Marcos 3
NOAH vs ARIB
1 Biek hãb deeu jua hʌ̃ʌijem hed Jesús mawi Judionaan Hẽwandam hiek jaaujem deg dubimajim haajem. Maig woun hãb hooimajim hanʌm t'oom juadam jʌsar k'itʌm.
1 Outra vez entrou numa sinagoga, e estava ali um homem que tinha uma das mãos atrofiada.
2 Maig naajim haajem hĩchab fariseonaan, Moiseeu Hẽwandam hiek p'ã pʌatarr wajapcha hʌʌrk'aajem k'ʌʌn. Mak'ʌʌnau Jesuug bʌ̃ʌrjã dau t'õba naajim hanʌm, hamach dak'ĩir Jesuu jua hʌ̃ʌijem hed mag woun monaaubapäaiwai hirig, “Jãgan pua chan jua hʌ̃ʌijem hedjã hʌʌrk'abata chirab” ha hiek'aag, mag nʌm dʌ̈i hĩchab magʌm gaaimua t'et'em k'ʌʌnagjã hi k'aibag waupi jawaag.
2 E observavam-no para ver se no sábado curaria o homem, a fim de o acusarem.
3 Mamʌ Jesuu hamau mag k'ĩirju nʌm k'ap'ʌ sĩerr haawai warag chi jua jʌsar k'itʌmʌgta, —P'iidʌwia dayag pidú, maimua mau hõor jãrr dʌnʌʌubaichë hajim hanʌm.
3 E disse Jesus ao homem que tinha a mão atrofiada: Levanta-te e vem para o meio.
4 Magnaa jũrr chi fariseonaanagta, —Pãrau hoowai ¿k'an nemta maadëu wauju haai nʌ hajim hanʌm, jua hʌ̃ʌijem hed? ¿Hõordam dʌ̈i hajap'a haju wa hõor k'aibag wauju? ¿Hõor peerdʌ hauju, wa hõor t'õoju? ¿K'ani hʌ̈ucha sĩ? ha jëeujim hanʌm hamag.
4 Então lhes perguntou: É lícito no sábado fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida ou matar? Eles, porém, se calaram.
5 Mag ni hãbmuajã hich hiek hʌ̈k'aba habaawai hamag k'ĩir masi heerpanaa warag hök'ĩirjuu haadëjim hanʌm, hichdëu hoowai hamau bʌ̃ʌrjã wir haig hamach k'apeen dau hee haug k'augba nʌm hoowia. Magwia chi jua jʌsar k'itʌmʌgta, —Dayag jua hʌabá hajim hanʌm.
5 E olhando em redor para eles com indignação, condoendo-se da dureza dos seus corações, disse ao homem: Estende a tua mão. Ele estendeu, e lhe foi restabelecida.
6 Mag chi fariseonaanau hamach dak'ĩir mag woundam monaaubapʌ̈im hoobaawai k'ĩir machgau warag hamachta daau paauk'abaadëjierram haajem. Maimua rey Herodes higarm k'ʌʌn chi t'et'emnaan dʌ̈i hãba biirdʌwia, “Jãga hak'iin maadëu jãg Jesús pʌr hauwia t'õopʌ̈ik'amgui” ha k'ĩirju nʌisijim hanaabá.
6 E os fariseus, saindo dali, entraram logo em conselho com os herodianos contra ele, para o matarem.
7 Maigmua Jesuu hich k'apeen hich dʌ̈i p'ë harrjim haajem, hich hag Galilea heepai t'ʌrrdö pöoma simʌg. Mag hi mam dʌ̈i hõor k'apaana Galileapien Judeapienpa wëtjim haajem.
7 Jesus, porém, se retirou com os seus discípulos para a beira do mar; e uma grande multidão dos da Galiléia o seguiu; também da Judéia,
8 Jesuu mag hõor mor masim k'ʌʌn monaau nʌrrʌm ha hũrp'öbaadeewai hõor pöoma hi haig bëe t'ʌnʌisijim hanaabá: Jerusalenpien, p'öbör Idumea hanʌm haram k'ʌʌn, döjã Jordán hanʌm hee hedau höbeerjem garm k'ʌʌn, maimua p'öbör Sidón hanʌm dʌ̈i Tiro dak'a p'öbördam nʌnʌidʌm heem k'ʌʌnpa bëejierram haajem.
8 e de Jerusalém, da Iduméia e de além do Jordão, e das regiões de Tiro e de Sidom, grandes multidões, ouvindo falar de tudo quanto fazia, vieram ter com ele.
9 Mag hõor pöm bëe t'ʌnaawaita Jesuu hich k'apeenag ya hag nawe jaau wai sĩejim haajem, sĩi hich hit'ee bote k'ĩir k'aug wai naamk'ĩir, hatcha hõor pöm haadeewai t'et hich p'ẽeut'ʌ haum hugua hag hee waaidʌag.
9 Recomendou, pois, a seus discípulos que se lhe preparasse um barquinho, por causa da multidão, para que não o apertasse;
10 Hich mag hed Jesuu hõor pöoma monaauk'apʌ̈ijim haajem. Mag hõor pöm monaaumam hamach daúa hoo narr haawaita warag jũrram k'ʌʌnau hi gaai juaucha pʌrchëm hiigjeejim hanaabá, hamachjã monaaumk'ĩir.
10 porque tinha curado a muitos, de modo que todos quantos tinham algum mal arrojavam-se a ele para lhe tocarem.
11 Mag hõor pöm wëjöm hee naajim haajem hĩchab, mor hee t'õt'õrrsöm bën paraa sĩsidʌm k'ʌʌn. Magʌm k'ʌʌnau Jesús hoowai warag haig bëenaa, hi k'ĩirp'ee kanieu p'õbk'anaa wiwiuk'amuata, “Pʌʌn chadcha Hẽwandam Hiewaau” haajeejim hanʌm.
11 E os espíritos imundos, quando o viam, prostravam-se diante dele e clamavam, dizendo: Tu és o Filho de Deus.
12 Mamʌ Jesuu chi mepeenag meeurrau sĩiujeejim hanaabá, t'umaam k'ʌʌn jʌ̃gdaar mag hich jaau wënʌrram hugua.
12 E ele lhes advertia com insistência que não o dessem a conhecer.
13 Mag Jesuu hõor pöm monaau nʌrrarr k'ur durrsĩ gaai waaidʌwia hich dʌ̈i wënʌrrarr k'ʌʌn heem hichdëu k'õsim k'ʌʌn hich haig t'ʌ̃rk'a haujim haajem.
13 Depois subiu ao monte, e chamou a si os que ele mesmo queria; e vieram a ele.
14 Mag hich haig t'ʌ̃rk'a hauwia mag hõor k'apan hich dʌ̈i wënʌrrʌm k'ʌʌn heem hichdëucha doce jʌr haujim haajem, hich hiek hõor hee jaau wënʌrramk'ĩir pʌ̈yaag. Hich mak'ʌʌnta hich hiek jaaujem k'ʌʌnk'a t'ʌ̃rjim haajem, apostolnaan.
14 Então designou doze para que estivessem com ele, e os mandasse a pregar;
15 Maimua mag doce jʌr hautarr k'ʌʌnag hĩchab hich jua t'eegjã deejim haajem, hich dënjö hõor mor masim k'ʌʌn monaaunaa mor hee mepeer k'aigbam sĩsidʌmpa jʌr wërpmamk'ĩir.
15 e para que tivessem autoridade de expulsar os demônios.
16 Mag hichdëu doce jʌr hautarr k'ʌʌn t'ʌ̃r, mʌk'ʌʌn hajim:
16 Designou, pois, os doze, a saber: Simão, a quem pôs o nome de Pedro;
17 Santiago, jöoi Zebedeo hiewaa, (hichpai hĩchab Jacobo haajeejim);
17 Tiago, filho de Zebedeu, e João, irmão de Tiago, aos quais pôs o nome de Boanerges, que significa: Filhos do trovão;
18 Andrés,
18 André, Filipe, Bartolomeu, Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu, Tadeu, Simão, o cananeu,
19 Judas Iscariote, (hich maguata hewag pawi t'et'em k'ʌʌnag Jesús pʌr deeju hajima, hi t'õomk'ĩir).
19 e Judas Iscariotes, aquele que o traiu.
20 Mag bëewi hõrau hi deg pabaichëm k'aug hat'aawai hi haig hõor pöoma biirdʌbaadëjim haajem. Mag hõor pöm bëe t'ʌnaawai bʌ̃ʌrjã jua par k'abam gaaimua Jesujã t'ach k'öba ni hi k'apeenjã pöd t'ach k'öba naajim haajem.
20 Depois entrou numa casa. E afluiu outra vez a multidão, de tal modo que nem podiam comer.
21 Jesús haar mag hõor pöm jũrr p'ẽp'ẽeuk'am gaaimua pöd t'achjã k'öba sim ha hũr hat'aawai chi k'odnaanau hi hawaan wëtjierram haajem, lökiebaadeewaita mag t'achjã k'öba simpii hawia.
21 Quando os seus ouviram isso, saíram para o prender; porque diziam: Ele está fora de si.
22 Mag nʌm dʌ̈i hĩchab Moiseeu Hẽwandam hiek p'ã pʌatarr jawaag chi machnaan Jerusalén p'öbör heemua bëetarr k'ʌʌnaujã hi higwia, “Jãan dösãtnaan pör Beelzebú haajem dʌ̈i k'apeerk'a sĩewai hag juapaauta jãg hõor mor heem mepeenjã dau daau jʌrk'ʌʌi nʌrrabahab” hanaajim haajem.
22 E os escribas que tinham descido de Jerusalém diziam: Ele está possesso de Belzebu; e: É pelo príncipe dos demônios que expulsa os demônios.
23 Mamʌ ham mag hiek'a nʌm hich Jesuu k'ap'ʌ sĩerr haawai warag hich haig ham t'ʌ̃rk'a hauwi hamag, —Mua pãrag jëeu hook'imgui hajim hanʌm: ¿Pãrau k'ĩirjuawai meperau hichdëupai wir haig hichjöm k'ʌʌn dawag jʌrk'ʌʌiju k'ai? Meperau chan bën k'aigbam chawag jʌrba haajemgui hajim hanʌm.
23 Então Jesus os chamou e lhes disse por parábolas: Como pode Satanás expulsar Satanás?
24 Gobiernoou k'ãijã hõor pöm hich higar t'ʌnʌm jãrrcha t'öonaa hamach wir haigpai wërbʌpik'iin, hamach wir haigpai höbapäaiwai mag gobierno hich mag nem jua t'eeg sĩerrabaju.
24 Pois, se um reino se dividir contra si mesmo, tal reino não pode subsistir;
25 Wa magbam k'ai, woun hãb hich chaain dʌ̈ipai meeuk'awi hamach wir haigpai wërbʌk'iin, warag haaidʌju.
25 ou, se uma casa se dividir contra si mesma, tal casa não poderá subsistir;
26 Hich hagjöta simgui hajim hanʌm, mepeerjã. Meperau wir haig hamach heepai juurhi p'iriupʌ̈ik'iin, magan warre hamach höpʌ̈ijuuta hẽk'a p'öbaadëm.
26 e se Satanás se tem levantado contra si mesmo, e está dividido, tampouco pode ele subsistir; antes tem fim.
27 Magnaa hamag, ’Pãadë mʌ sëu hawi wajap'a k'ĩirjubat hajim hanʌm. ¿K'aíu mʌg nʌm haig sĩi hãb jierrnem wajap'am dʌ̈i hich di t'ʌa sim haig dubwi hi nem jĩgk'aju k'ai? Sĩi k'apanaam k'ʌʌnau wa hi k'ãai hʌ̃rʌʌcharamua hi hibʌʌr hauwi k'abam chan pöd hi nem jĩgk'abam. Hich hagjöta sĩebahab hajim hanʌm, mepeerjã. Mʌ hi k'ãai jua t'eeg k'aba chirak'iin, muajã pöd hõor mor heem mepeen jãg dau daau jʌr wërpbajugui hajim hanʌm.
27 Pois ninguém pode entrar na casa do valente e roubar-lhe os bens, se primeiro não amarrar o valente; e então lhe saqueará a casa.
28 Mag hiek'amamua hich Jesuupai hamag magjim haajem: ’Pãadë pãach jʌ̃gʌucha wajap'a hũrbat cha mua jawaagpam: Hẽwandamaun chadcha hõor k'aibag t'umaa chugpaaju, ham parhoob hiek'amarrpa t'um.
28 Em verdade vos digo: Todos os pecados serão perdoados aos filhos dos homens, bem como todas as blasfêmias que proferirem;
29 Mamʌ pekau hãb sim, maan mua Hẽwandam Hak'aar jua t'eegau nem wau chitʌm hoo nʌmta warag mepeer gaai t'ʌ nʌmʌu. Mag pekau chan Hẽwandamau bʌ̃ʌrjã perdonaabamgui hajim hanʌm, hi Hak'aar higwiata mag hiek'a naawai. Magua Hẽwandam Hak'aar higwiata mag k'aigba hiek'amʌn, mag wounan Hẽwandam dʌ̈i hiekk'õr pöomata hich mag chirsijugui hajim hanʌm, perdonaajã k'augba.
29 mas aquele que blasfemar contra o Espírito Santo, nunca mais terá perdão, mas será réu de pecado eterno.
30 Jesuu hamag mag hiek'atarran, Moiseeu Hẽwandam hiek p'ã pʌarr jawaag chi machnaanau hich Jesús higwia “Jãan Beelzebú dʌ̈i k'apeerk'a sĩewaita jãg nem jua t'eeg hõor mor heem mepeenjã jʌrk'ʌʌi nʌrrʌm” ha hiek'a narr haawai hajim haajem.
30 Porquanto eles diziam: Está possesso de um espírito imundo.
31 Mag nʌm hee hich Jesús hãd hi heeugpeen dʌ̈i hi haig bëejierram haajem. Mamʌ sĩi hõor pöm t'ʌnʌm k'urau pöd hi haar dubba, daaugajãrpai nʌisiwia jũrr hamach garmuata dawag hi t'ʌ̃r naajim haajem.
31 Chegaram então sua mãe e seus irmãos e, ficando da parte de fora, mandaram chamá-lo.
32 Magbaawai hi haig narr k'ʌʌnau hirig, —Pʌ hãdau pʌ heeugpeen dʌ̈imua pʌ hʌ̃p'ʌʌinpa daaugajãr pʌ jʌr wënʌrrʌm, pʌ dʌ̈i hiek'aag haajem ha jaaujierram hanʌm hirig.
32 E a multidão estava sentada ao redor dele, e disseram-lhe: Eis que tua mãe e teus irmãos estão lá fora e te procuram.
33 Magbaa hichdëu hamag, —¿Chijã hagá mag mʌ hãd, maimua chijã k'ʌʌn hagá mag mʌ heeugpeen? hajim hanʌm.
33 Respondeu-lhes Jesus, dizendo: Quem é minha mãe e meus irmãos!
34 Magnaa hich bigaau hohoodö narr k'ʌʌnag heerpanaa magjim hanʌm:
34 E olhando em redor para os que estavam sentados à roda de si, disse: Eis aqui minha mãe e meus irmãos!
35 Mʌrʌgan Hẽwandamau k'õsimjö nem wau nʌm k'ʌʌnta mʌ hãd hanaa mʌ hʌ̃p'ʌʌinau, maimua hĩchab mak'ʌʌnta mʌ k'odnaanau hajim hanʌm hamag.
35 Pois aquele que fizer a vontade de Deus, esse é meu irmão, irmã e mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?