Mateus 2
AGG vs NVT
1 Herot ai Sudia hɨfambe bogorɨmbofi nüŋguambe ranɨ-sɨmboanɨ Maria ai Sisas ranahambo Betrehemühɨ wakɨmarɨmɨndo. Hondɨ ai Sisas ranahambo serɨmɨndɨ hayamboyo-ane ranambe nindou bogorɨ fɨfɨrundeimbɨ ranai hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ Serusarem ŋgoafambe tükümefundɨ.
1 Jesus nasceu em Belém, na Judeia, durante o reinado de Herodes. Por esse tempo, alguns sábios das terras do Oriente chegaram a Jerusalém
2 Ai düduyafundühɨ yahomoya, “Nɨmorɨ sɨmborɨ masahorɨmɨndei sapo Suda-yafe bogorɨmayu ra nüŋgufiyua? Ro hoeirɨhundanɨ ahandɨ mupui ranai hüfɨhamɨndɨ süfuanɨ tüküfe mamaroamboanefɨ asu ro ahambo hohoanɨmoyondowohü ŋgusüfo pefimbohünda masühifɨ,” mehomondamboyu.
2 e perguntaram: “Onde está o recém-nascido rei dos judeus? Vimos sua estrela no Oriente e viemos adorá-lo”.
3 Ranɨyu asu Herot Adükarɨ Bogorɨmayu ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya ŋgusüfoambe afɨndɨ hohoanɨmomarɨra asu muŋguambo nindou Serusarem ŋgoafɨhü mamarei amboanɨ ramareandürɨ.
3 Ao ouvir isso, o rei Herodes ficou perturbado, e com ele todo o povo de Jerusalém.
4 Ranɨyu asu Herot ai Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindou-memo ranɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ nindou-memo ranɨyomo muŋguambo ahamumbo mamühɨ gugureapurɨ mbura düdufipurühɨ yahuya, “Krais ranahambo ŋgoafɨ nahü mandahorɨmɨndeia?” yahu düdumefipuramboemo.
4 Reuniu os principais sacerdotes e os mestres da lei e lhes perguntou: “Onde nascerá o Cristo?”.
5 Asu sɨmborɨ ai ahambo yahomoya, “Betrehem ŋgoafɨhü Sudia hɨfambe. Sapo horombo God ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ahandɨ süŋgu hoafɨ ra ndahuraiyu yare sürü pare masɨhendɨ. Ai Bukambe yare hoafɨyuhü yahuya,
5 Eles responderam: “Em Belém da Judeia, pois assim escreveu o profeta:
6 “Betrehemɨhündɨ, se Sudia hɨfambe-anei anɨboadei ra
6 ‘E você, Belém, na terra de Judá, não é a menor entre as principais cidades pois de você virá um governante que será o pastor do meu povo, Israel’”.
7 Ranɨyu asu Herot ai sapo nindou hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ ndüfosi nendɨ masɨfomo ranahamumbo dɨbo mborai yahupurɨ hürühepurɨ haya yahuya, “Nɨnɨ sɨmboanɨ hondü hamɨndɨyo mupui ra tüküfe mamaro?” yahu haya düdu düdumefipurɨ.
7 Então Herodes convocou os sábios em segredo e soube por eles o momento em que a estrela tinha aparecido.
8 Ranɨyu ai nindou memo ranahamumbo Betrehemɨnambo koamarɨhepurɨ ndanɨ süŋgundafundɨ yahuhaya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ŋgɨfomo moanɨ ndondu nɨmorɨ ranahambo nahi ai ahambo masahorɨmɨndei ranahambo kokondurü. Ŋga asu hoeindurühɨ ana, asu se wambo ranühɨ mbɨsɨmo hoafɨndɨmondanɨ anɨmbo asu ro-amboanɨ dügɨ ahambo hohoanɨmondahandowohü ŋgusüfo pandɨhinɨmboane,” yahu koamarɨhepurɨ.
8 “Vão a Belém e procurem o menino com atenção”, disse ele. “Quando o encontrarem, voltem e digam-me, para que eu vá e também o adore.”
9 Ndüfusi nendɨ-memo ranai ahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ndamefundɨ. Ai nafɨna hɨfomondane, sapo mupui hüfɨhamɨndɨ süfuanɨ tüküfe mamaro ra asükaiyomo hoeimarundɨ. Mupui ranai ahamundɨ haŋgɨfoanɨ hɨfo nɨmorɨ nɨmarümbɨ worɨ ranɨ nɨmoamo mamaro.
9 Após a conversa com o rei, os sábios seguiram seu caminho, guiados pela estrela que tinham visto no Oriente. Ela ia adiante deles, até que parou acima do lugar onde o menino estava.
10 Ranɨyomo mupui ra hoeirundanɨ mayowa ai afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmemo.
10 Quando viram a estrela, ficaram muito alegres.
11 Ranɨyomo asu ai worɨmayo ranambe kefou hɨfomo nɨmorɨ ranahambo hoeimarüwurɨ ahandɨ hondɨ Maria radɨbo. Ranɨyomo asu ai ahandɨ fikɨmɨ pütapɨyomo yirɨ yimbu pusɨru nɨmarɨmombo ahambo hohoanɨmoyomondühɨ ŋgusüfo pamarüwurɨ. Ranɨyomo ai ahamundɨ arambeahɨndɨ napo ra bokaründümo houmbo masabudo. Ranɨ-moatükunɨ ra gorɨyo, fɨsɨŋarümbɨ mbɨmbɨrayo asu sanda aboedɨyo, ŋgɨnɨndɨ napo ra masabudo.
11 Ao entrar na casa, viram o menino com Maria, sua mãe, e se prostraram e o adoraram. Então abriram seus tesouros e o presentearam com ouro, incenso e mirra.
12 Nindou ranahamumbo God ai yafogoadɨ-namboya, “Se Herot nɨmaru nafɨ ŋgomboemo,” mehupuramboemo. Asu süŋgunambo ai ranɨnafɨ hɨnɨŋgɨru hou ŋgorü nafɨ ahamundɨ hɨfɨna mahomo.
12 Quando chegou a hora de partir, retornaram para sua terra por outro caminho, pois haviam sido avisados em sonho para não voltar a Herodes.
13 Nindou ranai ndaweyafundane ranɨ-sɨmboanɨ Adükarɨndɨ nendɨ ranai Sosepɨmbo yafogoadɨnambo tükümefiyu. Asu ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Botɨndafo, nɨmorɨ ranani asu ahandɨ hondane ra ndowapɨndɨfɨ hawa Isip hɨfɨna feboehi ŋgei ranühɨ nɨmboeianɨ asu ro hombo hoafɨndahanɨ anɨmbo ŋgoründühɨ ŋgei. Nɨmboe Herot ai nɨmorɨ ranahambo hɨfokoefimbo kokondürɨ wakɨndirümbui,” yahu hoafɨmenduamboyu.
13 Depois que os sábios partiram, um anjo do Senhor apareceu a José em sonho. “Levante-se”, disse o anjo. “Fuja para o Egito com o menino e sua mãe. Fique lá até eu lhe dizer que volte, pois Herodes vai procurar o menino a fim de matá-lo.”
14 Ranɨyu Sosep ai botɨfi nɨmorɨ ra serümündü haya ahandɨ hondɨ ranɨdɨbo mare ranɨ nɨmbokoanɨ Isip hɨfɨnambo mahei.
14 Naquela mesma noite, José se levantou e partiu com o menino e Maria, sua mãe, para o Egito,
15 Hɨfɨ ranühanɨmbo ai nɨmboeianɨ Herot ai yɨfɨndümbui. Adükarɨ ai ahandɨ hoafɨyu-randeimbɨ ahandɨ yafambe süŋgure haya hoafɨyuhüya, “Ro wandɨ Nɨmorɨ Isip hɨfambeahɨndɨ mborai masahando,” mehu. Hoafɨ ra moanɨ anɨhondü hondü tükündɨfemboe yaho hayamboyo ranɨ moatükunɨ ranai yare yahurai tükümefeyo.
15 onde ficaram até a morte de Herodes. Cumpriu-se, assim, o que o Senhor tinha dito por meio do profeta: “Do Egito chamei meu filho”.
16 Hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ ndüfosi nendɨ masɨfomo ranai ahambo ŋgorü-süŋgumarüwurɨ ra Herot ai kɨrɨhai fɨfɨre hayamboyu asu ranɨmbo ahambo ŋgɨnɨndɨ ŋgusüfoambe fondɨrɨmɨndɨ mahafo. Ranɨyu asu ai muŋguambo nindowenihɨ nɨmorɨ yimbu hɨmbanɨkoateyeimbɨ Betrehem ŋgoafɨhündɨ asu ŋgoafɨ amurɨ ranɨ ŋgoafɨ-kɨmɨ adaburo ranambeahɨndɨ hɨfokoakofoefembo hoafɨ masendɨ. Sapo nindou hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ ranai hoafɨmemo ranɨ-sɨmboanɨ mupui tükümefeyo hoafɨ ra fɨfɨre hayamboyu asu ai yare hoafɨmepurɨ nɨmorɨ ra hɨfokoakofoefembo.
16 Quando Herodes se deu conta de que os sábios o haviam enganado, ficou furioso. Enviou soldados para matar todos os meninos de dois anos para baixo em Belém e seus arredores, tomando por base o relato dos sábios acerca da primeira aparição da estrela.
17 Ndanɨ-moatükunɨ tükümefeyo ra sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ nindou Seremaiandɨ yafambe süŋgure haya horombo hoafɨmareandɨ ra sɨmogodühɨ tüküfemboyo yare tükümefeyo.
17 Com isso, cumpriu-se o que foi dito por meio do profeta Jeremias:
18 Sapo ai yare hoafɨyuhü yahuya,
18 “Ouviu-se um clamor em Ramá, choro e grande lamentação. Raquel chora por seus filhos e se recusa a ser consolada, pois eles já não existem”.
19 — ausente —
19 Quando Herodes morreu, um anjo do Senhor apareceu em sonho a José, no Egito.
20 — ausente —
20 “Levante-se”, disse o anjo. “Leve o menino e a mãe de volta para a terra de Israel, pois já morreram os que tentavam matar o menino.”
21 Ranɨyu asu Sosep ai botɨfi nɨmorɨ ra serümündü haya hondambo kameihɨ asu ai hɨhɨrɨyahi Israer hɨfɨnambo mahüsi.
21 Então José se levantou e se preparou para voltar à terra de Israel com o menino e sua mãe.
22 Asu Arkeraus ai ahandɨ afɨndɨ Herot ranahandɨ fondühɨ Sudia-yafe adükarɨ bogorɨmbofi manüŋgu ranɨ hoafɨ ra Sosep ai hɨmborɨyu haya ranühɨ nɨŋgombo hombo ra yɨhɨmbomayu. Ŋga asu God ai yafogoadambe Sosepɨmbo bɨdɨfɨrɨ hoafɨ masagadoamboyu asu ai Gariri hɨfɨnambo mahu.
22 Soube, porém, que o novo governador da Judeia era Arquelau, filho de Herodes, e teve medo de ir para lá. Depois de ser avisado em sonho, partiu para a região da Galileia.
23 Ranɨyu asu ai hu ŋgoafɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Nasaret ranühɨ manüŋgu. Sapo mamɨ ranɨ-süŋgumbo anɨmbo God ai ahandɨ hoafɨyomo rundeimbɨ süŋgu hoafɨyomondühɨya, “Nindou ranahambo Nasaretɨhündɨ nindou mbɨseimboyei,” mehomo yahurai anɨhondü tüküfembohündamboyo yahurai tükümefeyo.
23 A família foi morar numa cidade chamada Nazaré, cumprindo-se, desse modo, o que os profetas haviam dito, que Jesus seria chamado nazareno.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?