Marcos 5
Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs ARC
1 Nubʉya nu ra Jesús nɛ yʉ́ xädi bi zøm bʉ 'danguadi ra dądehe nubʉ ja ra häi Gadara.
1 E chegaram à outra margem do mar, à província dos gadarenos.
2 Nɛ mi 'bʉpʉ n'da ran 'yohʉ min 'youi yʉ zįthu. Nu'a mi ząm bʉ ja ran 'yägui, nɛ njo'o to'o mi sä da ząmmi nguetho gä i xɛcthoho yʉ cadena mi pa nthąt'i. Xʉn ngu yʉ nįdi bi thurpa yʉ́ 'yɛ nɛ yʉ́ gua nangue yʉ cadena, pɛ gätho i xɛcthoho. Njon mi sä di hɛcpi. Gätho ra pa nɛ ra xui mi mbapʉ ja ra dąpo o guepʉ ja ran 'yägui, nɛ midi ʉnba zɛhɛ nguetho mi hɛzɛhɛ rá ją'i nangue yʉ do. Nu'bʉ mí bøm bʉ ja ra mbosa a ra Jesús nɛ yʉ́ xädi, 'bex bá ɛ̨ a ran 'yohʉ bin c'athʉ, bí 'yɛ̨pʉ ja ran 'yägui, bin dąnyahmu bʉ 'bäh ra Jesús, bi dąnde,
2 E, saindo ele do barco, lhe saiu logo ao seu encontro, dos sepulcros, um homem com espírito imundo,
3 — ausente —
3 o qual tinha a sua morada nos sepulcros, e nem ainda com cadeias o podia alguém prender.
4 — ausente —
4 Porque, tendo sido muitas vezes preso com grilhões e cadeias, as cadeias foram por ele feitas em pedaços, e os grilhões, em migalhas, e ninguém o podia amansar.
5 — ausente —
5 E andava sempre, de dia e de noite, clamando pelos montes e pelos sepulcros e ferindo-se com pedras.
6 — ausente —
6 E, quando viu Jesus ao longe, correu e adorou-o.
7 nɛ nts'ɛdi mbafi, bi 'yɛ̨na: ―'Bɛ'a guí nde gui 'yørcahe grá Jesús, rá Ts'ʉnt'ʉ i Oją mahɛ̨ts'i. Nuya dí ä a ra mate hin gui ʉngahe,
7 E, clamando com grande voz, disse: Que tenho eu contigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Conjuro-te por Deus que não me atormentes.
8 bi 'yɛ̨n'ʉ yʉ zįthu 'bʉ mi sifi da bøm bʉ rá mbʉi ran 'yohʉ.
8 (Porque lhe dizia: Sai deste homem, espírito imundo. )
9 Nɛ nubʉya nu ra Jesús bi 'yän'nʉ yʉ zįthu: ―'Bɛ'a ní thuhu, bi 'yɛ̨mbi. ―Ma thuhu “N'dan nɛts'igähe” nɛ ɛ̨mmɛ xʉn ngu gähe, bi 'yɛ̨na.
9 E perguntou-lhe: Qual é o teu nome? E lhe respondeu, dizendo: Legião é o meu nome, porque somos muitos.
10 Nɛ nts'ɛdi dí ä a ra mate gue'bʉ ga pømhbe hin gui pɛngahe bʉ n'danni i ja yʉ häi, dami 'yørcahe ra mate gui pɛngahe nʉ 'bʉh yʉ ts'ʉdi ga cʉthe nʉ, bi 'yɛ̨n'ʉ. Nguetho hinga yatho mí 'yo ʉ yʉ ts'ʉdi xʉn ngu, mi sapaxi bʉ.
10 E rogava-lhe muito que os não enviasse para fora daquela província.
11 — ausente —
11 E andava ali pastando no monte uma grande manada de porcos.
12 — ausente —
12 E todos aqueles demônios lhe rogaram, dizendo: Manda-nos para aqueles porcos, para que entremos neles.
13 Nu ra Jesús ya bi un ran t'ɛ̨di da yʉrpʉ 'bʉh yʉ ts'ʉdi. Nu'bʉ mí yʉrpʉ ya 'bex bán tih yʉ ts'ʉdi bá cąpʉ ja ra nguani ʉ 'bex bi yʉpʉ ja ra dehe ʉ, nɛ gä bi du bʉ ʉ bʉya. Mbɛ yo mahuąhi i jua ʉ.
13 E Jesus logo lho permitiu. E, saindo aqueles espíritos imundos, entraram nos porcos; e a manada se precipitou por um despenhadeiro no mar (eram quase dois mil) e afogou-se no mar.
14 Nu ʉ yʉn 'yohʉ midi jamansu yʉ ts'ʉdi, 'bex bi 'da 'bʉ min nu 'bɛ'a bi 'yøt'ʉ yʉ ts'ʉdi. Bi mba bá mam bʉ ja ra hnini nɛpʉ huąhi a bin ja. 'Bex bi mba yʉ ją'i bʉya da nusɛ ʉ 'bɛ'a bi man ʉ yʉ́ mbädi yʉ ts'ʉdi.
14 E os que apascentavam os porcos fugiram e o anunciaram na cidade e nos campos; e saíram muitos a ver o que era aquilo que tinha acontecido.
15 Nu'bʉ mí zøm bʉ, bi nu i hupʉ a ran 'yohʉ madí ʉnba ra zįthu, ya xí zä nɛ i he rá zi pahni. Ɛ̨mmɛ bi mbidi yʉ ją'i bʉya.
15 E foram ter com Jesus, e viram o endemoninhado, o que tivera a legião, assentado, vestido e em perfeito juízo, e temeram.
16 Nu'ʉ xí nu yʉ ts'ʉdi, xø bi xifi xʉn ho yʉ ją'i mahøn'a 'bɛ'a xín ja.
16 E os que aquilo tinham visto contaram-lhes o que acontecera ao endemoninhado e acerca dos porcos.
17 Nɛ nubʉya, nu yʉ mɛngu bʉ ɛ̨mmɛ bi 'yäp ra mate ngue 'bex gue da bøn a ra Jesús bʉ ja yʉ́ häi ʉ.
17 E começaram a rogar-lhe que saísse do seu território.
18 Bi mba da ndex ra mbosa a ra Jesús bʉya. Nɛ nu'a ran 'yohʉ xí ʉnba ra zįthu ɛ̨mmɛ i nde da dɛn'na ra Jesús gue 'darpʉ din 'yohʉ.
18 E, entrando ele no barco, rogava-lhe o que fora endemoninhado que o deixasse estar com ele.
19 Pɛ nu ra Jesús him bi un ran t'ɛ̨di nɛ bi hɛcpi. ―Ni mba bʉ ni ngu, nɛ gui xi ʉ nim 'bʉihʉ ran ho bi 'yøt'a Oją ra Hmu ngue bi huɛ̨c'a i, bi 'yɛ̨mp'a ran 'yohʉ.
19 Jesus, porém, não lho permitiu, mas disse-lhe: Vai para tua casa, para os teus, e anuncia-lhes quão grandes
20 Nu'a min 'youi ra zįthu bʉya, bi mba rá ngu. Bi dʉ'mi bi mam bʉ gätho ra xɛqui Decápolis 'bɛ'a xí 'yørpa ra Jesús. Nɛ gätho ʉ bi xifi bi hyonya thoho ʉ.
20 E ele foi e começou a anunciar em Decápolis quão grandes coisas Jesus lhe fizera; e todos se maravilhavam.
21 Nɛ nu'bʉ ya mi zøn ra Jesús bʉ ná 'danguadi ra dądehe, ɛ̨mmɛ xʉn ngu yʉ ją'i bim pɛti bʉ ndenthe mahøn'a guepʉ bin säya ra mbosa.
21 E, passando Jesus outra vez num barco para o outro lado, ajuntou-se a ele uma grande multidão; e ele estava junto do mar.
22 Bi zø'a n'da rá ngʉrbi ra niją i Jairo a, bin dąnyahmu bʉ ja rá gua ra Jesús.
22 E eis que chegou um dos principais da sinagoga, por nome Jairo, e, vendo-o, prostrou-se aos seus pés
23 Nɛ ɛ̨mmɛ bi 'yäp ra mate, bi 'yɛ̨mbi: ―'Yørqui ts'ʉ ra mate ga mbähä ba cäx ni 'yɛ ma t'įxu nguetho ɛ̨mmɛi, janangue'a da yąni nɛ hin da du, bi 'yɛ̨mbi.
23 e rogava-lhe muito, dizendo: Minha filha está moribunda; rogo-te que venhas e lhe imponhas as mãos para que sare e viva.
24 Nu ra Jesús bi mbɛ bʉya, nɛ xʉn ngu yʉ ją'i bi dɛn'ndʉ, xøgue bin dʉ bʉ ni mba ʉ.
24 E foi com ele, e seguia-o uma grande multidão, que o apertava.
25 Nɛ bi zʉpʉ 'yu n'da ra xisu ná 'dɛ'mayon jɛya mi hɛ̨mb ra mbɛji.
25 E certa mulher, que havia doze anos tinha um fluxo de sangue,
26 Ɛ̨mmɛ xí nu ran ʉnbi nangue xʉn ngu yʉ 'yøthebate xí 'yøthe. Xi juadi gätho rá mbɛti mi ja, nɛ xingui ts'ʉ bi dįts'i, xøgue man'da ɛ̨mmɛi.
26 e que havia padecido muito com muitos médicos, e despendido tudo quanto tinha, nada lhe aproveitando isso, antes indo a pior,
27 Pɛ nuya i hon a ra Jesús nguetho xí 'yø'am man yʉ ją'i ngue di hoqui hønt'a go 'bɛ'a man ʉ. Janangue nu'bʉ mi zʉdi 'bex bi yʉt'i nde bʉ ní mba ʉ, bi därpa rá xʉthapahni ra Jesús bʉya.
27 ouvindo falar de Jesus, veio por detrás, entre a multidão, e tocou na sua vestimenta.
28 Nguetho mí ɛ̨nsɛ ra xisu, “Høntho ga thärpa rá pahni, ya da yąngui,” mi ɛ̨na.
28 Porque dizia: Se tão somente tocar nas suas vestes, sararei.
29 Nɛ nu'bʉ mi därpa rá pahni ra Jesús 'bex bin hɛ̨ a rá mbɛji mí hɛ̨mb bʉya. 'Bex bi bą a ra xisu ngue ya bi zä xʉn ho.
29 E logo se lhe secou a fonte do seu sangue, e sentiu no seu corpo estar já curada daquele mal.
30 'Bex bi bąh ra Jesús ngue bi hoc'a n'da ra ją'i rá ts'ɛdi 'bʉ mí därpa rá pahni. Janangue bi nyɛ̨'a ra Jesús, bi hyɛ̨t'ʉ yʉ ją'i min 'yohʉ nɛ bi 'yɛ̨na: ―To'o bi därca ma pahni, bi 'yɛ̨na.
30 E logo Jesus, conhecendo que a virtude de si mesmo saíra, voltou-se para a multidão e disse: Quem tocou nas minhas vestes?
31 Nu yʉ́ xädi bʉya bi 'yɛ̨mbi: ―Guín nuhma ɛ̨mmɛ dʉ ua yʉ ją'i, “To'o bi därca ma pahni,” nɛ guí ɛ̨na.
31 E disseram-lhe os seus discípulos: Vês que a multidão te aperta, e dizes: Quem me tocou?
32 Nu ra Jesús i tø'mi da mansɛ to'o xí därpa rá pahni.
32 E ele olhava em redor, para ver a que isso fizera.
33 Nɛ nu ra xisu bʉya, bin su nɛ di fɛt'i nguetho pą a xí t'ørpe. Nɛ bi mba bʉ 'bäh ra Jesús bin dąnyahmu bʉ ja rá hmi nɛ bi xifi gätho 'bɛ'a xí 'yøt'e.
33 Então, a mulher, que sabia o que lhe tinha acontecido, temendo e tremendo, aproximou-se, e prostrou-se diante dele, e disse-lhe toda a verdade.
34 Nu ra Jesús bʉya bi 'yɛ̨mbi: ―Nu'i grá zi xisu, bi zä i nguetho gá 'yɛ̨c'yɛigui. Ni mba da hyu ni mbʉi, him man di ʉn'a a gmi hɛ̨mbi.
34 E ele lhe disse: Filha, a tua fé te salvou; vai em paz e sê curada deste teu mal.
35 Gätho na yąui a ra xisu 'bex bi zøpʉ mi'da yʉ ją'i bí 'yɛ̨pʉ ja rá ngu a ra Jairo, bi t'ɛ̨mp'a ra Jairo: ―Nu'a ni t'įxu ya bi du. Säti thoho man'da gadi pah na ra xänbate.
35 Estando ele ainda falando, chegaram alguns do principal da sinagoga, a quem disseram: A tua filha está morta; para que enfadas mais o Mestre?
36 Pɛ nu ra Jesús 'bʉ mí 'yø a bi man'ʉ, bi 'yɛ̨mp'a ra Jairo bʉya: ―O di tu ni mbʉi, høntho gui 'yɛc'yɛi ngue majuąni i ja ma ts'ɛdi, bi 'yɛ̨mp'a.
36 E Jesus, tendo ouvido essas palavras, disse ao principal da sinagoga: Não temas, crê somente.
37 Guehma bi thoh pʉya nɛ njom bi japi da dɛnni. Hønt'a ra Pedro, nɛ ra Jacobo nɛ ra Xuua rán 'yohʉ ra Jacobo, bi xifi da mbähä bʉ rá ngu ra Jairo.
37 E não permitiu que alguém o seguisse, a não ser Pedro, e Tiago, e João, irmão de Tiago.
38 Nu'bʉ mi zøm bʉ ja rá ngun a ra Jairo bʉya, bi nu ngue i zon'ʉ yʉ ją'i 'bʉpʉ, nɛ ɛ̨mmɛ di mbahni na ts'oni.
38 E, tendo chegado à casa do principal da sinagoga, viu o alvoroço e os que choravam muito e pranteavam.
39 Bi yʉrpʉ mbo ra Jesús bʉya, bi 'yɛ̨mp'ʉ 'bʉpʉ: ―Hanja ɛ̨mmɛ gadi hįhʉ na ts'oni. Nuna ra hmute hingui tu pɛgue i ąha.
39 E, entrando, disse-lhes: Por que vos alvoroçais e chorais? A menina não está morta, mas dorme.
40 Nu'bʉ mi 'yøh yʉ ją'i 'bɛ'a bi man a, bi den thoho bʉya. Nu ra Jesús bʉya, bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ ją'i: ―Dami pømhbʉ thi, bi 'yɛ̨mbi. Hønt'a rá ta nɛ'a rá mbe ra hmute xí du nɛ yʉ́ xädi, bi yʉthʉ ra Jesús bʉ 'bɛn a ra hmute.
40 E riam-se dele; porém ele, tendo-os feito sair, tomou consigo o pai e a mãe da menina e os que com ele estavam e entrou onde a menina estava deitada.
41 Nu'a ra Jesús bʉya bi bɛnba rá 'yɛ a ra hmute nɛ bi 'yɛ̨mbi: ―Talita cumi, bi 'yɛ̨mbi. I nde da ma: “Nu'i grá hmute dí xi i, dami ndants'i.”
41 E, tomando a mão da menina, disse-lhe: Talitá cumi, que, traduzido, é: Menina, a ti te digo: levanta-te.
42 Nu'a ra hmute bʉya 'bex bi ndants'i nɛ bin 'yo. 'Dɛ'mayon jɛya mi pɛ'ts'a. Nu'ʉ bi yʉthʉ mbo bi hyonya thoho.
42 E logo a menina se levantou e andava, pois já tinha doze anos; e assombraram-se com grande espanto.
43 Nu'a ra Jesús bʉya nts'ɛdi bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Njon gui xihmbʉ 'bɛ'a dá øt'ä, bi 'yɛ̨mp'ʉ. Nɛ nubʉya bi 'yɛ̨mp'a ra Jairo: ―Dami 'uįn na ni t'įxu ya, bi 'yɛ̨mbi.
43 E mandou-lhes expressamente que ninguém o soubesse; e disse que lhe dessem de comer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.