João 2

PPO vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 — ausente —
1 Sɨ́á wɨyaú pwéáná Gariri pɨropenɨsɨ́yo aŋɨ́ bɨ xegɨ́ yoɨ́ Kenaɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ ámá wo apɨxɨ́ meaarɨŋagɨ nánɨ aiwá apɨ nimɨxɨro yarɨ́ná Jisasomɨ xɨnáí aŋɨ́ ayo ŋweaŋáná
2 — ausente —
2 omɨ tɨ́nɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ tɨ́nɨ urepeárɨ́á eŋagɨ nánɨ awa enɨ nɨbɨro ŋweaŋáná re eŋɨnigɨnɨ.
3 Atéró, ai o̧la detere sukamó naai donoróló mulale wain wȩi fea nóló kemetepa, hamané a̧paae duraalu, “Atimané wain wȩi fea kemeyalepó,” yalepó.
3 Ámá aiwá apɨ nánɨ awí eánɨ́áyɨ́ iniɨgɨ́ wainɨ́ nɨ́nɨ nowáráná Jisasomɨ xɨnáí re urɨŋɨnigɨnɨ, “Íwe, wainɨ́ nɨ́nɨ rɨxa nowáráoɨ. Bɨ sɨnɨ mɨwenɨnɨ.” urɨ́agɨ
4 Ai fo depa, Yesuné duraalu, “Ti so wisi-ó, aita atimané yaaire alapa, naao ȩpaae atima tao sae dere noatepa de? Ya̧lo tukóló muló betere ala yaaire be dȩta teórapó,” yalepó.
4 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ineyɨ, jíxɨ nionɨ pí oenɨrɨ nɨrarɨŋɨnɨ? Nionɨyá eŋɨ́ eánɨŋɨ́ sɨŋánɨ imónɨnɨyɨ́ rínámanɨ.” urɨ́agɨ
5 Ai fo depa, ama hamané kale o̧la detere ala kaae tare doasiné kutó diratere whi̧rapepaae duraalu, “Ama dia̧paae noa alakó yae depa, ti sya fóló yae,” yalepó.
5 xɨnáí ámá aiwá nɨxero yaŋɨ́ wiarɨgɨ́áwamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “O pí pí searɨ́ɨ́yɨ́ xɨxenɨ xɨ́dɨ́poyɨ.” urɨ́agɨ
6 Kale Juda fake atimané mara mole ala sya furaalu, naase fokotua yaai dapóló, kanené aleale apo miró wutirape wȩi maanipa, felekemó daalótua erepó. Ai wutirapemó wȩi maatere da̧leta, mepaae 75 lita-rape, mepaae wuti ti 115 lita-rape su̧pó.
6 Jisaso sɨ́ŋá tɨ́nɨ xwárɨ́á sɨxɨ́ imɨxɨnɨŋɨ́ wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ wo —Apɨ wánɨ wánɨ iwajɨ́á nerɨ́ná 100 ritá iwajɨ́á epaxɨ́pɨrɨnɨ. Judayɨ́ wigɨ́ yarɨgɨ́ápɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nerɨ́ná Gorɨxoyá sɨŋwɨ́yo dánɨ amɨpí wé rónɨgɨ́á imónanɨro igwɨ́á wímoarɨgɨ́ápa yanɨrɨ yarɨgɨ́ápɨrɨnɨ. Jisaso sɨxɨ́ wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ wo apɨ weŋagɨ nɨwɨnɨrɨ
7 Atéró, Yesuné ai kale kutó diratere whi̧rapepaae duraalu, “Ai wutirape fea wȩi nóló fa̧anae,” depa, mo ti bokóta eralepó.
7 ámá aiwá yaŋɨ́ wiarɨgɨ́áwamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Iniɨgɨ́ niwiro iwajɨ́á nerɨ́ná magwɨ́ époyɨ.” urɨ́agɨ awa aga iniɨgɨ́ iwajɨ́á neróná magwɨ́ imɨmɨ́ yáráná
8 Atéró, ama atimapaae duraalu, “Ai belere wȩirapekó mepaae tepeyóló o̧la detere ala tȩteróló kaae tare doasipaae male fae,” depa male felepó.
8 o awamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Xwárɨ́á sɨxɨ́ tɨ́yo dánɨ niwiro nɨmeámɨ nuro seáyɨ́ wiarɨgɨ́oyɨ́né seáyɨ e seaimónɨŋomɨ mɨnɨ wípoyɨ.” urɨ́agɨ awa nɨmeámɨ nuro mɨnɨ wíáná
9 Tétepa, kale mo wȩinétei alée fele wain wȩi kale o̧la detere ala tȩteróló kaae tare whi̧né nalemó, mo wain felétóró yalepó. Ai sekȩ́né ai wain wȩi sale tiki a̧ tuȩ́nitei, kale kutó diratere whi̧rapené maaté mo wȩi sóró tepeyale ala kisipa ipakalepó.
9 seáyɨ́ wiarɨgɨ́áwamɨ bosɨ́ umiearɨŋo aga iniɨgɨ́ rɨxa wainɨ́ imónɨ́ɨ́pɨ gɨ́gɨ́ nerɨ —O awa iwíɨ́e nánɨ majɨ́á nerɨ aiwɨ aiwá yaŋɨ́ wiarɨgɨ́áwa nɨjɨ́árɨnɨ. O gɨ́gɨ́ nerɨ apɨxɨ́ meaarɨŋomɨ “Eɨnɨ.” nurɨrɨ
10 Téró, kale o̧la detere ala kaae tare doasiné so dokore whi̧paae ape yóló, tu dȩpaae dapesó fóló duraalu, “Whi̧rape feané i ala dua dapó. Folosóró wisi wain wȩipi nó̧póló melóo, nalo mo sawa felétere wain wȩi melóo, dua dapó. Tépatei, wisi wain wȩi mulóló, nalo noatepa sóró waleé?” yalepó.
10 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá nɨ́nɨ iniɨgɨ́ wainɨ́ yaŋɨ́ nɨwia nuróná re yarɨgɨ́árɨnɨ. Xámɨ awiaxɨ́pɨ yaŋɨ́ nɨwia núɨsáná ámá wainɨ́ apɨ rɨxa nɨnɨmáná eŋáná naŋɨ́ onɨmiápɨ imónɨŋɨ́pɨ yaŋɨ́ nɨwia warɨgɨ́árɨnɨ. E yarɨgɨ́á eŋagɨ aiwɨ joxɨ e méɨnɨ. Joxɨ xámɨ wainɨ́ naŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ yaŋɨ́ nɨneaiapɨrɨ aiwɨ wainɨ́ aga awiaxɨ́pɨ yómɨŋɨ́ nɨmerɨ agwɨnɨ neaiaparɨŋɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
11 Yesuné me ala yaairemó erale kelemei alata, Kaleli hae kwiamó tȩne Kana be huluamó folosóró kaae suraalu yalepó. Atéró yale alané ama ere ala wisinaale ha̧kearatepa, ama yó matere whi̧rapené kilituraalu, a̧paae tuȩ́ tiki tiralepó.
11 Jisaso Gariri pɨropenɨsɨ́yo aŋɨ́ Kenayo nɨŋwearɨ́ná emɨmɨ́ apɨ iwamɨ́ó nɨwíwapɨyirɨŋɨ́pimɨ dánɨ eŋɨ́ eánɨŋɨ́ xɨ́o imónɨŋɨ́pɨ sɨwá winarɨ́ná xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨro dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́awixɨnɨ.
12 Ai alarape fea kemetepa, Yesu a̧kélé, ama hamakélé, nomarapekélé, ama yó matere whi̧rapekélé, atima fea ai Kana be taaróló, Kapeneam be huluapaae derepelepó. Aimó atima mepaae be dȩrape betalepó.
12 E nemo aŋɨ́ xegɨ́ yoɨ́ Kapaneamɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ nɨwerɨ xegɨ́ xɨnáí tɨ́nɨ xexɨrɨ́meáowa tɨ́nɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ enɨ nawínɨ nɨwero e sɨ́á árɨ́nɨ́ wí wegɨ́awixɨnɨ.
13 Atéró, ai alarape yóló kemetepa, kale bosenóló fele be dȩ felekemó sókó waai deremó, Yesu a̧ Jerusalem be huluapaae holalepó.
13 Jisaso sɨ́á Aŋɨ́najo Neamúroagoɨ rɨnɨŋɨ́yi aŋwɨ e imónɨŋáná Jerusaremɨ nánɨ nɨyoarɨ
14 Atéró holóló bituraalu, a̧ moma dere be bopére tipi tua̧paae sókó holalemó, whi̧rape mo feané bulmakau hupurapekélé, sipsip hupurapekélé, ba sukusirapekélé, mepaae whi̧rape atima ni fake tómó betó mulu, kae kae fakené sóró wale moni-kélé duputamo yóló, u mótu i mótu du betepa kelalepó.
14 aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ ákɨŋáyo nɨpáwirɨ wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Nɨgwɨ́ nánɨ wa burɨmákaú bɨ́ ero sipɨsipɨ́ bɨ́ ero xawiówɨ́ bɨ́ ero yarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ nɨgwɨ́ senisɨ́ wiarɨgɨ́áwa enɨ éɨ́ nɨŋwearo yarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ re eŋɨnigɨnɨ.
15 Até du betepa, kale bulmakau hupuró sipsip hupurapetamo belapaae fó̧póló, Yesuné aimó mole halika tikiné fokosó sóró ho̧konóo, ni fake fetée deróló fesekée falóo yalepó.
15 Sámí nɨmearɨ sɨkwɨ́á nɨyírearɨ́ná sipɨsipɨ́ tɨ́nɨ burɨmákaú tɨ́nɨ mɨxɨ́ xɨ́dowárɨrɨ xiáwowamɨ enɨ mɨxɨ́ xɨ́dowárɨrɨ nɨgwɨ́ senisɨ́ yarɨgɨ́áwayá nɨgwɨ́pɨ nɨmearɨ emɨ noyaxɨmorɨ wigɨ́ íkwiaŋwɨ́ enɨ mɨwiárorɨ nemáná
16 Até du beteró, kale ba sukusirape dotonóló moni su betere whi̧rapepaae duraalu, “Ya̧lo Ayapaae maaté moma yaai tȩne betei, diaao̧ noatepa o̧la o̧la dotonatere tiki ao̧rótu bitu de? Até dere alané ya̧lo Ayané be doratapa, diaao̧ ai o̧larape fea sóró fae,” yalepó.
16 xawiówɨ́ bɨ́ yarɨgɨ́áwamɨ mɨxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nɨmeámɨ úpoyɨ. Aŋɨ́ gɨ́ ápoyá riwá makerɨ́á aŋiwánɨŋɨ́ pí nánɨ imɨxarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ
17 Ai ala ama yó matere whi̧rapené kilitu, kale asȩmó i ere fo tuȩ́ mualepó. “Kótóné ama be dorao̧sóró wisiyóló kaae tawaaire ketekȩta, ȩ tua̧mó si kaae daalopó,” erapó.
17 xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa Bɨkwɨ́yo rɨ́wamɨŋɨ́ re nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ winɨŋɨnigɨnɨ, “ ‘Ápoxɨnɨyá aŋiwámɨ píránɨŋɨ́ éɨ́rɨxɨnɨrɨ sɨ́mɨ́ nɨxeadɨ́pénɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ mɨyɨ́óyo urɨ́kwínarɨŋɨnɨ.’ nimónarɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ winɨŋɨnigɨnɨ.
18 Téró, kale Juda topo whi̧rapené a̧paae fo fotoko̧iné duraalu, “Naao atei kaae ala yó̧póló, ya̧ né sóró beteraleé? Ya̧ Talené sóró beteró betere whi̧póló kisipa yó̧póló, naao da̧paae noa kelemei alakó eraaloé?” yalepó.
18 Judayɨ́ ámɨnáowa Jisaso éɨ́pɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨro mɨxɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Nene ‘E epaxorɨ́anɨ?’ siaiwianɨ nánɨ emɨmɨ́ bɨ rɨxa rɨneaíwapɨyarɨŋɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
19 Ai fo depa, Yesuné atimapaae tokó̧ mótu duraalu. “I momatere be diaao̧ fisikó mulae. Tétepa, ya̧lo sore be dȩmótóró momó tȩyóló kemeraalopó,” yalepó.
19 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né aŋɨ́ riwá pɨneápoyɨ. E nerɨ́náyɨ́, nionɨ ámɨ sɨ́á wɨyaú wɨyimɨ mɨrɨmɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
20 Ai fo depa, atimané a̧paae duraalu, “Take ai be tȩtu betepa, 46 ba forape kemeyalepó. Téyale betei, naao mió be dȩ soremó momó tȩyaalopó dere fota, netéró tȩyaai de?” yalepó.
20 Judayɨ́ ámɨnáowa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “None aŋɨ́ riwá mɨrarɨ́ná xwiogwɨ́ 46 neamúroŋiwárɨnɨ. Joxɨ ananɨ sɨ́á wɨyaú wɨyimɨ mɨrɨpaxoxɨranɨ?” urɨ́agɨ́a aiwɨ
21 Yesuné ai yale fota, mo moma dere bemó initei, ama tikimó kisipa muturaalu yalepó.
21 o e nurɨrɨ́ná ewayɨ́ ikaxɨ́ xewanɨŋo nánɨ nɨrɨrɨ e urɨŋɨnigɨnɨ.
22 Take a̧ sukó̧ló momó kepaayóló betere ki̧lipaae ama yó matere whi̧rapené ama yale fo kisipa muni walepó. Yesuné i yale fokélé kale asȩmó ere fotóró mo dokonalepóló, atimané a̧paae tuȩ́ tiki tiralepó.
22 Ayɨnánɨ rɨ́wéná Jisaso Gorɨxoyá dɨŋɨ́yo dánɨ pɨyɨ́ weŋe dánɨ nɨwiápɨ́nɨmeámáná eŋáná wiepɨsarɨŋowa ewayɨ́ ikaxɨ́ xɨ́o aŋiwá nánɨ urɨnɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨwinɨrɨ “Bɨkwɨ́yo xɨ́o nánɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á xɨ́o rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ neparɨnɨ.” nɨyaiwiro dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́awixɨnɨ.
23 Téró, boseneyóló fele be dȩ sókó wapa o̧la detere fulamó, Yesu a̧ Jerusalem bemó beterepó. Aimó bituraalu, Kótóné eratapó kisipa yó̧póló kelemei alarape eratepa so whi̧ mo feané a̧paae kisipa tiralepó.
23 Sɨ́á Aŋɨ́najo Neamúroagoɨ rɨnɨŋɨ́yi nánɨ aiwá imɨxarɨgɨ́íná Jisaso sɨnɨ Jerusaremɨ nɨŋwearɨ́ná emɨmɨ́ yarɨŋagɨ ámá obaxɨ́ e ŋweagɨ́áyɨ́ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨro omɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro apaxɨ́ mé “Orɨ́anɨ?” yaiwiarɨŋagɨ́a aiwɨ
24 Téyaletei, so whi̧ feané hosaa tua̧mó mole alarape ama kisiparuraalu, atimané du betere fo mo dapóló wosóló, ao̧mó bitinipó.
24 xewanɨŋo nepaxɨŋo nimónɨrɨ sɨŋánɨ “Onɨrɨnɨ.” nɨrɨrɨ áwaŋɨ́ mɨrowiároŋɨnigɨnɨ. O ámá nɨ́nɨ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ nɨjɨ́á imónɨŋo eŋagɨ nánɨ áwaŋɨ́ mɨrowiároŋɨnigɨnɨ.
25 Ti noatepae, so whi̧ feané mole tuȩ́ tikiró dere alatamo kelaairetei ko̧ló ko̧lópakó, mené a̧ yó melaaié?
25 Ámá wigɨ́ yaiwiarɨgɨ́ápɨ xwioxɨ́yo adadɨ́ nɨwirɨ nɨjɨ́á imónɨŋo eŋagɨ nánɨ wí ámá nɨbɨro apɨ nánɨ áwaŋɨ́ urɨpaxomanɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra