Atos 9

BCO vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 O꞉g ho꞉len a꞉namio꞉ So꞉l eyo꞉ Alan amilo꞉ tilidabu kaluka꞉isaleyo꞉ yasala꞉ma꞉no꞉ a꞉la꞉liki towo꞉ sa꞉la꞉li sia꞉len. E mo꞉fo꞉so꞉ dia꞉no꞉ a꞉la꞉liki, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu elo꞉wa dabu ba꞉ba꞉ni ane.
1 Soro sɨnɨ ámá Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ pɨ́nɨ wiárɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ éɨ́ nɨremorɨ re nɨra nemerɨ́ná, “Jisasomɨ anɨŋɨ́ nuxɨ́dɨrónáyɨ́, mɨyɨ́ó rárárɨnɨŋɨ́yónɨŋɨ́ urɨ́kwínáná pɨpɨkímɨ́ wianɨ́wárɨnɨ.” nɨra nemerɨ́ná apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyo seáyɨ e wimónɨŋo tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nurɨ
2 So꞉l e Damaskas amisa꞉na ha꞉na꞉no꞉ asulabiki, e a꞉na ha꞉na꞉ga꞉yo꞉, Alana꞉ Mando꞉ kudu ha꞉nab kaluka꞉isale a꞉no꞉ ba꞉dalega, iyo꞉ ta꞉lia꞉sa꞉ga꞉, a꞉ma꞉la꞉ tililia꞉ga꞉, Ya꞉lusalem dibolo aya to꞉loma꞉no꞉ a꞉la꞉asulo꞉. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ So꞉l eyo꞉ bobalo꞉ so꞉mea꞉sen kalu eyo꞉ o꞉lika꞉ a꞉la꞉liki mo꞉fo꞉s nowo꞉ sa꞉sa꞉la꞉sa꞉ga꞉, emo꞉ dimiab amio꞉, eyo꞉ dia꞉ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ Damaskasdo꞉ tolo꞉ widan misa꞉ kalu dosdo꞉mo꞉ walama꞉no꞉ a꞉la꞉liki, dabu ba꞉ba꞉ni ane.
2 omɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ aŋɨ́ yoɨ́ Damasɨkasɨ nánɨ nurɨ Judayene negɨ́ rotú aŋɨ́yo awí eánɨgɨ́áyɨ́ oxɨ́ranɨ, apɨxɨ́ranɨ, gɨyɨ́ gɨyɨ́ óɨ́ Jisaso tɨ́ámɨnɨ inɨŋɨ́yimɨ xɨ́darɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ́ná ɨ́á nɨxɨrɨrɨ gwɨ́ nɨjirɨ Jerusaremɨ re nánɨ nɨmeámɨ bɨmɨ́a nánɨ joxɨ payɨ́ bɨ Judayeneyá rotú aŋɨ́ wiwá wiwámɨ mewegɨ́áwa nánɨ nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ nearɨ niapowáreɨ.” nurɨrɨ o payɨ́ nearɨ mɨnɨ wiowáráná
3 Mo꞉fo꞉s a꞉no꞉ dia꞉sa꞉ga꞉, Damaskas amisa꞉no꞉ ko꞉na꞉ma fa꞉la꞉doma꞉no꞉ dowab amio꞉, wigibole a꞉naka ho꞉ nowo꞉ wabeleg o꞉ngo꞉ ko꞉lo꞉ Hebene halona a꞉la꞉ta꞉ga꞉ so꞉so꞉lelia꞉ga꞉ tindaki, So꞉l e a꞉ma꞉ hegelia꞉ga꞉ difa꞉.
3 Soro payɨ́ nurápɨrɨ nɨmeámɨ nurɨ nurɨ nurɨ rɨxa Damasɨkasɨ tɨ́ŋɨ́ e aŋwɨ e rémóáná re eŋɨnigɨnɨ. Aŋɨ́namɨ dánɨ wɨ́á nókiénapɨrɨ́ná omɨ wɨ́á wókiárɨŋɨnigɨnɨ.
4 A꞉la꞉gabiki So꞉l e hena sulufo꞉ tina꞉sa꞉ga꞉ deliki, to nowo꞉ emo꞉ sa꞉labiki dabu. “So꞉l, So꞉l, Giyo꞉ ne mogagakiyo꞉, waga migi kudaya?”
4 Wɨ́á wókiáráná o xwɨ́áyo pɨ́kínɨmeááná re eŋɨnigɨnɨ. Aŋɨ́namɨ dánɨ xwɨyɨ́á re rɨnénapɨŋɨnigɨnɨ, “Soroxɨnɨ, Soroxɨnɨ, joxɨ pí nánɨ nionɨ rɨkɨkɨrɨ́ó nikárarɨŋɨnɨ?” urɨ́agɨ
5 A꞉la꞉sa꞉labiki, So꞉l eyo꞉, “Alan, ge o꞉ba?” a꞉la꞉sio꞉.
5 Soro re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, joxɨ goxɨrɨnɨ?” urɨ́agɨ “Nionɨ Jisasonɨ joxɨ rɨkɨkɨrɨ́ó nikárarɨŋonɨrɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
6 Ge dasilia꞉ga꞉, amisa꞉n usa ti hamana. A꞉namio꞉, kalu imilig noma꞉yo꞉ gilo꞉ dimidama꞉no꞉wo꞉ wala sa꞉ma꞉ib” a꞉la꞉sio꞉.
6 E nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “E nerɨ aí joxɨ nɨwiápɨ́nɨmeámɨ aŋɨ́ apɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́pimɨ nánɨ nurɨ e ŋweaŋáná ámá wo joxɨ aga nerɨ́pɨ nánɨ áwaŋɨ́ rɨrɨnɨŋoɨ.” urarɨ́ná
7 Kalu So꞉l o꞉lia꞉lo꞉ ane iliyo꞉ to sa꞉lab a꞉no꞉ dabu ko꞉sega, kalu misio꞉ mo꞉ba꞉dabiki, iyo꞉ modaki tolo꞉ mo꞉sa꞉ma꞉no꞉ dowo꞉.
7 Soro tɨ́nɨ warɨgɨ́áyɨ́ e nɨrówapɨmáná xwɨyɨ́á bɨ mɨrɨpaxɨ́ nimónɨro xwɨyɨ́á rɨnénaparɨŋɨ́pɨ arɨ́á nɨwiro aiwɨ ámá womɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨgɨ́awixɨnɨ.
8 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ So꞉l e dasila꞉sa꞉ga꞉ siya꞉yo꞉ sigido꞉ ko꞉sega, kelego꞉wo꞉ mada mo꞉ba꞉ba꞉no꞉ dowabiki, iliyo꞉ e dagiya gasilia꞉ga꞉, Damaskas amisa꞉n a꞉na tililia꞉gane.
8 Soro xwɨ́áyo pɨ́kínɨmeaé dánɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ xegɨ́ sɨŋwɨ́ noxoarɨ nanɨrɨ aiwɨ amɨpí wí sɨŋwɨ́ wɨnɨpaxɨ́ mimónɨŋagɨ nánɨ omɨ wéyo ɨ́á nɨmaxɨrɨro nɨméra nuro Damasɨkasɨ nɨrémoro
9 E ho꞉len otaleno꞉ siyo꞉ mo꞉ba꞉ba꞉no꞉ dowabiki, e ma꞉n o꞉lia꞉ ho꞉n o꞉lia꞉yo꞉ mo꞉mo꞉no꞉.
9 nɨŋwearɨ́ná o sɨnɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpaxɨ́ nerɨ iniɨgɨ́ nɨrɨ aiwá nɨrɨ mepa yarɨ́ná sɨ́á wɨyaú wɨyi órɨŋɨnigɨnɨ.
10 Damaskas amisa꞉n a꞉namio꞉ tilidabu kalu nowo꞉, Ananaias e a꞉na sen. E ho꞉le ba꞉dakiyo꞉, Alana꞉yo꞉ “Ananaias!” a꞉la꞉ho꞉idabiki dabu.
10 Ámá Damasɨkasɨ ŋweaŋɨ́yɨ́ wo —O xegɨ́ yoɨ́ Ananaiasorɨnɨ. Jisasomɨ uxɨ́darɨŋɨ́ worɨnɨ. Omɨ Ámɨnáo orɨŋá nupárɨrɨ “Ananaiase!” uráná o “Ámɨnáoxɨnɨ, nionɨ ŋweaŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
11 — ausente —
11 Ámɨnáo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ nɨwiápɨ́nɨmeámɨ óɨ́ Awiaxoɨ rɨnɨŋɨ́yimɨ nánɨ nurɨ aŋɨ́ Judasoyáiwámɨ dánɨ ámá aŋɨ́ xegɨ́ yoɨ́ Tasasɨ dáŋɨ́ Soroyɨ rɨnɨŋo nánɨ yarɨŋɨ́ wiɨ. ‘O re rɨŋweanɨ?’ Yarɨŋɨ́ e wiɨ. Ai agwɨ o nionɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ niarɨŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
12 — ausente —
12 O orɨŋá nɨwɨnɨrɨ́ná re wɨnɨ́ɨ́rɨnɨ. Ámá wo, Ananaiasoyɨ rɨnɨŋo nɨ́wiapɨrɨ xɨ́o ámɨ sɨŋwɨ́ anɨnɨ nánɨ wé seáyɨ e wikwiárɨ́agɨ wɨnɨ́ɨ́ eŋagɨ nánɨ enɨ rarɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ aí
13 Ananaias eyo꞉ a꞉ma꞉la꞉bo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Alan, ne kalu koma꞉lo꞉ gi tilidabu kaluka꞉isale Ya꞉lusalemdo꞉ sab o꞉mo꞉lo꞉ mogago꞉ dimida꞉seno꞉ modo꞉ ko꞉lo꞉ dabu.
13 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, ámá obaxɨ́ ámá joxɨ nɨrarɨŋo nánɨ xwɨyɨ́á rarɨŋagɨ́a arɨ́á wiŋárɨnɨ. O ámá joxɨyá imónɨgɨ́áyo Jerusaremɨ dánɨ sɨpí wikárɨŋɨ́pɨ nánɨ arɨ́á wiŋárɨnɨ.
14 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ e bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kaluwa꞉ to halaido꞉ saefa꞉ a꞉no꞉ dia꞉sa꞉ga꞉, o꞉go꞉ amisa꞉n wena ya꞉ga꞉, tilidabu kaluka꞉isale a꞉no꞉ ta꞉lia꞉sa꞉ga꞉, dibolo aya to꞉loma꞉ni mio꞉.”
14 Apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa payɨ́ nearo wiowárénapɨ́agɨ́a nánɨ ámá joxɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨsirɨ́ná yoɨ́ Jisasoyɨ rarɨgɨ́áyo gwɨ́ yipaxɨ́ nimónɨmɨ bɨŋorɨnɨ.” urɨ́agɨ aí
15 Ko꞉sega Alana꞉yo꞉ emo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ha꞉la꞉ kaluwo꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ene misa꞉ kaluwo꞉, a꞉la꞉ta꞉ga꞉ Isolael kalu o꞉lia꞉yo꞉ tambo no꞉no꞉n wiyo꞉ walama꞉ki, kalu we no꞉no꞉n da꞉fe alifa꞉ ko꞉lo꞉ ge elo꞉wa hamana.
15 Ámɨnáo re urɨŋɨnigɨnɨ, “O gɨ́ inókínɨŋɨ́ omɨŋɨ́ niiarɨŋo imónɨrɨ yoɨ́ nionɨyápɨ nánɨ émáyo tɨ́nɨ wigɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́yo tɨ́nɨ dɨxɨ́ Isɨrerɨyo tɨ́nɨ wáɨ́ urɨrɨ enɨ́á nánɨ rɨxa rɨ́peaŋáo eŋagɨ nánɨ joxɨ ananɨ o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ uɨ.
16 E ni wiyo꞉ widalikilo꞉, hida꞉yo꞉ ko꞉li ko꞉lilo꞉ ba꞉da꞉i ha꞉na꞉no꞉wo꞉, no꞉no꞉no꞉ walama꞉no꞉” a꞉la꞉sio꞉.
16 O nionɨ nánɨ wáɨ́ urɨmearɨ́ná rɨ́nɨŋɨ́ wímeanɨ́ápɨ nánɨ xamɨŋonɨ nɨjɨ́á nɨwirɨ wíwapɨyimɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
17 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ Ananaias e ha꞉na꞉sa꞉ga꞉yo꞉, a elo꞉ sab a꞉na tina꞉ga꞉, e dagiya꞉yo꞉ Solo꞉ golakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Nao So꞉l, ne Alana꞉yo꞉ gelo꞉wa iliga꞉tabi mio꞉. Ge toga ya꞉len amilo꞉, Ya꞉su gelo꞉ amilo꞉ handalowo꞉ a꞉ma꞉ iliga꞉tabi mio꞉. Ge wa꞉ka o꞉li ba꞉da꞉sa꞉ga꞉, Godeya꞉ Mamayo꞉ ge amio꞉ wa꞉lifoma꞉ki, ne gelo꞉wa iliga꞉fo꞉.”
17 Ananaiaso arɨ́á e nɨwimɨ nurɨ aŋiwámɨ nɨpáwirɨ wé seáyɨ e nɨwikwiárɨmáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorai nánɨ gɨ́ nɨrɨxɨ́meá imónɨŋɨ́ Soroxɨnɨ, Ámɨná Jisaso, óɨ́ joxɨ barɨŋɨ́yimɨ sɨŋánɨ simónɨŋo joxɨ ámɨ sɨŋwɨ́ anɨrɨ kwíyɨ́ oyápɨ sɨxɨ́ rɨmímorɨ enɨ nánɨ nɨrowárénapɨ́agɨ barɨŋɨnɨ.” uráná axíná re eŋɨnigɨnɨ.
18 A꞉la꞉sa꞉labiki, wigibo a꞉naka si amilo꞉ kelego꞉ noma꞉ ko꞉lo꞉ o꞉ngo꞉ a꞉no꞉ sululabiki, e o꞉li a꞉ba꞉ba꞉. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ e dasilia꞉ga꞉ ho꞉na to꞉lolo꞉.
18 Sɨŋwɨ́yo yɨ́ánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ upárɨŋɨ́pɨ rɨxeámioaŋɨnigɨnɨ. Rɨxeámioááná o ámɨ píránɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ nanɨrɨ nánɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ wayɨ́ nɨmeámáná
19 E ma꞉no꞉ na꞉sa꞉ga꞉yo꞉, halaido꞉wo꞉ o꞉li a꞉dowo꞉.
19 aiwá nɨnɨrɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ eánɨŋɨnigɨnɨ.
20 E Yu kaluwa꞉lo꞉ tolo꞉ wida꞉sen aya bo꞉bo꞉ge walama꞉ni ha꞉na꞉sa꞉ga꞉yo꞉, “Ya꞉su E Godeya꞉ ene So꞉wale” a꞉la꞉liki wido꞉.
20 Apaxɨ́ mé xegɨ́ Judayɨ́yá rotú aŋɨ́ wí e wí e mɨrɨnɨŋɨ́yo nɨpáwiemerɨ Jisaso nánɨ “Ayɨ́ Gorɨxomɨ xewaxorɨnɨ.” urɨmeŋɨnigɨnɨ.
21 Kaluka꞉isale iyo꞉ to man elo꞉ widab a꞉no꞉ da꞉da꞉ga꞉, iligakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ya꞉lusalem usamilo꞉ kaluka꞉isale Ya꞉su amilo꞉ tilidabu ilo꞉ mogagila꞉leno꞉ kalu weyele? A꞉la꞉ta꞉ga꞉ e amisa꞉n wenamilo꞉ mio꞉ we, iyo꞉ ta꞉lia꞉sa꞉ga꞉, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalulo꞉wa tililia꞉ ha꞉na꞉ni a꞉ngaba꞉le?” a꞉la꞉sio꞉.
21 E urɨmearɨ́ná xɨ́o rarɨŋagɨ arɨ́á wiarɨgɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ anɨŋɨ́ ududɨ́ nɨwinɨro re nɨrɨga ugɨ́awixɨnɨ, “Jerusaremɨ dánɨ ámá Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná yoɨ́ Jisasoyɨ rarɨgɨ́áyo rɨkɨkɨrɨ́ó nɨwikárɨmɨ bɨŋo, ayɨ́ ro menɨranɨ? Ámá re dáŋɨ́ axɨ́pɨ yarɨgɨ́áyo enɨ gwɨ́ nɨyirɨ nɨmeámɨ nurɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́ŋɨ́ e wárɨmɨnɨrɨ bɨŋo, ayɨ́ ro menɨranɨ?” nɨrɨga warɨ́ná
22 Ko꞉sega So꞉l elo꞉ to widab a꞉no꞉ mada halaido꞉ fa꞉la꞉dowaki, Ya꞉su E Godeya꞉lo꞉ Da꞉feyo꞉ Kaluwo꞉ Eka꞉ a꞉la꞉liki hendele fanda sa꞉labiki, Yu kalu Damaskasdo꞉ sen a꞉ma꞉yo꞉, a꞉ma꞉la꞉do꞉ a꞉la꞉sa꞉ma꞉no꞉wo꞉ aundo꞉ma dowo꞉.
22 Soro wáɨ́ nurɨmerɨ píránɨŋɨ́ nɨreŋwɨpéa nurɨ́ná xegɨ́ Judayo ududɨ́ winɨ́ nurekárɨrɨ “Ámá Gorɨxo yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ urowárénapɨŋo, ayɨ́ Jisasorɨnɨ.” urarɨ́ná ayɨ́ o e urarɨŋɨ́pɨ xopɨrárɨ́ wipaxɨ́ bɨ mimónɨgɨ́awixɨnɨ.
23 A꞉ma꞉ fa꞉s amio꞉, ho꞉len modo꞉wo꞉ ta꞉ta꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Yu kaluwo꞉ kegea꞉sa꞉ga꞉, So꞉l e sana soma꞉no꞉ nenela꞉sa꞉ga꞉ saefa꞉.
23 Sɨ́á ayá wí rɨxa nɨmúrómáná eŋáná xegɨ́ Judayɨ́ Soromɨ pɨkianɨro nánɨ awí neánɨro mekaxɨ́ méagɨ́a aiwɨ
24 Ko꞉sega So꞉l eyo꞉ ililo꞉ saefa꞉ a꞉no꞉ dabu. Ho꞉len o꞉lia꞉ nulu o꞉lia꞉ amio꞉, iliyo꞉ amisa꞉n amilo꞉ tog ha꞉na꞉sen a꞉namio꞉ e ta꞉lia꞉sa꞉ga꞉ sana soma꞉no꞉ a꞉la꞉liki yasila꞉len.
24 Soro ayɨ́ xɨ́o nánɨ mekaxɨ́ méɨ́ápɨ nánɨ arɨ́á wíagɨ nánɨ ayɨ́ o éɨ́ umɨnɨrɨ nánɨ peyeááná opɨkianeyɨnɨro aŋɨ́ apɨ nɨpimɨnɨ ákɨŋáyo mɨdɨmɨdánɨ ɨ́wí ge ge inɨŋe ikwáwɨyimɨranɨ, árɨ́wɨyimɨranɨ, íníná anɨŋɨ́ awí nɨróa pwarɨŋagɨ́a aiwɨ
25 Ko꞉sega nulu no amio꞉, So꞉la꞉ enedo꞉ kudu sian kalu iliyo꞉ e asuwa꞉takiyo꞉, asa disa꞉la꞉sa꞉ga꞉, amisa꞉na꞉lo꞉ ilif tolo꞉ amilo꞉ ho꞉ gulu nowa meya꞉ sunda꞉sa꞉ga꞉, ha꞉sa to꞉lolo꞉. So꞉l e asa disa꞉la꞉sa꞉ga꞉, amisa꞉n ha꞉la꞉ya hamana꞉ki to꞉lolo꞉.|alt="Saul escapes over the wall in a basket" src="44_Ac_09_17_RG_gr.tif" size="col" copy="© Sweet Publishing http://sweetpublishing.com, licensed under a CC: BY-SA 3.0 Unported licence." ref="9.25"
25 xegɨ́ uréwapɨyarɨŋɨ́yɨ́ re egɨ́awixɨnɨ. Rɨxa sɨ́á yinɨŋáná Soromɨ soxɨ́ ɨ́á xwé wúmɨ nɨmiárɨmáná gwɨ́ nɨjimáná ákɨŋáyo seáyɨ émɨ dánɨ awayinɨ nɨmamówára wepɨ́náná o xwɨ́á mɨ́de dánɨ nɨroámɨnɨmeámɨ uŋɨnigɨnɨ.
26 E amisa꞉n a꞉namilo꞉ seno꞉ sili alita꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉lusalem a꞉na fa꞉la꞉dowa꞉sa꞉ga꞉yo꞉, tilidabu kalu a꞉namilo꞉ sen a꞉no꞉lia꞉ gasama꞉no꞉ asulo꞉ ko꞉sega, e Ya꞉su amio꞉ hendele tilidabu a꞉la꞉bo꞉, iyo꞉ mo꞉fanda asulo꞉ ko꞉lo꞉, iliyo꞉ e tagilaki e o꞉lia꞉yo꞉ mo꞉gasayo꞉.
26 Soro rɨxa Jerusaremɨ nánɨ nurɨ e nɨrémómáná xewanɨŋo ámá Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ gwiaumɨ́ oinɨmɨnɨrɨ yarɨ́ná ayɨ́ “O enɨ nene tɨ́nɨ Jisasomɨ xɨ́darɨŋwáyɨ́ womanɨ.” nɨyaiwiro wáyɨ́ nɨwiéra warɨŋagɨ́a aiwɨ
27 Ko꞉sega Banabas eyo꞉ So꞉lo꞉ asuwa꞉takiyo꞉, e iliga꞉felo꞉ kalulo꞉wa tililia꞉gane. Banabas eyo꞉ imo꞉wo꞉ dinafa fanda sa꞉lakiyo꞉, So꞉l e Damaskas tog a꞉na ha꞉na꞉lena, elo꞉ Kalu Alan ba꞉ba꞉ a꞉no꞉lia꞉, Alana꞉lo꞉ emo꞉lo꞉ to sio꞉ a꞉no꞉lia꞉yo꞉ imo꞉wo꞉ malolo꞉ me. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ So꞉l e Damaskas amisa꞉na ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉suwa꞉ wi sa꞉ma꞉no꞉wo꞉ eyo꞉ mo꞉tagilaki, amisa꞉n amio꞉ wida꞉len a꞉la꞉liki, Banabas eyo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉na fanda wido꞉.
27 Banabaso omɨ saŋɨ́ nurápɨrɨ wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́áwa tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨwirɨmeámɨ nurɨ Soro óɨ́ e nurɨ Ámɨnáomɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨrɨ o tɨ́nɨ xwɨyɨ́á rɨnɨri eŋɨ́pɨ nánɨ repɨyɨ́ wirɨ o Damasɨkasɨ nɨŋwearɨ Jisaso nánɨ wáɨ́ nurɨrɨ́ná ayá igigɨ́ mé urarɨŋɨ́pɨ nánɨ repɨyɨ́ wirɨ eŋɨnigɨnɨ.
28 A꞉la꞉kudu meabiki, So꞉l eyo꞉ i o꞉lia꞉ gasaliaki, Ya꞉lusalem us a꞉namio꞉ nanogo꞉ egele dimidaki, So꞉l e Ya꞉suwa꞉ wiyo꞉ halaido꞉ wido꞉.
28 E eŋíná dánɨ Soro Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ gwiaumɨ́ ninɨro ananɨ Jerusaremɨ aŋɨ́ nɨpimɨnɨ nemerɨ́ná ayá igigɨ́ mé Ámɨná Jisaso nánɨ nuréwapɨya nurɨ yarɨ́ná
29 So꞉l e Yu kalu, Gilig tolo꞉ sa꞉lan i o꞉lia꞉yo꞉ towa꞉yo꞉ kego꞉ ko꞉lo꞉, iliyo꞉ e sana soma꞉no꞉ dowo꞉.
29 Judayɨ́ émáyɨ́ tɨ́ámɨnɨ xɨrɨgɨ́áyɨ́ nɨwiápɨ́nɨmearo re egɨ́awixɨnɨ. O tɨ́nɨ xwɨyɨ́á xɨmɨxɨmɨ́ ninɨro mɨxɨ́ nɨrɨnɨ́asáná rɨxa “Omɨ píyo dánɨ pɨkianɨréwɨnɨ?” nɨrɨnɨro e yanɨro yarɨŋagɨ́a aiwɨ
30 Ao i, tilidabu nolba꞉yo꞉ a꞉no꞉ da꞉da꞉ga꞉, iliyo꞉ e Sesalia amisa꞉na tililia꞉ ha꞉na꞉ga꞉, Tasus amisa꞉n a꞉na hamana꞉ki ho꞉n ko꞉suwa iliga꞉fo꞉.
30 Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ xegɨ́ xexɨrɨ́meá imónɨgɨ́áyɨ́ omɨ owikáraneyɨnɨro rɨnarɨgɨ́ápɨ nánɨ nɨjɨ́á nimónɨmáná omɨ nɨmeámɨ aŋɨ́ yoɨ́ Sisaria nánɨ nɨwero e dánɨ aŋɨ́ Tasasɨ tɨ́ŋɨ́mɨ nánɨ urowáraugɨ́awixɨnɨ.
31 A꞉la꞉go꞉ko꞉lo꞉ ho꞉len a꞉namio꞉ tilidabu kaluka꞉isale, Yudia hen o꞉lia꞉ Ga꞉lili heno꞉lo꞉, Samalia heno꞉lo꞉ us a꞉namio꞉ ha꞉sa dowaki sagala꞉li sen. Iliyo꞉ Godeya꞉ mano꞉ dinafa kudu ha꞉nabikiyo꞉, Godeya꞉ Mamaya꞉yo꞉ ili asulo꞉wo꞉ halale alitaki, kalu modo꞉wo꞉ wa꞉ka a꞉kudu mio꞉.
31 Ayɨnánɨ ámá Jisasoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́á Judia pɨropenɨsɨ́yo ŋweagɨ́áyɨ́ranɨ, Gariri pɨropenɨsɨ́yo ŋweagɨ́áyɨ́ranɨ, Samaria pɨropenɨsɨ́yo ŋweagɨ́áyɨ́ranɨ, nɨ́nɨ nɨyopɨyárɨrɨ nɨŋwearo dɨŋɨ́ sɨ́kɨ́kɨ́ nomɨxɨga nuróná Ámɨnáo nánɨ wáyɨ́ wiro kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ arɨrá wirɨ yarɨ́ná ámá sɨŋɨ́ wínɨ wínɨ nɨkumɨxɨga ugɨ́awixɨnɨ.
32 Bidayo꞉ amisa꞉n ko꞉li ko꞉lilo꞉wa sia꞉la꞉ga꞉, tilidabu kaluka꞉isale Lida amisa꞉n amilo꞉ seno꞉ e ba꞉ba꞉ni ane.
32 Pitao aŋɨ́ apɨ apɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́yo nemerɨ́ná aŋɨ́ yoɨ́ Ridayɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ nɨwerɨ nɨrémorɨ ámá Gorɨxoyá imónɨgɨ́á e ŋweagɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná
33 E a꞉na fa꞉la꞉dowo꞉ amio꞉, kalu nowo꞉ Ainias ko꞉lo꞉ e a꞉na galili. Ainias e ko꞉go꞉neli ko꞉lo꞉, e donayo꞉ ola꞉fo꞉ a꞉no꞉ uwo꞉ba delen.
33 ámá wo —Xegɨ́ yoɨ́ Iniasoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Xegɨ́ eŋɨ́ nɨ́nɨ sɨwímɨ́ eŋo eŋagɨ nánɨ íkwiaŋwɨ́yo weŋáná xwiogwɨ́ wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú wo múroŋorɨnɨ. O íkwiaŋwɨ́yo weŋagɨ Pitao sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ
34 Bida e fa꞉la꞉dowakiyo꞉, Ainias emo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ainias, Ya꞉su Kelisowa꞉yo꞉ ge falele alitab ko꞉lo꞉ ge dasila꞉sa꞉ga꞉, geo꞉ndo꞉wo꞉ kamboloma.” A꞉la꞉sa꞉labiki, wigibo a꞉naka Ainias e dasi.
34 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Iniase, Jisasɨ Kiraiso píránɨŋɨ́ simɨxɨ́agɨ nánɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ dɨxɨ́ íkwiaŋwɨ́ kɨ́roáreɨ.” uráná re eŋɨnigɨnɨ. O axíná wiápɨ́nɨmeaŋɨnigɨnɨ.
35 Lida amisa꞉no꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ Salon fua꞉lo꞉ hen a꞉namilo꞉ sen kaluka꞉isale iyo꞉, Ainias e ko꞉lo꞉ falele alitab a꞉no꞉ ba꞉da꞉ga꞉, iyo꞉ asulo꞉wo꞉ nodola꞉sa꞉ga꞉, Alano꞉ kudu ane.
35 Nɨwiápɨ́nɨmearɨ emearɨŋagɨ ámá aŋɨ́ apɨ Ridayɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ dáŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ ámá ayoxɨ́ Saronɨyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ ŋweagɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ omɨ sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro nánɨ nɨkɨnɨmónɨro Ámɨnáo tɨ́ámɨnɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́awixɨnɨ.
36 Yoba amisa꞉n amio꞉ tilidabu ga nowo꞉ a꞉na sen. Ene wiyo꞉ Tabita, ko꞉sega Gilig towa꞉ sa꞉lakiyo꞉, Dokas a꞉la꞉sa꞉la꞉sen. E man nafa dimida꞉likiyo꞉, wa꞉feyo꞉ kaluka꞉isale kelego꞉lo꞉ma a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ asuwa꞉ta꞉sen.
36 Aŋɨ́ yoɨ́ Jopayɨ rɨnɨŋɨ́yo apɨxɨ́ Jisasomɨ xɨ́darɨŋɨ́ wí —Í xegɨ́ yoɨ́ Tabitaírɨnɨ. Gɨrikɨyɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ Dokasírɨnɨ. Í kikiɨ́á bɨ mé anɨŋɨ́ minɨ́ ámá uyípeayɨ́ imónɨgɨ́áyo nánɨ ayá nɨwianɨrɨ nánɨ saŋɨ́ nurápa warɨŋírɨnɨ.
37 Ho꞉len a꞉namio꞉ e walaf ba꞉la꞉sa꞉ga꞉ sowo꞉ ko꞉lo꞉, ene do꞉mo꞉wo꞉ ho꞉no꞉ mulu alita꞉sa꞉ga꞉, galala꞉ wa꞉l amilo꞉wa dia꞉fo꞉len.
37 Í Pitao sɨnɨ Ridayo ŋweaŋáná sɨmɨxɨ́ nɨwerɨ peŋɨnigɨnɨ. Péagɨ pɨyímɨ píránɨŋɨ́ igɨ́á nearo aŋɨ́ awawá ikwɨ́rónɨŋɨ́yo seáyɨ émɨ nɨtɨmáná
38 Lida amisa꞉n o꞉lia꞉ Yoba amisa꞉n o꞉lia꞉yo꞉ ko꞉na꞉ma ko꞉lo꞉, tilidabu kaluka꞉isale iliyo꞉ Bida e Lida a꞉na saka꞉ a꞉la꞉da꞉da꞉ga꞉yo꞉, iliyo꞉ kalu a꞉la꞉yo꞉ elo꞉wa iliga꞉ta꞉ga꞉, emo꞉wo꞉ ha꞉nolo sa꞉lakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “O꞉go꞉ ge mada nilo꞉wa mena!”
38 “Pitao aŋɨ́ yoɨ́ Ridayo ŋweanɨ.” rɨnarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwiro Jopa aŋɨ́ apimɨ dánɨ aŋwɨ e eŋagɨ nánɨ Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ waúmɨ urowáráná awaú nuri waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ re urɨgɨ́isixɨnɨ, “Joxɨ nene tɨ́ŋɨ́ e nánɨ beɨ. Sɨnɨ mepanɨ.” urɨ́agɨ́i
39 A꞉la꞉sa꞉labiki, Bida e a꞉la꞉ o꞉lia꞉ ha꞉na꞉ga꞉ fa꞉la꞉dowabikiyo꞉, iliyo꞉ e tililia꞉ga꞉, galala꞉ wa꞉l amilo꞉wa tiane. Ga sa꞉ba꞉lo꞉ nolo꞉ elo꞉wa hege kagafo꞉liki ya꞉foda꞉likiyo꞉, Tabita e o꞉silikilo꞉ helebeso꞉g elo꞉ dubio꞉ a꞉no꞉ Bida emo꞉ wido꞉.
39 Pitao nɨwiápɨ́nɨmeámɨ awaú tɨ́nɨ nɨbɨro aŋɨ́ e rémóáná ayɨ́ aŋɨ́ awawá seáyɨ émɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́wámɨ nánɨ nipemeámɨ nɨpeyiro apɨxɨ́ anɨ́ imónɨgɨ́íwa xɨ́o roŋe aŋwɨ e éɨ́ nɨrómáná ŋwɨ́ nearo rapɨrapɨ́ aikɨ́ amɨpí nɨ́nɨ í sɨnɨ wíyɨ́ tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná imɨxagɨ́pɨ sɨwá nɨwia warɨ́ná
40 Bida eyo꞉ kaluka꞉isaleyo꞉ tambo ha꞉la꞉ya iliga꞉ta꞉sa꞉ga꞉, e gulalu siliki Godemo꞉ dulugu sio꞉. E ga sowo꞉lo꞉ doba꞉da꞉ nodolakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Tabita, ge dasima!” A꞉la꞉sa꞉labiki, ga a꞉no꞉ siyo꞉ fagela꞉sa꞉ga꞉, Bida e sikudu ba꞉da꞉sa꞉ga꞉yo꞉, e dasi asi.
40 Pitao ayo “Wáɨ́mɨ nánɨ peyeápoyɨ.” nurowárɨmáná xómɨŋɨ́ nɨyɨkwirɨ Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ nɨwimáná apɨxɨ́ pɨyí weŋɨ́mɨnɨ nɨkɨnɨmónɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Tabitaíxɨ, wiápɨ́nɨmeaɨ.” uráná re eŋɨnigɨnɨ. Í rɨxa sɨŋwɨ́ noxoarɨ Pitao ŋweaŋagɨ nɨwɨnɨrɨ sá wɨ́rárɨnɨŋe dánɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ éɨ́ ŋweaŋɨnigɨnɨ.
41 Bida eyo꞉ ga a꞉no꞉ dagiya gasilia꞉ga꞉, dasi alifa꞉. A꞉la꞉dimida꞉sa꞉ga꞉, eyo꞉ tilidabu kaluka꞉isale o꞉lia꞉ ga sa꞉ba꞉lo꞉ o꞉lia꞉yo꞉ ho꞉ida꞉sa꞉ga꞉, ga sowo꞉ a꞉no꞉ a꞉ma꞉la꞉ dasi sab a꞉la꞉liki imo꞉wo꞉ wido꞉.
41 Nɨwiápɨ́nɨmearɨ éɨ́ ŋweááná Pitao ímɨ wéyo ɨ́á nɨxɨrɨmáná nɨmɨ́eyoarɨ ámá Gorɨxoyá imónɨgɨ́áyo tɨ́nɨ apɨxɨ́ aníwamɨ tɨ́nɨ enɨ rɨ́aiwá nurɨrɨ rɨxa ɨ́wiapáná í ámɨ sɨŋɨ́ úagɨ nánɨ ayo mɨnɨ wiŋɨnigɨnɨ.
42 Elo꞉ dimido꞉ a꞉no꞉, Yoba amisa꞉n amio꞉ sa꞉la꞉i ha꞉nabikiyo꞉, tambo dabu ko꞉lo꞉, iyo꞉ Alan amio꞉ modo꞉ tilidabu.
42 Pitao e éɨ́pɨ nánɨ ámá aŋɨ́ Jopayɨ rɨnɨŋe nɨmɨnɨ ŋweagɨ́áyɨ́ arɨ́á nɨwiárɨróná obaxɨ́ wí Ámɨnáomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́róa ugɨ́awixɨnɨ.
43 Bida e ho꞉len nolo꞉ Yoba amisa꞉n a꞉namio꞉, no꞉ do꞉go꞉fdo꞉ dinafaya꞉sen kalu, Saimon e aya sen.
43 O sɨ́á ayá wí Jopa nɨwerɨ́ná ámá wo tɨ́nɨ —O xegɨ́ yoɨ́ Saimonoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Burɨmákaú wará eŋɨ́ erɨ yeáyɨ́ imɨxɨrɨ yarɨŋorɨnɨ. O tɨ́nɨ ŋweaagɨ́rɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra