Marcos 8
PPS vs XGS
1 Ko nchakon meꞌe kueya na̱ konchjiñeꞌe na̱ ngajin ndo Jesús. Ko chóndaꞌi na̱ ngeꞌe sine na̱. Ko ndo Jesús kuiyeꞌe ndo sen teyuu chrikao ndo, ko ndachro ndo:
1 Íná rɨ́wɨ́yo Jisaso ámá obaxɨ́ ámɨ o tɨ́ŋɨ́ e epɨ́royɨ́ nɨyárɨro wigɨ́ aiwá rɨxa meŋagɨ nɨwɨnɨrɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ “Eɨnɨ.” nurɨrɨ
2 ―Tsango tikonóaꞌa kain ni ste ntiꞌi ixi ó níi nchakon ste na̱ ngajin ko chóndaꞌi na̱ ngeꞌe sine na̱.
2 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá tɨyɨ́ sɨ́á wɨyaú wɨyi nionɨ tɨ́nɨ re nɨŋwearóná wigɨ́ aiwá rɨxa nowárɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ wá nonarɨnɨ.
3 Ko siá tsétuanꞌan na̱ satsji na̱ ndoꞌa na̱ ko xraneꞌa na̱, ngatja chaꞌo tsjeje̱ñao na̱ ixi xraneꞌa na̱ ixi kaxin na̱ tsango ikjín tsiki̱ꞌxi̱n na̱.
3 Wí aŋɨ́ aíwɨmɨ dánɨ bɨ́agɨ́á eŋagɨ nánɨ nionɨ ayɨ́ sɨnɨ agwɨ́ nánɨ yarɨ́ná nurowárɨrɨ́náyɨ́ ‘Sɨŋwɨ́ xaxá nɨwinɨrɨ eŋɨ́ sɨrɨrɨŋwɨ́ nɨwinɨrɨ ná neága upɨ́rɨxɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ rarɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
4 Ko juatingíexin sen chrikao ndo:
4 xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Aŋɨ́ mɨmɨrɨnɨŋɨ́ re aiwá ámá tɨyɨ́ xɨxenɨ nɨpɨ́rɨ nánɨ ge bɨ́ yanɨ́wɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
5 Ko juanchangiꞌe ndo Jesús:
5 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Segɨ́ bisɨ́kerɨ́á ararɨrɨnɨ?” uráná “Wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú tɨ́ŋwáonerɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
6 Ko ndo Jesús kuetuenꞌen ndo kain na̱ ixi tsakeꞌe na̱ nunte. Ko kua ndo ti ya̱a̱to̱ nutja ko kuajon ndo juasaya ngajin ndo Dio ko konchrinjin ndo nio ko chjée ndo sen teyuu chrikao ndo ixi tsonchjeya sen ngajin kain ni ste ntiꞌa.
6 o ámá epɨ́royɨ́ egɨ́áyo “Xwɨ́ámɨ éɨ́ nɨŋweaxa úpoyɨ.” nurɨrɨ bisɨ́kerɨ́á nɨmearɨ Gorɨxomɨ aiwá apɨ nánɨ yayɨ́ nɨwimáná kwɨkwɨrɨmɨ́ nerɨ wiepɨsarɨŋowamɨ mɨnɨ wíáná nurápayiro ámá ayo mɨnɨ nɨwia nuro
7 Ko kaxon kaxin kuchee̱ nchínchín chónda sen. Ko ndo Jesús kuajon ndo juasaya ko kuetuanꞌan ndo tsonchjeya sen kuchee̱ kaxon.
7 wigɨ́ peyɨ́ bia eŋagɨ Jisaso apia enɨ nurápɨrɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ nɨwimáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Peyɨ́ rɨpia enɨ yaŋɨ́ nɨwia úpoyɨ.” urɨ́agɨ xɨ́o urɨ́ɨ́pɨ yarɨ́ná
8 Ko kain na̱ juine na̱ ko konkjeꞌe na̱. Ko juejo sen tutuꞌo ngeꞌe tsixeꞌe ko juinchekaon sen ya̱a̱to̱ ntaxra.
8 ámá nɨ́nɨ rɨxa nɨnɨro agwɨ́ ímɨ uyíagɨ wiepɨsarɨŋowa ayɨ́ aiwá nɨnɨro e tɨ́ápia nɨmeaayiro soxɨ́ ɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waúmɨ aumaúmɨ́ nero magwɨ́ miárɨgɨ́awixɨnɨ.
9 Ko noó mil na̱ juine na̱. Ko tjumeꞌe ndo Jesús ndache ndo na̱ ixi satsji na̱.
9 Ámá 4,000 aiwá apɨ nɨgɨ́awixɨnɨ. Jisaso ayɨ́ aiwá nɨnɨmáná eŋáná wigɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nurowárɨmɨ
10 Ko jeꞌe ndo ko sen teyuu chrikao ndo kuixinꞌin sen naa nta̱barco ko sakjui sen no nunte Dalmanuta.
10 ewéyo wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ nɨpɨxemoánɨro nɨmeámɨ ugɨ́awixɨnɨ. Ipíyo orɨwámɨ dánɨ aŋɨ́ yoɨ́ Darɨmanuta tɨ́ŋɨ́ e niwiékɨ́nɨmearo ayoagɨ́awixɨnɨ.
11 *Ko kui̱i̱ kaxin xi fariseo ko kuaxi xa juao xa ndo Jesús ko juanchia xa ixi xrojuakoxin ndo naa ixra̱ ijié tsi̱ꞌxi̱n ngajní ixi tjaun na̱ tsonoꞌe na̱ á nduaxin chao sincheꞌe ndo.
11 Parisi wa nɨwímearo rɨxa sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ úrapí xwɨyɨ́á nurɨro omɨ iwamɨ́ó wíwapɨyanɨro nánɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Aŋɨ́namɨ dáŋɨ́ emɨmɨ́ bɨ neaíwapɨyiɨ.” urɨ́agɨ́a
12 *Ko ndo Jesús kuabaa ndo ko ndachro ndo:
12 Jisaso awa nánɨ xegɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ mɨŋɨ́ nɨpénɨrɨ “Iniɨ!” nɨrɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Judayɨ́ agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́né pí nánɨ ‘Emɨmɨ́ neaíwapɨyiɨ.’ nɨrarɨŋoɨ? E nɨrarɨŋagɨ́a aiwɨ emɨmɨ́ soyɨ́né nɨrarɨgɨ́ápɨ wí nemɨméɨnɨ.” nurɨrɨ
13 Ko kuintuꞌe ndo na̱ ntiꞌa, ko kuixinꞌin ndo nta̱barco ko sakjui ndo tuenxin ndalago.
13 ayo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ ewéyo nɨpɨxemoánɨro ipíyo orɨwámɨ dánɨ nánɨ ugɨ́awixɨnɨ.
14 Ko tjáñeꞌe sen tsikikaoꞌa sen ngeꞌe sine sen. Naakua nutja chónda sen ngaxinꞌin nta̱barco.
14 Nuróná aiwá nánɨ dɨŋɨ́ arɨ́á nikeamoro bisɨ́kerɨ́á ná bɨnɨ ewéyo weŋɨ́pɨnɨ nɨmeámɨ warɨ́ná
15 *Ko ndo Jesús kuetuenꞌen ndo sen:
15 Jisaso Parisiowa naŋɨ́ rayiro sɨpí rayiro yarɨŋɨ́pa wiepɨsarɨŋowa axɨ́pɨ yanɨro nerɨ́ná omɨ dɨŋɨ́ mɨkwɨ́ropa nero rɨ́wɨ́ nɨmopɨ́rɨxɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á nurɨrɨ́ná sekaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né píránɨŋɨ́ emépoyɨ. Bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ —Bisɨ́kerɨ́á sɨnɨ sɨŋɨ́ eŋáná yisɨ́ onɨmiápɨ tɨ́á aiwɨ nɨmɨnɨ íkwiaŋwɨ́ neapɨnárɨrɨ nɨmɨga wiápɨ́nɨmearɨŋɨ́rɨnɨ. Yisɨ́ Parisiowayá tɨ́nɨ Xerotoyá tɨ́nɨ nánɨ wáyɨ́ nero emépoyɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ. Uyɨ́niɨ́ yisɨ́nɨŋɨ́ wigɨ́ xwioxɨ́yo íkwiaŋwɨ́ eapɨnɨnɨgɨnɨrɨ e urarɨ́ná
16 Ko sen teyuu chrikao ndo ndache kichuu sen:
16 wiwanɨŋowa re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “None bisɨ́kerɨ́á meŋagɨ nánɨ neararɨnɨ.” rɨnarɨŋagɨ́a
17 Ko jeꞌe ndo noꞌe ndo ngeꞌe tjao kichuu sen ko ndachro ndo:
17 o arɨ́á nɨwirɨ mɨxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí nánɨ ‘Bisɨ́kerɨ́á mayonerɨnɨ.’ rɨnarɨŋoɨ? Sɨnɨ sɨŋwɨ́ oxoaro dɨŋɨ́ moro mepa reŋoɨ? Segɨ́ mɨŋɨ́ sɨ́ŋánɨŋɨ́ rimónɨnɨ?
18 *¿Á tikonxinꞌa ikonnta?, ko, ¿á tienxinꞌa ndatsjonnta? ¿Á sintaxiꞌañaonta?
18 Sɨŋwɨ́ tɨ́gɨ́oyɨ́né aiwɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpa rɨyarɨŋoɨ? Arɨ́á tɨ́gɨ́oyɨ́né aiwɨ arɨ́á mɨyarɨŋɨ́ reŋoɨ? Nionɨ bisɨ́kerɨ́á wé wú núnɨ kwɨkwɨrɨmɨ́ nerɨ ámá 5,000yo mɨnɨ wiŋá nánɨ dɨŋɨ́ mɨseainarɨnɨranɨ?
19 Nchakon konchrinjin naꞌó nutja juine naꞌó mil chujni, ¿ngijanꞌin ntaxra ti tutuꞌo nutja xejo?
19 Aiwá ayɨ́ nɨnɨro tɨ́ápɨ soxɨ́ ɨ́á xwé ararɨyo aumaúmɨ́ yárɨgɨ́awixɨnɨ?” urɨ́agɨ awa “Wé wúkaú sɨkwɨ́ waú apimɨ aumaúmɨ́ yárɨŋwanigɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
20 Ko íjngo ndachro ndo Jesús:
20 o ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ bisɨ́kerɨ́á ámá 4,000yo nɨkwɨrɨrɨ wiŋápɨ soxɨ́ ɨ́á ararɨyo miárɨgɨ́awixɨnɨ?” urɨ́agɨ awa “Wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waúmɨ miárɨŋwanigɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
21 Ko ndo Jesús ndachro ndo:
21 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né sɨnɨ majɨ́á rimónɨŋoɨ? ‘Aiwá meŋáná árɨ́none mɨneaiapɨpaxorɨnɨ.’ rɨniaiwiarɨŋoɨ?” urɨŋɨnigɨnɨ.
22 Ko kuiji sen tjajna Betsaida, ko kui̱i̱ kaxin na̱ bikaꞌo na̱ naa xi tikonꞌa. Ko kuinóatée na̱ ngajin ndo Jesús ixi xrojuinchexruenꞌen ndo xa.
22 E nurɨ́ɨsáná nuro aŋɨ́ yoɨ́ Betɨsaidayo niwiékɨ́nɨmearo nayoaro emearɨ́ná ámá wí sɨŋwɨ́ supárɨŋɨ́ wo Jisaso píránɨŋɨ́ imɨxɨnɨ nánɨ nɨméra nɨbɨro waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Joxɨ wé seáyɨ e nɨwikwiárɨrɨ naŋɨ́ imɨxɨréɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
23 Ko ndo Jesús itsé ndo itja jeꞌe xi tikonꞌa ko kuachrjendakaꞌo ndo xa ngandeꞌe tjajna. Ko bikitée ndo ndatée ndo ikon xi meꞌe ko bakeꞌe itja ndo ngataꞌa xa ko juanchangiꞌe ndo xa:
23 Jisaso sɨŋwɨ́ supárɨŋomɨ wéyo ɨ́á nɨxɨrɨmɨ aŋɨ́ Betɨsaida e nɨwárɨmɨ nurɨ yánɨ e dánɨ nɨrómáná oyá sɨŋwɨ́yo reaŋwɨ́ núrɨrɨ wé seáyɨ e nɨwikwiárɨrɨ yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ amɨpí wí sɨŋwɨ́ rɨwɨnɨŋɨnɨ?” urɨ́agɨ
24 Ko ndachro jeꞌe xi tikonꞌa:
24 o sɨŋwɨ́ nanɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wí aŋɨ́ emearɨŋagɨ́a sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ aiwɨ íkɨ́ánɨŋɨ́ imónɨŋagɨ́a wɨnɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
25 Ko ndo Jesús bakeꞌe itja ndo íjngo ngataꞌa ikon xa. Ko jeꞌe xa tsjeꞌe xa ko koxruenꞌen xa ko chao bikon xa kain ngeꞌe.
25 ámɨ bɨ wé sɨŋwɨ́yo seáyɨ e wikwiáráná o rɨxa sɨŋwɨ́ anɨŋɨ́ nanárɨrɨ xegɨ́ sɨŋwɨ́ rɨxa naŋɨ́ éagɨ amɨpí nɨyonɨ xɨxenɨ wɨnɨŋɨnigɨnɨ.
26 Ko ndo Jesús kuetuanꞌan ndo ixi satsji xa ndoꞌa xa, ko ndachro ndo:
26 Xɨxenɨ wɨnáná Jisaso o xegɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nurowárɨrɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Dɨxɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nurɨ́ná ámɨ Betɨsaida tɨ́yo nánɨ mupanɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
27 Ko tjumeꞌe ndo Jesús ko sen teyuu chrikao ndo sakjui sen tjajna nchíín tjenka tjajna Cesarea de Filipo. Ko ngatja chaꞌo juanchangiꞌe ndo Jesús sen chrikao ndo ko ndachro ndo:
27 Jisaso tɨ́nɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ nɨwiápɨ́nɨmeámɨ nuro aŋɨ́ xwé yoɨ́ Sisaria Piripai tɨ́ŋɨ́yo ikwɨ́rónɨŋɨ́pimɨ nánɨ nurɨ́ná awamɨ yarɨŋɨ́ nɨwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámáyɨ́ nionɨ nánɨ arɨre rarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ
28 *Ko jeꞌe sen ndachro sen:
28 awa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Wí re rarɨŋoɨ, ‘Jono wayɨ́ nɨneameaia wago ámɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ rɨ́a yarɨnɨ?’ rarɨŋoɨ. Ámɨ wí re rarɨŋoɨ, ‘Eŋíná Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́ mɨpé aŋɨ́namɨ peyiŋɨ́ Iraijaoyɨ rɨnɨŋo nɨweapɨrɨ rɨ́a yarɨnɨ?’ rarɨŋoɨ. Ámɨ wí re rarɨŋoɨ, ‘Eŋíná Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́á wo nɨwiápɨ́nɨmearɨ rɨ́a yarɨnɨ?’ rarɨŋoɨ.” urɨ́agɨ́a
29 *Ko tjumeꞌe ndo Jesús juanchangiꞌe ndo sen:
29 o sɨnɨ yarɨŋɨ́ nɨwirɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ayɨ́ e nɨrɨro aiwɨ sewanɨŋoyɨ́né nionɨ nánɨ gorɨnɨ rarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ Pitao re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ Kiraisoxɨ, nene yeáyɨ́ neayimɨxemearɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaroŋoxɨrɨnɨ.” urɨ́agɨ
30 Ko kuetuanꞌan ndo Jesús ixi xroꞌan ngisen tsekiꞌe sen jiꞌi.
30 o ŋwɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né nionɨ e eŋáonɨ nánɨ áwaŋɨ́ murɨpa époyɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
31 Ko juangíxin ndo Jesús ndache ndo sen ixi jeꞌe ndo chjenꞌen ndo Dio, xjan jongíꞌe xranchi chujni, xrokonda tsango tangi tsonꞌen ndo ko kain xi tetuanꞌan niꞌngo ko kain xitaana tetuanꞌan ko kain ni tjako ley tsoñaoꞌe na̱ ndo. Ko ni meꞌe naatsóñaxón na̱ ndo ko nchakon nínxin xroxechón ndo.
31 Xewanɨŋo nánɨ iwamɨ́ó nuréwapɨyirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá imónɨŋáonɨ rɨ́nɨŋɨ́ xwé wí meámɨ́árɨnɨ. Negɨ́ mebáowa tɨ́nɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ nionɨ rɨ́wɨ́ nɨmóáná wa nɨnɨpɨkipɨ́rɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ sɨ́á wɨyaú wɨyi óráná ámɨ wiápɨ́nɨmeámɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ
32 Kain jiꞌi jian chronga ndo. Ko tjumeꞌe ndo Pedro kuantsjendáa ndo ndo Jesús ko kuyakutee ndo ndo.
32 pɨ́né sɨŋánɨ e rɨmóagɨ Pitao Jisasomɨ nɨmeámɨ nurɨ yánɨmɨ nɨrómáná rɨxa mɨxɨ́ urɨmɨnɨrɨ nánɨ nerɨ “E wí mɨnearɨpanɨ.” urarɨ́ná
33 Ko ngatjia ndo Jesús tsjeꞌe ndo kain sen chrikao ndo ko kuyakutee ndo ndo Pedro, ko ndachro ndo:
33 Jisaso omɨ rɨ́wɨ́ numorɨ wiepɨsarɨŋɨ́ wɨ́amɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná omɨ mɨxɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Setenoxɨnɨ, pɨ́nɨ nɨnɨwiárɨmɨ uɨ.” nɨrɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pitaoxɨ amɨpí nánɨ Gorɨxo wimónarɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ mɨmó ámá wimónarɨŋɨ́pɨ nánɨ moarɨŋɨnɨ.” nurɨ́ɨsáná
34 *Ko ndo Jesús kuiyeꞌe ndo sen teyuu chrikao ndo ko sen tsikonchjiñeꞌe ngajin ndo ko ndachro ndo:
34 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo “Eɨnɨ.” nurɨrɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ nawínɨ awí neánɨmáná eŋáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né woxɨ nionɨ yarɨŋápa emɨnɨrɨ nánɨ nionɨ tɨ́nɨ nurɨ́náyɨ́ re erɨ́árɨnɨ. Dɨxɨ́ simónarɨŋɨ́pɨ wí mé rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamorɨ re nɨyaiwirɨ ‘Jisasomɨ xɨ́darɨŋagɨ nánɨ ámá wa íkɨ́áyo nɨnɨyekwɨroárɨro nɨnɨpɨkiróná ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ nɨxɨ́dɨrɨ́árɨnɨ.
35 *Ni tjaun tsitjáñaꞌi, ni meꞌe nduaxin tsenꞌen na̱; ko ni tsenꞌen ixi titikaonna na̱ janꞌan ko chijni jian nichja, ni meꞌe tsechón na̱ kain nchakon.
35 Ámá go go ‘Jisasomɨ nɨxɨ́dɨrɨ́náyɨ́ ámá wa nɨpɨkipɨ́rɨxɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ nánɨ nionɨ mɨnɨxɨ́dɨ́ xegɨ́ wará éɨ́ nɨmenɨrɨ nerɨ́ná xewanɨŋo anɨŋɨ́nɨ ikeamónɨnɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ ámá go go nionɨ nɨnɨxɨ́dɨrɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ seainarɨŋɨ́pɨ nánɨ wáɨ́ emearɨŋagɨ nánɨ pɨkíánáyɨ́, o anɨŋɨ́nɨ mikeamónɨ́ nionɨ nɨnɨxɨ́dɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ erɨ́kiemeánɨnɨ́árɨnɨ.
36 ¿Ngeꞌe tsjacha naa ngisen xrochónda kain ngeꞌe jii ngataꞌa nunte ntiꞌi ko ndatsitjáña aséen sen?
36 — ausente —
37 ¿Ngijanꞌin tsjenga sen ꞌna̱ ixi tsechón sen?
37 — ausente —
38 Ixi sen tsosueꞌe ixi titikaonna sen ko kao chijni nichja, stetikon ni ndakoꞌa ncheꞌe ko ni chónda ijie̱, kaxon chjenꞌen ndo Dio, xjan jongíꞌe xranchi chujni, tsosueꞌe xjan ko xrondachro xjan ixi chúxinꞌa xjan sen nchakon tsetuanꞌan xjan ti jii juachaxin ijié chónda Ndotée xjan ko kain sen ángel.
38 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né nuro ámá agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́ Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ró ɨ́wɨ́ néra warɨgɨ́áyɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nemerɨ́ná nionɨ nánɨ ayá seainɨrɨ pɨ́né nionɨ rarɨŋápɨ enɨ nánɨ ayá seainɨrɨ yarɨŋagɨ nánɨ ámáyo yumɨ́í nɨwirɨ́náyɨ́, ámá imónɨŋáonɨ nɨweapɨrɨ́ná ikɨ́nɨŋáonɨ weapɨrɨ gɨ́ ápo xwɨnɨ́á eaarɨŋɨ́pa nionɨ enɨ xwɨnɨ́á eaŋáonɨ aŋɨ́najɨ́ wa tɨ́nɨ weapɨrɨ nerɨ xɨ́o nánɨ enɨ ayá nɨninɨrɨ ‘Go rɨ́anɨ?’ rɨmɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?