Mateus 12
TZOSA vs XGS
1 Ta yan o cꞌacꞌal te lijelavcutic ta be ta trigotic schiꞌuc li Jesuse. Jaꞌ o scꞌacꞌalil ta jcuxtic. Lijviꞌnajcutic, joꞌoncutic li yajchanbalajeltacuncutique. La jcꞌascutic jaychex trigo la juꞌ jcꞌuxcutic.
1 Íná Sabarɨ́á wɨyimɨ Jisaso tɨ́nɨ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ óɨ́ witɨ́ omɨŋɨ́ áwɨnɨmɨ inɨŋɨ́yo nuróná wiepɨsarɨŋowa agwɨ́ wíagɨ witɨ́ siyɨ́ sɨŋɨ́ yɨyírɨnɨ́ yarɨŋagɨ́a
2 Lijyiluncutic jayvoꞌ jfariseoetic, jech laj yalbeic li Jesuse:
2 Parisiowa sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro omɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Dɨxɨ́ wiepɨsarɨŋowa ‘Sabarɨ́áyo ŋwɨ́árɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́yo aiwá pí nánɨ miarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ́a aí
3 Itacꞌav li Jesuse:
3 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Eŋíná negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Depito tɨ́nɨ xegɨ́ nɨkumɨxɨnɨrɨ emearɨgɨ́áwa tɨ́nɨ agwɨ́ wíáná egɨ́ápɨ Gorɨxoyá Bɨkwɨ́yo rɨ́wamɨŋɨ́ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ sɨnɨ ɨ́á mɨroarɨŋɨ́ reŋoɨ? Oweoɨ, soyɨ́né ɨ́á nɨroro aiwɨ dɨŋɨ́ nɨpɨkwɨnɨ mɨmoarɨŋoɨ.
4 Te icꞌotic ta chꞌulna. Li Davide la sveꞌ li pan li te oy ta mexa ta sventa smoton li Diose. Acꞌo mi yaloj Dios ti jaꞌ noꞌox xuꞌ ta sveꞌic li paleetique, pero la sveꞌic schiꞌuc li schiꞌiltac li Davide. Pero muc bu sta o smul ti jech la spase.
4 Depito senɨ́á aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ aiwá peaxɨ́ tarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwirɨ bisɨ́kerɨ́á Gorɨxo nánɨ peaxɨ́ tarɨgɨ́ápɨ o tɨ́nɨ xegɨ́ ámá tɨ́nɨ nánɨ ‘Ŋwɨ́árɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́pɨ —Apɨ ‘Sa apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwanɨ ananɨ nɨpaxɨ́rɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Bisɨ́kerɨ́á apɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ xwéo umeaíáná Depito nurápɨrɨ nɨ́agɨ aiwɨ Gorɨxo mɨxɨ́ bɨ murɨŋɨnigɨnɨ.
5 Joꞌoxuque aqꞌuelojic li scꞌop Dios li la stsꞌiba Moisés ta voꞌonee. Ta xal ti ta onoꞌox xꞌabtejic te ta chꞌulna li ta scꞌacꞌalil ta jcuxtic li paleetique. Pero muc bu ta sta smulic ti jech ta xꞌabtejique.
5 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́yo dánɨ re rɨnɨŋɨ́pɨ enɨ sɨnɨ ɨ́á mɨroarɨŋɨ́ reŋoɨ, ‘Sabarɨ́áyo apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwa aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwiro rɨdɨyowá neróná sɨ́á “Omɨŋɨ́ nɨ́nɨ ŋwɨ́áxɨnɨ.” rɨnɨŋɨ́yi xórórɨ́ nero aiwɨ xwɨyɨ́á meárɨnarɨgɨ́ámanɨ.’ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ ɨ́á mɨroarɨŋɨ́ reŋoɨ? Soyɨ́né ɨ́á nɨroro aiwɨ sɨnɨ nɨpɨkwɨnɨ dɨŋɨ́ mɨmoarɨŋoɨ.
6 Li paleetique xuꞌ ta xꞌabtejic ta chꞌulna li cꞌalal jaꞌ o scꞌacꞌalil ta jcuxtique. Jaꞌ noꞌox jech eꞌuc xuꞌ ta scꞌas scꞌuxic jaychexuc trigo li cajchanbalajeltaque. Yuꞌun li joꞌone tsots cabtel quichꞌoj; jaꞌ mu tsotsuc yabtel iyichꞌ li Moisese.
6 Apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwa Sabarɨ́á ayimɨ xórórɨ́ nero aiwɨ aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ dánɨ nero nánɨ xwɨyɨ́á mɨmeárɨnɨpa yarɨgɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ ámá wo re roŋɨ́ royɨ́ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ seáyɨ e múronɨ.” xewanɨŋo nánɨ e nurɨrɨ
7 Mu xavaꞌibeic smelol li cꞌusi laj yal li Diose. Jech laj yal: “Jaꞌ ta jcꞌan ti chacꞌuxubinvanique, maꞌuc noꞌox ti chamilbecun jmotone”, xi. Ti avaꞌibecuc smelole, muc xaticꞌbeic smulic li buchꞌutic muꞌyuc smulic ti jechuque.
7 ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́, Bɨkwɨ́yo eánɨŋɨ́ rɨpɨ ‘Nionɨ ámá wí wíyo wá nɨwianɨrɨ arɨrá owípoyɨnɨrɨ nánɨ nimónarɨnɨ. Nionɨ nánɨ rɨdɨyowánɨ onípoyɨnɨrɨ nánɨ mɨnimónarɨnɨnɨ.’ rɨ́wamɨŋɨ́ e nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́ apɨ nánɨ soyɨ́né dɨŋɨ́ nɨmoro ɨ́á nɨxɨrɨro sɨŋwɨrɨyɨ́, ámá nionɨyá rowamɨ, wiwanɨŋowa xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ mimónɨgɨ́á rowamɨ xwɨyɨ́á uxekwɨ́moanɨro éɨ́ámanɨ.
8 Joꞌon li coꞌol crixchanoutique, joꞌon yajvalun li scꞌacꞌalil ti ta jcuxtique. Joꞌon chcal li cꞌustic xuꞌ ta pasele ―xi li Jesuse.
8 Ámá imónɨŋáonɨ Sabarɨ́á xiáwonɨ eŋagɨ nánɨ ‘Sabarɨ́áyo ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ rɨpaxɨ́ imónɨŋáonɨrɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
9 Ibat li Jesuse. Te lijꞌochcutic schiꞌuc ta schꞌulnaic li jchiꞌiltactic ta israelale.
9 O e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ wigɨ́ rotú aŋɨ́ wiwámɨ nɨpáwirɨ ŋweaŋáná re eŋɨnigɨnɨ.
10 Te oy jun jchiꞌiltic ti smochꞌoj sba sbicꞌtaltac jun scꞌobe. Te oyic eꞌuc jayvoꞌ jfariseoetic jech la sjacꞌbeic li Jesúse:
10 Ámá wé kɨrɨŋɨ́ eŋɨ́ wo e ŋweaŋagɨ Parisiowa Jisasomɨ xwɨyɨ́á meárɨpɨ́rɨ nánɨ yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “‘Negɨ́ “Sabarɨ́áyo ŋwɨ́áxɨnɨ.” rɨnɨŋɨ́yo ámá sɨmɨxɨ́yo naŋɨ́ nimɨxɨrɨ́ná xórórɨ́ mepaxɨ́rɨnɨ.’ rɨsimónarɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
11 Itacꞌav li Jesuse:
11 o xɨxewisɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né woxɨ, sipɨsipɨ́ wo tɨ́ŋoxɨ Sabarɨ́áyo sipɨsipo xwárɨŋwɨ́yo piéróánáyɨ́, sipɨsipomɨ mɨmɨxeaarɨŋɨ́ranɨ? Oweoɨ, apaxɨ́ mé mɨxeaarɨŋɨ́rɨnɨ.
12 Pero li jcot chije muꞌyuc más sbalil. Jaꞌ más ta xtun li jun crixchanoe. Jaꞌ yuꞌun xuꞌ ta jpastic li cꞌusi lec li ta scꞌacꞌalil ta jcuxtique ―xi li Jesuse.
12 Ámá sipɨsipɨ́ tɨ́nɨ xɨxenɨ mimónɨŋagɨ nánɨ Sabarɨ́áyo aí ámáyo naŋɨ́ nɨwimɨxɨrɨ́náyɨ́, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.” nurɨrɨ
13 Li Jesuse jech laj yalbe li vinique:
13 wé kɨrɨŋɨ́ eŋomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Dɨxɨ́ wé irú pɨ́mɨxeɨ.” urɨ́agɨ ámáo wé irú pɨ́mɨxáná wé naŋɨ́ wɨ́únɨŋɨ́ axɨ́pɨ imónɨŋɨnigɨnɨ.
14 Iloqꞌuic batel li jfariseoetique, ba snopbeic scꞌoplal Jesús ti cꞌu sba xuꞌ tsmilique.
14 Naŋɨ́ wɨ́únɨŋɨ́ axɨ́pɨ imónɨ́agɨ Parisiowa nɨwiápɨ́nɨmeámɨ nɨpeyearo wáɨ́ e dánɨ omɨ pɨkianɨro nánɨ mekaxɨ́ megɨ́awixɨnɨ.
15 Li Jesuse snaꞌoj li cꞌusi tsnopique, jaꞌ yuꞌun la svocꞌ sba batel. Te ichiꞌinat batel yuꞌun ep jchamelajeletic. La scoltabe schamelic scotolic.
15 Jisaso Parisiowa xɨ́o nánɨ mekaxɨ́ mearɨŋagɨ́a nánɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ nánɨ e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ oxɨ́ apɨxɨ́ obaxɨ́ númɨ xɨ́darɨŋagɨ́a sɨmɨxɨ́ egɨ́á nɨyonɨ naŋɨ́ imɨmɨxɨmɨ́ nerɨ́ná
16 Tsots laj yalanbe li jchamelajeletique:
16 ámáyo áwaŋɨ́ urɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ “Nionɨ siíápɨ nánɨ áwaŋɨ́ murɨmepa époyɨ.” urayiŋɨnigɨnɨ.
17 Jaꞌ icꞌot ta pasel ti jech onoꞌox laj yal Isaías li iyal scꞌop Dios ta voꞌone ti jaꞌ ta xcoltavan li Jesuse. Yuꞌun ichꞌamunbat ye yuꞌun li Diose, jech laj yal:
17 Xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́ wɨ́á rókiamoagɨ́ Aisaiao nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ rɨpɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́a nánɨ Jisaso e eŋɨnigɨnɨ,
18 Qꞌuelavil li buchꞌu cacꞌojbe yabtele, jaꞌ ti tꞌujbil onoꞌox cuꞌune.
18 “Arɨ́á époyɨ. Ámá ro gɨ́ omɨŋɨ́ niiarɨŋónɨŋɨ́ imónɨnɨ́a nánɨ rɨ́peaŋáorɨnɨ. Gɨ́ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyiŋáorɨnɨ. Gɨ́ kwíyɨ́ enɨ omɨ wíáná émáyɨ́ ‘E nerɨ́ná wé rónɨŋɨ́ Gorɨxo wimónarɨŋɨ́pɨ imónanɨ́wárɨ́anɨ?’ yaiwipɨ́rɨ nánɨ wáɨ́ urepeárɨnɨ́árɨnɨ.
19 Mu sliques cꞌop, mu snaꞌ ti stoyoj noꞌox sba chcꞌopoj yoꞌ ta xꞌichꞌe ta muqꞌue.
19 O nɨpeniorɨnɨ. Ámá wí tɨ́nɨ xɨxewiámɨ́ nɨrɨnɨrɨ wíyo xwamiánɨ́ nɨwirɨ enɨ́ámanɨ. Sɨ́mɨ́ óɨ́yo dánɨ xwamiánɨ́ yarɨŋagɨ wɨnɨpɨ́rɨ́ámanɨ.
20 Mu schibajesbe yoꞌonic li buchꞌutic ti mu cꞌusi xtun o chaꞌiic, ti jaꞌ jechic jech chac cꞌu chaꞌal jpꞌej aj ti bu vochꞌeme,
20 O ámá eŋɨ́ samɨŋɨ́ nɨwémɨ emearɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná sɨxɨ́ mɨŋɨ́ eaaroarɨŋɨ́wánɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná wíyo ɨ́á wekɨmɨxɨnɨ́ámanɨ. O ámá wí ramɨxɨ́ gwɨ́ ápiáwɨ́ wearɨŋɨ́rí rɨxa nɨyupárɨmɨnɨrɨ yarɨŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ɨ́á supɨmɨxɨnɨ́ámanɨ. Xegɨ́ e enɨ́ápa arɨ́kí néra núɨsáná wé rónɨŋɨ́ xɨ́o yarɨŋɨ́pɨ seáyɨ e imónɨnɨ́árɨnɨ.
21 Li buchꞌutic maꞌuc jꞌisraeletique jaꞌ ta xilic o ti xuꞌ ta xcolic eꞌuc ta sventa li buchꞌu cacꞌojbe yabtele,
21 Émáyɨ́ ‘O arɨrá neaíwɨnɨgɨnɨ.’ nɨyaiwiro omɨ dɨŋɨ́ ukɨkayopɨ́rɨ́árɨnɨ.” Xwɨyɨ́á Gorɨxo e rɨŋɨ́pɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́a nánɨ Jisaso nemerɨ́ná axɨ́pɨ e eŋɨnigɨnɨ.
22 Te yichꞌojic talel ta stojol Jesús jun jchiꞌiltic ochem pucuj ta yoꞌon. Maꞌsat schiꞌuc umaꞌ nojtoc li vinique. Li Jesuse la scolta, jech icꞌopoj ta ora schiꞌuc ijam sat.
22 Ámá womɨ imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroŋáná maŋɨ́ pɨ́rónɨrɨ sɨŋwɨ́ supárɨrɨ eŋomɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨméra nɨbɨro wáráná Jisaso imɨ́ó mɨxɨ́ numáɨnowárɨrɨ píránɨŋɨ́ wimɨxáná o xwɨyɨ́á rɨrɨ sɨŋwɨ́ anɨrɨ eŋɨnigɨnɨ.
23 Toj chꞌayel noꞌox yoꞌonic li epal crixchanoetique. Jech laj yalbe sbaic:
23 E éáná oxɨ́ apɨxɨ́ obaxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ ududɨ́ niga nuro re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “‘Ámá royɨ́ ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo, negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Depitoyá xiáworɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋwɨnɨ? Oweoɨ, omanɨ.” rɨnarɨŋagɨ́a
24 Cꞌalal iyaꞌiic li jfariseoetique, jech laj yalic:
24 Parisiowa arɨ́á e nɨwiro re rɨgɨ́awixɨnɨ, “O imɨ́ó xɨráónɨŋɨ́ imónɨŋo —O xegɨ́ yoɨ́ bɨ Bieseburoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Oyá dɨŋɨ́yo dánɨ Jisaso imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnarɨŋorɨnɨ.” rarɨ́ná
25 Li Jesuse sqꞌueloj li cꞌusi iyal ta yoꞌonique. Jech laj yalbe:
25 Jisaso awa e rɨnarɨŋagɨ́a dɨŋɨ́ adadɨ́ nɨwirɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ xɨxewisɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá gwɨ́ axɨ́rí xepɨxepá nɨrónɨro mɨxɨ́ ninɨrónáyɨ́ ayɨ́ aŋɨ́ mɨwiárekɨxɨnɨpaxɨ́rɨnɨ. Ámá aŋɨ́ bimɨ ŋweáyɨ́ranɨ, aŋɨ́ wiwámɨ ŋweagɨ́áyɨ́ranɨ, enɨ xepɨxepá nɨrónɨro mɨxɨ́ ninɨrónáyɨ́, axɨ́pɨ aŋɨ́ mɨwiárekɨxɨnɨpaxɨ́rɨnɨ.
26 Jaꞌ noꞌox jech eꞌuc li banquilal pucuje, jaꞌ li Satanase, mi ta sloqꞌues schiꞌil ta pucujal ta yoꞌonic li crixchanoetique, mu xuꞌ spas mantal mi jech ta spase.
26 Nionɨ Obo —Oyá yoɨ́ bɨ Setenoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Nionɨ oyá dɨŋɨ́yo dánɨ xegɨ́ imɨ́óyo mɨxɨ́ numáɨnowárɨrɨ́náyɨ́, axɨ́yɨ́ rɨxa xepɨxepá nɨrónɨro nánɨ arɨge nero eŋɨ́ neánɨro ropɨ́ráoɨ? Oweoɨ. E nero aiwɨ soyɨ́né nionɨ nánɨ re rarɨŋoɨ, ‘Setenoyá eŋɨ́ eánɨŋɨ́yo dánɨ imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnowárarɨnɨ.’ rarɨŋoɨ.
27 Li joꞌoxuque chavalic ti ta sjuꞌel banquilal pucuj ta jloqꞌues li pucujetique. Ti meleluque, ¿buchꞌu ta sventa ta sloqꞌuesic pucujetic eꞌuc la avajchanbalajeltaquique? La avajchanbalajeltaquique xuꞌ ta xalic ti mu meleluc li cꞌusi chavalique.
27 Nionɨ imɨ́ó xɨráónɨŋɨ́ imónɨŋo, Bieseburoyá dɨŋɨ́yo dánɨ imɨ́ó mɨxɨ́ numáɨnowárɨrɨ́náyɨ́, segɨ́ wiepɨsarɨgɨ́áyɨ́ dɨŋɨ́ goyáyo dánɨ mɨxɨ́ umáɨnowárarɨgɨ́árɨnɨ? Ayɨ́ awa re rarɨgɨ́árɨnɨ, ‘Gorɨxoyá dɨŋɨ́yo dánɨ mɨxɨ́ umáɨnowárarɨŋwárɨnɨ.’ rarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ awa xwɨyɨ́á seamearɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Nionɨ segɨ́ wa yarɨgɨ́ápa yarɨŋagɨ aiwɨ soyɨ́né pí nánɨ nɨxekwɨ́moarɨŋoɨ?
28 Li joꞌone ta sventa li Chꞌul Espíritu ta jloqꞌues li pucujetique, jaꞌ ta xvinaj o ti liꞌ xa ta spas mantal ta atojolic li Diose.
28 E nerɨ aí nionɨ kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ tɨ́nɨ imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnánáyɨ́, dɨŋɨ́ re yaiwirɨ́ɨnɨ, ‘Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ neameŋweanɨ rɨxa írɨ́anɨ?’ yaiwirɨ́ɨnɨ.” nurɨrɨ
29 ’Li buchꞌu tscꞌan ch‐och ta sna jun tsatsal vinique yoꞌ chelcꞌanbe li cꞌustic oy yuꞌune, scꞌan ta schuc baꞌi li tsatsal vinique, jaꞌ to jech xuꞌ chelcꞌanbe batel li cꞌustic oy yuꞌune. Li Satanase jaꞌ jech chac cꞌu chaꞌal li tsatsal vinique yuꞌun jaꞌ sventainoj li crixchanoetique. Pero la jpas xa ta canal yuꞌun la jpojbe li vinic li te toꞌox oy ta scꞌobe.
29 “Obo eŋɨ́ eánɨŋo aiwɨ Jisaso seáyɨ e imónɨŋorɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ámɨ xɨxewisɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wo eŋɨ́ eánɨŋɨ́ woyá amɨpí ɨ́wɨ́ meámɨnɨrɨ́ná xámɨ xɨ́omɨ ɨ́á nɨxɨrɨrɨ gwɨ́ nɨjárɨmáná ananɨ nɨpáwirɨ xegɨ́ amɨpí meanɨgɨnɨ.” nurɨrɨ
30 ’Li buchꞌu muc bu lec chil li cꞌusi ta jpase, jaꞌ chiscontrain o.
30 ámá nɨ́nɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roro xɨ́dɨro epɨ́rɨxɨnɨrɨ pɨ́rɨ́ rakiámɨ́ wianɨro yarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá nionɨ tɨ́ámɨnɨ mimónɨgɨ́áyɨ́, ayɨ́ nionɨ tɨ́nɨ mɨxɨ́ imónɨŋwáyɨ́rɨnɨ. Ámá nionɨ tɨ́nɨ sipɨsipɨ́ awí meaárɨpa yarɨgɨ́áyɨ́ sipɨsipɨ́ xɨ́dɨ́xɨ́dowárɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.” nurɨrɨ
31 ’Chacalbeic, li buchꞌutic chopol li cꞌustic ta spasique, schiꞌuc mi chopol ta xcꞌopojic ta stojol li Diose, ta to spasbatic perton yuꞌun Dios ti mi tscꞌanbeique. Yan li buchꞌutic chopol ta xcꞌopojic ta stojol li Chꞌul Espíritue, muc xa bu ta spasbatic o perton sbatel osil.
31 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ayɨnánɨ nionɨ re seararɨŋɨnɨ, ‘Pí pí ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́á tɨ́nɨ ámá wíyo pí pí rɨperɨrɨ́ umeararɨgɨ́á tɨ́nɨ Gorɨxo ananɨ yokwarɨmɨ́ nɨwiirɨ aiwɨ ámá gɨyɨ́ ámá wo Gorɨxoyá kwíyɨ́ tɨ́nɨ yarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná rɨperɨrɨ́ numerɨ “Ayɨ́ kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ tɨ́nɨ mɨyarɨnɨnɨ.” umearɨ́áyo Gorɨxo yokwarɨmɨ́ wiipaxɨ́ menɨnɨ.
32 Li buchꞌutic chopol ta xcꞌopojic ta jtojol, joꞌon li coꞌol crixchanoutique, ta to spasbatic perton yuꞌun Dios ti mi tscꞌanbeique. Jaꞌ noꞌox li buchꞌutic chopol ta xcꞌopojic ta stojol li Chꞌul Espíritue, muc xa bu ta spasbatic o perton sbatel osil ―xi li Jesuse.
32 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ ámá imónɨŋáonɨ pɨ́né sɨpí nɨnɨrɨrɨ aiwɨ Gorɨxo ananɨ yokwarɨmɨ́ wiinɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ gɨyɨ́ gɨyɨ́ Gorɨxoyá kwíyɨ́ nánɨ pɨ́né sɨpí rɨ́áyɨ́ agwɨ rínáranɨ, ná rɨ́wɨ́yoranɨ, Gorɨxo yokwarɨmɨ́ wiinɨ́á menɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
33 Jech laj yalbe nojtoc li Jesuse:
33 Awa “Jisaso naŋɨ́nɨ yarɨŋagɨ nánɨ ‘Oboyá dɨŋɨ́yo dánɨ yarɨnɨ.’ rɨpaxɨ́ mimónɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ámɨ xewanɨŋo nánɨ ewayɨ́ ikaxɨ́ rɨpɨ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né íkɨ́á wɨna sogwɨ́ naŋɨ́ weŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘Íkɨ́á naŋɨ́narɨnɨ.’ rɨrɨ́ɨnɨ. Íkɨ́á wɨna sogwɨ́ sɨpí weŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘Íkɨ́á rɨna sɨpínarɨnɨ.’ rɨrɨ́ɨnɨ.” nurɨrɨ
34 Li joꞌoxuque jaꞌ achiꞌilic li orachone yuꞌun chopol avoꞌonic. Jaꞌ yuꞌun mu xuꞌ ti lec chacꞌopojique. Yuꞌun li cꞌu sba chal ta avoꞌonique jaꞌ jech chlocꞌ ta aveic.
34 mɨxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Weaxɨ́á miáoyɨ́né, rɨxa sɨpínɨ imónɨŋagɨ́a nánɨ arɨge nero pɨ́né naŋɨ́ rɨpɨ́ráoɨ? Oweoɨ, ámá pí pí dɨŋɨ́ aumaúmɨ́ inɨgɨ́áyɨ́ e dánɨ rarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ soyɨ́né pɨ́né naŋɨ́ wí rɨpaxɨ́ menɨnɨ.
35 Li buchꞌu lec yoꞌone jaꞌ noꞌox jech lec li cꞌu sba ta xcꞌopoje yuꞌun lec li cꞌusi snopoje. Li buchꞌu chopol li cꞌusi ta snope, jaꞌ ta xal li cꞌu sba snopoje.
35 Ámá naŋɨ́yɨ́ wigɨ́ ayá tɨ́ŋɨ́pɨ mearɨgɨ́ápa dɨŋɨ́ naŋɨ́nɨ aumaúmɨ́ ninɨro nánɨ xwɨyɨ́á nɨrɨrɨ́ná naŋɨ́nɨ rarɨgɨ́árɨnɨ. Ámá sɨpíyɨ́ sɨpí nánɨnɨ dɨŋɨ́ nɨmoro aumaúmɨ́ ninɨro nánɨ xwɨyɨ́á nɨrɨrɨ́ná sɨpínɨ rarɨgɨ́árɨnɨ.
36 Chacalbeic nojtoc, li cꞌu yepal la asaꞌbeic smul la achiꞌilique ta onoꞌox xaꞌichꞌbat acꞌopic li cꞌalal ta xcꞌot scꞌacꞌalil ti ta xichꞌ cꞌop li Diose.
36 Nionɨ re seararɨŋɨnɨ, ‘Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ nerɨ xwɨrɨxɨ́ nɨmerɨ́ná sɨpí ikaxɨ́ amɨpí úrapí rarɨgɨ́á nɨ́nɨ nánɨ yarɨŋɨ́ imɨmɨ́ wiarɨ́ná e dánɨ urɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
37 Mi lec li cꞌu sba lacꞌopojic liꞌ ta balumile, jech lec chayilic li Diose. Mi chopol li cꞌu sba lacꞌopojique, jech chavichꞌic o vocol ―xi li Jesuse.
37 Gorɨxo sewanɨŋoyɨ́né rarɨgɨ́áyo dánɨ xwɨrɨxɨ́ nɨseamerɨ re searɨnɨ́árɨnɨ, “Xwɨyɨ́á tɨ́ŋoxɨrɨnɨ. Xwɨyɨ́á mayoxɨrɨnɨ.” searɨnɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
38 Te oyic jayvoꞌ jfariseoetic schiꞌuc li buchꞌutic spꞌisoj sbaic ta jchanubtasvanej ta smantaltac li Diose. Jech laj yalbeic li Jesuse:
38 E urɨ́agɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́á wa tɨ́nɨ Parisi wa tɨ́nɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “‘None “Gorɨxo rɨrowárénapɨŋoxɨrɨ́anɨ?” yaiwianɨ nánɨ aŋɨ́namɨ dáŋɨ́ ekɨyiŋɨ́ bɨ neaíwapɨyiɨ.’ neaimónarɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aí
39 Itacꞌav li Jesuse:
39 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́né, Gorɨxomɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro segɨ́ ŋwɨ́áɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ ɨ́wɨ́nɨŋɨ́ niga uro niga bɨro yarɨgɨ́áyɨ́né ekɨyiŋɨ́ nánɨ reaxɨ́ nɨseainɨrɨ seaimónarɨŋagɨ aiwɨ ekɨyiŋɨ́ wɨ́á rókiamoagɨ́ Jonao eŋɨ́pɨnɨ seaíwapɨyimɨgɨnɨ.
40 Jech chac cꞌu chaꞌal te tiqꞌuil ta yut schꞌut mucꞌta choy oxib cꞌacꞌal schiꞌuc oxib acꞌubal li Jonase, jaꞌ noꞌox jechun eꞌuc li joꞌone, li cꞌalal chimilee, oxib cꞌacꞌal schiꞌuc oxib acꞌubal muculun, joꞌon li coꞌol crixchanoutique.
40 O peyɨ́ xwé womɨ agwɨ́yo ínɨmɨ ínɨŋáná sɨ́á wɨyaú wɨyi órɨŋɨ́pa ámá imónɨŋáonɨ xwɨ́áyo ínɨmɨ weŋáná sɨ́á wɨyaú wɨyi nórɨnɨ́árɨnɨ.
41 Cꞌalal ta xcꞌot scꞌacꞌalil ti ta xichꞌ cꞌop li Diose, jaꞌ más tsots chavichꞌic vocol li joꞌoxuc ti liꞌ to oyoxuc ta balumile. Li vocol ti ta xichꞌic li crixchanoetic ta Nínive ta voꞌonee, jaꞌ mu sta jech. Yuꞌun cꞌalal a yalbe scꞌop Dios li crixchanoetic ta Nínive li Jonase, laj yictaic ta ora li cꞌustic chopol tspasique. Li Jonase mu tsotsuc yabtel laj yichꞌ. Joꞌon ti liꞌ oyun ta atojolique, tsots cabtel quichꞌoj, pero mu xavaqꞌuic ta venta li cꞌusi chacalbeique.
41 Ámá eŋíná aŋɨ́ yoɨ́ Ninipayɨ rɨnɨŋɨ́yo ŋweagɨ́áyɨ́ —Ayɨ́ Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́ Jonao Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wáɨ́ urɨméáná ayɨ́ wigɨ́ ɨ́wɨ́ egɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro nɨsanɨro ŋweagɨ́áyɨ́rɨnɨ. Ayɨ́ ámá wonɨ Jonaomɨ seáyɨ e imónɨŋáonɨ re éɨ́ nɨrómáná seararɨŋagɨ aiwɨ seyɨ́né arɨ́á mɨniarɨŋagɨ́a nánɨ ámá Ninipayɨ ŋweaagɨ́áyɨ́ sɨ́á Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ nɨwiápɨ́nɨmearo xwɨyɨ́á seameárɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
42 Oy toꞌox jun ants ta voꞌone ti ochem ta ajvalilal ta jun balumil ta xocon vinajel ta sur. Cꞌalal ta xcꞌot scꞌacꞌalil ti ta xichꞌ cꞌop li Diose, jaꞌ más tsots chavichꞌic vocol li joꞌoxuc ti liꞌ to oyoxuc ta balumile. Li vocol ta xichꞌ li meꞌajvalile, jaꞌ mu sta jech. Yuꞌun li antse nom ital, tal yaꞌibe scꞌop li mucꞌta ajvalil Salomone yuꞌun iyaꞌi ti lec pꞌije. Pero li Salomone mu tsotsuc yabtel laj yichꞌ. Joꞌon ti liꞌ oyun ta atojolique, más to joꞌon jnaꞌ, pero mu xavichꞌicun ta mucꞌ.
42 Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ apɨxɨ́ eŋíná Sibayɨ́ aŋɨ́yo meŋweaŋí —Í mɨxɨ́ ináyɨ́ Soromono nɨjɨ́á seáyɨ e nimónɨrɨ rɨrɨmɨ́ yarɨ́ná arɨ́á wimɨnɨrɨ nánɨ aŋɨ́ aga ná jɨ́amɨ dánɨ bɨŋírɨnɨ. Í ámá wonɨ Soromonomɨ seáyɨ e imónɨŋáonɨ re éɨ́ nɨrómáná seararɨŋagɨ aiwɨ seyɨ́né arɨ́á mɨniarɨŋagɨ́a nánɨ í sɨ́á ayimɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ xwɨyɨ́á seameárɨnɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
43 ’Joꞌoxuc ti liꞌ chavaꞌibecun li jcꞌope, más to chasoquic o ta scoj ti mu xavichꞌicun ta muqꞌue. Jaꞌ jech chac cꞌu chaꞌal jun vinic ti ilocꞌ pucuj ta yoꞌone. Li pucuje ibat ta taqui jamaltic, ba saꞌ bu ta xcux yoꞌon, pero muc bu sta.
43 Ámá ayɨ́ “Nene Jono nearáná sanɨŋɨ́ onɨmiápɨ nerane aiwɨ imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́ rónɨŋɨ́ imónanɨgɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ámɨ xɨxewisɨ́ ikaxɨ́ bɨ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́yɨ́ mɨxɨ́ umáɨnowáráná ámá womɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ́ná iniɨgɨ́ mayɨ́mɨ ‘Ge ge sá oŋweámɨnɨ?’ nɨyaiwia nemerɨ pɨ́á nɨmegɨnɨméɨsáná
44 Jech iyal ta yoꞌon: “Jaꞌ lec chichaꞌsut batel nojtoc ta yoꞌon li vinique”, xi. Cꞌalal icꞌote, xocol cꞌot sta li bu toꞌox oye, yuꞌun li vinique muc bu yacꞌoj sba ta scꞌob li Diose. Stuc noꞌox stuqꞌuibtasoj sba jutuc.
44 re yaiwiarɨŋɨ́rɨnɨ, ‘Gɨ́ ámɨ aŋɨ́ axɨ́ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ bɨŋaé nánɨ oumɨnɨ.’ nɨyaiwimɨ nurɨ aŋɨ́ rɨxa síɨ́ peárɨnɨrɨ píránɨŋɨ́ imɨxárɨnɨrɨ yárɨnɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ sɨnɨ anɨ́á imónɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ nánɨ
45 Jaꞌ jech li pucuje ba saꞌ talel jucvoꞌ schiꞌiltac ta pucujal, jaꞌ li bu toj echꞌem chopolique. Tal ochicuc ta yoꞌon li vinique. Te inaquiic o. Li vinique más to isoc o tajmec. Jaꞌ noꞌox jech chapasbatic eꞌuc, joꞌoxuc ti liꞌ chavaꞌibecun li jcꞌope, yuꞌun mu xavichꞌicun ta mucꞌ ―xi li Jesuse.
45 ámɨ nurɨ imɨ́ó wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú ɨ́wɨ́ neróná xɨ́omɨ seáyɨ e múroro egɨ́áyo nɨwirɨmeámɨ nuro axomɨ nɨxɨxéroro e ŋweaarɨgɨ́árɨnɨ. Xámɨ sɨpí imónago aí ínáyɨ́ aga sɨpí ikeamónɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
46 Cꞌalal te yac ta loꞌil li Jesuse, jaꞌ o te icꞌotic ta amacꞌ li smeꞌ li Jesuse schiꞌuc li yitsꞌinab li Jesuse yuꞌun chac scꞌoponic li Jesuse.
46 Jisaso sɨnɨ ámá xɨ́o tɨ́ŋɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo xwɨyɨ́á urarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Xɨnáí tɨ́nɨ xogwáowa tɨ́nɨ nɨbɨro “Omɨ ge dánɨ xwɨyɨ́á uranɨréwɨnɨ?” nɨyaiwiro bɨ́anɨrɨwámɨnɨ roŋáná
47 Oy buchꞌu tal albatuc ta ora li Jesuse:
47 ámá wo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ai, dɨxɨ́ rɨnáí tɨ́nɨ rɨgwáowa tɨ́nɨ joxɨ xwɨyɨ́á rɨranɨro nánɨ wáɨ́ e bɨraiyɨ́ roŋoɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
48 — ausente —
48 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ayɨ́ neparɨnɨ. Gɨ́ inókí tɨ́nɨ gwɨ́áowa tɨ́nɨ wáɨ́ e nɨroro aiwɨ ámá aga gɨ́ inókíwa gwɨ́áowa imónɨgɨ́áyɨ́ ayɨ́ gɨyɨ́rɨnɨ?” nurɨrɨ
49 — ausente —
49 xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́yo wé árɨxá nɨwirɨ ámá omɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ inókíwa gwɨ́áowánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ ámá tɨ́ ŋweagɨ́áyɨ́rɨnɨ.
50 — ausente —
50 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ gɨ́ ápo aŋɨ́namɨ ŋweaŋo wimónarɨŋɨ́pɨ yarɨgɨ́áyɨ́ ayɨ́ gɨ́ gwɨ́áowa napíwa inókíwánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?