Atos 7

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra saa ndindakatuꞌun ra sutu kuchee kan ra Esteban, kachi ra saa xiꞌin ra:
1 Apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyo seáyɨ e wimónɨŋo Sɨtipenomɨ yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Xwɨyɨ́á joxɨ rɨxekwɨ́moarɨgɨ́ápɨ neparanɨ?” urɨ́agɨ
2 Ra saa ndakuiin ra Esteban kachi ra saa:
2 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nɨgɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né tɨ́nɨ ápoyɨ́né tɨ́nɨ xwɨyɨ́á bɨ searɨmɨ nánɨ arɨ́á nípoyɨ. Eŋíná negɨ́ arɨ́o Ebɨrɨ́amo aŋɨ́ yoɨ́ Xaranɨyo nánɨ mú sɨnɨ xwɨ́á Mesopotemia rɨnɨŋɨ́pimɨ ŋweaŋáná Ŋwɨ́á aŋɨ́namɨ anɨŋɨ́ seáyɨ e nimónɨrɨ ŋweaŋo xɨ́o tɨ́ŋɨ́ e nɨrónapɨrɨ
3 ra ndikaꞌan ra xiꞌin ra, kachi ra saa: “Ndakoo ñuu kun, ra ndakoo kun takundiꞌi na taꞌan kun, ra kita kun kuꞌun kun ñuu ña ñaꞌa yu nuu kun” ―*kachi ra.
3 re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Joxɨ xwɨ́á dɨxɨ́ rɨnáí rɨxɨrɨŋe tɨ́nɨ dɨxɨ́ rɨrɨxɨ́meáyo tɨ́nɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ xwɨ́á nionɨ sɨwá simɨ́aé nánɨ úɨrɨxɨnɨ.’ urɨ́agɨ
4 Ra saa ndakoo ra Abraham nuu ndixiyo ra, nuu ndee na Caldea taꞌan ra, ra ndakiꞌin ra ndixaꞌan ra ndixiyo ra chi Harán. Ra ikan ndixiꞌi va iva ra, ra saa ndakiꞌin tuku Ndioxi ra xaa ra xiꞌin ra, ndia mii nuu ndee yo yoꞌo vichin va.
4 Karɨdiayɨ́ aŋɨ́yo xɨ́o ŋweaŋe pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ Xaranɨyo nɨrémorɨ nurɨ́nɨrɨ́ná xano e nɨpémáná eŋáná Gorɨxoyá dɨŋɨ́yo dánɨ nɨŋweaxa nɨbɨrɨ xwɨ́á agwɨ seyɨ́né ŋweagɨ́ápimɨ ŋweaagɨ́rɨnɨ.
5 Ndi su ndia nii loꞌo ñuꞌu nditäxi vi Ndioxi ndaꞌa ra nuu ndee yo yoꞌo vichin, saa chi ndia ni nuu kanindichi ra xaꞌa ra ke ninïꞌi vi ra, ndi su kindoo va tu Ndioxi xiꞌin ra ña taxi ra ñuꞌu kundee na ^kuu ndiseꞌe ra, ta xa na kuvi ra. Ra vaꞌa ni täan koo vi seꞌe ra kii kan, ndi su xa ndikaꞌan va Ndioxi xiꞌin ra xaꞌa na.
5 Apimɨ ŋweaagɨ́ aiwɨ Gorɨxo xwɨ́á apɨ onɨmiá bɨkwɨ nánɨ aí ‘Aga joxɨ dɨxɨ́rɨnɨ.’ nurɨrɨ mɨwiagɨ́ eŋagɨ nánɨ o sɨnɨ sɨŋɨ́ nɨŋwearɨ nemerɨ́ná ‘Xwɨ́á rɨpɨ nionɨ gɨ́rɨnɨ.’ wí rɨpaxɨ́ imónagɨ́manɨ. E nerɨ aí o sɨnɨ niaíwɨ́ memeá eŋáná Gorɨxo sɨ́mɨmaŋɨ́yo dánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Joxɨ tɨ́nɨ dɨxɨ́ rárɨ́awé tɨ́nɨ segɨ́ imónɨnɨ́a nánɨ seaiapɨmɨ́árɨnɨ.’ nurɨrɨ aiwɨ
6 Ra saa ndikaꞌan ka Ndioxi xiꞌin ra kachi ra saa: “Na ndiseꞌe kun, ra inka ñuu xika va kuꞌun na kundee na, ra sachiñu ndaꞌvi na nuu yuvi kan, ra kumi ciento kuiya ke sandoꞌo ni ñaꞌa na.
6 rɨpɨ́nɨŋɨ́ enɨ urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Dɨxɨ́ rárɨ́awé nuro ámá aŋɨ́ mɨdáŋɨ́yɨ́ nimónɨro émáyɨ́ aŋɨ́ wíyo ŋweaŋáná omɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ nɨwiro numépero yarɨ́ná xwiogwɨ́ 400 múronɨ́árɨnɨ.
7 Ndi su yuꞌu va taxi tundoꞌo ndaꞌa na ñuu kan xaꞌa ña sandoꞌo ni na na, ra ta xa na ndiꞌi, ra saa kee na ñuu kan ra nandiko na ndaxaa na yoꞌo ña ndasakaꞌnu na yuꞌu”, kachi Ndioxi xiꞌin ra.
7 Dɨxɨ́ rárɨ́awéyo ámá gwɨ́ axɨ́rímɨ omɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ wipɨ́rɨ́áyo xamɨŋɨ́yo nionɨ rɨ́á umeáráná dɨxɨ́ rárɨ́awéyɨ́ e nɨŋweagɨ́asáná e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nɨbɨro xwɨ́á rɨpimɨ dánɨ Gorɨxonɨ yayɨ́ nɨnɨmero seáyɨ e nɨmepɨ́rɨ́árɨnɨ.’ Negɨ́ arɨ́omɨ xwɨyɨ́á e nurɨmáná
8 Ra xaꞌa ña kindoo Ndioxi xiꞌin ra Abraham ña nandiko na kuu ndiseꞌe ra kañuꞌu na Ndioxi ke xaꞌndia ra chiñu nuu ra Abraham ña na kakin ra tuni tiaa seꞌe ra. Ña kan ke ta kaku ra loꞌo Isaac seꞌe ra Abraham, ra ta xa ndixinu una kii kaku ra saa ra ndikun xakin va ra tuni Ndioxi ra. Ra mii saa ke xa tu ra Isaac va xiꞌin ra loꞌo Jacob seꞌe ra te kaku ra, ra mii saa ke xa tu ra Jacob va xiꞌin takundiꞌi tiaa vali seꞌe ra te kaku ndia, ra ndia kan kuvi ndia kuu iva uxi uvi saa na xii xikua yo na kuu ndiseꞌe ra Jacob.
8 re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Nionɨ “E seaiimɨ́árɨnɨ.” réroárɨ́ápɨ nánɨ dɨŋɨ́ morɨ́a nánɨ sɨ́mɨmajɨ́ó rɨpɨ éɨrɨxɨnɨ.’ urɨ́agɨ Ebɨrɨ́amo xewaxo Aisakomɨ nemearɨ́ná rɨxa sɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú wo nórɨmáná eŋáná iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó wákwiŋɨnigɨnɨ. Aisako e dánɨ Jekopomɨ nemearɨ iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó wákwiŋɨnigɨnɨ. Jekopo e dánɨ negɨ́ arɨ́o írɨŋowa wé wúkaú sɨkwɨ́ waú awamɨ nemearɨ́ná enɨ iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó wákwiŋɨnigɨnɨ.
9 ’Ra ndia seꞌe ra Jacob ndia kuu xii xikua yo, ra ndukuini va ini ndia xini ndia ñani ndia ra xinani José, ra ndixiko ndia ra ndixaꞌan ra ñuu Egipto. Ndi su xindiaa va Ndioxi ra,
9 Arɨ́o írɨŋɨ́ awa Josepomɨ sɨpí dɨŋɨ́ nɨwiaiwiro ‘Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ nɨwiirɨ́ná, ananɨrɨnɨ.’ nɨwiaiwiro nɨgwɨ́ xeanɨro nánɨ bɨ́ egɨ́awixɨnɨ. Omɨ e sɨpí wíagɨ́a aí sɨnɨ Gorɨxo anɨŋɨ́ dɨŋɨ́ nukɨkayorɨ
10 ra sakaku va ra ra nuu takundiꞌi ña uꞌvi. Ra taxi ra ña xinituni ra, ra ndasa ra ra iin tiaa ra vaꞌa ni, ña kan ke vaꞌa kindoo ni ini ra faraón ra xikuu rey ñuu Egipto xini ra ra, ra taxi ra chiñu ndaꞌa ra ña xaꞌndia ra chiñu xiꞌin ra nuu na ñuu kan, ra taxi tu ra rey kan ndiayu ndaꞌa ra ña xaꞌndia ra chiñu veꞌe va ra.
10 Isipɨyɨ́ xeanɨŋɨ́ wikárɨgɨ́e dánɨ éɨ́ numínɨrɨ́ná oyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ Isipɨyɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Peroyɨ rɨnɨŋoyá sɨŋwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ Josepo dɨŋɨ́ niɨ́á winɨpaxɨ́ rɨrɨ píránɨŋɨ́ neŋwɨperɨ rɨrɨ yarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ nánɨ gapɨmanɨ́ ámɨnáo oimónɨrɨ Isipɨyɨ́ aŋɨ́ nɨyonɨ tɨ́nɨ xɨ́oyá aŋɨ́ tɨ́nɨ meŋweanɨ́a nánɨ rɨ́peaŋɨnigɨnɨ.
11 ’Ra saa kuu, ra ndiyaꞌa ndiaꞌvi kuiya ra saa ndikiꞌvi tama iinii saa kuvi Egipto ra ndoꞌo ni na, ra saa tu Canaán va. Ña kan ke nïniꞌi na xii xikua yo ña kuxi na.
11 Josepo gapɨmanɨ́ nimónɨrɨ meŋweaŋáná Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo tɨ́nɨ Kenanɨyɨ́ aŋɨ́yo tɨ́nɨ aiwá nánɨ dɨ́wɨ́ nikeamónɨro sɨyikɨ́ eánɨgɨ́awixɨnɨ. Negɨ́ arɨ́owa enɨ aiwá nánɨ pɨ́á neróná bɨ mɨmanɨpaxɨ́ nimónɨro aiwɨ
12 Ndi su ta kundaa ini ra Jacob ña iyoo nuni trigo ñuu Egipto, ra saa tiꞌvi ra ndia seꞌe ra, ndia kuu xii xikua yo, ña ndixaꞌan ndia ñuu Egipto, sata ndia nuni trigo ichi ña nuu.
12 arɨ́o Jekopo xwɨyɨ́á ‘Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo aiwá wenɨ.’ rɨnarɨŋagɨ arɨ́á nɨwirɨ nánɨ negɨ́ arɨ́o írɨŋowa iwamɨ́ó nuro meapɨ́rɨ́a nánɨ urowárɨŋɨnigɨnɨ.
13 Ra saa ndiko tuku ndia ndixaꞌan ndia ichi ña uvi, ra saa ke xa ndañaꞌa va ra José mii ra nuu ndia ñani ra, ra kundaa tu ini mii ra rey ñuu Egipto kan va yoo kuvi na kuu iva siꞌi ra José.
13 Ámɨ rɨ́wɨ́yo aiwá bɨ́ yanɨro úáná Josepo xewanɨŋo nánɨ áwaŋɨ́ nurɨrɨ ‘Segɨ́ sérɨxɨ́meáonɨrɨnɨ.’ urɨ́agɨ Isipɨyɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Peroyɨ rɨnɨŋo Josepomɨ xanɨmɨrówa tɨ́nɨ xexɨrɨ́meáyɨ́ tɨ́nɨ nánɨ nɨjɨ́á imónɨŋɨnigɨnɨ.
14 Ra saa xaꞌndia ra José chiñu nuu ndia ñani ra ña ndixaꞌan ndia ndakiꞌin ndia iva ndia xiꞌin takundiꞌi na veꞌe ndia. Ra uni xiko xaꞌun yuvi kuvi na ndixaꞌan ndia ndakiꞌin ndia.
14 Josepo gɨ́ ápɨmɨrówa weapɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ xwɨyɨ́á yaŋɨ́ wiowárɨ́agɨ epówa o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨweróná oxɨ́ apɨxɨ́ niaíwɨ́ nɨ́nɨ ayɨ́ ámá 75 nɨwero
15 Ra suꞌva va ke kuu ña ndakiꞌin ra Jacob ndixaꞌan ra ndixiyo ra chi Egipto, ra ikan ndixiꞌi va ra, ra saa tu na xii xikua yo na kuu seꞌe va ra.
15 Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pa Jekopo Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo nánɨ nɨwerɨ e dánɨ nɨpémáná eŋáná negɨ́ arɨ́o írɨŋowa enɨ e dánɨ pegɨ́awixɨnɨ.
16 Ra kee na ñuu Egipto ra ndixaꞌan na ninduxin na na ñuu Siquem ña ndikaa tixin ñuꞌu ña Israel, nuu iyoo yavi ña sata ra Abraham nuu na seꞌe ra Hamor ta yachi.
16 Pɨyɨ́ awamɨ xwɨ́á weyáranɨro nánɨ nɨmeámɨ Kenanɨyɨ́ aŋɨ́yo Sekemɨyɨ rɨnɨŋe nánɨ nɨmeámɨ nɨyiro sɨ́ŋá óɨ́ arɨ́o Ebɨrɨ́amo Xamomɨ ɨ́wiárɨ́awéyo nɨgwɨ́ nɨwirɨ bɨ́ eŋɨ́yimɨ tɨgɨ́awixɨnɨ.
17 ’Ra ta kuyachin kii ña saxinu Ndioxi nuu ña kindoo ra xiꞌin ra Abraham, ra xa ndukuaꞌa ni va na xii xikua yo ndee na kii kan ñuu Egipto.
17 Rɨxa Gorɨxo arɨ́o Ebɨrɨ́amomɨ sɨ́mɨmaŋɨ́yo dánɨ ‘Dɨxɨ́ rárɨ́awéyo e nɨwiimɨ́árɨnɨ.’ urɨŋɨ́pɨ parɨmonɨ́áyi rɨxa aŋwɨ e imónarɨ́ná negɨ́ arɨ́owa Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo dánɨ sayá nimóga warɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ.
18 Ra saa ndakiꞌin inka ra rey xaꞌndia ra chiñu ñuu Egipto, ra ndikundäa ini vi ra kan xaꞌa ña xa ra José.
18 Ámá arɨ́o Josepo eŋɨ́pɨ nánɨ majɨ́á imónɨŋɨ́ wo mɨxɨ́ ináyɨ́ nimónɨrɨ Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo nɨmeŋwearɨ́ná
19 Ra sandaꞌvi ra na xii xikua yo ra kundivaꞌa ni ra xiꞌin na, ra xa nduxa ra xiꞌin na ña ndakoo ndaꞌa na seꞌe vali na, na sakan kaku, ña na kuvi na.
19 negɨ́ arɨ́owamɨ nepaxɨŋɨ́ pákínɨ́ nimónɨrɨ wíwapɨyirɨ wigɨ́ niaíwɨ́ sɨŋɨ́ xɨrɨ́áyɨ́ yɨ́wɨ́ tɨmearɨgɨ́ápimɨ dánɨ pɨyɨ́ oenɨrɨ sɨpí wikárɨrɨ eŋorɨnɨ.
20 Ra suvi mii kuiya kan ke kaku tu ra Moisés va. Ra nduvi ni ndixiyo ra xa Ndioxi, ra uni yoo va ke sakuaꞌnu na iva siꞌi ra ra.
20 O ayo e wikárarɨ́ná niaíwɨ́ wo —O negɨ́ arɨ́o Mosesoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Gorɨxoyá sɨŋwɨ́yo dánɨ niaíwɨ́ awiaxorɨnɨ. Omɨ xɨnáí nɨxɨrɨrɨ xanɨyaú egɨ́ aŋɨ́yo emá waú wo nɨmeŋweagɨ́isáná
21 Ra te ndixaa kii ña ndakoo ndaꞌa na ra ña kuvi ra, saa ra xa íin va ña seꞌe siꞌi ra rey ñuu Egipto kan ndakiꞌin ña ra, ra sakuaꞌnu ña ra, iin ta kuꞌva seꞌe mii va ña.
21 Pero urarɨŋɨ́pa neri pɨyɨ́ oenɨrɨ nánɨ wí e xegɨ́pɨ wɨ́ráráná xɨ́omɨ xegɨ́ xemiáí íwo wí e wɨ́rárɨnɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ nɨmearɨ píránɨŋɨ́ nɨmerɨ́ná xegɨ́ xewaxónɨŋɨ́ nɨméra uŋɨnigɨnɨ.
22 Ra xaꞌa ña kan va ke kutuꞌva ra takundiꞌi ña ndichi ña xini na ñuu Egipto kan, ra nda̱ku̱ ni ndixiyo yuꞌu ra, ra nda̱ku̱ ni tu xa ra chiñu va.
22 Ayɨnánɨ negɨ́ arɨ́o Moseso Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo sɨkurɨ́á yagɨ́ápɨ xɨ́o enɨ sɨkurɨ́á néɨsáná Isipɨyɨ́yá nɨjɨ́á imónagɨ́ápɨ xɨxenɨ nɨpɨnɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ xwɨyɨ́á rɨrɨ omɨŋɨ́ erɨ enɨ́a nánɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ níga wiápɨ́nɨmeaŋɨnigɨnɨ.
23 ’Ra ta xa ndikaa ra Moisés uvi xiko kuiya, saa ndixaꞌan ra xitoꞌni ra, na ñuu ra, na Israel.
23 E nerɨ aí xegɨ́ xwiogwɨ́ nɨ́nɨ rɨxa 40 imónáná re wimónɨŋɨnigɨnɨ, ‘Gɨ́ nɨrɨxɨ́meá Isɨrerɨyo bɨ nurɨ sɨŋwɨ́ owɨnɨmɨnɨ.’ nɨwimónɨrɨ nánɨ nurɨ
24 Ra te ndixaa ra nuu ndee na, ra saa xini ra ña kundivaꞌa ni iin ra ñuu Egipto kan xiꞌin iin ra ñuu yo. Saa ra ndukuiin va ra Moisés ndakiꞌin ra tuꞌun ra, ra xaꞌni va ra ra ñuu Egipto kan xaꞌa ra.
24 wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Isipɨyɨ́ wo xɨ́o xegɨ́ xexɨrɨ́meáyɨ́ womɨ sɨpí nɨwikárɨrɨ iwaŋɨ́ mépearɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ ‘Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáomɨ ourakiowárɨmɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ Isipɨyomɨ xɨ́omɨ enɨ iwaŋɨ́ bɨ oeámɨnɨrɨ éɨ́yɨ́ pɨyɨ́ nɨpɨkirɨ tɨŋɨnigɨnɨ.
25 Ra saa ke xa ra Moisés, saa chi ndakani ini ra ña ndakiꞌin xini va na ñuu ra na Israel, ña kuu ra ra kuniñuꞌu Ndioxi ña saña ndika na kaꞌan ra, ndi su ndikundäa ini vi na kan.
25 Pɨyɨ́ nɨpɨkirɨ nɨtɨrɨ́ná gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́ re niaiwipɨ́ráoɨnɨrɨ éɨ́yɨ́, ‘O yarɨŋɨ́pimɨ dánɨ Gorɨxo gwɨ́nɨŋɨ́ ŋweaŋwaéne neaíkweawárɨmɨnɨrɨ nánɨ rɨ́a yarɨnɨ?’ niaiwipɨ́ráoɨnɨrɨ éɨ́yɨ́ xewanɨŋo yaiwíɨ́pa axɨ́pɨ e mɨwiaiwigɨ́awixɨnɨ.
26 Ra inka kii ndituvi ndixaa ra Moisés nuu xika uvi ndia taꞌan mii ra, ra xini ra ña kanitaꞌan ndia xiꞌin taꞌan ndia xika ndia, ra kuni ra ña sandakutaꞌan mani ra ndia, ra ndikaꞌan ra xiꞌin ndia kachi ra saa: “Ñani va ndo, ¿ra ni ke ndoꞌo ña kanitaꞌan ndo xiꞌin taꞌan ndo?”, kachi ra.
26 Sá weŋo wɨ́ápɨ tɨ́nɨ xegɨ́ Isɨrerɨyɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nurɨ waú mɨxɨ́ inarɨŋagɨ́i nɨwɨnɨrɨ pɨyɨ́á owɨ́rɨmɨnɨrɨ nánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Ámá axɨ́ rowagwí, pí nánɨ axowagwínɨ iwaŋɨ́ xaíwɨ́ eánarɨŋiɨ?’ urɨ́agɨ
27 Ra saa ndukuiin va iin mii ra kanitaꞌan xiꞌin taꞌan kan chindaꞌni ra ra Moisés, ra ndikaꞌan ra xiꞌin ra kachi ra saa: “¿Yoo kuvi na tava yoꞌo ña kaꞌndia kun chiñu nuu ndi, ra ^sandaku kun kuachi xiꞌin ndi?
27 wɨ́omɨ xaíwɨ́ nearɨ xopɨrárɨ́ wimɨnɨrɨ éo arɨ́o Mosesomɨ nɨxoyɨ́piowárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Go simɨxɨ́agɨ joxɨ neameŋweaŋoxɨ imónɨrɨ xwɨyɨ́á píránɨŋɨ́ yeaimɨxɨpaxoxɨ imónɨrɨ nerɨ yarɨŋɨnɨ?
28 ¿Ra a kuni kun kaꞌni kun yuꞌu, ta kuꞌva xa kun xaꞌni kun ra ñuu Egipto kuni?”, kachi ra.
28 Joxɨ agíná Isipɨyomɨ pɨkiŋɨ́pa nionɨ enɨ nɨpɨkímɨnɨrɨ rɨyarɨŋɨnɨ?’ urɨ́agɨ
29 Ra ta xini soꞌo ra Moisés ña kachi ra kan saa xiꞌin ra, saa ra ndiyuꞌvi va ra, ndia saa ra xinu ra ndixaꞌan ra ndixiyo ra inka ñuu xika ña nani Madián va, ra ikan nditandaꞌa va ra, ra kaku uvi seꞌe ra.
29 arɨ́o Moseso arɨ́á e nɨwimo éɨ́ nurɨ aŋɨ́ mɨdáŋɨ́ wo nimónɨrɨ Midianɨyɨ́ aŋɨ́yo nɨŋwearɨ apɨxɨ́ nɨmeámáná niaíwɨ́ waú nemearɨ nɨŋweaŋɨsáná
30 ’Ra saa kuu ndiyaꞌa uvi xiko kuiya, ra saa kanata iin ra tatun Ndioxi tiañu itun ìñu̱, tun ndixikun xíxî xini ra, chi iku yuu yachin nuu ndichi iku ña nani Sinaí.
30 rɨxa xwiogwɨ́ 40 múróáná ámá dɨŋɨ́ meaŋe dɨ́wɨ́ Sainai tɨ́ŋɨ́mɨnɨ emearɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Íkɨ́á eŋɨ́ tɨ́ŋɨ́ wɨnáɨna rɨ́á ná mɨnɨ́ ápiáwɨ́nɨ wearɨŋe dánɨ aŋɨ́najɨ́ wo sɨŋánɨ wimónɨŋɨnigɨnɨ.
31 Ra te xini ra Moisés ña xíxî itun ìñu̱ kan, saa ra ndakanda ni ini ra. Ra saa kuyachin ra ña kuni vaꞌa ra ña kuu kan, ra saa xini soꞌo ra ndikaꞌan Ndioxi kachi ra saa:
31 Arɨ́o Moseso íkɨ́á ana rɨ́á ná mɨnɨ́ ápiáwɨ́nɨ wearɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná xɨ́o wɨnarɨŋɨ́pɨ nánɨ ududɨ́ nerɨ ‘Píránɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ owɨnɨmɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ aŋwɨ e warɨ́ná Ámɨnáo re urɨŋɨnigɨnɨ,
32 “Yuꞌu kuvi Ndioxi ra ^kañuꞌu ra Abraham, xiꞌin ra Isaac, xiꞌin ra Jacob. Ndia xikuu xii xikua kun”, kachi ra. Saa ra ndiyuꞌvi ni ra Moisés ra xaꞌa ña kisi ña, ra nii ndixäa ndiee ka ni ra ña kotoꞌni ra.
32 ‘Nionɨ Ŋwɨ́á dɨxɨ́ arɨ́owa Ebɨrɨ́amo tɨ́nɨ Aisako tɨ́nɨ Jekopo tɨ́nɨ awa nɨxɨ́dagɨ́onɨrɨnɨ.’ urɨ́agɨ arɨ́o Moseso sɨrɨ́ nɨpɨkínɨrɨ óɨ́ nikárɨnɨrɨ nánɨ ‘Ámɨ sɨŋwɨ́ bɨ tɨ́nɨ owɨnɨmɨnɨ.’ mɨwimónɨpa yarɨŋagɨ aiwɨ
33 Ra saa ndikaꞌan Ndioxi xiꞌin ra kachi ra saa: “Tava ndixan xaꞌa kun, saa chi nuu xañu kun, ra nuu yii va kuvi ña.
33 Ámɨnáo re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Xwɨ́á joxɨ roŋe ŋwɨ́á imónɨŋe eŋagɨ nánɨ dɨxɨ́ sɨkwɨ́ sú yoáreɨ.
34 Ra kuni yu ña na kundaa ini kun vichin, chi xa xini va yu ña tixuꞌvi ni na ñuu yu Israel ñuꞌu na ñuu Egipto, ra xa xini tu soꞌo yu ña xaku ni va na, ña kan ke nduxinu yu ña sakaku yu na. Ra naꞌa yoꞌo ra kuꞌun kun ñuu Egipto vichin”, kachi Ndioxi xiꞌin ra.
34 Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo dánɨ gɨ́ ámáyo umépeanɨro wikárarɨgɨ́ápɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨrɨ amɨpí nɨ́nɨ wikárarɨgɨ́ápɨ nánɨ “Yeyɨ!” rarɨŋagɨ́a arɨ́á wirɨ eŋáonɨ yeáyɨ́ wimɨxɨ́ɨmɨgɨnɨrɨ nánɨ weaparɨŋɨnɨ. Ayɨnánɨ joxɨ wiápɨ́nɨmeaɨ. Nionɨ “Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo nánɨ orɨrowáraumɨnɨ.” nimónarɨnɨ.’ urɨŋɨnigɨnɨ.”
35 ’Ra mii na ñuu Israel ra kundasi va na ra Moisés ta yachi chi suꞌva va kachi na xiꞌin ra: “¿Yoo kuu na tava yoꞌo ña kaꞌndia kun chiñu nuu ndi, ra sayukun kun kuachi xiꞌin ndi?”, kachi na. Ndi su mii ra kan kuvi tu ra ndikaxin Ndioxi ña nduu ra iin ra chiñu chee va, ra ndixaꞌan ra sakaku ra na. Ra ra tatun Ndioxi ra kanata tiañu itun ìñu̱, tun xíxî kan va kuvi ra xiniñuꞌu Ndioxi ña ndikaꞌan ra xiꞌin ra Moisés
35 Sɨtipeno e nurɨrɨ ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá o —O xámɨ re urɨgɨ́íorɨnɨ, ‘Go simɨxɨ́agɨ joxɨ neameŋweaŋoxɨ imónɨrɨ xwɨyɨ́á píránɨŋɨ́ yeaimɨxɨpaxoxɨ imónɨrɨ nerɨ yarɨŋɨnɨ?’ urɨgɨ́íorɨnɨ. O aŋɨ́najɨ́ íkɨ́á onɨmiánáɨna tɨ́ŋɨ́ e dánɨ sɨŋánɨ wimónɨŋo eŋɨ́ sɨxɨ́ weámɨxáná arɨ́owamɨ yeáyɨ́ uyimɨxemearɨ umeŋwearɨ éwɨnɨgɨnɨrɨ urowárɨŋo, ayɨ́ axo negɨ́ arɨ́o Mosesorɨnɨ.
36 ña ndatava ra na xii xikua yo ndaꞌa na ñuu Egipto. Ra xa ra kuaꞌa ni ña ndichi xiꞌin ña xituꞌun mii ñuu Egipto kan, ra saa tu ke xa ra ta kee ra xiꞌin na ñuu yo tiañuꞌu, ra nani Tiañuꞌu Kuaꞌa va, ra saa tu xa ra ña ndixika ra xiꞌin na ñuu yo uvi xiko saa kuiya iku ichi kan va.
36 Negɨ́ arɨ́owamɨ Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo dánɨ nipemeámɨ uŋorɨnɨ. Aŋɨ́ ayo dánɨ nipemeámɨ umɨnɨrɨ nerɨ́ná ayá rɨwamónɨpaxɨ́ bɨ tɨ́nɨ emɨmɨ́ bɨ tɨ́nɨ nɨwíwapɨya urɨ ipí ayɨ́á rɨŋɨ́ rɨwoŋɨ́ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ wíwapɨyirɨ ámá dɨŋɨ́ meaŋe nemeróná xwiogwɨ́ 40 múroarɨ́ná wíwapɨyirɨ eŋorɨnɨ.
37 Ra suvi mii ra Moisés kan kuvi tu ra ndikaꞌan xiꞌin na xii xikua yo kachi ra suꞌva va: “Tiꞌvi Ndioxi iin mii ra ñuu Israel ña kixi ra kaꞌan ndoso ra tuꞌun yuꞌu ra, ta kuꞌva iyoo yuꞌu, ra na kandixa ndo ra”, kachi ra.
37 Rɨpɨ enɨ negɨ́ arɨ́o Isɨrerowamɨ urɨŋo axorɨnɨ, ‘Segɨ́yɨ́ wo wɨ́á rókiamoarɨŋɨ́ nionɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ́a nánɨ Gorɨxo rɨ́peanɨ́árɨnɨ.’ urɨŋo, ayɨ́ axorɨnɨ.
38 Ra suvi mii ra Moisés kan kuvi tu ra ndixiin xiꞌin na xii xikua yo na kuu ñuu Ndioxi ta ndixika na iku ichi va, ra suvi xiꞌin ra kan ke ndikaꞌan tu ra tatun Ndioxi iku Sinaí va, ra ra kan kuvi tu ra ndakiꞌin tuꞌun ña ^taxi ña kutiaku va yo, ra sandayaꞌa ra ña ndaꞌa yo.
38 Negɨ́ arɨ́owéyɨ́ ámá dɨŋɨ́ meaŋe awí neánɨro ŋweaŋáná dɨ́wɨ́ mɨŋɨ́ Sainaiyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨyirɨ roŋáná aŋɨ́najɨ́ Gorɨxoyáo xwɨyɨ́á uragorɨnɨ. O seyɨ́né nɨjɨ́á imónɨpɨ́rɨ́a nánɨ enɨ xwɨyɨ́á Gorɨxoyá anɨpá mimónɨ́ anɨŋɨ́ íníná rɨnɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ aŋɨ́najo rarɨŋagɨ arɨ́á nɨwirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ nearɨ wiŋɨnigɨnɨ.
39 ’Ndi su ndikandïxa vi na xii xikua yo ra, chi na kundasi va kuvi na ra, ra kuni na nandiko tuku na chi ñuu Egipto va.
39 E nerɨ aí negɨ́ arɨ́owéyɨ́ ‘Mosesomɨ awayinɨ arɨ́á owianeyɨ.’ mɨwimónɨ́ nero rɨ́wɨ́ numoro amɨpí Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo weŋɨ́pɨ nánɨ ayá sɨpí nɨwirɨ nánɨ ‘Ámɨ e nánɨ mupaxenerɨ́anɨ?’ nɨyaiwinɨro
40 Ra xaꞌa ña kan ke ndikaꞌan na xiꞌin ra Aarón kachi na saa: “Savaꞌa ndioxi ña kunuu nuu yo, saa chi ra Moisés ra ndixaꞌan ndatava yoo ñuu Egipto, ra kundäa ini yo ni ke ndoꞌo vi ra”, kachi na.
40 arɨ́o Mosesomɨ xogwáo Eronomɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, ‘Joxɨ ŋwɨ́á bɨ nene negɨ́ xɨ́danɨ́wá nánɨ neaimɨxeɨ. Nene re dánɨ apɨ xwaŋwɨ́ níkwónɨmɨ nuranéná apɨ xámɨ neameanɨ nánɨ neaimɨxeɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rɨrarɨŋwɨnɨ. Ámá Moseso ro, nene Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo dánɨ nɨneaipemeámɨ bɨŋo dɨ́wɨ́ rɨpimɨ peyíáná pí wímeáagɨ ámɨ rɨxa mɨweaparɨnɨnɨ? Nene majɨ́árɨnɨ.’ nurárɨmáná
41 Ra saa xaꞌa na xavaꞌa na iin naꞌna ra ta kaa iin sindiki loꞌo saa kaa ña, ra te ndiꞌi saa xaꞌni na kiti ndisoko na nuu ña, ña ndasakaꞌnu na ña; ra ñaꞌa ña xavaꞌa mii va na kusii ni ini na xiꞌin.
41 sɨ́ŋá gorɨ́ bɨ awí neaárɨro apɨ tɨ́nɨ burɨmákaú miá xopaikɨgɨ́ nimɨxɨro naŋwɨ́ bɨ burɨmákaú miápɨ nánɨ rɨdɨyowá yanɨro nánɨ nɨmeámɨ nɨbɨro wigɨ́ wé tɨ́nɨ imɨxɨ́ápɨ nánɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ néra ugɨ́awixɨnɨ.
42 Ra xaꞌa ña kan ke ndakoo ndaꞌa va Tata yo Ndioxi na, ra saa xaꞌa na ndasakaꞌnu na kimi ri ndee nuu ndiví. Saa chi xa saa ^kachi mii tuꞌun Ndioxi ña tiaa na ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu ra xinaꞌa, ña kachi suꞌva va:
42 Ayɨnánɨ Gorɨxo rɨ́wɨ́ numorɨ emá tɨ́nɨ sogwɨ́ tɨ́nɨ siŋɨ́ tɨ́nɨ nánɨ xe dɨŋɨ́ nɨkwɨ́róa úɨ́rɨxɨnɨrɨ wárɨŋɨnigɨnɨ. Wárɨ́agɨ ayɨ́ wɨ́á rókiamoagɨ́áwa Bɨkwɨ́yo Gorɨxo nánɨ nɨwurɨyiro eagɨ́á rɨpɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ egɨ́awixɨnɨ, ‘Isɨrerɨyɨ́né, ámá dɨŋɨ́ meaŋe nemero xwiogwɨ́ 40 múroarɨ́ná naŋwɨ́ nɨpɨkiro rɨdɨyowá wiagɨ́o, ayɨ́ Gorɨxonɨranɨ? Oweoɨ, nionɨmanɨ.
43 Su süvi saa ndixa ndo; chi veꞌe nuu ndasakaꞌnu ndo naꞌna ndioxi ndii ña nani Moloc,
43 Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nuróná senɨ́á aŋɨ́ ŋwɨ́á xegɨ́ yoɨ́ Morokɨyɨ rɨnɨŋɨ́piyá tɨ́nɨ ŋwɨ́á siŋɨ́nɨŋɨ́ imɨxɨnɨŋɨ́ Repanɨyɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ —Ŋwɨ́á apiaú sewanɨŋɨ́yɨ́né xɨ́danɨro nánɨ imɨxɨgɨ́ápiaúrɨnɨ. Apiaú nɨmeámɨ ugɨ́á eŋagɨ nánɨ nionɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ mɨxɨ́ wa nɨbɨro xwɨrɨ́á nɨseaikɨxero seapɨkiomeáɨ́áyo nɨwirɨmeámɨ nuro aŋɨ́ xegɨ́ yoɨ́ Babironɨ tɨ́ŋɨ́ e orɨwámɨ dánɨ wárɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.’ Wɨ́á rókiamoagɨ́áwa Gorɨxo nánɨ e nɨwurɨyiro rɨ́wamɨŋɨ́ eagɨ́ápɨ tɨ́nɨ negɨ́ arɨ́owéyɨ́ xɨxenɨ egɨ́awixɨnɨ.
44 ’Ra na xii xikua yo, ra ndia ndia ka nuu ndixika va na ikun ichi kan, ra xavaꞌa na veꞌe ñuꞌu tikoto nuu chuvaꞌa na ña kuu ndiayu ra. Ra iin ta kuꞌva koo veꞌe kan kachi Ndioxi xiꞌin ra Moisés, ra iin saa ke xa ra xiꞌin va ña, saa chi saa ke iyoo ña ndiñaꞌa mii Ndioxi nuu va ra.
44 Negɨ́ arɨ́owa ámá dɨŋɨ́ meaŋe nemeróná senɨ́á aŋɨ́ —Senɨ́á aŋɨ́ iwá Gorɨxo Mosesomɨ ‘Ámá nimɨxɨróná e éɨ́rɨxɨnɨ. E éɨ́rɨxɨnɨ.’ urɨrɨ nimɨxɨróná iwá sɨŋwɨ́ nɨwɨnaxɨ́da úɨ́rɨxɨnɨrɨ sɨwá wirɨ éáná imɨxagɨ́iwárɨnɨ. Iwá Gorɨxo nánɨ nepaxɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ sɨwá wiagiwá enɨ nɨmeámɨ emeagɨ́árɨnɨ.
45 Ra veꞌe ñuꞌu kan ke saniꞌi va Ndioxi na xii xikua yo, ña ndixika ña xiꞌin na. Ra ta xa ndakiꞌin ndiaa ra Josué ñuꞌu xiꞌin na xitaꞌan xiꞌin ra ndaꞌa na inka ñuu, na sandiꞌi Ndioxi xaꞌa, ra xavaꞌa tu ra kan va veꞌe ñuꞌu kan ndia ndia ka nuu ndixika ra. Ra saa tu xa na xii xikua yo ndia kii ta xikuu ra David rey va.
45 Ámá dɨŋɨ́ meaŋe nɨmeámɨ emeagɨ́áwa pegɨ́ámɨ dánɨ ámɨ wigɨ́ niaíwɨ́yɨ́ xamɨŋɨ́yɨ́ Josuao tɨ́nɨ senɨ́á aŋiwá nɨmearo émá gwɨ́ wɨrɨ́ wɨrí negɨ́ xwɨ́á rɨpimɨ ŋweaagɨ́áyo Gorɨxo mɨxɨ́ xɨ́dowárɨŋe dánɨ wiwanɨŋɨ́yɨ́ nurápɨro senɨ́á aŋɨ́ Gorɨxomɨ seáyɨ e umepɨ́rɨ́iwá nɨmeámɨ nɨbɨro nɨpákiróná ayɨ́ negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Depito tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨpákía bagɨ́árɨnɨ.
46 Ra ra rey David kan kuvi ra niniꞌi ña vaꞌa nuu Ndioxi, ra kuni ra savaꞌa ra iin veꞌe ña kutu nuu koo Tata yo Ndioxi ña ndasakaꞌnu na xii xikua yo ra;
46 Depito nánɨ Gorɨxo yayɨ́ winɨ́agɨ xɨ́omɨ Depito rɨxɨŋɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Ŋwɨ́á gɨ́ arɨ́o Jekopo rɨxɨ́dagoxɨ, aŋɨ́ joxɨ ŋwearɨ́a nánɨ wiwá onɨmɨrɨyinɨrɨ sɨŋwɨ́ naneɨ.’ urɨŋɨ́ aí
47 ndi su ndixaväꞌa vi ra rey David veꞌe ñuꞌu kan, chi ra Salomón seꞌe vi ra kuvi ra xavaꞌa ña.
47 aŋɨ́ iwá Depito xamɨŋo mumɨrɨyiŋɨnigɨnɨ. Umɨrɨyiŋo, ayɨ́ xewaxo Soromonorɨnɨ.
48 Ra vaꞌa ni xavaꞌa va ra Salomón veꞌe ñuꞌu nuu koo Ndioxi, ndi su Ndioxi ra kaꞌnu, ra kuëe iyoo vi ra kan ini veꞌe ñuꞌu ña xavaꞌa ndaꞌa na yuuvi yoꞌo, ta kuꞌva kachi ra ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa, ña kachi ra suꞌva:
48 E nerɨ aí Gorɨxo, seáyɨ émɨ imónɨŋo aŋɨ́ ámá mɨrarɨgɨ́áyo ŋweaarɨŋomanɨ. O nánɨ wɨ́á rókiamoagɨ́ wo xwɨyɨ́á nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaŋɨ́rɨnɨ,
49 Ndivi kuu tiayu kaꞌnu nuu nduꞌu yu xaꞌndia yu chiñu,
49 ‘Ámɨnáo re rɨŋoɨ, “Aŋɨ́na gɨ́ éɨ́ ŋweámɨ́a nánɨ íkwiaŋwɨ́narɨnɨ. Xwɨ́árímɨ gɨ́ sɨkwɨ́ ikwiárɨmɨ́a nánɨrɨnɨ. Nionɨ seáyɨ e seaimónɨŋáonɨ eŋagɨ nánɨ pí aŋɨ́ nɨmɨrɨyipɨ́ráoɨ? Wí e nionɨ sá ŋweámɨ́aé gíyɨ́ erɨnɨ?
50 Ra a kundäa ini ndo su yuꞌu kuvi ra xavaꞌa takundiꞌi va ñaꞌa, kachi Ndioxi, kachi ra ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu ra.
50 Re rɨniaiwiarɨŋoɨ, ‘Xwɨ́árí tɨ́nɨ aŋɨ́na tɨ́nɨ xewanɨŋo mimɨxɨpa eŋɨ́rɨnɨ?’ rɨniaiwiarɨŋoɨ?” Ámɨnáo e rɨŋoɨ.’ Wɨ́á rókiamoagɨ́ wo e nɨrɨrɨ eaŋɨ́rɨnɨ.” Sɨtipeno e nurɨmáná
51 ’Ndi su ndoꞌo, ra xa saa yuvi ndiee ni ini kuvi va ndo, saa chi ta iyoo yuvi na xïni vaꞌa tuꞌun Ndioxi va ke iyoo ndo. Saa chi xïin ndo kandixa ndo ña kaꞌan Tachi Yii Ndioxi xiꞌin ndo. Ra iin ta xa na xii xikua ndo ke ^xa tu ndoꞌo va.
51 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Mɨŋɨ́ sɨwɨ́á nɨyiro ámá Gorɨxomɨ muxɨ́darɨgɨ́áyɨ́ yarɨgɨ́ápa aríkwɨ́kwɨ́ néra uro arɨ́á mɨwí ero yarɨgɨ́oyɨ́né íníná kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ sɨwá seainɨmɨnɨrɨ yarɨ́ná mɨrɨrakɨ́ inarɨgɨ́árɨnɨ. Segɨ́ arɨ́owa néra bagɨ́ápa axɨ́pɨ e yarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.
52 Saa chi na xii xikua ndo kuvi na xa ndivaꞌa xiꞌin ndia ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa; ra xaꞌni tu na ndia xa ndikaꞌan ña kixi iin tiaa ra vaꞌa va. Ra ta kixi tiaa ra vaꞌa kan, saa ra ndukuiin tu ndoꞌo va tiin ndo ra, ra ndataxi ndo ra ndaꞌa na saa ini xini ñaꞌa, ra xaꞌni tu ndo ra xiꞌin va na.
52 Wɨ́á rókiamoagɨ́áyo negɨ́ arɨ́owa xeanɨŋɨ́ mɨwikárɨgɨ́á wo rimónɨnɨ? Oweoɨ. Eŋíná ‘Gorɨxoyá wé rónɨŋo bɨnɨ́árɨnɨ.’ xwɨyɨ́á yaŋɨ́ e nɨwiro áwaŋɨ́ uragɨ́áwamɨ negɨ́ arɨ́owa nɨpɨkía bagɨ́a aiwɨ ríná soyɨ́né awa eŋíná dánɨ ragɨ́omɨ rɨ́wɨ́ numoro mɨyɨ́ nurɨro nánɨ pɨkigɨ́oyɨ́nérɨnɨ.
53 Ra tiꞌvi vaꞌa Ndioxi na tatun ra ña kixi na ndataxi na ndiayu ra ndaꞌa ndo, ndi su xïin ndo kandixa ndo ña vichin ―kachi ra Esteban.
53 Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pɨ aŋɨ́najowa Mosesomɨ urɨgɨ́ápimɨ dánɨ tɨ́gɨ́áyɨ́né imónɨŋagɨ́a aí nepa mimáyo nɨtɨnɨro mɨxɨ́darɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.” Sɨtipeno e urɨŋɨnigɨnɨ.
54 Ra ta ndiꞌi xini soꞌo na chiñu kan takundiꞌi ña ndikaꞌan Esteban xiꞌin na, saa ra tiaa ni ndisaa na xiꞌin ra, ra iin ndiakua ndakaxi nùꞌù na ixtoꞌni na nuu ra.
54 Xwɨrɨxɨ́ umeanɨro nánɨ awí eánɨgɨ́áwa Sɨtipeno e rarɨŋagɨ arɨ́á nɨwiróná wikɨ́ rɨ́á ápiáwɨ́nɨŋɨ́ nɨwero nánɨ makɨrɨ́wɨ́ nɨmoro yarɨŋagɨ́a aiwɨ
55 Ra ra Esteban kan tu, tiaa ni chitu xiꞌin Tachi Yii Ndioxi va, ra saa ndakotoꞌni ra chi ndivi, ra xini ra takundiꞌi ña kaꞌnu ña kuu mii Ndioxi, ra xini tu ra ndichi Jesús chi xiin kuaꞌa Ndioxi va.
55 Sɨtipeno Gorɨxoyá kwíyɨ́pɨ ayá wí sɨxɨ́ umímoŋo eŋagɨ nánɨ aŋɨ́namɨ sɨŋwɨ́ agwɨ́ anánɨ́ɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Wɨ́á Gorɨxo tɨ́ŋɨ́ e dánɨ pɨrónaparɨŋagɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨrɨ Jisaso oyá wé náúmɨnɨ éɨ́ roŋagɨ wɨnɨrɨ nerɨ
56 Ra saa ndikaꞌan ra kachi ra saa:
56 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ai, nionɨ rɨxa aŋɨ́na oxoánɨrɨ eŋagɨ wɨnɨrɨ ámá imónɨŋo Gorɨxoyá wé náúmɨnɨ éɨ́ roŋagɨ wɨnɨrɨ eŋɨnɨ.” uráná re egɨ́awixɨnɨ.
57 Saa ra iin ndasi ndaꞌa ndiꞌi va na soꞌo na, ra ndiee ka vi ndaꞌyu na, ra iin ndikati na tiin na ra.
57 Arɨ́á nɨpɨ́rónɨro xwamiánɨ́ neróná omɨ ɨ́á xɨranɨro nánɨ axíná mɨ́rɨ́ nɨpumiro
58 Ra tava na ra ndia nuu ñuu, ra ikan xaꞌa na xakin na yuu ra; Ra mii na taxi kuachi siki xaꞌa ra, ra tava na tikoto ña isukun na, ra taxi na ña ndaꞌa iin tiaa ra itia loꞌo ra nani Saulo, ña na kondiaa ra ña.
58 ɨ́á nɨxero xɨxoyɨ́piɨ́ nɨméra nuro rɨxa aŋɨ́ apimɨ ákɨŋáyo bɨ́arɨwámɨ dánɨ sɨ́ŋá tɨ́nɨ eaanɨro yarɨgɨ́áwa wigɨ́ iyɨ́á nɨpírayiro ámá wo, Soroyɨ rɨnɨŋo oneameinɨro xɨ́oyá sɨkwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nɨtayimáná
59 Ra saa kuu na xika na ña xakin na yuu ra, ra saa xaꞌa ra kaꞌan ra xiꞌin Ndioxi kachi ra saa:
59 Sɨtipenomɨ sɨ́ŋá tɨ́nɨ neáa ugɨ́awixɨnɨ. Sɨ́ŋá tɨ́nɨ neáa warɨ́ná o rɨ́aiwá re rɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨná Jisasoxɨnɨ, gɨ́ dɨŋɨ́pɨ orɨŋwɨrárɨmɨnɨ.” nɨrɨmɨ
60 Ra saa ndakusiti ra, ra ndiee ka vi ndikaꞌan kachi ra saa:
60 xómɨŋɨ́ nɨyɨkwirɨ ámɨ eŋɨ́ tɨ́nɨ rɨ́aiwá nɨrɨrɨ́ná re rɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, ‘Omɨ sɨpí wikárɨ́ápɨ nánɨ yokwarɨmɨ́ wiimɨ́ámanɨ.’ mɨyaiwipa eɨ.” nurárɨmɨ peŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra