Atos 22
BCO vs XGS
1 “Ko꞉go꞉do꞉ kalu o꞉lia꞉ nao i, gio꞉ dabuma. Niyo꞉ halalo꞉ mo꞉dimido꞉ a꞉la꞉liki, gimo꞉ fanda sa꞉ma꞉nigo꞉l.”
1 “Rárowayɨ́né, ápowayɨ́né, xwɨyɨ́á ámá wí nɨxekwɨ́moarɨgɨ́ápɨ wákwínɨmɨnɨrɨ searáná ananɨ arɨ́á nipɨ́rɨréoɨ?” urɨ́agɨ
2 Iyo꞉ Fo꞉l elo꞉ Alam to sa꞉lab a꞉no꞉ da꞉dakiyo꞉, iyo꞉ mada hela꞉ta꞉ga꞉ dabu.
2 arɨ́á wíɨ́áyɨ́ Poro nurɨrɨ́ná wigɨ́ Xibɨruyɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ rarɨŋagɨ arɨ́á nɨwiro erówárɨ́ aí bɨ mé aga ŋɨŋiɨ́á imónárɨ́agɨ́a Poro ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
3 Da꞉da꞉labiki Fo꞉l eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ne Yu kalu, Silisia hen amio꞉ Tasus amisa꞉n a꞉na sa꞉la꞉li ko꞉sega, ne amisa꞉n wena siliki anayo꞉. Ne Gamaliel e ha꞉ga ilikiyo꞉, nili ma꞉muwa꞉ mano꞉ nemo꞉ kefele wido꞉ ko꞉lo꞉, o꞉gdo꞉ gili Godemo꞉lo꞉ kudu ha꞉nab o꞉leaumbo꞉, niyo꞉lo꞉ Godeya꞉ man o꞉leo꞉ngo꞉ka kudu ha꞉na꞉sen.
3 “Nionɨ Judayɨ́ wonɨrɨnɨ. Sirisia pɨropenɨsɨ́yo aŋɨ́ yoɨ́ Tasasɨyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ gɨ́ nókí nɨxɨrɨŋonɨ aí aŋɨ́ rɨpimɨ dánɨ xwé iwiaroŋáonɨrɨnɨ. Negɨ́ nearéwapɨyagɨ́ Gameriero nɨnɨréwapɨyirɨ́ná ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ negɨ́ arɨ́owa neaiapɨgɨ́ápɨ nánɨ aga xɨxenɨ píránɨŋɨ́ nɨréwapɨyiŋɨ́ eŋagɨ nánɨ agwɨ seyɨ́né Gorɨxomɨ oxɨ́daneyɨnɨrɨ sɨ́mɨ́ nɨxeadɨ́pénɨro yarɨgɨ́ápa nionɨ enɨ axɨ́pɨ e imónɨŋáonɨrɨnɨ.
4 Niyo꞉ Alana꞉ Mando꞉ kudu ha꞉nab a꞉no꞉ ka ta꞉foma꞉ki, niyo꞉ mogagakiyo꞉, tilidabu kaluwo꞉lo꞉ ka꞉isaleyo꞉lo꞉ ta꞉lia꞉sa꞉ga꞉, dibolo aya to꞉lo alifela꞉sa꞉ga꞉, nolo꞉ sana sowa꞉sen.
4 Ayɨnánɨ eŋíná nionɨ ámá Óɨ́ ‘Gorɨxo tɨ́ámɨnɨ imónɨŋoɨ.’ rɨnɨŋɨ́yimɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́á anɨ́nɨmɨxɨmɨnɨrɨ nánɨ xeanɨŋɨ́ nɨwirɨ oxɨ́yoranɨ, apɨxɨ́yoranɨ, gwɨ́ nɨyirɨ gwɨ́ aŋɨ́yo wáragáonɨrɨnɨ.
5 Niyo꞉ a꞉la꞉dimida꞉senka꞉ a꞉la꞉likiyo꞉, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kaluwo꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ganisolo kalu o꞉lia꞉ma꞉yo꞉ hendeleka꞉ a꞉la꞉likiyo꞉ gimo꞉wo꞉ o꞉li maloloma꞉ib. Iliyo꞉ mo꞉fo꞉so꞉ sa꞉sa꞉la꞉sa꞉ga꞉, Yu kalu Damaskasdo꞉ sab i o꞉mo꞉ dimina꞉ki, nemo꞉ dimiab amio꞉, niyo꞉ tilidabu kaluka꞉isale a꞉namilo꞉ sab a꞉no꞉ Ya꞉lusalem a꞉ma꞉la꞉ tililia꞉sa꞉ga꞉ mo꞉walilima꞉ki, a꞉na ane.
5 Negɨ́ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ xwéo tɨ́nɨ negɨ́ ámɨná mebá imónɨgɨ́áwa tɨ́nɨ enɨ ‘O nepa e yagorɨnɨ.’ searɨpaxɨ́ imónɨŋoɨ. Awa negɨ́ Judayɨ́ aŋɨ́ yoɨ́ Damasɨkasɨyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ ŋweagɨ́áyɨ́ nánɨ payɨ́ nearo niapowáráná nionɨ ámá e ŋweagɨ́á óɨ́ axɨ́yimɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ enɨ aŋɨ́ rɨpimɨ dánɨ rɨ́nɨŋɨ́ meáɨ́rɨxɨnɨrɨ ayo ɨ́á nɨxerɨ gwɨ́ nɨyimáná ámɨ re nánɨ nɨmeámɨ bɨmɨ́a nánɨ aŋɨ́ rɨpimɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ Damasɨkasɨyo nánɨ uŋanigɨnɨ.
6 “Ofo꞉ disi dowabikiyo꞉, ne Damaskaso꞉ ko꞉na꞉ma fa꞉la꞉doma꞉no꞉ dota꞉sen amio꞉, wigibole a꞉naka ho꞉ nowo꞉ wabeleg o꞉ngo꞉ ko꞉lo꞉ Hebene halona a꞉la꞉ta꞉ga꞉ so꞉so꞉lelia꞉ga꞉ tindakiyo꞉, ne ho꞉ a꞉ma꞉ hegelia꞉ga꞉ difa꞉.
6 “E nemonɨ nurɨ nurɨ Damasɨkasɨ tɨ́ŋɨ́ aŋwɨ e rémómɨnɨrɨ nerɨ rɨxa ikwawedɨ́ eŋáná re eŋɨnigɨnɨ. Aŋɨ́namɨ dánɨ wɨ́á sɨŋwɨ́ mɨmɨŋɨ́ inɨ́ɨ́ xwé bɨ nókiárénapɨŋɨnigɨnɨ.
7 A꞉la꞉gabiki ne hena sulufo꞉ tina꞉sa꞉ga꞉, to nowo꞉ nemo꞉ sa꞉labiki dabu. ‘So꞉l, So꞉l, giyo꞉ Ne mogagakiyo꞉, waga migi kudaya?’
7 Wɨ́á apɨ nókiárénapáná nionɨ xwɨ́áyo nɨpɨ́kínɨmearɨ arɨ́á wíáyɨ́ xwɨyɨ́á bɨ re nɨrɨnénapɨ́agɨ wiŋanigɨnɨ, ‘Soroxɨnɨ, Soroxɨnɨ, pí nánɨ xeanɨŋɨ́ nikárarɨŋɨnɨ?’ nɨrɨnénapɨ́agɨ
8 A꞉la꞉sa꞉labiki, niyo꞉, ‘Alan, ge o꞉ba?’ a꞉la꞉sio꞉. ‘Ne Ya꞉su, Nasala꞉t kalu. Gilo꞉ mogagila꞉yo꞉ Ne’ a꞉la꞉sio꞉.
8 re urɨŋanigɨnɨ, ‘Ámɨnáoxɨnɨ, joxɨ goxɨrɨnɨ?’ urɨ́agɨ o ‘Nionɨ Nasaretɨ dáŋɨ́ Jisasonɨ joxɨ xeanɨŋɨ́ nikárarɨŋonɨrɨnɨ.’ nɨrɨ́agɨ
9 Kalu negeledo꞉ ane a꞉ma꞉yo꞉ ho꞉len tia꞉ a꞉no꞉ ba꞉ba꞉ ko꞉sega kalu to nemo꞉lo꞉ sa꞉lab a꞉no꞉ iyo꞉ mo꞉fanda dabu.
9 —Ámá nionɨ tɨ́nɨ warɨgɨ́áwa wɨ́á nókiárénapɨ́ɨ́pɨ píránɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ nɨwɨnaxɨ́dɨro aiwɨ o tɨ́nɨ xwɨyɨ́á rɨnarɨgwɨ́íomɨ arɨ́á nɨpɨkwɨnɨ mɨwigɨ́awixɨnɨ.
10 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ niyo꞉ emo꞉wo꞉ a꞉la꞉dabu ba꞉ba꞉, ‘Giyo꞉ ne o꞉b dimidama꞉ki asulaya?’ Niyo꞉ a꞉la꞉dabubo꞉do꞉liki, Alana꞉yo꞉ a꞉la꞉sio꞉, ‘Ge dasilia꞉ga꞉, Damaskas amisa꞉n usa ti hamana. A꞉namio꞉, nanog ko꞉lo꞉ gilo꞉ dimidama꞉no꞉wo꞉ noma꞉yo꞉ dinafa wala sa꞉ma꞉ib’ a꞉la꞉sio꞉.
10 ‘Joxɨ xeanɨŋɨ́ nikárarɨŋonɨrɨnɨ.’ nɨrɨ́agɨ re urɨŋanigɨnɨ, ‘Ámɨnáoxɨnɨ, nionɨ pí oenɨrɨ nɨrarɨŋɨnɨ?’ urɨ́agɨ Ámɨnáo re nɨrɨŋɨnigɨnɨ, ‘Joxɨ nɨwiápɨ́nɨmeámɨ Damasɨkasɨ jɨ́apimɨ nánɨ nurɨ e rémóáná ámá wo nɨsímearɨ e éwɨnɨgɨnɨrɨ rɨrɨ́peaŋápɨ nánɨ áwaŋɨ́ rɨrɨnɨŋoɨ.’ nɨrɨ́agɨ
11 Ne ho꞉ a꞉no꞉ ba꞉ba꞉ amio꞉ siyo꞉ bumale bido꞉ ko꞉lo꞉, mo꞉ba꞉da꞉li ha꞉na꞉no꞉ dowabiki, kalu negeledo꞉ ane a꞉ma꞉yo꞉ ne mogasilia꞉sa꞉ga꞉, Damaskas ane.
11 nionɨ wɨ́á apɨ sɨŋwɨ́yo nɨnɨpɨrorɨ sɨnɨ sɨŋwɨ́ mɨmɨŋɨ́ nɨninɨrɨ sɨŋwɨ́ manɨpaxɨ́ niarɨŋagɨ nánɨ ámá nionɨ tɨ́nɨ warɨgɨ́áwa wéyo árɨ́wɨ́ nɨnɨmaxɨrɨro Damasɨkasɨyo nánɨ nɨnɨméra nuro e nɨrémorɨ ŋweaŋáná
12 “Ne a꞉na sen amio꞉, Damaskas kalu nowo꞉ Ananaias eyo꞉ ne ba꞉ba꞉ni mio꞉. Kalu we Mo꞉sa꞉sa꞉ ele saefa꞉ a꞉no꞉ kudu ha꞉na꞉len ko꞉lo꞉, Yu kaluka꞉isale amisa꞉ndo꞉ sab a꞉ma꞉yo꞉ e wabulu sa꞉la꞉sen.
12 ámá wo, xegɨ́ yoɨ́ Ananiasoyɨ rɨnɨŋo —Judayɨ́ aŋɨ́ apimɨ ŋweagɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ ‘Ámá awiaxɨ́ worɨnɨ.’ rɨnagɨ́orɨnɨ. Negɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pɨ bɨ múroagomanɨ. Anɨŋɨ́ minɨ́ nɨpɨnɨ xɨxenɨ axɨ́pɨ xɨ́dagorɨnɨ.
13 Kalu e nelo꞉wa ya꞉ga꞉ kagayakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, ‘Nao So꞉l, ge siyo꞉ a꞉dinafa bo꞉ba꞉ki so꞉lo꞉l’ Wigibole a꞉naka, ni siyo꞉ falele alitabiyo꞉, niyo꞉ e ba꞉ba꞉.
13 O nɨbɨrɨ nionɨ tɨ́ŋɨ́ aŋwɨ e nɨrómáná re nɨrɨŋɨnigɨnɨ, ‘Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáo imónɨŋɨ́ Soroxɨnɨ, dɨxɨ́ sɨŋwɨ́ ámɨ aneɨ.’ nɨráná re eŋanigɨnɨ. Gɨ́ sɨŋwɨ́ ámɨ nanɨrɨ omɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨŋanigɨnɨ.
14 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Ananaias eyo꞉ nemo꞉wo꞉ wa꞉ka a꞉la꞉sio꞉, ‘Nili ma꞉muwa꞉ Gode eyo꞉ ge da꞉feakiyo꞉, elo꞉ dimidama꞉no꞉ asulo꞉ aumbo꞉ asuluma꞉ki go꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ Godeya꞉ ene Digalo꞉ Kalu bo꞉ba꞉ki, a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ene to sa꞉labo꞉ dabuma꞉ki, ge a꞉na da꞉feyo꞉.
14 Omɨ sɨŋwɨ́ wɨnáná o re nɨrɨŋɨnigɨnɨ, ‘Ŋwɨ́á negɨ́ arɨ́owa xɨ́dagɨ́o joxɨ e éwɨnɨgɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́pɨ nánɨ nɨjɨ́á erɨ Wé Rónɨŋomɨ enɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨrɨ xɨ́oyá maŋɨ́yo dánɨ xwɨyɨ́á rarɨ́ná arɨ́á wirɨ oenɨrɨ rɨrɨ́peaŋɨ́rɨnɨ.
15 Ene towo꞉ widakiyo꞉, gilo꞉ ba꞉ba꞉ o꞉lia꞉ dabu o꞉lia꞉yo꞉ kaluka꞉isale tambomo꞉wo꞉ gi fanda walama꞉ib.
15 Ámá nɨyonɨ xɨ́o nánɨ áwaŋɨ́ nurɨrɨ́ná jɨwanɨŋoxɨ wɨ́á nɨrókiárɨrɨ́ná sɨŋwɨ́ wɨnɨrɨ arɨ́á wirɨ éɨ́pɨ nánɨ repɨyɨ́ wirɨ́a nánɨ rɨrɨ́peaŋɨ́rɨnɨ.
16 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ ge wenamio꞉ o꞉b yasila꞉leya? Ge dasilia꞉ga꞉, ho꞉na to꞉lola꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Alan emo꞉ dulugu sa꞉lalikiyo꞉, mogago꞉ gilo꞉wo꞉ hama꞉ib.’ Ananaias eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉.
16 Ayɨnánɨ joxɨ pí nánɨ sɨnɨ yómɨŋɨ́ yarɨŋɨnɨ? Rɨxa nɨwiápɨ́nɨmearɨ wayɨ́ meaɨ. Joxɨ Ámɨnáomɨ rɨxɨŋɨ́ urɨrɨ́pimɨ dánɨ dɨxɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨŋɨ́pɨ yokwarɨmɨ́ nɨsiirɨ wayɨ́ píránɨŋɨ́nɨŋɨ́ rɨronɨŋoɨ.’ nɨrɨ́agɨ nionɨ axɨ́pɨ e eŋanigɨnɨ.
17 — ausente —
17 “E nemonɨ ámɨ Jerusaremɨ nánɨ nɨbɨrɨ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨŋwá riwámɨ dánɨ xómɨŋɨ́ nɨyɨkwirɨ Ámɨnáomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná íkwɨ́kwɨ́ nɨyárɨrɨ wenɨŋɨ́ éáyɨ́
18 — ausente —
18 Ámɨnáo re nɨrarɨŋagɨ wɨnɨŋanigɨnɨ, ‘Joxɨ sɨŋwɨ́ nanɨrɨ arɨ́á nirɨ eŋɨ́pɨ nánɨ aŋɨ́ rɨpimɨ dánɨ uráná arɨ́á mɨsipa epɨ́rɨ́ eŋagɨ nánɨ joxɨ sɨnɨ mepanɨ. Aŋɨ́nɨ aŋɨ́ rɨpimɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ uɨ.’ nɨrɨ́agɨ
19 Niyo꞉ a꞉ma꞉la꞉bo꞉ a꞉la꞉sio꞉, ‘Kalu Alan, ne Yuwa꞉ tolo꞉ wida꞉sen a nola tina꞉likiyo꞉, ge amilo꞉ tilidabu kaluka꞉isaleyo꞉ yasala꞉sa꞉ga꞉ dibolo aya to꞉lola꞉sen a꞉no꞉, kaluwo꞉ tambowo꞉ asulufo꞉lab.
19 nionɨ re urɨŋanigɨnɨ, ‘Ámɨnáoxɨnɨ, nionɨ éwapɨ́nagápɨ ámá re ŋweáyɨ́ nɨ́nɨ nɨjɨ́á imónɨŋoɨ. Ámá joxɨ nánɨ dɨŋɨ́ rɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo nionɨ ɨ́á nɨxerɨ gwɨ́ aŋɨ́yo nɨŋwɨrárɨrɨ iwaŋɨ́ nɨméperɨ yagáonɨ eŋagɨ nánɨ wiwanɨŋɨ́yɨ́ rɨxa nɨjɨ́á imónɨŋoɨ.
20 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Alan, gi wilo꞉ wida꞉sen Sitifen, elo꞉ sana sowo꞉ a꞉namio꞉, niyo꞉lo꞉ e o꞉li sa꞉ndab a꞉la꞉asulakiyo꞉, Sitifendo꞉ sa꞉ndab kalu a꞉ma꞉ so꞉g ho꞉go꞉fela꞉yo꞉, ni ta꞉lisen.’
20 Joxɨ nánɨ wáɨ́ urɨmeagɨ́ Sɨtipenomɨ pɨkigɨ́íná nionɨ aŋwɨ e nɨrómáná “Ayɨ́ omɨ nɨpɨkiróná apánɨ yarɨŋoɨ.” nɨyaiwirɨ omɨ pɨkiarɨ́ná wigɨ́ iyɨ́á awí mearoŋanigɨnɨ.’ urɨ́agɨ aí
21 A꞉la꞉sa꞉la꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Alana꞉yo꞉ nemo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, ‘Ge ka hamana. Niyo꞉ ge Yu kalumalo꞉ amio꞉ ko꞉na꞉ iliga꞉fa꞉no꞉ ko꞉lo꞉, ge Ya꞉lusalemo꞉ ta꞉fo꞉ hamana.’ Alana꞉yo꞉ nemo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉.”
21 Ámɨnáo re nɨrɨŋɨnigɨnɨ, ‘Joxɨ uɨ. Nionɨ ná jɨ́amɨ émáyɨ́ tɨ́ŋɨ́mɨnɨ rɨrowárɨmɨ́á eŋagɨ nánɨ joxɨ ananɨ uɨ.’ nɨrɨŋɨnigɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
22 Fo꞉l eyo꞉ malolabikiyo꞉, kalu kegeo꞉ iyo꞉ o꞉li da꞉da꞉len, ko꞉sega Fo꞉l eyo꞉ to a꞉no꞉ sa꞉labikiyo꞉, iyo꞉ gadia꞉sa꞉ga꞉, a꞉ma꞉la꞉yo꞉ towo꞉ halale sa꞉lakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Kalu we henfelo꞉ wilo꞉ mesa꞉no꞉wo꞉ mo꞉ego꞉ ko꞉lo꞉, e sanalema.”
22 Ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ Poromɨ arɨ́á nɨwia nɨbɨ́asáná aiwɨ xwɨyɨ́á “‘Émáyɨ́ tɨ́ŋɨ́mɨnɨ rɨrowárɨmɨ́árɨnɨ.’ nɨrɨŋɨ́rɨnɨ.” rɨ́e nánɨ arɨ́á nɨwimáná xwɨyɨ́á xwamiánɨ́ nɨrɨro ímɨ́ tɨ́nɨ re rɨgɨ́awixɨnɨ, “Ámá e imónɨŋo xe oŋweanɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨpaxɨ́ mɨneaimónarɨnɨ. Rɨxa rurápapɨkiarɨŋoɨ?”
23 — ausente —
23 Xwamiánɨ́ e nɨra nuróná wikɨ́ ayɨkwɨ́ nɨwóga mɨwarɨŋagɨ nánɨ wigɨ́ iyɨ́á nɨwirayiro úpirɨxá mɨmeámɨ́ yánɨro xwɨ́á sikɨ́ úpirɨxá mɨmeámɨ́ yánɨro yarɨŋagɨ́a
24 — ausente —
24 porisɨ́ seáyɨ e imónɨŋo sekaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Omɨ porisone negɨ́ aŋɨ́ riwámɨ nɨmeáa nɨpáwiro ámá ayɨ́ xwamiánɨ́ nɨwiróná rɨ́á tɨ́ŋɨ́ wianɨro yarɨgɨ́ápɨ mɨ́kɨ́pɨ nánɨ waropárɨ́ oneainɨrɨ nánɨ sɨkwɨ́á ragɨ́ pɨ́rɨ́ nuyɨkiro yarɨŋɨ́ imɨmɨ́ wípoyɨ.” urɨ́agɨ
25 Iliyo꞉ Folo꞉ meya꞉ sa꞉ma꞉no꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ melabikiyo꞉, eyo꞉ da꞉la꞉dilo꞉ bo꞉fo꞉lowan kalu anib a꞉namilo꞉ kagafo꞉len o꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉dabu ba꞉ba꞉, “Gio꞉ Lom kalule a꞉no꞉ mo꞉ mo꞉walilo꞉ka, madali sa꞉ma꞉no꞉ a꞉la꞉likiyo꞉, gili ele difa꞉ a꞉ma꞉yo꞉ waga saefa꞉ da꞉laba?”
25 awa omɨ nɨmeáa nɨpáwiro sɨkwɨ́á ragɨ́ pɨ́rɨ́ uyɨkianɨro nánɨ gwɨ́ jíáná Poro Porisɨ́ aŋwɨ e roŋomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “‘Romɨyɨ́yá ŋwɨ́ ikaxɨ́ re rɨnɨnɨ,’ rɨsimónarɨnɨ, ‘ “Ámá Romɨyɨ́ womɨ mɨ́kɨ́pɨ nánɨ pɨ́á mé xámɨ sɨkwɨ́á eápoyɨ.” rɨnɨnɨ.’ rɨsimónarɨnɨ?” urɨ́agɨ
26 Da꞉la꞉dilo꞉ bo꞉fo꞉lowan kaluwo꞉ to a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉yo꞉, da꞉la꞉diya꞉ misa꞉ kalulo꞉wa ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, Fo꞉l elo꞉ to sio꞉ a꞉no꞉ emo꞉wo꞉ sa꞉laki a꞉la꞉sio꞉, “Kalu we Lom kalule dowo꞉ ko꞉lo꞉ nio꞉ waga dimidama꞉no꞉wa꞉le?”
26 poriso arɨ́á e nɨwimáná seáyɨ e wimónɨŋo tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nurɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá Romɨyɨ́ romɨ joxɨ pí wimɨnɨrɨ yarɨŋɨnɨ?” urɨ́agɨ
27 A꞉la꞉sa꞉labikiyo꞉, misa꞉ kalu a꞉no꞉ ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, Fo꞉lbo꞉wo꞉ a꞉la꞉dabu ba꞉dakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ge hendele Lom kalule dowo꞉lalega, nemo꞉ sama.”
27 porisɨ́ seáyɨ e imónɨŋo Poro tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨpáwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jɨwanɨŋoxɨ nɨreɨ. Joxɨ Romɨyɨ́ woxɨranɨ?” urɨ́agɨ o “Oyɨ.” urɨ́agɨ
28 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ da꞉la꞉di misa꞉ kaluwa꞉yo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ne Lom kalule doma꞉nikiyo꞉, moleyo꞉ mada modo꞉wa꞉ kilili.” A꞉la꞉sa꞉labikiyo꞉, Fo꞉l eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ko꞉sega ne Lom kaluleya꞉ sa꞉la꞉li ko꞉lo꞉ ne Lom kalule ko꞉lo꞉lo꞉l.”
28 porisɨ́ seáyɨ e imónɨŋo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ gapɨmanowamɨ nɨgwɨ́ xwé wíáná ‘Romɨyɨ́ woxɨrɨnɨ.’ nɨnɨrɨro nimɨxɨgɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ Poro re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ inókí tɨ́nɨ ápo tɨ́nɨ eŋíná dánɨ Romɨyɨ́ wimɨxɨgɨ́ípaú eŋagɨ́i nánɨ nionɨ gɨ́ nókí nɨxɨrɨŋe dánɨ Romɨyɨ́ imónɨŋá wonɨrɨnɨ.” urɨ́agɨ nánɨ
29 To a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉yo꞉, da꞉la꞉di kalu iyo꞉ emo꞉lo꞉ dabu ba꞉ba꞉no꞉ a꞉la꞉likilo꞉ elen a꞉no꞉ tagilaki, a꞉ma꞉la꞉ gigili kagayo꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ da꞉la꞉di misa꞉ kaluwa꞉yo꞉, Fo꞉l e Lom kalule ko꞉lo꞉ sa꞉niya꞉lo꞉ elo꞉ melo꞉ a꞉no꞉ asulakiyo꞉, e tagio꞉ dowo꞉.
29 porisɨ́ sɨkwɨ́á ragɨ́ pɨ́rɨ́ nuyɨkiro yarɨŋɨ́ wianɨro nánɨ gwɨ́ járɨ́áwa wáyɨ́ nɨwinɨrɨ omɨ wáramogɨ́awixɨnɨ. Wigɨ́ porisɨ́ seáyɨ e wimónɨŋo enɨ “Poro Romɨyɨ́ worɨ́anɨ?” nɨyaiwirɨ nɨjɨ́á nimónɨmáná “Omɨ senɨ́á tɨ́nɨ gwɨ́ jípoyɨ.” urɨ́ɨ́ eŋagɨ nánɨ wáyɨ́ winɨŋɨnigɨnɨ.
30 Da꞉la꞉di misa꞉ kalu eyo꞉, Yu kaluka꞉isale kegeo꞉ a꞉ma꞉lo꞉ Fo꞉lbo꞉lo꞉ towo꞉ diga꞉li sio꞉ a꞉no꞉ mo꞉wo꞉ o꞉ba꞉le a꞉la꞉liki kedo꞉. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ ho꞉len no amio꞉ eyo꞉ Fo꞉l e fage alita꞉sa꞉ga꞉, bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu iyo꞉lo꞉, Yuwa꞉ ganisolo kaluwo꞉lo꞉ tambo kegenema꞉ki saga꞉felo꞉ ko꞉lo꞉, iyo꞉ kegeakiyo꞉ Folo꞉ tililia꞉ga꞉, usa ta꞉fo꞉.
30 Poriso, sá weŋo wɨ́ápɨ tɨ́nɨ Judayɨ́ omɨ uxekwɨ́moarɨgɨ́ápɨ nánɨ xɨxenɨ nɨjɨ́á oimónɨmɨnɨrɨ omɨ níkweawárɨmáná wamɨ sekaxɨ́ re urowárapɨŋɨnigɨnɨ, “Apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ Judayɨ́ mebáowa tɨ́nɨ awí oeánɨ́poyɨ.” nurowárapɨrɨ awa rɨxa awí eánáráná Poromɨ nɨméra nɨwepɨ́nɨrɨ awa sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e éɨ́ urárárɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?