Lucas 9
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zezu mbṵ leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na, a ha ri hṵrusuo níi temndayari riw bele, a í vaa nzoɓ sɛmri nda̰w.
1 Jesus reuniu os Doze e lhes deu poder e autoridade para expulsar todos os demônios e curar enfermidades.
2 Falɛ ku lɛ, ka pie ri ɓay haŋa ri vǎa ka-káa ɓay ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri, a í vaa nzoɓ sɛmri.
2 Depois, enviou-os para anunciar o reino de Deus e curar os enfermos.
3 Ka ɓaa ha ri mii: «Ì mgba fe mbḭw ɗo nduo-rì ɓáy seɗ varu ɓaarì ya. Ì mgba ká̰w ya nda̰w, ɓɔl ya nda̰w, fe sṵm ya nda̰w, lari ya nda̰w, nzoɓ mbḭw ka ɗo ɓáy gari ɓa siɗi ya nda̰w pi.
3 Ele os instruiu, dizendo: “Não levem coisa alguma em sua jornada. Não levem cajado, nem bolsa de viagem, nem comida, nem dinheiro, nem mesmo uma muda de roupa extra.
4 Ze ɓo, puo ha̰a ha̰a ká ì se ɗi, rɔɔ nzoɓ mgba rì naa luo-ɛ ɓáy kere lɛ, ì káw ɗi kpṵru maa ɓáy zɔ́l ɓaarì.
4 Aonde quer que forem, hospedem-se na mesma casa até partirem da cidade.
5 A puo ha̰a ha̰a ká ì se ɗi rɔɔ, nzoɓkeri hii ɓay mgbaka rì ɓáy kere ya lɛ, ì tḭi ká puoke ku na í nda kusal puoke ká ɓal-rì kuɓ kuɓ ɓay bákake ri se tul fe ka̰aya ká i ɗaa na.»
5 E, se uma cidade se recusar a recebê-los, sacudam a poeira dos pés ao saírem, em sinal de reprovação”.
6 Lɛɛ, ɓari leɗ nduoɓal-ɛri na i zɔl í se ɓáy tul puori riw bele, í ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri, a í vaa nzoɓ sɛmri ɓáy zaɗri riw bele.
6 Então começaram a percorrer os povoados, anunciando as boas-novas e curando os enfermos.
7 Soro ɓay feri riw bele ká kal na tɔɗɔ ɓo suku *Eroɗ ká ɓa nzoɓ réke tul puori ká kuɗu zaɗ ká Galele na. Lɛɛ, ka kɔ ɓay ká ɓay kér mbǎa, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ɓaa mii, Za̰a Batis tḭi saa luɔ huɗ.
7 Quando Herodes Antipas ouviu falar de tudo que Jesus fazia, ficou perplexo, pois alguns diziam que João Batista havia ressuscitado dos mortos.
8 Nzoɓ kḭri ɓaa mii: «Ɓa *Eli ze tḭi.» Nzoɓ ha̰wri ɓoɗ rɔɓay ɓaa mii: «Nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu ká piɛɗke lew ze tḭi a kaw ɓáy kumnun.»
8 Outros acreditavam que Jesus era Elias, ou um dos antigos profetas que tinha voltado à vida.
9 Roo lɛ, Eroɗ na ɓaa mii: «Za̰a na, mì ha ri kuŋ tul-e. Wa̰a, leɗbanke ku na ka ɓa nzoɓ ve rɔɔ, mì laa soro ɓay fe ɗáa ɓeri riw bele mini key lɛ?» Ze ka nzaa faa ɓay kɔ́kɔ Zezu.
9 “Eu decapitei João”, dizia Herodes. “Então quem é o homem sobre quem ouço essas histórias?” E procurava ver Jesus.
10 Lɛɛ, *nzoɓ ndáy nzaapeɗri na, i yḭ̀i í ví kḭi fal feri riw bele ká i ɗaa na ha̰ Zezu laa. Ka fa̰a ri zuɔ fal-ɛ, a zɔ̌lke ɓa zaɗ kḭ ɓoɗ ká ɗo ɗi ya ɓáy ŋgɛrɛpuo ká riŋ-ɛ ɓa Besayda.
10 Quando os apóstolos voltaram, contaram a Jesus tudo que tinham feito. Em seguida, Jesus se retirou para a cidade de Betsaida, a fim de estar a sós com eles.
11 Zaɗka ruɔ nzoɓri laa mii, ka ɗo ɗi ya ɓáy Besayda na báyḭi lɛ, i se fal-ɛ wuu wuu. Zaɗka i tḭi luo-ɛ na, ka mgba ri ɓáy kere, a ɓaa ɓay ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri na ha ri, a vaa ɓari ká i se síe haŋa sɛm ɓari vaa.
11 As multidões descobriram seu paradeiro e o seguiram. Ele as recebeu, ensinou-lhes a respeito do reino de Deus e curou os que estavam enfermos.
12 Zaɗka zaɗ ɓa láw báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na, i soro í vi lakun-ɛ í ɓaa ha̰ ni mii: «Ála ruɔ nzoɓri key na ha ri zɔ́l í se ɓil puori ɓáy vu puori, ɓo í ziŋ fe sṵm í sṵ, a í ziŋ zaɗ nam kara i naa ɗi, ɓay ḭi lɛ, zaɗ ká náa káwri ɗi timbɛɗɛ key na ɓa ɓil law kɔr ze ɗo key.»
12 No fim da tarde, os Doze se aproximaram e lhe disseram: “Mande as multidões aos povoados e campos vizinhos, para que encontrem comida e abrigo para passar a noite, pois estamos num lugar isolado”.
13 Roo lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì kḭ ze, ì ha ri fe sṵm ha ri sṵ.» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Maapa ɓa ndeɓe ɓáy sḭiri ɓa siɗi hɔy ze ɗo key. Wa̰a, mù hii ɓay haŋa ɓuru se, ɓúru vǎa hie fe sṵmri ɓay tul ruɔ nzoɓri na key riw bele lɛ?»«Bele fe ká ɓuru ɗǒke zey, maapari ndeɓe ɓáy sḭiri siɗi.»|src="hk00155c.tif" size="col" loc="Luk 9.10-17" copy="Horace knowles" ref="9.13"
13 Jesus, porém, disse: “Providenciem vocês mesmos alimento para eles”. “Temos apenas cinco pães e dois peixes”, responderam. “Ou o senhor espera que compremos comida para todo esse povo?”
14 I ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, wa̰rari hɔy tul-ri maa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ ndeɓe ká zaɗɛ ku (5.000). Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri na mii: «Ì mgba kuɗu nzoɓri maa síŋ ndeɓe ndeɓe ha ri káw tul kḭ zukum zukum.»
14 Havia ali cerca de cinco mil homens. Jesus respondeu: “Digam a eles que se sentem em grupos de cinquenta”.
15 Lɛɛ, i laa nzi-ɛ í ha̰ nzoɓri riw bele kaw siri.
15 Os discípulos seguiram sua instrução, e todos se sentaram.
16 Báyḭi lɛ, Zezu ya̰a maapa ká ndeɓe ɓáy sḭ̀i ká siɗi na, a ura nun-ɛ ɓa siya a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓay tul fe sṵmri na, rɔɔ a haw a ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri leke ruɔ nzoɓri na.
16 Jesus tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, partiu-os em pedaços e os entregou aos discípulos para que distribuíssem ao povo.
17 Ɓari riw bele na, i sṵ ha̰ ɓil-ri mbaa maa ɓáy zaɗ kɔn ɓari, a ɓieri ká tɔ̀ŋ ká i fa̰a na mbaa buɗu ɓa duɔ falɛ siɗi.
17 Todos comeram à vontade, e os discípulos encheram ainda doze cestos com as sobras.
18 Nam mbḭw munu, Zezu ɗaa nzaa ɓay kere ká nzaa zaɗ, lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɗo ziŋ ni. Lɛɛ, ka vbi ri ɓay mii: «Wa̰a, ruɔ nzoɓri ɓaa ɓay mina ze se tul-i lɛ?»
18 Certo dia, Jesus orava em particular, acompanhado apenas dos discípulos. Ele lhes perguntou: “Quem as multidões dizem que eu sou?”.
19 I yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nzoɓ ha̰nɛri ɓaa mii, mù ɓa Za̰a Batis, nzoɓ kḭri ɓoɗ ɓaa mii, mù ɓa *Eli. Nzoɓ ha̰wri rɔɓay ɓaa mii, mù ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu ká pola lew ká tḭi saa luɔ huɗ a kaw ɓáy kumnun.»
19 Os discípulos responderam: “Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros ainda, que é um dos profetas antigos que ressuscitou”.
20 Báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a vbi ri mii: «A ɓaarì kḭ na wa̰a, ì ɓaa mii mì ɓa nzoɓ ve lɛ?» Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na.»
20 “E vocês?”, perguntou ele. “Quem vocês dizem que eu sou?” Pedro respondeu: “O senhor é o Cristo enviado por Deus!”.
21 Báyḭi lɛ, Zezu baka ri ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay haŋa ri ɓaa ɓayke na ha̰ nzoɓ mbḭw ya.
21 Jesus advertiu severamente seus discípulos de que não dissessem a ninguém quem ele era.
22 Ka ɓaa ha ri na rɔɓay mii: «Ɓi *Vu Nzoɓ na, ɗo nun haŋa mì kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba. Ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri na, i túŋ mì ŋgereŋ a í i mì, a ndeke ɗi nam sayke lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ mí kaw ɓáy kumnun.»
22 “É necessário que o Filho do Homem sofra muitas coisas”, disse. “Ele será rejeitado pelos líderes do povo, pelos principais sacerdotes e pelos mestres da lei. Será morto, mas no terceiro dia ressuscitará.”
23 Falɛ ku lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓri riw bele mii: «Nzoɓ ká hii ɓay séke fal-i lɛ, ka pɔ́ŋ sùo-ɛ yaklak ha̰ mì, a mbi puu say huɗ ɓe a soɓ nam ɓáy nam a séke fal-i.
23 Disse ele à multidão: “Se alguém quer ser meu seguidor, negue a si mesmo, tome diariamente sua cruz e siga-me.
24 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká hii ɓay kɔ́rɔ kumnun ɓe na, kumnun taa tusuɛke na, ka ti zíŋ ya. Roo lɛ, nzoɓ ká pɔŋ sùo-ɛ yɔɗ ɓay tul-i na, a zíŋ kumnun taa tusuɛke.
24 Se tentar se apegar à sua vida, a perderá. Mas, se abrir mão de sua vida por minha causa, a salvará.
25 A zaɗka nzoɓ ziŋ feri ká tusiri key riw bele, rɔɔ a ɗaa sùo-ɛ ɓo ɓisuy, mase a ɓiɛ ká ɗi na wa̰a, ɓa feziŋa ḭi kḭ zu lɛ woo!
25 Que vantagem há em ganhar o mundo inteiro, mas perder ou destruir a própria vida?
26 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká ɗaa sahoy ɓay tul-i ɓáy tul ɓay ɓiri na, ɓi Vu Nzoɓ na, síeke ká mì vika ɓáy riŋ ɗika ɓi nda̰w, riŋ ɗika taa Bǎa nda̰w, rɔɔ riŋ ɗika taa leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue nda̰w na, mì ɗáa sahoy ɓay tul nzoɓke nda̰w.
26 Se alguém se envergonhar de mim e de minha mensagem, o Filho do Homem se envergonhará dele quando vier em sua glória e na glória do Pai e dos santos anjos.
27 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ká i ɗo zaɗ ni key na, i ti huka ya kpṵru ɓay kɔ́kɔ nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay na ɓáy nun-ri nda̰w rɔɔ í hu ɓáy.»
27 Eu lhes digo a verdade: alguns que aqui estão não morrerão antes de ver o reino de Deus!”.
28 Falɛ ku maa nam tɔnɔ siɗiri munu ká fal ɓay ɓeri na ku báyḭi lɛ, Zezu na ha̰ Piyɛr, Za̰a ɓáy Zak se ziŋ ni í hil tul kuo mbḭw munu ɓay ɗaa nzaa ɓay kere ká ɗi.
28 Cerca de oito dias depois, Jesus levou consigo Pedro, João e Tiago a um monte para orar.
29 Zaɗkaʼa ɗo ɗáa nzaa ɓay kere kɔɓ rɔɓay na, nun-ɛ fɛrɛ ɗo ɓoɗ, a gari ɓeri kara fɛrɛ a puu rak rak nda̰w.
29 Enquanto ele orava, a aparência de seu rosto foi transformada, e suas roupas se tornaram brancas e resplandecentes.
30 Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy nzoɓri siɗi tḭi í ɗo loko soro ziŋ Zezu. Ɓa *Moyze ɓáy *Eli
30 De repente, Moisés e Elias apareceram e começaram a falar com Jesus.
31 ká i tḭi í ɗo sikɗa riŋ ɗika. I lo soro ziŋ Zezu se tul huɗ ɓe káʼa huka ká ŋgɛrɛpuo Zuruzalɛm, a ɔ̌rɔke peɗ ɓe ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ni.
31 Tinham um aspecto glorioso e falavam sobre a partida de Jesus, que estava para se cumprir em Jerusalém.
32 Lɛɛ, Piyɛr ɓáy bǎw seɗ ɓeri na, i zuɔ nam ráɗ. Roo lɛ, zaɗka i tuma na báyḭi lɛ, i kɔ riŋ ɗika Zezu ɓáy nzoɓri ká siɗi ká i ɗo ziŋ ni na.
32 Pedro e os outros lutavam contra o sono, mas acabaram despertando e viram a glória de Jesus e os dois homens que estavam com ele.
33 Zaɗka nzoɓkeri ɗo zɔ́l ɓay pɔ́ŋ Zezu na báyḭi lɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, ɗo ndaɗ ɓamba ɓay haŋa náa káwri zaɗ ni key. Ha̰ ɓuru ɗaa hul puɗi ɓa say. Mbḭw ɓa taa ɓo, mbḭw ɓa taa Moyze, a mbḭwke laa lɛ, ɓa taa Eli.» Tusuɛke lɛ, ɓay káʼa ɓaa na ɗo ni nduŋ munu hɔy.
33 Quando Moisés e Elias iam se retirando, Pedro, sem saber o que dizia, falou: “Mestre, é maravilhoso estarmos aqui! Vamos fazer três tendas: uma será sua, uma de Moisés e outra de Elias”.
34 Zaɗka Piyɛr ɗo ɓáa ɓay fekeri na munu kɔɓ rɔɓay na, síi mbam ví guɓa tul-ri gbukru. Zaɗka Piyɛr ɓáy bǎw seɗ ɓeri, i kɔ síi mbam ká ví guɓa tul-ri gbukru na báyḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ri.
34 Enquanto ele ainda falava, uma nuvem surgiu e os envolveu, enchendo-os de medo.
35 Ká ɓil síi mbamke ku na, kusol mgba ɓeleŋ ká ɗi mii: «Ɓe key na, ka ɓa Vu-i ká mì naa ni ɗo ɓoɗ. Ì laa ɓay ɓe.»
35 Então uma voz que vinha da nuvem disse: “Este é meu Filho, meu Escolhido. Ouçam-no!”.
36 Falɛ ká kusol ɓaa ɓay ha ri na báyḭi lɛ, i kɔ Zezu huo-ɛ hɔy ze ɗo. Ɓil namkeri ká Zezu ɗo ziŋ ri rɔɓay na, i mṵu fekeri rik rik, í lo soro fe ká i kɔ ɓáy nun-ri na ha̰ nzoɓ mbḭw ya.
36 Quando a voz silenciou, só Jesus estava ali. Naquela ocasião, os discípulos não contaram a ninguém o que tinham visto.
37 Nzaaruoke taa ruo na báyḭi lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká say na, i ɗì saa tul kuo, lɛ, ruɔ nzoɓri vi fal kḭ yaw yaw í suɔ nun-ɛ.
37 No dia seguinte, quando desceram do monte, uma grande multidão veio ao encontro de Jesus.
38 Báyḭi lɛ, ká ɓil ruɔ nzoɓkeri ku na, wa̰ra nzoɓ mbḭw tii sa̰w ɗáa fe ɓeleŋ mii: «Mbay! Mì koɗ mù, mu ɗaa nun-a ka ɓo tul vu-i ká ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ mbḭw keklek hɔy key na ha̰ mì,
38 Um homem na multidão gritou: “Mestre, suplico-lhe que veja meu filho, o único que tenho!
39 ɓay ḭi lɛ, temndaya mbḭw mgba ni ha̰ ni guu fe ɓa vaa munu hɔy, a laŋ ni ŋgɔ-ŋgɔŋ yik yik a ha̰ mbii nzi-ɛ tḭi fǔka fǔka. Temndayake ku na ɗara ni kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba, a zɔ́li ɓe ká tul-e kara ŋgɔŋ ɓamba tasiri.
39 Um espírito impuro se apodera dele e o faz gritar. Lança-o em convulsões e o faz espumar pela boca. Sacode-o violentamente e quase nunca o deixa em paz.
40 Lɛɛ, mì koɗ leɗ nduoɓal-ari ɓay haŋa ri nii temndayake na, roo lɛ, faake mba ri.»
40 Supliquei a seus discípulos que o expulsassem, mas eles não conseguiram”.
41 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay a ɓaa mii: «Ɓaarì nzoɓ law ŋgɔ-ŋgɔri ká law-rì ndaya! Wa̰a, nam tɔ̀ŋ ɓa mina ɓáy rɔɔ ɓay haŋa mì kaw ziŋ rì rɔɓay lɛ? Nam tɔ̀ŋ ɓa mina ɓáy rɔɔ mì íki law-i ká tul-rì lɛ? Mgba vu-ɔ na ɓa líe ha̰ mì.»
41 Jesus disse: “Geração incrédula e corrompida! Até quando estarei com vocês e terei de suportá-los?”. Então disse ao homem: “Traga-me seu filho”.
42 Zaɗka leɗ na soro ɗi ya deɓ ɓa lakun Zezu munu báyḭi lɛ, temndaya na mbi ni a ɗaa ni nda siri gbirik, a laŋ ni ŋgɔ-ŋgɔŋ yik yik. Báyḭi lɛ, Zezu yḭw temndaya na ha̰ ni tḭi, a ha̰ leɗ na kaw ɓáy kere, a ɗaa ni nduo ndúo bi-ɛ.
42 Quando o menino se aproximou, o demônio o derrubou no chão, numa convulsão violenta. Jesus, porém, repreendeu o espírito impuro, curou o menino e o devolveu ao pai.
43 Lɛɛ, ɓari riw bele ká i ɗo zaɗɛ na, feke tuku ri ɓay tul bawda hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru.
43 Todos se espantaram com a grandiosidade do poder de Deus. Enquanto todos se maravilhavam com seus feitos, Jesus disse aos discípulos:
44 «Ɓaarì na, ɓayri ká mì ɓaa ha rì timbɛɗɛ key na, ì mgba ɓayke ɓáy kere nda̰w rɔ! Ɓi *Vu Nzoɓ na, i pɔ́ŋ mì ɓo nduo nzoɓri.»
44 “Ouçam-me e lembrem-se do que lhes digo: o Filho do Homem será traído e entregue em mãos humanas”.
45 Lɛɛ, i laa ɓayke na taŋ ya. Sa̰w ɓayke na mṵu ri mṵu ɓay haŋa ɓo i laa taŋ ya, roo lɛ, i ɗaa hḭɛ ɓay vbika Zezu ɓayke na.
45 Eles, porém, não entendiam essas coisas. O significado estava escondido deles, de modo que não eram capazes de compreender e tinham medo de perguntar.
46 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal Zezuri tii sa̰w má̰y ɓay ká sakra kḭ ɓay kɔ́kɔ wa̰a, nzoɓ ve ze ká sakra ɓari rɔɔ ɓa ŋgɛrɛnzoɓ lɛ?
46 Os discípulos começaram a discutir sobre qual deles seria o maior.
47 Lɛɛ, Zezu kɔ kér ɓay ɓari ká ɓil law-ri na, ro, a mgba leɗ mbḭw a ɗaa ni ɗo lakun-ɛ
47 Jesus, conhecendo seus pensamentos, trouxe para junto de si uma criança pequena
48 a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká mgba leɗ key na ɓa sùo-ɛ ɓay tul-i lɛ, ɓa ɓi kḭ sùo-i ze ka mgba mì ɓa sùo-ɛ ku. A nzoɓ ká mgba mì ɓa sùo-ɛ lɛ, ka mgba nzoɓ ká píe mì vi ze ɓa sùo-ɛ nda̰w. Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká ɓa leɗ ndḭi ká sakra ɓaarì riw bele na, ɓa ɓe ze, ka ɓa ŋgɛrɛnzoɓ.»
48 e disse: “Quem recebe uma criança como esta em meu nome recebe a mim, e quem me recebe também recebe aquele que me enviou. Portanto, o menor entre vocês será o maior”.
49 Báyḭi lɛ, Za̰a mbi ɓay a ɓaa mii: «Mbay, ɓuru kɔ wa̰ra nzoɓ mbḭw ká nii temndayari ɓáy riŋ-a, lɛ, ɓuru nzaa faa ɓay háa ni, ɓay ḭi lɛ, ka se fal-a ziŋ ɓuru ya.»
49 João disse a Jesus: “Mestre, vimos alguém usar seu nome para expulsar demônios; nós o proibimos, pois ele não era do nosso grupo”.
50 Roo lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ì haa ni ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ká ruu ziŋ rì ya lɛ, ɓa nzoɓ fal ŋgaŋ ɓaarì zu.»
50 “Não o proíbam!”, disse Jesus. “Quem não é contra vocês é a favor de vocês.”
51 Zaɗka namri tɔ̀ŋ ɗi ya ɓay haŋa Zezu zɔl a se ɓa nulue na báyḭi lɛ, law-ɛ te ɓay séke Zuruzalɛm.
51 Como se aproximava o tempo de ser elevado ao céu, Jesus partiu com determinação para Jerusalém.
52 Báyḭi lɛ, ka pie nzoɓ nzaapeɗri se pol ha̰ ni nda̰w rɔɔ, a se fal-ri ɓáy. Ɓari nzoɓ nzaapeɗri na, i tḭi puo mbḭw munu ká ɗo kuɗu zaɗ ká Samari ɓay léke zaɗ nam ɓeri riw bele ha̰ ni.
52 Enviou mensageiros adiante até um povoado samaritano, a fim de fazerem os preparativos para sua chegada.
53 Roo lɛ, nzoɓ puokeri ku na, i hii ɓay ya̰aŋa ni ɓáy kere ya, ɓay ḭi lɛ, ka mbi nun-ɛ ndoy ɓa Zuruzalɛm.
53 Contudo, os habitantes do povoado não receberam Jesus, porque parecia evidente que ele estava a caminho de Jerusalém.
54 Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri ká ɓa Zak ɓáy Za̰a kɔ feke na munu báyḭi lɛ, i vbi ni mii: «Mbay, wa̰a, mù hii ɓay haŋa ɓuru mbi nzaa ɓuru ha̰ huu ka úru saa nulue a duku ri lɛ?»
54 Percebendo isso, Tiago e João disseram a Jesus: “Senhor, quer que mandemos cair fogo do céu para consumi-los?”.
55 Báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo-ri a uru ziŋ ri.
55 Jesus, porém, se voltou para eles e os repreendeu.
56 Falɛ ku lɛ, i zɔl í se puo kḭ.
56 E seguiram para outro povoado.
57 Zaɗka i se faa kɔɓ rɔɓay na, wa̰ra nzoɓ mbḭw munu ɓaa ha̰ Zezu mii: «Zaɗri riw bele ká mù séke ɗi na, mì séke fal-a nḭm nḭm.»
57 Quando andavam pelo caminho, alguém disse a Jesus: “Eu o seguirei aonde quer que vá”.
58 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mínri na, luɔ nam ɓari ɗo ɗi, a nduyri hɔy kara kpaŋ nam ɓari ɗo ɗi nda̰w. Roo lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, zaɗ ká ɓay haŋa mì ɗaa tul-i nduo ɗi ɓay mgbaka ta̰ram sùo-i ká ɗi na tiya.»
58 Jesus respondeu: “As raposas têm tocas onde morar e as aves têm ninhos, mas o Filho do Homem não tem sequer um lugar para recostar a cabeça”.
59 Zezu ɓaa ha̰ wa̰ra nzoɓ kḭ ɓoɗ mii: «Se fal-i.» Lɛɛ, nzoɓ na ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mu pɔ́ŋ faa ha̰ mì se mí vǎa vóro bǎa nda̰w rɔɔ, mí yḭ̀i mí se fal-a ɓáy.»
59 E a outra pessoa ele disse: “Siga-me”. O homem, porém, respondeu: “Senhor, deixe-me primeiro sepultar meu pai”.
60 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Pɔ́ŋ ha̰ ɓari ká i ɗo munu ɓa nzoɓ huɗeri na i vóro huɗ kḭ, roo lɛ, ɓo na, mu se mú vǎa ka-káa ɓay ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tusiri key na.»
60 Jesus respondeu: “Deixe que os mortos sepultem seus próprios mortos. Você, porém, deve ir e anunciar o reino de Deus”.
61 Wa̰ra nzoɓ kḭ ɓoɗ rɔɓay yḭ̀i a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, ɓi na mì séke fal-a kḭ. Roo lɛ, mu pɔ́ŋ faa ha̰ mi se mí vǎa ɗaa soko ha̰ nzoɓ ini ɓiri nda̰w rɔɔ, mí yḭ̀i mí se fal-a ɓáy.»
61 Outro, ainda, disse: “Senhor, eu o seguirei, mas deixe que antes me despeça de minha família”.
62 Lɛɛ, Zezu mbi law ɓay a ɓaa ha̰ ni mii: «Nzoɓ ha̰a ha̰a ká mbi kpa̰a nday a ɗo pa-pay, rɔɔ a fɛrɛ nun-ɛ ɓa fal-ɛ lɛ, ka maa ɗáa peɗ ha̰ réke mbay Ŋgɛrɛwṵru se ɓa pola ká tusiri key ya.»
62 Mas Jesus lhe disse: “Quem põe a mão no arado e olha para trás não está apto para o reino de Deus”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.