Mateus 7
QUC_TTP vs ARIB
1 Miqꞌat tzij pa kiwiꞌ nikꞌaj winaq chik, rech man kuqꞌat ta tzij ri Dios piꞌwiꞌ ix.
1 Não julgueis, para que não sejais julgados.
2 We sibꞌalaj kꞌax kibꞌan chuqꞌatik tzij pa kiwiꞌ nikꞌaj winaq chik, kꞌax xuqujeꞌ kubꞌan na ri Dios chuqꞌatik tzij piꞌwiꞌ ix. Ri Dios je kanoꞌjin na iwukꞌ jetaq ri kixnoꞌjin ix kukꞌ nikꞌaj chik.
2 Porque com o juízo com que julgais, sereis julgados; e com a medida com que medis vos medirão a vós.
3 ¿Jas che kabꞌij tzij chike nikꞌaj winaq chik are kakibꞌan etzelal, man kawil ta kꞌu ri itzel taq jastaq ri kabꞌan at? Kakaꞌyej jun laj nitzꞌ mes ri kꞌo puꞌbꞌoqꞌoch ri jun winaq chik, man kawil ta kꞌut chi kꞌo jun uqꞌabꞌ cheꞌ pa ri abꞌoqꞌoch at.
3 E por que vês o argueiro no olho do teu irmão, e não reparas na trave que está no teu olho?
4 ¿Jas che kabꞌij che jun winaq chik: “Chaya bꞌe chwe kinwesaj ri jun laj nitzꞌ mes ri kꞌo paꞌbꞌoqꞌoch,” man kanaꞌ ta kꞌut at chi kꞌo jun uqꞌabꞌ cheꞌ pa ri abꞌoqꞌoch?
4 Ou como dirás a teu irmão: Deixa-me tirar o argueiro do teu olho, quando tens a trave no teu?
5 ¡Kawach! Nabꞌe chawesaj ri uqꞌabꞌ cheꞌ ri kꞌo pa ri abꞌoqꞌoch at rech qas kawilo are kawesaj ri nitzꞌ mes ri kꞌo puꞌbꞌoqꞌoch ri jun winaq chik.
5 Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro do olho do teu irmão.
6 Man kiya ta chike ri tzꞌiꞌ ri jastaq rech ri Dios, xuqujeꞌ man kiya ta chike ri aq ri jastaq ri paqal rajil rech man xaq taq kakitakꞌaleꞌla xuqujeꞌ rech man ketzalij ta chiꞌwij chi paꞌqꞌik.
6 Não deis aos cães o que é santo, nem lanceis aos porcos as vossas pérolas, para não acontecer que as calquem aos pés e, voltando-se, vos despedacem.
7 Chitaꞌ rech kayaꞌtaj chiꞌwe, chitzukuj rech kiriqo, chixchꞌawoq rech kajaqataj ri uchiꞌ ja chiꞌwach.
7 Pedí, e dar-se-vos-á; buscai, e achareis; batei e abrir-se-vos-á.
8 Rumal cher ri winaq ri kuto, kukꞌamawaꞌj, ri kutzukuj, kuriq na, xuqujeꞌ we kachꞌawik, kajaqataj na choch ri uchiꞌ ja.
8 Pois todo o que pede, recebe; e quem busca, acha; e ao que bate, abrir-se-lhe-á.
9 Maj jun tataxel kuya jun abꞌaj che ri ukꞌojol we kaxlan wa kata che.
9 Ou qual dentre vós é o homem que, se seu filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra?
10 Xuqujeꞌ we jun kar ri kata che, man jun kumatz ta kuyaꞌo.
10 Ou, se lhe pedir peixe, lhe dará uma serpente?
11 Ri ix pune ix itzel taq winaq iwetaꞌm kiya utz laj taq jastaq chike ri iꞌwalkꞌwaꞌl, are ta kꞌu mat kuya utz laj taq jastaq, ri iTat ri kꞌo pa ri kaj chike ri kakita che.
11 Se vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas dádivas a vossos filhos, quanto mais vosso Pai, que está nos céus, dará boas coisas aos que lhas pedirem?
12 Je chixnoꞌjin kukꞌ ri winaq jetaq ri kiwaj ix kenoꞌjin iwukꞌ. Jeriꞌ kakikꞌut chiqawach ri taqanik xuqujeꞌ ri qꞌalajisal taq utzij ri Dios pa ri Tyoxalaj Wuj.
12 Portanto, tudo o que vós quereis que os homens vos façam, fazei-lho também vós a eles; porque esta é a lei e os profetas.
13 Chixok pa ri nitzꞌ uchiꞌ ja, rumal cher nim ri uchiꞌ ja xuqujeꞌ nim uwach ri bꞌe ri kakꞌamow bꞌik ri winaq pa ri kꞌaxkꞌolal. E kꞌi kꞌut kebꞌe chilaꞌ.
13 Entrai pela porta estreita; porque larga é a porta, e espaçoso o caminho que conduz à perdição, e muitos são os que entram por ela;
14 Are kꞌax bꞌenam pa ri bꞌe ri kakꞌaman bꞌik pa ri kꞌaslemal, rumal cher kꞌin laj nitzꞌ uwach, xaq aꞌjilatal ri winaq ri koꞌk chilaꞌ.
14 e porque estreita é a porta, e apertado o caminho que conduz à vida, e poucos são os que a encontram.
15 Chichajij iwibꞌ chike ri kakijaluj chi e qꞌalajisal taq utzij ri Dios, rumal cher xaq e bꞌanal taq tzij. Kakibꞌij chi utzij ri Dios kakibꞌij, jer kekaꞌy chij are koꞌpan iwukꞌ, xa kꞌu qas e xibꞌibꞌal wi jetaq ri kayoꞌt, e tijonelabꞌ.
15 Guardai-vos dos falsos profetas, que vêm a vós disfarçados em ovelhas, mas interiormente são lobos devoradores.
16 Iwetaꞌm kiwach waꞌ we winaq riꞌ, rumal cher man kekwin ta chubꞌanik jun utza jastaq, xaq jer e kꞌo kꞌix ri kesokonik.
16 Pelos seus frutos os conhecereis. Colhem-se, porventura, uvas dos espinheiros, ou figos dos abrolhos?
17 Kajunumataj rukꞌ ri cheꞌ. Ronojel utz cheꞌ, utz uwach kuyaꞌo, are kꞌu ri itzel cheꞌ, itzel uwach kuyaꞌo. Maj jun utz cheꞌ ri kuya itzel uwach xuqujeꞌ maj jun itzel cheꞌ ri kuya utz uwach.
17 Assim, toda árvore boa produz bons frutos; porém a árvore má produz frutos maus.
18 Maj jun utz cheꞌ kuya itzel taq uwach xuqujeꞌ man jun itzel cheꞌ kuya utz taq uwach.
18 Uma árvore boa não pode dar maus frutos; nem uma árvore má dar frutos bons.
19 Ronojel cheꞌ ri man utz ta uwach kuyaꞌo, kaqasaxik xuqujeꞌ kaporoxik.
19 Toda árvore que não produz bom fruto é cortada e lançada no fogo.
20 Xaq jeriꞌ kiwetaꞌmaj kiwach ri e bꞌanal taq tzij rumal ri etzelal ri kakibꞌano.
20 Portanto, pelos seus frutos os conhecereis.
21 Man konojel ta ri kakibꞌij chi in Kajaw xuqujeꞌ in kajchoqꞌe koꞌk pa ri ajawarem rech ri Dios. Xaq xwi koꞌk pa ri ajawarem rech ri Dios ri kakinimaj ri utaqanik ri nuTat ri kꞌo pa ri kaj.
21 Nem todo o que me diz: Senhor, Senhor! entrará no reino dos céus, mas aquele que faz a vontade de meu Pai, que está nos céus.
22 Are kopan ri qꞌij ri kuqꞌat tzij ri Dios pa kiwiꞌ kojonel ri winaq rech uwachulew, e kꞌi na kakibꞌij chwe: “Ajawxel xuqujeꞌ qajchoqꞌe, xqatzijoj ri tzij la chike nikꞌaj winaq chik, xuqujeꞌ xqesaj ri itzel taq uxlabꞌal je xuqujeꞌ xqabꞌan mayijabꞌal taq jastaq pa ri bꞌiꞌ la.”
22 Muitos me dirão naquele dia: Senhor, Senhor, não profetizamos nós em teu nome? e em teu nome não expulsamos demônios? e em teu nome não fizemos muitos milagres?
23 Kinbꞌij na chike: “Chixel chinuwach, itzel taq winaq. Maj we chiꞌwe.”
23 Então lhes direi claramente: Nunca vos conheci; apartai-vos de mim, vós que praticais a iniqüidade.
24 Ri kutatabꞌej xuqujeꞌ kunimaj ri nukꞌutuꞌn, xuqujeꞌ kuchakubꞌej, xaq junam rukꞌ ri achi ri xuyak rachoch puꞌwiꞌ ri abꞌaj.
24 Todo aquele, pois, que ouve estas minhas palavras e as põe em prática, será comparado a um homem prudente, que edificou a casa sobre a rocha.
25 Xqaj ri jabꞌ, xekꞌiy taq ri nimaꞌ, xpe ri kyaqiqꞌ, xupuyij ri ja rukꞌ chuqꞌabꞌ. Man xtzaq ta kꞌu ri ja, rumal kꞌo puꞌwiꞌ ri abꞌaj.
25 E desceu a chuva, correram as torrentes, sopraram os ventos, e bateram com ímpeto contra aquela casa; contudo não caiu, porque estava fundada sobre a rocha.
26 Xapachin ri kutatabꞌej ri nukꞌutuꞌn, man kubꞌan ta kꞌu ri kinbꞌij. Je ri kꞌo jun achi ri maj retaꞌmabꞌal ri xuyak rachoch puꞌwiꞌ ri sanyobꞌ.
26 Mas todo aquele que ouve estas minhas palavras, e não as põe em prática, será comparado a um homem insensato, que edificou a sua casa sobre a areia.
27 Xqaj ri jabꞌ, xekꞌiy taq ri nimaꞌ, xpe ri kyaqiqꞌ xupuyij ri ja rukꞌ chuqꞌabꞌ. Xtzaq ri ja, xuqujeꞌ xtukin ronojel.
27 E desceu a chuva, correram as torrentes, sopraram os ventos, e bateram com ímpeto contra aquela casa, e ela caiu; e grande foi a sua queda.
28 Are xtoꞌtaj ri Jesús che tzijonem, konojel ri winaq xemayijanik rumal ri ukꞌutuꞌn.
28 Ao concluir Jesus este discurso, as multidões se maravilhavam da sua doutrina;
29 Rumal cher ri Jesús xuya taqanik rukꞌ chuqꞌabꞌ, man je ta kꞌu riꞌ kakibꞌan ri aꞌjtijabꞌ rech ri taqanik.
29 porque as ensinava como tendo autoridade, e não como os escribas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?