Mateus 10
TZOSA vs XGS
1 Li lajchavoꞌuncutic ti yicꞌojuncutic ta yajchanbalajel li Jesuse, laj yacꞌbun jtsatsal juꞌelcutic eꞌuc ti ta jloqꞌuesbecutic pucujetic ta yoꞌonic li crixchanoetique, schiꞌuc ti ta jcoltabecutic ti cꞌustic noꞌox ip chaꞌiique.
1 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú awamɨ “Awí eánɨ́poyɨ.” nurɨmáná awa ámá imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́yo mɨxɨ́ umáɨnowárɨro ámá sɨmɨxɨ́ xɨxegɨ́nɨ yarɨgɨ́áyo tɨ́nɨ uranɨ́ xɨxegɨ́nɨ imónɨgɨ́áyo tɨ́nɨ naŋɨ́ imɨxɨro epaxɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ eŋɨ́ weámɨxowárɨŋɨnigɨnɨ.
2 Jaꞌ jbicutic liꞌi: Li buchꞌu baꞌi itꞌujee jaꞌ Simón li Pedro schaꞌmojol sbie. Schiꞌuc Andrés, jaꞌ yitsꞌin li Pedroe. Schiꞌuc Jacobo schiꞌuc yitsꞌin li Juan sbie, jaꞌ snichꞌnab li Zebedeoe.
2 Xegɨ́ wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́áwa, wé wúkaú sɨkwɨ́ waú imónɨgɨ́áwa wigɨ́ yoɨ́ rowarɨnɨ. Xámɨŋo Saimonorɨnɨ. Ámɨ yoɨ́ bɨ Pitaoyɨ wɨ́rɨnɨŋorɨnɨ. Xegɨ́ xogwáo Adɨruorɨnɨ. Sebediomɨ xewaxowaú Jemiso tɨ́nɨ xogwáo Jono tɨ́nɨrɨnɨ.
3 Schiꞌuc Felipe, schiꞌuc Bartolomé, schiꞌuc Tomás, schiꞌuc joꞌon li Mateoun ti jtsobpatanun toꞌoxe. Schiꞌuc li otro jun Jacobo, jaꞌ snichꞌon Alfeo. Schiꞌuc Lebeo li Tadeo schaꞌmojol sbie.
3 Piripo tɨ́nɨ Batoromuo tɨ́nɨrɨnɨ. Tomaso tɨ́nɨ Matɨyuo tɨ́nɨ —O takisɨ́ nánɨ nɨgwɨ́ urápagorɨnɨ. O tɨ́nɨrɨnɨ. Arɨpiasomɨ xewaxo Jemiso tɨ́nɨ Tadiaso tɨ́nɨrɨnɨ.
4 Schiꞌuc Simón ti la schiꞌin toꞌox li jcananeoetique. Schiꞌuc Judas Iscariote li buchꞌu tsꞌacal to iyacꞌ ta cꞌabal li Jesuse.
4 Saimono —O ámá “Émáyo mɨxɨ́ oxɨ́dowáraneyɨ.” rarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ nɨkumɨxɨnɨrɨ emeagorɨnɨ. O tɨ́nɨ Isɨkariotɨ dáŋɨ́ Judaso —O Jisaso nánɨ mɨyɨ́ urɨŋorɨnɨ. O tɨ́nɨrɨnɨ.
5 Li Jesuse la stacuncutic batel, joꞌoncutic li lajchavoꞌuncutique. Lec lischanubtasuncutic batel, jech laj yalbuncutic:
5 Jisaso wé wúkaú sɨkwɨ́ waú awamɨ nurowárɨrɨ́ná sekaxɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né nuróná émáyɨ́yá aŋɨ́ tɨ́ŋɨ́mɨnɨ mupanɨ. Samariayɨ́ —Ámá ayɨ́ Judayɨ́ tɨ́nɨ xepɨxepá rónarɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ. Ayɨ́yá aŋɨ́yo nánɨ enɨ mupanɨ.
6 Jaꞌ noꞌox te xabatic li yoꞌ bu oyic li jchiꞌiltactic ta israelale, yuꞌun chꞌayemic jech chac cꞌu chaꞌal li chijetique. Yan o be stamojic.
6 Soyɨ́né negɨ́ Isɨrerɨyɨ́ —Ayɨ́ sipɨsipɨ́ xiáwo píránɨŋɨ́ mɨmearɨ́ná amɨ amɨ uniamoarɨŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ. Ayɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨnɨ úpoyɨ.
7 Ba albeic ti ista xa scꞌacꞌalil ti chventainatic yuꞌun li Diose.
7 Soyɨ́né nuróná wáɨ́ re urɨmerɨ́ɨnɨ, ‘Gorɨxo xɨ́o xegɨ́ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nɨneairɨ neameŋweanɨ aŋwɨ ayo eŋagɨ nánɨ segɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro nɨsanɨro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.’ urɨmero
8 Coltaanic li buchꞌutic tsacbilic ta chamele. Chaꞌcuxesic ánimaetic. Coltaanbeic schamelic li buchꞌutic tsacbilic ta cꞌaꞌel chamele. Loqꞌuesic pucujetic ta yoꞌonic li crixchanoetique. La atsatsal ajuꞌelic li laj cacꞌboxuque jaꞌ amotonic. Jech ta matanal me xacoltavanic eꞌuc.
8 ámá sɨmɨxɨ́yo naŋɨ́ imɨmɨxɨmɨ́ ero ámá péɨ́áyo dɨŋɨ́ sɨxɨ́ numímoro saiwiárɨ́ wiro ámá peyɨyɨ́ tɨ́gɨ́áyo wigɨ́ wará naŋɨ́ wimɨxɨro imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́yo mɨxɨ́ umáɨnowárɨro eméɨ́rɨxɨnɨ. Soyɨ́né nionɨ eŋɨ́ eánɨŋɨ́ anɨpá eŋɨ́ seaeámɨxowárɨ́áyɨ́ nánɨ soyɨ́né ámá sɨmɨxɨ́yo naŋɨ́ imɨmɨxɨmɨ́ nɨwirɨ́ná nɨgwɨ́ nánɨ murɨpa nero sa anɨpá naŋɨ́ imɨmɨxɨmɨ́ wíɨ́rɨxɨnɨ.
9 ’Mu me xavichꞌic batel ataqꞌuinic.
9 Soyɨ́né nɨwanɨro nerɨ́ná nɨgwɨ́ sɨxɨ́ ímoarɨgɨ́áyo nɨgwɨ́ xwéranɨ, onɨmiáranɨ, nɨmearo sɨxɨ́ nímoro nɨmeámɨ mupa ero
10 Mu me xavichꞌic batel aveꞌelic. Mu me xavichꞌic batel chaꞌlic acꞌuꞌic, schiꞌuc axonobic, schiꞌuc anamteꞌic. Yuꞌun li buchꞌutic ta xꞌabtejique te ta xꞌacꞌbat sveꞌelic.
10 ɨ́á árupiaŋɨ́ aí tɨ́nɨ nimanɨmɨ mupa ero iyɨ́á wúkaú raiwakɨyɨ́ mepa ero sɨkwɨ́ sú nɨyínɨro aiwɨ ámɨ waú mɨmeapa ero xoyɨ́wá nɨmaxɨrɨmɨ mupa ero éɨ́rɨxɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Ámá arɨrá wiarɨgɨ́omɨ ananɨ aiwá mɨnɨ wiarɨŋagɨ́a nánɨ soyɨ́né enɨ aiwá ananɨ seaiapɨpɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ amɨpí nɨmeámɨ mupa éɨ́rɨxɨnɨ.
11 ’Buyuc noꞌox chaꞌochic, mi ta jteclumetic, mi ta coloniaetic, jaqꞌuic me li buchꞌu lec scꞌoplale. Jaꞌ te xachꞌamunbeic sna jaꞌ to mi laloqꞌuic ta slumalic teye.
11 Aŋɨ́ xwé bimɨranɨ, onɨmiá bimɨranɨ, nɨrémorɨ́ná ámá aŋɨ́ apimɨ ŋweagɨ́áyɨ́ ámá go go ɨ́wɨ́ amɨpí mɨyarɨŋomɨ nɨwɨnɨrɨ́ná oyá aŋɨ́yo nɨpáwiro aŋɨ́ apimɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ upɨ́rɨ́íná nánɨ o tɨ́nɨnɨ wéɨ́rɨxɨnɨ.
12 Cꞌalal chaꞌochic ta snae, jech xavalbeic: “Acꞌo spasboxuc ta jun avoꞌonic li Diose”, utic cꞌotel.
12 Ámá ‘O tɨ́nɨ oweaneyɨ.’ yaiwíɨ́oyá aŋɨ́yo nɨpáwirɨ́ná ayo yayɨ́ nɨwiro ‘ “Gorɨxo píránɨŋɨ́ oseamenɨ.” neaimónarɨnɨ.’ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
13 Mi chayichꞌic ta mucꞌ ti cajchanbalajeltacoxuque, chilic ti jun yoꞌonique. Mi mu xayichꞌic ta muqꞌue, mu xilic o ti jun yoꞌonique.
13 Ayɨ́ enɨ yayɨ́ nɨseairo segɨ́ pɨ́né arɨ́á seaipɨ́rɨ nánɨ wimónánáyɨ́, soyɨ́né yayɨ́ nɨwirɨ́ná urɨ́ápɨ ananɨ ‘Xe oimónɨnɨ.’ yaiwíɨ́rɨxɨnɨ. Ayɨ́ e mɨseaipa seaíánáyɨ́, soyɨ́né yayɨ́ nɨwirɨ́ná urɨ́ápɨ ‘Anɨpá oimónɨnɨ.’ yaiwíɨ́rɨxɨnɨ.
14 Li buchꞌutic mu xayotesic ta snaique, ti mu scꞌan xaꞌiic acꞌopique, lilinic comel spucucal la avoquique. Jaꞌ noj jech nojtoc cꞌalal mi laloqꞌuic batel ta slumalique, lilinic comel spucucal avoquic nojtoc. Jaꞌ senyail ti icom xa ta sba stuquic ti muc bu xichꞌic ta mucꞌ li jcꞌop li la avalique.
14 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ wigɨ́ aŋɨ́yo nánɨ nɨseaipemeámɨ mupa ero soyɨ́néyá xwɨyɨ́á arɨ́á mɨseaimónɨpa ero éánáyɨ́ aŋɨ́ iwámɨranɨ, aŋɨ́ apimɨranɨ, pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ́ná ámá e ŋweagɨ́áyɨ́ ‘Gorɨxo xeanɨŋɨ́ neaikárɨnɨ́a nánɨ tiyɨ́ réoɨ?’ oyaiwípoyɨnɨrɨ segɨ́ sɨkwɨ́yo sikɨ́ xénɨŋɨ́pɨ pɨ́rɨ́ wiaíkímɨ́ nɨyárɨmɨ úɨ́rɨxɨnɨ.
15 Melel li cꞌusi chacalbeique, cꞌalal ta xcꞌot scꞌacꞌalil ti ta xichꞌ cꞌop li Diose, jaꞌ más tsots vocol ta xichꞌic li jchiꞌiltactic li te ta jteclum li bu muc bu xayotesique. Li vocol ta xichꞌic li crixchanoetic li te ta jteclum Sodoma schiꞌuc li ta jteclum Gomorra ta voꞌonee, jaꞌ mu sta jech.
15 Nionɨ nepa seararɨŋɨnɨ, ‘Sɨ́á Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ ámá eŋíná aŋɨ́ yoɨ́ Sodomɨyo ŋweaagɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ Gomora ŋweaagɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aga rɨkɨkɨrɨ́ó néra wagɨ́áyo Gorɨxo xeanɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ wikárɨnɨ́á eŋagɨ aiwɨ ámá soyɨ́né arɨ́á mɨseaíɨ́áyo xeanɨŋɨ́ ayo wikárɨnɨ́ápa axɨ́pɨ xɨxenɨ e wikárɨnɨ́ámanɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
16 ’Chajtaquic batel jech chac cꞌu chaꞌal chijetic ti chcꞌot staic oqꞌuiletique, yuꞌun te chcꞌot ataic jchiꞌiltactic ti chac smiloxuque. Jaꞌ scꞌan ti pꞌijoxuc me jech chac cꞌu chaꞌal li orachon ti lec pꞌije. Pero lecuc me avoꞌonic jech chac cꞌu chaꞌal li stsue.
16 “Nionɨ soyɨ́né sipɨsipɨ́ mɨxɨ́ xɨxe mepa yarɨŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨgɨ́oyɨ́né ámá sɨ́wí sayɨ́nɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ searowárarɨŋɨnɨ. Ayɨnánɨ soyɨ́né nuróná ámá ayɨ́ nánɨ sɨŋwɨ́ tɨ́nɨ úɨ́rɨxɨnɨ. Sidɨrɨ́ yarɨŋɨ́pa dɨŋɨ́ émɨ saímɨ́ moro iŋɨ́ xawiówɨ́ uyɨ́niɨ́ bɨ mé awayinɨ yarɨŋɨ́pa ero néra úɨ́rɨxɨnɨ.
17 Pꞌijanic me yuꞌun oy buchꞌu mu xascꞌanic. Chayaqꞌuic ta scꞌob li buchꞌutic oy yabtelic li te ta schꞌulnaique, te chastsitsic.
17 Soyɨ́né nionɨ nɨxɨ́darɨŋagɨ́a nánɨ ámá wí ɨ́á nɨseaxero negɨ́ Judayɨ́ ámɨná xwɨrɨxɨ́ mearɨgɨ́áwa tɨ́ŋɨ́ e xwɨrɨxɨ́ seamepɨ́rɨ nánɨ seawárɨro negɨ́ rotú aŋɨ́yo dánɨ sɨkwɨ́á ragɨ́ punɨ nánɨ seaearo
18 Ta sventa ti avichꞌojicun ta muqꞌue chayiqꞌuic batel ta stojol li ajvaliletique, jaꞌ yuꞌun xuꞌ xavalic li jcꞌop ta stojolique, schiꞌuc ta stojol li buchꞌutic maꞌuc jchiꞌiltic ta israelale.
18 soyɨ́né pɨ́né nionɨyá émáyɨ́ arɨ́á egɨ́e dánɨ áwaŋɨ́ urɨpɨ́rɨ nánɨ gapɨmanowa tɨ́nɨ mɨxɨ́ ináyowa tɨ́nɨ tɨ́ŋɨ́ e nɨseameámɨ nuro seawárɨro epɨ́rɨ́árɨnɨ.
19 Cꞌalal chaꞌaqꞌueic ta cꞌabale, mu me xal avoꞌonic li cꞌusi chavalique, schiꞌuc li cꞌu sba chatacꞌavique.
19 E seawárɨpɨ́rɨ́a aiwɨ rɨxa xwɨyɨ́á urɨpɨ́rɨ ínánɨnɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ urɨpɨ́rɨ eŋagɨ nánɨ ayá sɨ́wɨ́ nɨsearorɨ ‘Arɨre uranɨréwɨnɨ? Pí pí uranɨréwɨnɨ?’ mɨyaiwipa éɨ́rɨxɨnɨ.
20 Yuꞌun jaꞌ tsjules ta ajolic li Chꞌul Espíritu ti junic schiꞌuc li Jtotic Diose.
20 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Awa rɨxa xwɨrɨxɨ́ seamearɨ́ná segɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ urɨpɨ́rɨ́ámanɨ. Segɨ́ séno Gorɨxoyá kwíyɨ́pimɨ dánɨ urɨpɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ ayá sɨ́wɨ́ mɨsearopa éɨ́rɨxɨnɨ.
21 ’Oy buchꞌutic chaqꞌuic ta milel yitsꞌinic mi sbanquilic. Oy buchꞌutic chaqꞌuic ta milel li snichꞌonique. Oy buchꞌutic tscontrainic stot smeꞌic, chaqꞌuic ta milel nojtoc.
21 Xɨráxogwáowaú wɨ́o Jisasomɨ xɨ́darɨŋagɨ nánɨ wɨ́o ámá wí omɨ opɨkípoyɨnɨrɨ mɨyɨ́ urɨrɨ xano xewaxo nánɨ mɨyɨ́ urɨrɨ niaíwɨ́yɨ́ xanɨyaú nánɨ mɨyɨ́ urɨro epɨ́rɨ́árɨnɨ.
22 Ta sventa ti avichꞌojicun ta muqꞌue ti chascontrainic li crixchanoetique. Li buchꞌutic chcuch yuꞌun scotol li vocole, mi mu schibajes yoꞌonique, jaꞌ chcolic o sbatel osil.
22 Soyɨ́né nionɨ dɨŋɨ́ nɨnɨkwɨ́roro nɨxɨ́darɨŋagɨ́a nánɨ ámá nɨ́nɨ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ seaiapɨ́rɨ́a aiwɨ gɨyɨ́ gɨyɨ́ sɨ́á yoparɨ́pɨ nionɨ weapɨmɨ́áyi nánɨ eŋɨ́ neánɨro ŋweáɨ́áyɨ́né Gorɨxo ananɨ yeáyɨ́ nɨseayimɨxemeanɨ́árɨnɨ.
23 Mi oy bu chataic ilbajinel majel ta jun jteclume, batanic ta yan o jteclum. Melel li cꞌusi chacalbeique, cꞌalal chichaꞌtal nojtoque, joꞌon li coꞌol crixchanoutique, muc toꞌox bu lajem avalojbeic jcꞌop li jchiꞌiltactic ta scotol jteclumetic liꞌ ta cosilaltique.
23 Aŋɨ́ bimɨ nɨseapɨkianɨro nánɨ númɨ seaméánáyɨ́, ámɨ aŋɨ́ bimɨ nánɨ éɨ́ úɨ́rɨxɨnɨ. Nionɨ nepa seararɨŋɨnɨ, ‘Isɨrerɨyɨ́ aŋɨ́yo pɨ́né nionɨyá wíyo sɨnɨ murɨnɨŋáná ámá imónɨŋáonɨ weapɨmɨ́árɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
24 ’Joꞌoxuc li cajchanbalajeltacoxuque, joꞌoxuc ti chatunic cuꞌune, mu me xanopic ti lec chaꞌileic yuꞌun li crixchanoetique.
24 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa “Omɨ sɨpí wikárɨpɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ none enɨ sɨpí neaikárɨpaxɨ́rɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ewayɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Wiepɨsarɨŋowa wigɨ́ uréwapɨyarɨŋomɨ seáyɨ e imónarɨgɨ́ámanɨ. Xɨnáíwánɨŋɨ́ nimónɨro omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áwa enɨ wigɨ́ omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́omɨ seáyɨ e wimónarɨgɨ́ámanɨ.
25 Ta onoꞌox xavichꞌic contrainel jech chac cꞌu chaꞌal ta xquichꞌ contrainel, joꞌon ti Avajchanubtasvanejicune, joꞌon ti Avajvalicune. Jech chalic jcꞌoplal li crixchanoetic ti pucujune. Jaꞌ xaval li joꞌoxuque ti jnichꞌnaboxuque, más to chayalbeic ti pucujoxuque.
25 Wiepɨsarɨŋowa wigɨ́ uréwapɨyarɨŋo tɨ́nɨ xɨxenɨ nimónɨrɨ́náyɨ́, ayɨ́ apánɨrɨnɨ. Xɨnáíwánɨŋɨ́ nimónɨro omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áwa enɨ wigɨ́ omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́o tɨ́nɨ xɨxenɨ nimónɨrɨ́náyɨ́, ayɨ́ apánɨrɨnɨ. Sénonɨ ikayɨ́wɨ́ imɨ́óyo xɨráónɨŋɨ́ imónɨŋoyɨ nɨnɨrɨrónáyɨ́, gɨ́ niaíwoyɨ́né enɨ aŋɨpaxɨ́ searɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
26 ’Mu me xasibtes abaic yuꞌun li crixchanoetique yuꞌun persa ta xaꞌiic onoꞌox li cꞌustic calojboxuque.
26 “Ámá ɨ́wɨ́ ínɨmɨ dánɨ éɨ́áyɨ́ranɨ, ikayɨ́wɨ́ yumɨ́í rɨ́áyɨ́ranɨ, rɨ́wéná nɨpɨnɨ sɨŋánɨ imónɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ ayo wáyɨ́ mɨwipa éɨ́rɨxɨnɨ.
27 Jaꞌ avabtelic ti jamal chavalic batele.
27 Xwɨyɨ́á amɨpí nionɨ ínɨmɨ dánɨ árɨ́wɨyíná searɨ́ápɨ soyɨ́né ikwáwɨyíná áwaŋɨ́ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Amɨpí nionɨ yumɨ́í ikaxɨ́ searɨ́ápɨ aŋɨ́ rɨkwɨ́yo nɨxeŋweámáná áwaŋɨ́ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
28 Mu me xasibtes abaic yuꞌun li buchꞌutic chac smiloxuque yuꞌun mu snaꞌ xcham la achꞌulelique. Jaꞌ me xaxiꞌic li Diose yuꞌun jaꞌ xuꞌ yuꞌun chasticꞌoxuc ta mucꞌta cꞌocꞌ schiꞌuc achꞌulelic.
28 Ámá nɨseapɨkiróná waránɨ seapɨkipaxɨ́rɨnɨ. Dɨŋɨ́ enɨ seaxekwapaxɨ́ meŋagɨ nánɨ wáyɨ́ mɨwipa éɨ́rɨxɨnɨ. E nerɨ aí Gorɨxo wará aí tɨ́nɨ dɨŋɨ́ aí tɨ́nɨ rɨ́á anɨŋɨ́ wearɨŋɨ́yo seaikeaárɨpaxɨ́ imónɨŋo nánɨ wáyɨ́ wíɨ́rɨxɨnɨ.
29 ’Xanaꞌic ti mu cꞌusi bal o stojol ta chaꞌcot li bicꞌtal mutetique. Pero mu jcotuc ta stsꞌuj yalel ta balumil mi mu jechuc ta scꞌan li Jtotique.
29 — ausente —
30 Li joꞌoxuque atbil scotol ti jaypꞌej li stsotsil ajolique.
30 — ausente —
31 Jaꞌ yuꞌun mu me xaxiꞌic. Yuꞌun más to cꞌuxoxuc ta yoꞌon li Diose; jaꞌ jutuc noꞌox cꞌuxubinbilic li bicꞌtal mutetique.
31 — ausente —
32 ’Li buchꞌutic ti jamal ta xalic ta stojol li crixchanoetic ti yichꞌojicun ta muqꞌue, jaꞌ noꞌox jechun eꞌuc li joꞌone, jamal chcal ta stojol Jtot ta vinajel ti melel yichꞌojicun ta muqꞌue.
32 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ ámáyá sɨŋwɨ́yo dánɨ ‘Jisasomɨ xɨ́darɨŋáonɨrɨnɨ.’ uránáyɨ́ nionɨ enɨ gɨ́ ápo aŋɨ́namɨ ŋweaŋoyá sɨŋwɨ́yo dánɨ ‘O nionɨ nɨxɨ́darɨŋorɨnɨ.’ urɨmɨ́árɨnɨ.
33 Yan li buchꞌutic ti mu jamluc ta xalic ta stojol li crixchanoetic ti yichꞌojicun ta muqꞌue, jaꞌ noꞌox jechun eꞌuc, ta xcalbe Jtot ti muc bu yichꞌojicun ta muqꞌue.
33 E nerɨ aí gɨyɨ́ gɨyɨ́ nionɨ nánɨ ámáyá sɨŋwɨ́yo dánɨ ‘O nánɨ nionɨ majɨ́árɨnɨ.’ uránáyɨ́ nionɨ enɨ o nánɨ gɨ́ ápo aŋɨ́namɨ ŋweaŋoyá sɨŋwɨ́yo dánɨ ‘O nionɨ majɨ́árɨnɨ.’ urɨmɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
34 ’Mu me xanopic ti tal jpasbeic ta jmoj yoꞌonic li crixchanoetic liꞌ ta balumile. Moꞌoj, muc bu tal jpasbeic ta jmoj yoꞌonic. Ta jventa joꞌon chlic scontrain sbaic.
34 O ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ nánɨ ‘Ámá nɨyonɨ pɨyɨ́á wɨ́rɨmɨ́ánɨrɨ bɨŋorɨnɨ.’ mɨniaiwipanɨ. Gorɨxoyá xwɨyɨ́á kirá mɨxɨ́ nánɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pá nɨmeámɨ bɨŋárɨnɨ.
35 Ta jventa joꞌon chlic scontrain sbaic jun vinic schiꞌuc stot. Jech nojtoc li tseube ta scontrain li smeꞌe. Jaꞌ noꞌox jech eꞌuc li alibale ta scontrain li smeꞌalibe.
35 Arɨ́á niarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ arɨ́á mɨniarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ Gorɨxoyá Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pa xepɨxepá orónɨ́poyɨnɨrɨ nɨmeámɨ bɨŋárɨnɨ. Xewaxo xanomɨ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ wirɨ xemiáí xɨnáímɨ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ wirɨ xewaxo xiepí xiɨ́áímɨ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ wirɨ oinɨ́poyɨnɨrɨ bɨŋárɨnɨ.
36 Ta jventa joꞌon ta scontrain sbaic jchop jnaclej.
36 Ámá xwɨyɨ́á nionɨyá nɨxɨ́darɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ ámá imónɨgɨ́áyɨ́ mɨxɨ́ wimónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
37 ’Li buchꞌu mu scꞌan xiyichꞌ ta mucꞌ ta scoj ti ta xiꞌ mi ch‐iltae yuꞌun stot smeꞌe, mu xuꞌ xcacꞌ ta jcꞌob. Li buchꞌu mu scꞌan xiyichꞌ ta mucꞌ ta scoj ti ta xiꞌ mi ch‐ilin li snichꞌnabe, mu xuꞌ xcacꞌ ta jcꞌob nojtoc.
37 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ xanomɨranɨ, xɨnáímɨranɨ, dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyarɨŋɨ́pimɨ nionɨ nɨyinɨnɨ nánɨ mɨmúrónɨpa nerɨ́náyɨ́, ámá nionɨyá imónɨpaxɨ́ mimónɨnɨ. Gɨyɨ́ gɨyɨ́ xewaxomɨranɨ, xemiáímɨranɨ, dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyarɨŋɨ́pimɨ nionɨ nɨnɨyinɨnɨ nánɨ mɨmúrónɨpa nerɨ́náyɨ́, nionɨyá imónɨpaxɨ́ mimónɨnɨ.
38 Li buchꞌu mu scꞌan xichꞌ vocol jech chac cꞌu chaꞌal ta xquichꞌ vocol li joꞌone, mu xuꞌ xcacꞌ ta jcꞌob.
38 Gɨyɨ́ gɨyɨ́ ‘Jisasomɨ ouxɨ́dɨmɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ aí xeanɨŋɨ́ nɨniro nɨpɨkipɨ́rɨxɨnɨrɨ mɨnɨxɨ́dɨ́ éɨ́ éɨ́áyɨ́ ayɨ́ nionɨyá imónɨpaxɨ́ mimónɨnɨ.
39 Li buchꞌu tscꞌuxubin li scuxlejal liꞌ ta balumile, ti mu scꞌan xcham ta jventa joꞌone, jaꞌ ta xchꞌay o sbatel osil. Yan li buchꞌu mu xichꞌ ta cꞌux li scuxlejal liꞌ ta balumile, ti mu sventauc mi te ta xcham ta jventa joꞌone, jaꞌ ta xcuxi o sbatel osil.
39 Ámá goxɨ goxɨ ‘Nionɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ nuxɨ́dɨrɨ́náyɨ́, nɨpɨkipɨ́rɨxɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ xewanɨŋoxɨ éɨ́ nɨmenɨrɨ́náyɨ́, dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́pɨ anɨŋɨ́ ŋwearɨ́a nánɨ mearɨ́ámanɨ. E nerɨ aí gɨyɨ́ gɨyɨ́ éɨ́ mɨmenɨpa nerɨ ‘Nionɨ Jisasomɨ xɨ́darɨŋagɨ nánɨ ámá wí nɨnɨpɨkirónáyɨ́, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ́náyɨ́, dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́pɨ anɨŋɨ́ ŋwearɨ́a nánɨ mearɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
40 ’Li buchꞌutic chichꞌic ta mucꞌ li jcꞌop ti chavalique, joꞌon chiyichꞌic ta mucꞌ. Mi chiyichꞌic ta muqꞌue, jaꞌ ch‐ichꞌe ta mucꞌ li Jtot yaꞌele ti listac talele.
40 O ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨyɨ́ gɨyɨ́ soyɨ́né wáɨ́ urɨmearɨ́ná arɨ́á nɨseairo naŋɨ́ nɨseairónáyɨ́ nionɨ searowárarɨŋagɨ nánɨ nionɨ́nɨŋɨ́ niro Gorɨxo nɨrowárénapɨŋomɨ́nɨŋɨ́ enɨ wiro yarɨŋoɨ.
41 Li buchꞌutic ta xichꞌic ta mucꞌ jun li buchꞌu chal scꞌop Diose, yuꞌun snaꞌic ti jaꞌ acꞌbil yabtel yuꞌun li Diose, coꞌol ta xichꞌ smotonic schiꞌuc li buchꞌu iyal scꞌop Diose. Li buchꞌutic chichꞌic ta mucꞌ jun vinic yuꞌun snaꞌic ti tucꞌ yoꞌone, coꞌol ta xichꞌ smotonic schiꞌuc.
41 Ámá gɨyɨ́ ámá wo Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoarɨŋo eŋagɨ nánɨ ‘Ámá ro Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoarɨŋorɨ́anɨ?’ nɨyaiwirɨ nipemeámɨ xegɨ́ aŋɨ́yo nánɨ úoyɨ́ rɨ́wéná Gorɨxo xegɨ́ wɨ́á rókiamoarɨgɨ́áyo yayɨ́ nɨwirɨ ayá rɨmɨxarɨŋɨ́pɨ mɨnɨ winɨ́ápa axɨ́pɨ e winɨ́árɨnɨ. Gɨyɨ́ ámá wo wé rónɨŋo eŋagɨ nánɨ ‘Ámá ro wé rónɨŋorɨ́anɨ?’ nɨyaiwirɨ nipemeámɨ úoyɨ́ rɨ́wéná Gorɨxo ámá wé rónɨgɨ́áyo yayɨ́ nɨwirɨ ayá rɨmɨxarɨŋɨ́pɨ mɨnɨ winɨ́ápa axɨ́pɨ e winɨ́árɨnɨ.
42 Li buchꞌutic ti jaꞌ noꞌox chayacꞌbeic jbochuc yoxoꞌ avuchꞌic yuꞌun chilic ti chatunic cuꞌune, melel chacalbeic ti chichꞌ smotonic eꞌuc ta sventa ti laj yacꞌ yoxoꞌ avuchꞌique ―xijyutcutic li Jesúse.
42 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ soyɨ́né nionɨyá seaiapɨsarɨŋáoyɨ́né eŋagɨ nánɨ iniɨgɨ́ imɨŋɨ́ rɨŋɨ́ kapɨxɨ́ wá seaiapánáyɨ́ Gorɨxo ‘Omɨ wíɨmɨgɨnɨ.’ yaiwíɨ́pɨ anɨpá imónɨnɨ́ámanɨ. Oweoɨ! Nionɨ nepa seararɨŋɨnɨ, ‘Gorɨxo mɨnɨ winɨ́árɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?