho꞉n wasu we, no꞉no꞉n ho꞉bo꞉wo꞉ o꞉m. Ni ho꞉bo꞉ ko꞉lo꞉ kaluka꞉isaleyo꞉ tambo asuwa꞉takilo꞉ tulu alifelab wema꞉yo꞉ Godeya꞉lo꞉ to dinali saefa꞉ a꞉no꞉ halale alitakigab.
24 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Wainɨ́ rɨpɨyɨ́ gɨ́ ragɨ́rɨnɨ. Nionɨ ámá nɨ́nɨ nánɨ nɨpɨkíáná ragɨ́ nionɨyá xwɨ́áyo pwarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná soyɨ́né re yaiwipɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘Xwɨyɨ́á sɨŋɨ́ “Nionɨ nɨperɨŋɨ́pimɨ dánɨ yeáyɨ́ seayimɨxemeámɨ́árɨnɨ.” réroárɨŋɨ́yɨ́ neparɨnɨ.’ yaiwipɨ́rɨ́árɨnɨ.
25 Niyo꞉ to we hendele so꞉lo꞉l. Ne wain ho꞉no꞉ wa꞉kabiyo꞉ mo꞉mo꞉no꞉ka a꞉la꞉ga꞉, Godeya꞉lo꞉ bo꞉fo꞉mela꞉no꞉ hen a꞉na siliki, ho꞉giyo꞉ a꞉na ma꞉no꞉.”
25 Nepa seararɨŋɨnɨ, ‘Nionɨ iniɨgɨ́ wainɨ́ ámɨ wí mɨnɨ́ néra núɨsáná Gorɨxo rɨxa xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweanɨ́e ŋweaŋáná ámɨ sɨŋɨ́ nɨmɨ́árɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.” nurɨrɨ
26 Iyo꞉ ma꞉no꞉ na꞉sa꞉ga꞉ eletakiyo꞉, gisalo꞉ imilig nowo꞉ a꞉na mo꞉la꞉sa꞉ga꞉yo꞉, dasila꞉sa꞉ga꞉ iyo꞉ hen misio꞉ O꞉lif, a꞉namida꞉ ha꞉na꞉sio꞉.
26 soŋɨ́ bɨ nɨrɨmowa nɨpeyearo dɨ́wɨ́ Oripiyo nánɨ ugɨ́awixɨnɨ.
27 Ya꞉su eyo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Gio꞉ tambo ne gola ba꞉daki ha꞉la꞉ya ha꞉na꞉ib. Tamin amio꞉ Godeya꞉ bugo꞉ amio꞉ sa꞉sa꞉lakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉,
27 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ewayɨ́ xwɨyɨ́á nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́ rɨpɨ arɨ́á nípoyɨ, ‘Gorɨxo sipɨsipɨ́ mearɨŋomɨ pɨkioreawáráná sipɨsipɨ́ nɨ́nɨ wɨwínɨ umiamonɨŋoɨ.’ E nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ soyɨ́né wáyɨ́ nero nionɨnɨ niepɨsamopɨ́ráoɨ.
28 Ko꞉sega ne dasila꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Ga꞉lili hen amio꞉ ne ko꞉le tamina ha꞉na꞉no꞉.”
28 E nerɨ aiwɨ nionɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ nɨwiápɨ́nɨmeámáná Gariri pɨropenɨsɨ́yo xámɨ seameámɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
29 Ya꞉su elo꞉ to sa꞉lab a꞉no꞉, Bida eyo꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉yo꞉ a꞉ma꞉la꞉bo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Kalu nolo꞉ tambo ge gola ba꞉daki ha꞉la꞉ya ha꞉na꞉ib, ko꞉sega imilise ne ge mo꞉ta꞉fo꞉ ha꞉na꞉no꞉.”
29 Pitao re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá nɨ́nɨ siepɨsamopɨ́rɨ aiwɨ nionɨ wí e emɨméɨnɨ.” urɨ́agɨ
30 A꞉la꞉sa꞉labiki Ya꞉su eyo꞉ Bidamo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Niyo꞉ gemo꞉wo꞉ hendele so꞉lo꞉l. O꞉g nulu wenamio꞉, gogonowo꞉ andebo꞉ semo꞉ go꞉no꞉ o꞉lalikiyo꞉, giyo꞉ ne mo꞉asulo꞉ a꞉la꞉bo꞉ otalen sa꞉ma꞉ib.”
30 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nepa rɨrarɨŋɨnɨ. Sɨ́á rɨyimɨ karɨ́karɨ́ sɨnɨ rɨ́aiwá biaú mɨrɨpa eŋáná jɨwanɨŋoxɨ biaú bɨ re rayirɨ́ɨnɨ, ‘Jisaso tɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨrɨ emearɨŋá wonɨmanɨ.’ biaú bɨ rayirɨ́ɨnɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
31 Ko꞉sega Bida eyo꞉ towo꞉ halaido꞉ sa꞉laki a꞉la꞉sio꞉, “A꞉la꞉bo꞉ mada mo꞉dimidama꞉no꞉. Ne ge o꞉lia꞉ soma꞉no꞉ dowo꞉lalega, niyo꞉ ge mada mo꞉gola ba꞉ba꞉no꞉.” Bida eyo꞉ a꞉la꞉sa꞉labiki, tili wida꞉sen kalu nolba꞉yo꞉lo꞉ to imilise a꞉no꞉ko꞉ kudu sa꞉la꞉i ane.
31 Pitao arɨ́kí re urɨŋɨnigɨnɨ, “Wa nionɨ tɨ́nɨ nawínɨ nɨyeapɨkirɨ aiwɨ nionɨ wí ‘Jisaso nánɨ majɨ́onɨrɨnɨ.’ rɨmɨméɨnɨ.” urarɨ́ná wiepɨsarɨŋɨ́ wɨ́a enɨ axɨ́pɨ rɨgɨ́awixɨnɨ.
32 Iyo꞉ hen Ga꞉sa꞉ma꞉ni a꞉la꞉do꞉ sa꞉lab a꞉na ha꞉na꞉ni ane. Fa꞉la꞉dowa꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Ya꞉su eyo꞉ enedo꞉ tili wida꞉sen kalumo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ne hosona ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ Godemo꞉ to sa꞉ma꞉ni ho꞉no꞉l ko꞉lo꞉, gio꞉ wenaka o꞉ta꞉bi.”
32 Awa ojɨkwɨ́í yoɨ́ Gesemaniyo nɨrémoro Jisaso wiepɨsarɨŋowamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ wimɨ nánɨ yimɨ soyɨ́né re ŋweápoyɨ.” nurɨrɨ
33 A꞉la꞉sa꞉la꞉sa꞉ga꞉ eyo꞉ Bidayo꞉, Ya꞉ma꞉so꞉, Yo꞉no꞉ a꞉no꞉ko꞉ tililia꞉sa꞉ga꞉, Godemo꞉ sa꞉ma꞉ni ane, a꞉la꞉ta꞉ga꞉ e amio꞉ molo asulo꞉wo꞉ alan fa꞉la꞉dowabiki a꞉la꞉sio꞉,
33 Pitaomɨ tɨ́nɨ Jemisomɨ tɨ́nɨ Jonomɨ tɨ́nɨ nɨwirɨmeámɨ nurɨ́ná ayá sɨ́wɨ́ nurorɨ dɨŋɨ́ rɨ́á uxearɨŋagɨ
34 “Ni asulo꞉wo꞉ hida꞉yo꞉ alan dowaki, ne tilialila soma꞉no꞉ o꞉ngo꞉ dowab. Gio꞉ wena siliki bo꞉fo꞉melea” a꞉la꞉sio꞉.
34 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Dɨŋɨ́ rɨ́á nɨxearɨŋagɨ nánɨ rɨxa nɨpepaxɨ́ niarɨnɨ. Soyɨ́né re xwayɨ́ nanɨro ŋweápoyɨ.” nurɨmɨ
35 E heb doba꞉da꞉ o꞉fina꞉sa꞉ga꞉, hena gulalu misa꞉fu alilakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, hida꞉yo꞉ yab we tininima꞉no꞉ togo꞉ dowo꞉lalega dila꞉ma a꞉lakiyo꞉ Godemo꞉ dulugu sio꞉.
35 jɨ́amɨnɨ e onɨmiápɨ nurɨ mɨŋɨ́ xwɨ́áyo nɨkwɨ́rorɨ Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ nɨwirɨ́ná imónɨpaxɨ́ eŋánáyɨ́ awa mɨnɨpɨkí wiárɨ́ onɨmúrɨ́poyɨnɨrɨ Gorɨxomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
36 Eyo꞉ dulugu sa꞉lakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Dowa, giyo꞉ kelego꞉ tambowo꞉ o꞉li dimidan. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ go꞉fo꞉ amilo꞉ wasu ko꞉lo꞉ nemo꞉lo꞉ mea꞉nigab a꞉no꞉ giyo꞉ dila꞉bi. Ko꞉sega nilo꞉ asulab aumbo꞉ kudu ha꞉na꞉so꞉bo. Gilo꞉ asulab auka kudu ha꞉na꞉bi.”
36 “Gɨ́ ápe, joxɨ ananɨ mepaxɨ́ wí mimónɨnɨ. Nɨpɨkianɨro yarɨgɨ́á iniɨgɨ́ yíkɨ́ yarɨŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ rɨpɨ ananɨ emɨ nɨmamorɨréɨnɨ? Nionɨ yarɨŋɨ́ nɨsirɨ aiwɨ gɨ́ dɨŋɨ́ xɨ́dɨmɨméɨnɨ. Dɨxɨ́ dɨŋɨ́ pí pí yaiwíɨ́yɨ́ nɨrɨxɨ́dɨmɨ́ɨnɨ.” Gorɨxomɨ e nurɨmɨ
37 To a꞉no꞉ dulugu sa꞉la꞉sa꞉ga꞉yo꞉, enedo꞉ tili wida꞉sen kalulo꞉wa ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ fa꞉la꞉dowaki ba꞉ba꞉ amio꞉, iyo꞉ mida꞉iyo꞉ fufulufo꞉lena ba꞉ba꞉. E ba꞉da꞉sa꞉ga꞉, Bidamo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Saimon, ge mida꞉iyo꞉ alifo꞉leya? Ge ofa꞉si imilig nowo꞉ ne o꞉lia꞉ sikaga silikiyo꞉ mo꞉yasiseno꞉lo꞉ka꞉.
37 nɨbɨrɨ wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Awa sa weŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ Pitaomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Saimonoxɨ sá rɨweŋɨnɨ? Wenɨŋɨ́ nero onɨmiápɨ mɨŋweapaxɨ́ rɨseaimónarɨnɨ?
38 Gio꞉ da꞉fe ba꞉dab amio꞉ sulufo꞉ tinabena꞉ki, gio꞉ sikaga siliki, Godemo꞉ dulugu sa꞉la꞉ melea. Gili mamaya꞉yo꞉ dimidama꞉no꞉wo꞉ asulab ko꞉sega, gili do꞉mo꞉wo꞉ halaido꞉lo꞉ma dowab,” Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉.
38 Obo nɨbɨrɨ yapɨ́ seaíwapɨyinɨgɨnɨ. Sɨŋwɨ́ nanɨrɨ nɨŋwearo Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ urɨ́poyɨ. Dɨŋɨ́ tɨ́nɨ ananɨ ‘Jisasomɨ pí pí wímeáɨ́yɨ́ xɨ́danɨ́wɨnɨ.’ nɨyaiwiro aiwɨ segɨ́ wará nánɨ ayá nɨrɨmɨxɨnɨro nánɨ éɨ́ seainɨnɨŋoɨ.” nurɨmɨ
39 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Ya꞉suwo꞉ to tamin amilo꞉ sio꞉ a꞉no꞉ko꞉ wa꞉ka sa꞉ma꞉ni fiane.
39 nurɨ Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ wíɨ́pɨ axɨ́pɨ ámɨ nɨwimáná
40 Dulugu sa꞉la꞉sa꞉ga꞉, a꞉ma꞉la꞉ ya꞉ga꞉ ba꞉ba꞉yo꞉, iyo꞉ mida꞉iyo꞉ alifo꞉lena ba꞉ba꞉. A꞉la꞉go꞉ko꞉lo꞉ iyo꞉ sendelowaki, towo꞉ mo꞉sio꞉.
40 ámɨ nɨbɨrɨ awa wigɨ́ sɨŋwɨ́ sipɨ́xɨpɨ́xɨ́ winarɨŋagɨ nánɨ sá órówapɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ xwɨyɨ́á bɨ murɨ́agɨ́a nɨwɨnɨrɨ ámɨ Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ wimɨnɨrɨ nurɨ nɨŋweaŋɨsáná
41 Asolo꞉ wa꞉ka sa꞉ma꞉ ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, a꞉ma꞉la꞉ ya꞉ga꞉yo꞉, imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Gio꞉ a꞉ alifo꞉leno꞉lo꞉ka꞉! O꞉li. Ho꞉lendeyo꞉ o꞉ma fa꞉la꞉dowab. Dabuma, teledowo꞉ kalu a꞉ma꞉yo꞉ Kalule Dowo꞉ ne, mogago꞉lo꞉ dimidan kalumo꞉ gasimia꞉nigab.
41 nɨbɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Sɨnɨ sá riwoyɨ́né rɨweŋoɨ? Kikiɨ́á rɨyarɨŋoɨ? Rɨxarɨnɨ. Ámá imónɨŋáonɨ pasá níáná ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áwa ɨ́á nɨxepɨ́rɨ rɨxa agwɨrɨnɨ.
42 Dasima! Nelo꞉ gasimia꞉nigab kaluwo꞉ weyako bo꞉ba. Nio꞉ e galima꞉niki ha꞉na꞉n” a꞉la꞉sio꞉.
42 Wiápɨ́nɨmeápoyɨ. Rɨxa owaneyɨ. Pasá nino rɨxa iwo barɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
43 Ya꞉suwo꞉ to a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ sa꞉la꞉lena, enedo꞉ tiliwida꞉sen kalu imilig nowo꞉ Yudas, e a꞉na fa꞉la꞉dowo꞉. Yudasa꞉ fa꞉s amio꞉, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu o꞉lia꞉ elelo꞉ wida꞉sen kalu o꞉lia꞉ma꞉lo꞉ wati kaluwo꞉ modo꞉ ko꞉lo꞉ mio꞉. Kalu i a꞉ma꞉yo꞉ ko꞉lo꞉lowo꞉lo꞉, helebesi sambowo꞉lo꞉ diadela꞉sa꞉ga꞉ mio꞉.
43 Sɨnɨ e urarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Wiepɨsarɨŋɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú imónɨgɨ́áwa Judaso apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowamɨ tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwamɨ tɨ́nɨ Judayɨ́ mebáowamɨ tɨ́nɨ mɨyɨ́ uráná awa wigɨ́ ámá iwaŋɨ́ tɨ́nɨ kirá tɨ́nɨ ɨ́á xɨrɨgɨ́áwamɨ awí nearo Judaso tɨ́nɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ wɨ́rénapáná awa nɨbɨro Jisaso wiepɨsarɨŋɨ́ wɨ́amɨ urarɨ́ná wímeagɨ́awixɨnɨ.
44 Tamin amio꞉ teledowo꞉ kalu a꞉ma꞉yo꞉ wati kalu imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Kalu nilo꞉ mimilab a꞉no꞉ o꞉m ko꞉lo꞉, giliyo꞉ kalu a꞉no꞉ ta꞉lia꞉sa꞉ga꞉, gasili ha꞉na꞉bi.”
44 Jisasomɨ nɨwímearóná Judaso óɨ́ e nuróná re urɨ́ɨ́pa, “Nionɨ pasánɨŋɨ́ numerɨ omɨ kíyɨ́ nɨmiaúnɨrɨ́ná sɨ́mɨmajɨ́ónɨŋɨ́ re seaiarɨŋɨnɨ, ‘O Jisasorɨnɨ.’ Omɨ soyɨ́né ɨ́á nɨxɨrɨro nɨméra úpoyɨ.” Óɨ́ e nuróná e urɨ́ɨ́pa
45 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ Yudas e Ya꞉sulo꞉ka tigini ha꞉na꞉ga꞉ kagayaka a꞉la꞉sio꞉, “Widan kalu.” A꞉la꞉sata꞉ga꞉ ami Ya꞉suwo꞉ a꞉na mimilo꞉.
45 rɨxa Jisasomɨ nɨwímearɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Aŋwɨ e nurɨ “Nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ” nurɨrɨ kíyɨ́ miaúnɨŋɨnigɨnɨ.
46 Gis kaluwa꞉yo꞉ Ya꞉su e a꞉na ba꞉da꞉sa꞉ga꞉ ta꞉li.
46 Kíyɨ́ miaúnáná omɨ mɨ́rɨ́ nuro ɨ́á xɨrɨgɨ́awixɨnɨ.
47 Ya꞉su e ta꞉liabiki, e anib amilo꞉ kalu kagafo꞉len a꞉ma꞉yo꞉, ene helebesi sambowo꞉ sililia꞉ga꞉, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kaluwa꞉ nanog dian kaluwo꞉ helebesi a꞉ma꞉ yamelaki, ka꞉la꞉na꞉ fo꞉so꞉ gede to꞉lolo꞉.
47 Ɨ́á xɨrarɨ́ná ámá Jisasoyá xɨ́o tɨ́nɨ rogɨ́á wo kirá arerɨxɨ́yo wérónɨŋɨ́pɨ nɨmɨxearɨ ámá Jisasomɨ ɨ́á xɨrarɨgɨ́á womɨ —O apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ seáyɨ e imónɨŋoyá xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiarɨŋorɨnɨ. Omɨ mɨŋɨ́ orómɨnɨrɨ éɨ́yɨ́ pɨ́rɨ́ nɨmoyɨ́kirɨ arɨ́á mɨŋɨ́ nɨwirɨ́piearɨ mamówárɨŋɨnigɨnɨ.
48 Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Gilido꞉ helebesi sambo o꞉lia꞉ ko꞉lo꞉do o꞉lia꞉ dia꞉mio꞉ we, ne buban kalu o꞉ngo꞉ a꞉la꞉biki ta꞉lia꞉ni mio꞉wo꞉?
48 E éáná Jisaso mɨxɨ́ bɨ́áwamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né ámá ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyo ɨ́á xɨranɨro nánɨ mɨxɨ́ nimónɨmɨ warɨgɨ́ápa nionɨ enɨ ɨ́á nɨxɨranɨro nánɨ mɨxɨ́ nimónɨmɨ rɨbarɨŋoɨ?
49 Ho꞉leno꞉ tambowo꞉ ne gi o꞉lia꞉ Godeya꞉ Malilo꞉ aya siliki wida꞉len, ko꞉sega giliyo꞉ a꞉namio꞉ ne mo꞉ta꞉liale. Ko꞉sega dimidab wema꞉yo꞉ bugo꞉ amilo꞉ to dinali saefa꞉ o꞉leaumbo꞉ ilili alitakigab.”
49 Sɨ́á ayɨ́ ayimɨ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ sɨŋánɨ nimónɨrɨ searéwapɨyarɨ́ná soyɨ́né wí ɨ́á mɨnɨxɨrarɨgɨ́awixɨnɨ. Pí nánɨ? Ayɨ́ pɨ́né Gorɨxoyá nionɨ nánɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ xɨxenɨ imónɨnɨ nánɨ yarɨŋoɨ.” urarɨ́ná
50 Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sa꞉labiki, enedo꞉ tili wida꞉sen kalu iyo꞉ tambo e ta꞉ta꞉sa꞉ga꞉ dalaido꞉.
50 wiepɨsarɨŋɨ́ nowanɨ omɨ nɨwiepɨsamoárɨmɨ ugɨ́awixɨnɨ.
51 — ausente —
51 Awa nɨwiepɨsamoárɨmɨ úáná niaíwɨ́ sɨkɨŋɨ́ Jisasomɨ xɨ́darɨŋɨ́ wo rapɨrapɨ́ apɨ́á weŋɨ́nɨ xopɨxopɨ́ nɨrónɨmɨ nɨbɨrɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e axɨ́ e rónapáná mɨxɨ́ bɨ́áyɨ́ omɨ ɨ́á xɨranɨro éɨ́áyɨ́
52 — ausente —
52 rapɨrapɨ́ ú nɨpírɨpeárɨmɨ aikɨ́ mayo éɨ́ uŋɨnigɨnɨ.
53 Iliyo꞉ Ya꞉suwo꞉ bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu alana꞉ ene aya tililia꞉gane. Ya꞉suwo꞉ a꞉na tililia꞉ga꞉ fa꞉la꞉dowabiki, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu i a꞉no꞉ tambo, a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ko꞉go꞉do꞉ kaluwo꞉lo꞉, elelo꞉ wida꞉sen kaluwo꞉lo꞉, a꞉na kegeo꞉.
53 Mɨxɨ́ bɨ́áyɨ́ Jisasomɨ nɨmeámɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ seáyɨ e imónɨŋo tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nuro e wáráná apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ Judayɨ́ mebáowa tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ awí eánarɨ́ná
54 Ya꞉suwo꞉ tililia꞉ga꞉ ha꞉nabiki, Bidayo꞉ Ya꞉suwa꞉ fa꞉sa gulu dowa꞉liki ha꞉na꞉gane. Bidayo꞉ ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kaluwa꞉ ayamilo꞉ tolo꞉ us a꞉na tiane. Da꞉la꞉di kalu nolo꞉ baya de go꞉la꞉labiki, Bidayo꞉lo꞉ de go꞉la꞉liki, egele a꞉na sen. Ya꞉suwo꞉ Yu misa꞉ kalulo꞉wa tililia꞉gane.|alt="Jesus led to High Priest" src="IB04157_gr.tif" size="col" copy="Farid Faadil © Biblica, Inc. Used with permission. All rights reserved worldwide." ref="14.53"
54 Pitao Jisasomɨ mɨxɨ́ bɨ́áyɨ́ nɨmeáa warɨ́ná ná rɨ́wɨ́yo númɨ nurɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ seáyɨ e imónɨŋoyá ákɨŋáyo nɨpáwirɨ porisowa tɨ́nɨ nɨŋweámáná rɨ́á imónarɨ́ná
55 Bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu i o꞉lia꞉ Yu misa꞉ kalu i o꞉lia꞉yo꞉ Ya꞉suwo꞉ sana soma꞉no꞉ a꞉la꞉liki, Ya꞉suwa꞉lo꞉ mogago꞉ dimido꞉ nowo꞉ kaluka꞉isaleyo꞉ sama꞉ki, iyo꞉ ho꞉ido꞉. Iliyo꞉ kedo꞉ ko꞉sega, Ya꞉suwa꞉lo꞉ mogago꞉ dimido꞉ imilig nowo꞉ mo꞉ba꞉ba꞉.
55 apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ xwɨrɨxɨ́ mearɨgɨ́á nowanɨ tɨ́nɨ awa ámá sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ wɨnarogɨ́á wí xwɨyɨ́á Jisasomɨ ananɨ nɨpɨkipaxɨ́ imónɨŋɨ́ bɨ orɨ́poyɨnɨrɨ nero aiwɨ Jisasomɨ pɨkipaxɨ́ bɨ mɨrarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨro ŋweaŋáná
56 Mo꞉wo꞉ kaluwo꞉ modo꞉ ya꞉ga꞉, Ya꞉suwa꞉lo꞉ mo꞉dimido꞉wo꞉ sio꞉ ko꞉sega, madali to ililo꞉ sio꞉ a꞉ma꞉yo꞉ mo꞉imilo꞉ dowo꞉.
56 ámá obaxɨ́ omɨ nuxekwɨ́moayiro aiwɨ axɨ́pɨnɨ mɨrɨ́ bɨ bɨ nɨra nurɨ́ná
57 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ kalu nolo꞉ kaga dosdofo꞉liki, Ya꞉suwa꞉lo꞉ mo꞉dimido꞉wo꞉ a꞉na sio꞉.
57 ámá wí éɨ́ nɨroro Jisasomɨnɨ yapɨ́ nuxekwɨ́moro re urɨgɨ́awixɨnɨ,
58 Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sa꞉labikiyo꞉, nio꞉ dabu. To elo꞉ sio꞉wo꞉ we, “Godeya꞉ malilo꞉ a ko꞉lo꞉ kaluka꞉isaleya꞉ dagiya꞉lo꞉ di we, ne bidila꞉sa꞉ga꞉, ho꞉len o꞉talena wa꞉ka dialifa꞉no꞉. Ho꞉gi a꞉dialifa꞉no꞉ a꞉no꞉, kaluka꞉isaleya꞉ dagiya꞉yo꞉ mo꞉dia꞉ib” a꞉la꞉sio꞉.
58 “Nene o re rarɨŋagɨ arɨ́á wiŋwanigɨnɨ, ‘Nionɨ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́á riwá, ámá wé tɨ́nɨ mɨrɨgɨ́á riwá nɨpɨneámáná sɨ́á wɨyaú wɨyi óráná ámɨ wiwá, wé tɨ́nɨ mɨmɨrɨpa egɨ́á wiwá mɨrɨmɨ́árɨnɨ.’ rarɨŋagɨ wiŋwanigɨnɨ.” urarɨŋagɨ́a aiwɨ
59 Ko꞉sega ililo꞉ to a꞉la꞉do꞉ sio꞉ a꞉ma꞉yo꞉lo꞉ mo꞉imilo꞉ dowo꞉.
59 xwɨyɨ́á apɨ aí axɨ́pɨnɨ mɨrɨ́ bɨ bɨ nɨra warɨŋagɨ́a nɨwɨnɨro
60 Bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kaluwo꞉ milifa kagafo꞉liki, Ya꞉sumo꞉wo꞉ a꞉la꞉dabu ba꞉ba꞉, “Ililo꞉ gemo꞉lo꞉ diga꞉li sa꞉lab we, giyo꞉ a꞉ma꞉la꞉bo꞉ mo꞉sa꞉ma꞉no꞉lo꞉bo꞉?”
60 apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ seáyɨ e imónɨŋo nɨwiápɨ́nɨmeámɨ aŋwɨ e nɨbɨrɨ Jisasoyá sɨ́mɨ́ e nɨrómáná yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Ayɨ́ xwɨyɨ́á ‘Joxɨrɨnɨ.’ rɨxekwɨ́moarɨgɨ́áyo xwɨyɨ́á joxɨyá wí enɨ mɨrɨpaxɨ́ rɨsiarɨnɨ?” urɨ́agɨ aiwɨ
61 A꞉la꞉dabu ba꞉dabiki, Ya꞉su eyo꞉ a꞉ma꞉la꞉ towo꞉ mo꞉sio꞉.
61 Jisaso xwɨyɨ́á wákwipaxɨ́ aiwɨ kɨ́kɨ́mí nimónɨrɨ xwɨyɨ́á bɨ murarɨŋagɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ seáyɨ e imónɨŋo yarɨŋɨ́ ámɨ bɨ nɨwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ niaíwɨ́ Gorɨxoyáoxɨ, nene yeáyɨ́ neayimɨxemearɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaroŋoxɨranɨ?” urɨ́agɨ
62 A꞉la꞉dabu ba꞉dabiki, Ya꞉su e sa꞉lakiyo꞉, “A꞉no꞉ neka꞉! Gio꞉ tif amio꞉ Kalule Dowo꞉ ne, Gode Halaido꞉lelo꞉ a꞉lab a꞉ma꞉ dagi ililiba sena ba꞉ba꞉ib. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ tif amio꞉ akin halona a꞉la꞉ta꞉ga꞉ kola꞉ wa꞉la tindaliki ba꞉ba꞉ib” a꞉la꞉sio꞉.
62 Jisaso “Nionɨrɨnɨ.” nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá imónɨŋáonɨ Gorɨxo eŋɨ́ sɨxɨ́ eánɨŋoyá wé náúmɨnɨ ŋwearɨ agwɨ́ tɨ́nɨ weapɨrɨ yarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nanɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
63 Ya꞉suwa꞉yo꞉ a꞉la꞉sa꞉labiki da꞉da꞉sa꞉ga꞉, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kaluwa꞉yo꞉ e kulufa꞉yaki, ene so꞉g kafo꞉len a꞉no꞉ gegedela꞉. Eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Niliyo꞉ mada kalu nolbo꞉wo꞉ a꞉dabu keda꞉so꞉bo!
63 apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ seáyɨ e imónɨŋo wikɨ́ nɨwónɨrɨ nɨkɨnɨmónɨrɨ xegɨ́ rapɨrapɨ́ naxerɨ xwɨrɨxɨ́ mearɨgɨ́á wɨ́amɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ wɨnarogɨ́áyɨ́ rɨ́ápɨ nánɨ dɨŋɨ́ wí ɨkwɨ́roanɨméwɨnɨ.
64 Ya꞉su eyo꞉, ‘ne Godeya꞉ So꞉waka꞉’ a꞉la꞉sa꞉labiki, eyo꞉ o꞉ma Godeya꞉ wiyo꞉ dio꞉ge sa꞉lab. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ giliyo꞉ a꞉no꞉ da꞉da꞉ga꞉yo꞉ waga asulaya?”
64 Xewanɨŋo Gorɨxomɨ rɨperɨrɨ́ umeararɨ́ná soyɨ́né rɨxa arɨ́á wíoɨ. Dɨŋɨ́ soyɨ́néyá pí ‘Oyaneyɨ.’ yaiwiarɨŋoɨ?” uráná awa “Xwɨyɨ́á ámɨ bɨ rɨpaxɨ́ mimónɨgoɨ. Rɨxa opɨkípoyɨ.” nɨrɨ́asáná
65 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ kalu nolba꞉yo꞉ e kodofela꞉sa꞉ga꞉ ami, e siyo꞉ helebeso꞉ga꞉ mele alita꞉sa꞉ga꞉, e a꞉na sa꞉ndakiyo꞉, “Kalu gelo꞉ sa꞉ndabko giyo꞉ ho꞉le ba꞉daki wiyo꞉ sama” a꞉la꞉sio꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ da꞉la꞉di kalu i a꞉namilo꞉ elen a꞉ma꞉yo꞉ e gasilia꞉sa꞉ga꞉ a꞉na sa꞉nda꞉i ane.
65 wa re egɨ́awixɨnɨ. Reaŋwɨ́ úrɨro írɨkwɨ́ sɨŋwɨ́yo rɨtɨ́ nɨyárɨmáná iwaŋɨ́ earo re urɨro, “Wɨ́á rókiamoarɨŋoxɨnɨ, amɨpí ínɨmɨ éɨ́ápɨ áwaŋɨ́ ragoxɨ, iwaŋɨ́ go reaarɨnɨ? Áwaŋɨ́ neareɨ.” urɨro néɨ́asáná aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwá awí mearoarɨgɨ́áwamɨ mɨnɨ wíáná awa enɨ sɨ́mɨmaŋɨ́yo wé upɨkákwiayigɨ́awixɨnɨ.
66 Bidayo꞉ baya elen ko꞉lo꞉, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kaluwa꞉ ene nanogdo꞉ dian ka꞉isale nowo꞉ a꞉na ya꞉sa꞉ga꞉, elo꞉wa fa꞉la꞉dowo꞉. E ya꞉sa꞉ga꞉, Bidayo꞉ de go꞉la꞉lena ba꞉ba꞉.
66 Pitao, awa aŋɨ́yo ínɨmɨ Jisasomɨ xwɨrɨxɨ́ mépero iwaŋɨ́ earo yarɨ́ná, o mɨ́de ákɨŋáyo ínɨmɨ ŋweaŋáná apɨxɨ́ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ seáyɨ e imónɨŋoyá omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́á wí nɨbɨrɨ
67 E dinafa ba꞉da꞉sa꞉ga꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Gelo꞉ Nasala꞉t kalu, Ya꞉su we o꞉lia꞉lo꞉ eleno꞉ nowo꞉ ge.”
67 Pitao rɨ́á imónarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ agwɨ́ nɨwɨnárɨŋɨsáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ enɨ Nasaretɨ dáŋɨ́ Jisaso tɨ́nɨ emearɨgɨ́áyɨ́ woxɨrɨnɨ.” urɨ́agɨ
68 Ko꞉sega Bida eyo꞉, “Ko nema. Ne gilo꞉ sa꞉labko mada babalab” a꞉la꞉sio꞉. Eyo꞉ a꞉la꞉sa꞉la꞉sa꞉ga꞉, ha꞉lu heb doba꞉da꞉ ha꞉na꞉ga꞉, tog aniba kagayo꞉. E a꞉na kagayabiki, gogonowo꞉ a꞉na go꞉no꞉.
68 Pitao “Oweoɨ.” nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jíxɨ rarɨŋɨ́pɨ nánɨ nionɨ majɨ́árɨnɨ.” nurɨmɨ nɨwerɨ ɨ́wíyi tɨ́ŋɨ́ e éɨ́ roŋáná
69 Nanogdo꞉ dian ka꞉isale a꞉no꞉, Bida e wa꞉ka ba꞉da꞉sa꞉ga꞉, kalu i kagafo꞉lab nol o꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Kalu we, e Ya꞉su o꞉lia꞉lo꞉ eleno꞉ nowo꞉ e” a꞉la꞉sio꞉.
69 apɨxɨ́ apɨyá axí enɨ nɨwerɨ o e roŋagɨ nɨwɨnɨrɨ ámá e rówapɨgɨ́áyɨ́ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ omɨ árɨxá nɨwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá oyɨ́ Jisaso tɨ́nɨ nawínɨ emearɨgɨ́á worɨnɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
70 Bidaya꞉ wa꞉ka sa꞉laki, “Ko nemalo꞉ka꞉!”
70 o “Oweoɨ. Nionɨmanɨ.” nurɨrɨ roŋáná ámɨ rɨ́wɨ́yo ámá e rówapɨgɨ́áyɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Neparɨnɨ. Joxɨ awa tɨ́nɨ emearɨŋoxɨrɨnɨ. Joxɨ Gariri pɨropenɨsɨ́yo dáŋoxɨ eŋagɨ nánɨ Jisaso tɨ́nɨ emearɨŋoxɨrɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aiwɨ
71 Bida eyo꞉ mada a꞉la꞉sio꞉, “Niyo꞉ ko꞉lo꞉ mada do꞉lo꞉idaki sa꞉lalega, nemo꞉wo꞉ hida꞉yo꞉ nagalo꞉wo꞉ dimia꞉ib. Kalu gilo꞉ sa꞉labko, ne mada mo꞉ba꞉da꞉sen. Ko nemalo꞉ka꞉!”
71 Pitao sɨpí ikaxɨ́ nɨrɨrɨ xwɨ́á e dánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá soyɨ́né rarɨgɨ́o nánɨ majɨ́onɨrɨnɨ.” rɨxa uráná re eŋɨnigɨnɨ.
72 Wigibo a꞉naka, gogonowo꞉ wa꞉ka go꞉no꞉. Gogonowo꞉ ganalabiki, Bidayo꞉ Ya꞉suwa꞉lo꞉ tamin amilo꞉ emo꞉lo꞉ to sio꞉ a꞉no꞉ a꞉asulo꞉, “Gogonowo꞉ andebo꞉ o꞉ganama꞉nigalikiyo꞉, giyo꞉ ne mo꞉asulo꞉ka꞉ a꞉la꞉bo꞉ otalen sa꞉ma꞉ib” a꞉la꞉sio꞉. Bidayo꞉ a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ kele asulakiyo꞉, e a꞉na ya꞉lo꞉.
72 Karɨ́karɨ́ rɨ́aiwá ámɨ bɨ rɨ́agɨ arɨ́á nɨwirɨ Jisaso “Sɨ́á rɨyimɨ karɨ́karɨ́ sɨnɨ rɨ́aiwá biaú mɨrɨpa eŋáná joxɨ ‘Jisaso nánɨ nionɨ majɨ́onɨrɨnɨ.’ biaú bɨ rayirɨ́ɨnɨ.” urɨ́ɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨwinɨrɨ yapɨ́ urɨ́ɨ́yɨ́ nánɨ ayá sɨpí wíagɨ ŋwɨ́ eaŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra