Mateus 7

ZIN vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 “Mutaákuchwaaziika abáandi, kuba neemwe mutaákwiiza kuchwaáziikilwa.
1 Não julgueis, para que não sejais julgados.
2 Nko óokwo mulikuchwaáziika abáandi, nikwo kutyo nyini óokwo Múungu alibachwaaziikáho neemwe. Na habwe echigaambo cho kweéchwaaziika, endeengo éezo mulikubaleengeláho abáandi, niyo éezo nyini Múungu náwe alibaleengelamo neemwe.
2 Porque com o juízo com que julgais, sereis julgados; e com a medida com que medis vos medirão a vós.
3 “Ha bwaáchi nooléeba akatokoozi áako kali omu líiso lya muzeenzi waawe, náho okabula kubona embago éezo eli omu líiso lyaawe?
3 E por que vês o argueiro no olho do teu irmão, e não reparas na trave que está no teu olho?
4 Nali noohichaho oóta kumugaambila muzeenzi waawe oóti, ‘Nkuúndila nkwiíhilemo akatokoozi omu líiso lyaawe,’ obuchilo íiwe nyini oyine embago etuula omu líiso lyaawe?
4 Ou como dirás a teu irmão: Deixa-me tirar o argueiro do teu olho, quando tens a trave no teu?
5 Ngóbya we! Obaánze oyihémo embago éezo eli omu líiso lyaawe, niho olaahicha kuleeba kuzima kwiihámo akatokoozi akali omu líiso lya muzeenzi waawe.
5 Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro do olho do teu irmão.
6 “Mutáliziha eémbwa ebiintu ebitakatíifu bya Múungu, habwo kuba zilaáhiindukila zibalaansamule ebinogoka nogoka. Káandi, mutálizinagila empunu ebiintu byo obukaani, habwo kuba zilyaábizuungagilila.”
6 Não deis aos cães o que é santo, nem lanceis aos porcos as vossas pérolas, para não acontecer que as calquem aos pés e, voltando-se, vos despedacem.
7 “Mumusabe Múungu, náwe naabaha éecho mulikumusaba. Mutaábuuze, mulyaábigwáho. Muchiinguze, mulyaáchiingulilwa.
7 Pedí, e dar-se-vos-á; buscai, e achareis; batei e abrir-se-vos-á.
8 Habwo kuba, buli muuntu óogwo alikusaba, aheébwa: na buli muuntu óogwo ataábuuza, abigwaho: na buli muuntu óogwo achiinguza, achiingulilwa.
8 Pois todo o que pede, recebe; e quem busca, acha; e ao que bate, abrir-se-lhe-á.
9 “Ngási, ahali íimwe heena omuuntu weéna wéena, kaalikusabwa omukaate no omutábani, naamuha ibáale?
9 Ou qual dentre vós é o homem que, se seu filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra?
10 Nali kaalikusabwa eénfwi, naamuha enzóka?
10 Ou, se lhe pedir peixe, lhe dará uma serpente?
11 Ha bwéecho, nóobwo muli abazilwa, nimusoomboókelwa kubaha abáana beenyu egabo ezigasize. Ngási, Isíimwe óogwo ali omu igulu takuhicha kubaha bwooli ebiintu ebizima abo abalikumusaba?
11 Se vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas dádivas a vossos filhos, quanto mais vosso Pai, que está nos céus, dará boas coisas aos que lhas pedirem?
12 “Mbwéenu íimwe, choóna chóona éecho mweénda kuzililwa na abaantu abáandi, neemwe mube nicho echo mubazilile mútyo nyini. Ezo niyo ensoonga ye ebilagilo bya Musa na ameégeso ga ababáasi.”
12 Portanto, tudo o que vós quereis que os homens vos façam, fazei-lho também vós a eles; porque esta é a lei e os profetas.
13 “Otaahemo ha kulabila aha muháanda gwe echisasi chi iléembo elifuunzile. Kuba iléembo no omuháanda ogutwaala omu kusiingaalichwa guba ne echisasi chi iléembo ligazi káandi liháango, mala na abalilabamo ni béenzi.
13 Entrai pela porta estreita; porque larga é a porta, e espaçoso o caminho que conduz à perdição, e muitos são os que entram por ela;
14 Náho omuháanda gwi iléembo éelyo elilikweebeembeza kuza omu bulami liba lifuunzile. Nábo abaantu abalikulikugula, ni bache.”
14 e porque estreita é a porta, e apertado o caminho que conduz à vida, e poucos são os que a encontram.
15 “Mweécheenge na ababáasi be ebisuba. Mazima abo na abaantu abalikubéezáho, nibeekola kuba abafula nke entaama, náho omu myooyo yáabo bali emisegwe ye enduluhe.
15 Guardai-vos dos falsos profetas, que vêm a vós disfarçados em ovelhas, mas interiormente são lobos devoradores.
16 Nimuhicha kubasoombookelwa habwa amagoomba gáabo. Abaantu tibakugesa emisumo ye emizabibu nali emitini kuluga omu miti ya amáhwa.
16 Pelos seus frutos os conhecereis. Colhem-se, porventura, uvas dos espinheiros, ou figos dos abrolhos?
17 Omuti muluunzi guzaala amagoomba mazima, náho omuti mubi guzaala amagoomba mábi.
17 Assim, toda árvore boa produz bons frutos; porém a árvore má produz frutos maus.
18 Omuti muluunzi tigukuhicha kulábya amagoomba mábi, no omuti mubi tigukuhicha kulábya amagoomba amazima.
18 Uma árvore boa não pode dar maus frutos; nem uma árvore má dar frutos bons.
19 Buli muti óogwo ogutakulabya amagoomba amazima, gunogolwa no kunagwa omu mulilo.
19 Toda árvore que não produz bom fruto é cortada e lançada no fogo.
20 Bityo nyini na ababáasi be ebisuba, mubasoombookelwa habwa amagoomba gáabo.”
20 Portanto, pelos seus frutos os conhecereis.
21 “Ti buli muuntu óogwo anyetoongelezaho aáti, ‘Íiwe Mukáma, íiwe Mukáma,’ iíngu niwe alitaaha omu bukáma bwo omu igulu. Náho no omuuntu óogwo akola engoonzi za Táata óogwo ali omu igulu, ogwo niwe alibutaahamo.
21 Nem todo o que me diz: Senhor, Senhor! entrará no reino dos céus, mas aquele que faz a vontade de meu Pai, que está nos céus.
22 Echilo cho omuchwaáziiko nichiíza, na abaantu béenzi balaángaambila báti, ‘Íiwe Mukáma, íiwe Mukáma! Nooyizuka nka nikwo tukasohoza obubáasi habwi izíina lyaawe? Na nka nikwo tukabiinga amazimu habwi izíina lyaawe? Na nka nikwo tukakola amahano méenzi habwi izíina lyaawe?’
22 Muitos me dirão naquele dia: Senhor, Senhor, não profetizamos nós em teu nome? e em teu nome não expulsamos demônios? e em teu nome não fizemos muitos milagres?
23 Niho ndibagaambila butúnu iínti, ‘Tiínkubamanya íimwe nakáti! Muundugého aha, íimwe enkola bíbi!’ ”
23 Então lhes direi claramente: Nunca vos conheci; apartai-vos de mim, vós que praticais a iniqüidade.
24 “Mbwéenu, omuuntu óogwo ahulila ameégeso gaanze no kugahicha, alyaásusaniswa kuba nko omuuntu owa amasala óogwo ayaayoombekile éenzu yoómwe aha luchili.
24 Todo aquele, pois, que ouve estas minhas palavras e as põe em prática, será comparado a um homem prudente, que edificou a casa sobre a rocha.
25 Chilo chimo, enzula ekagwa, améenzi ge emizela gaákonoka, no omuyaga muháango gwéeha no kusutula éenzu yoómwe. Náho éenzu ezo telagwiile, habwo kuba oluhazo lwaáyo lukaba lwoombekilwe aha lugulu yo oluchili.
25 E desceu a chuva, correram as torrentes, sopraram os ventos, e bateram com ímpeto contra aquela casa; contudo não caiu, porque estava fundada sobre a rocha.
26 Náho omuuntu óogwo ahulila ameégeso gaanze na tagahicha, ogwo alyaásusaniswa nko omuuntu omusilu óogwo ayaayoombekile éenzu yoómwe aha musényi.
26 Mas todo aquele que ouve estas minhas palavras, e não as põe em prática, será comparado a um homem insensato, que edificou a sua casa sobre a areia.
27 Obuchilo enzula ekagwa, améenzi ge emizela gakakonoka, no omuyaga muháango gukeeha no kusutula ezo éenzu yoómwe. Áaho éenzu ezo ekabutama, emigweele yaáyo ekachilaho.”Éenzu eyoombekilwe aha musényi|alt="House built on sand" src="WA03837b.tif" size="span" loc="MAT 7:26-27" copy="Graham Wade" ref="7:26-27"
27 E desceu a chuva, correram as torrentes, sopraram os ventos, e bateram com ímpeto contra aquela casa, e ela caiu; e grande foi a sua queda.
28 Yeézu kaágwiisa ebyo bigaambo, embága ezo ya abaantu eba yaásobelwa bwooli habwa ameégeso goómwe,
28 Ao concluir Jesus este discurso, as multidões se maravilhavam da sua doutrina;
29 kuba akaba naayegesa nka ayina obuzizi, na ameégeso goómwe tigalabeele nka aga abeégesa báabo be ebilagilo bya Musa.
29 porque as ensinava como tendo autoridade, e não como os escribas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra