Atos 20

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra te xikutuvi kuachi kan, ra saa ndakana ra Pablo takundiꞌi na ndikun Jesús, ra ndikaꞌan ra xiꞌin na ña na chikaa ni ka na ndiee ña kundikun na Jesús. Ndia saa ra nindiayu taꞌan ra xiꞌin na, ra ndakiꞌin ra kuaꞌan ra chi Macedonia va.
1 Ámá xwɨyɨ́á rɨrowiámɨ́ ninɨro sɨmɨmiákwɨ́ yarɨgɨ́á pɨ́nɨ nɨwiárɨro kikiɨ́á yarɨ́ná Poro ámá Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyo xɨ́o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ “Eɨnɨ.” nurɨrɨ rɨxa báná eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ nɨwirɨ yayɨ́ nɨwiárɨmɨ Masedonia pɨropenɨsɨ́yo nánɨ úɨmɨgɨnɨrɨ e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ
2 Ra te ndixaa ra kan, ra saa ndixika niꞌni ra, ta ñuu ta ñuu ña ndoꞌni chi Macedonia kan, ra ndikaꞌan ni tu ra xiꞌin na ndikun Jesús na ndee kan va, ña na chikaa ni ka na ndiee ña kundikun na Jesús, ra te ndiꞌi, ra saa ndakiꞌin ra kuaꞌan ra chi Grecia va.
2 nurɨ pɨropenɨsɨ́ apimɨ áwɨnɨmɨ nɨpurɨ́ná ámá e ŋweagɨ́á Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́áyo eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ ayá wí nɨwiéra nɨpurɨ Gɨrikɨyɨ́ aŋɨ́yo nɨrémorɨ
3 Ra ta ndixaa ra Grecia kan, ra ikan ku nuu xikanduꞌu ra uni yoo. Ra te xa numi ndaa ra ini itun xika nuu mini ña kuꞌun ra chi Siria, saa ra kundaa va ini ra ña kuni na judío sandiꞌi na xaꞌa ra. Ra xaꞌa ña kan ke, vaꞌa ka chikaa ini ra ña nandiko ra chi Macedonia iin taꞌan ichi nuu ndixaꞌan va ra.
3 e ŋweaŋáná emá waú wo rɨxa nɨmúrómáná eŋáná rɨxa Siria pɨropenɨsɨ́yo nánɨ úɨmɨgɨnɨrɨ sɨpɨxɨ́ womɨ pɨxemoánɨmɨnɨrɨ éɨ́yɨ́ Judayɨ́ wí o nánɨ mekaxɨ́ rɨnarɨŋagɨ́a nánɨ ámɨ dɨŋɨ́ re yaiwiŋɨnigɨnɨ, “Ámɨ Masedonia pɨropenɨsɨ́yo nionɨ bɨŋáimanɨ oumɨnɨ.” nɨyaiwirɨ imanɨ nurɨ
4 Ra suꞌva ke nani ndia yutaꞌan kuaꞌan xiꞌin ra Pablo chi Macedonia: iin ra nani Sópater, ra ra ñuu Berea kuvi ra, ra iin ra nani Aristarco, ra inka ra nani Segundo, ra ndia ñuu Tesalónica kuvi ndia kan, ra iin ra nani Gayo, ra ra ñuu Derbe kuvi ra kan, ra iin ra nani Timoteo, ra iin ra nani Tíquico, ra iin ra nani Trófimo, ra ndia kee chi Asia kuvi ndia kan.
4 ámá rowa enɨ o tɨ́nɨ nawínɨ ugɨ́awixɨnɨ. Wo Beria dáŋɨ́ Pirosomɨ xewaxo Sopataorɨnɨ. Ámɨ waú Tesaronaika dáŋɨ́ Arisɨtakaso tɨ́nɨ Sekadaso tɨ́nɨ awaúrɨnɨ. Ámɨ wo Debi dáŋɨ́ Gaiasorɨnɨ. Ámɨ wo Timotiorɨnɨ. Ámɨ waú Esia pɨropenɨsɨ́yo dáŋɨ́ Tikikaso tɨ́nɨ Tɨropimaso tɨ́nɨ awaúrɨnɨ.
5 Ra ta ndixaa ndi ñuu Filipos, ra ikan kuu nuu ndakunuu va ndia sava kan kuaꞌan ndia chi ñuu Troas.
5 Awa nionɨ tɨ́nɨ Poromɨ tɨ́nɨ xámɨ nɨyeamearo Tɨrowasɨ dánɨ yawawi nánɨ wenɨŋɨ́ nero ŋweaŋáná
6 Ndi su nduꞌu tu nindoo ñuu Filipos va, ra ndia ta ndiꞌi viko ña xixi na xita ña köo ndavi xiꞌin, ra saa vi ke nandaa ndi ini itun tun xika nuu mini ña ndakiꞌin ndi kuaꞌan ndi sata ndia, ra uꞌun vi kii ndixika ndi, ra saa vi ndixaa ndi ñuu Troas kan ña ndakutaꞌan ndi xiꞌin ndia, ra uxa kii kuachi ndi ñuu kan.
6 Judayɨ́ Gorɨxo múroŋɨ́yi nánɨ dɨŋɨ́ mopɨ́rɨ nánɨ sɨ́á bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ mayɨ́ nimɨxɨro narɨgɨ́áyɨ́ rɨxa pwéáná yawawi Piripai e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurai sɨpɨxɨ́ womɨ nɨpɨxemoánɨrai nɨŋwearai sɨ́á rɨxa wé wú yeamúróáná awamɨ Tɨrowasɨyo nɨwímearai e ŋweaŋáná sɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú neamúroŋɨnigɨnɨ.
7 Ra xikuaa kii sábado, hora ña kiꞌin xaꞌa kii domingo nuu na judío ke, ndakutaꞌan ndi xiꞌin na ñani yo, na ndikun Jesús ñuu Troas kan, ña kuxi ndi xita ña ndakaꞌan ndi xaꞌa Tata yo Jesús, ra saa xaꞌa ra Pablo ndakani ra nuu na, ra ndakani ra saa kuu ña sava ñuu va, saa chi inka kii tuvi ke xa kana ra kuꞌun ra inka ñuu va.
7 Sadéyo nene aiwá nɨrane rosapá imɨxɨrane yanɨ nánɨ awí neánɨranéná Poro ámá e dáŋɨ́ awí eánɨ́áyo xwɨyɨ́á nurɨrɨ́ná “Wɨ́áríná rɨxa aŋɨ́ úɨmɨgɨnɨ.” nɨyaiwirɨ nánɨ xwɨyɨ́á anɨŋɨ́ minɨ́ xwɨ́á nɨmirɨ nɨra nurɨ rɨxa árɨwegɨ́ imónáná
8 Ra veꞌe chee sukun ña ndiso taꞌan va kuvi veꞌe nuu ndakutaꞌan ndi xindee ndi, ra tiaa ni kuaꞌa ñuꞌu tuun ini ña.
8 aŋɨ́ awawá seáyɨ e ikwɨ́rónɨŋɨ́ nene awí neánɨmáná xwɨyɨ́á arɨ́á wiarɨŋwáwámɨ ramɨxɨ́ obaxɨ́ mɨxároárɨnɨŋagɨ aí
9 Ra saa ndaa iin ra itia ra nani Eutico ndakunduꞌu ra ndana veꞌe kan. Ra nduꞌu ra saa xaꞌa kuni kusun va ra, saa chi kunaꞌa ni va ndakani ra Pablo nuu na. Ra nduꞌu ra saa ndikixi vaꞌa va ra, ra saa kenuu ra ndana veꞌe toto ña uni kan ndakava ra ndia xaꞌa veꞌe ni̱nu̱ va. Ra ta ndixaꞌan na ndoniꞌi na ra, saa ra xa ndixiꞌi vaꞌa va ra.
9 íwɨ́ sɨkɨŋɨ́ wo —O xegɨ́ yoɨ́ Yutikasorɨnɨ. O pɨ́pɨ́wɨ́yo nɨŋweámáná Poro anɨŋɨ́ minɨ́ xwɨyɨ́á xwɨ́á nɨmirɨ nura warɨ́ná arɨ́á nɨwirɨ sá niɨ́asɨ́ nɨyayíɨsáná rɨxa sá dɨŋɨ́ mamó nɨweárɨrɨ re eŋɨnigɨnɨ. Pákɨ́kɨ́ wɨ́xaú wá ikwɨ́rónɨŋɨ́ seáyɨ e eŋowámɨ dánɨ pírɨmioaŋɨnigɨnɨ. Pírɨmioááná ámá nɨwepɨ́nɨro nɨmearɨ́ná xwɨ́ámɨ pɨyɨ́ weŋagɨ meáagɨ́a aiwɨ
10 Saa ra nuu tu ra Pablo va ndixaa ra nuu kanduꞌu ra loꞌo kan, ra saa ndakusiti ra ña ndanumi ndiaa ra ra, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin na, kachi ra saa:
10 Poro nɨwepɨ́nɨrɨ íwɨ́ sɨkɨŋomɨ seáyɨ e nupɨkákwínɨrɨ nɨmɨ́kwɨyínɨmáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né dɨŋɨ́ sɨpí mɨseaipanɨ. Ámɨ sɨŋɨ́ enɨŋoɨ.” nurɨmɨ
11 Ra te ndiꞌi saa nandaa tuku va ra Pablo nandiꞌvi ra ini veꞌe kan, ra saa taꞌvi ra xita taxi ra ndaꞌa na ndee xiꞌin ra xixi na, ña ndakaꞌan na xaꞌa Tata yo Jesús, ra saa xixi ka tu na xa ta kuꞌva yunaꞌa va na. Ra te ndiꞌi saa ndakani ka ra Pablo nuu na iin saa ndia ndituvi va, ndia saa ra ndakiꞌin ra kuaꞌan va ra.
11 ámɨ nɨpeyirɨ ayɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ aiwá nɨkwɨrɨrɨ nɨnɨmáná ayɨ́ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á nɨrɨga núɨ́asáná rɨxa wɨ́á nóga warɨŋɨ́ tɨ́nɨ Poro pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ úagɨ
12 Ra ra loꞌo ra ndakava kan, ra ndia nii loꞌo kuëe nindoꞌo ra, ra saa ndakutaꞌan ra xiꞌin na taꞌan ra kuanuꞌu ra veꞌe va ra, ra kusii ka vi ini na, ra saa tu na sava kan va.
12 ayɨ́ íwɨ́ sɨkɨŋɨ́ o ámɨ sɨŋɨ́ éagɨ nɨmeámɨ wigɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nuro dɨŋɨ́ wɨ́á bɨ onɨmiápɨ mɨwónɨŋɨnigɨnɨ.
13 Ra ta xa kee ndi ñuu Troas kan kuꞌun ndi, ra saa ndikataꞌan ra Pablo xiꞌin ndi, ña kindoo ini ra kuꞌun ra chi ñuꞌu va, ra iin saa xaa ra ndia ñuu Asón, ra nduꞌu tu, kuꞌun xiꞌin itun tu xika nuu mini va, ra ndia ñuu Asón kan vi ke kundiatu ndi ndakiꞌin ndi ra, kachi ra xiꞌin ndi.
13 Poro “Awa aŋɨ́ Asosɨyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ sɨpɨxɨ́yo warɨ́ná nionɨ xwɨ́áyo úɨmɨgɨnɨ.” nɨyaiwirɨ none sɨpɨxɨ́ womɨ nɨpɨxemoánɨrane Asosɨyo nánɨ nurane xɨ́o nánɨ wenɨŋɨ́ nerɨ ŋweanɨ́wá nánɨ óɨ́ neaimoíɨ́ eŋagɨ nánɨ none omɨ xámɨ numearane sɨpɨxomɨ nɨpɨxemoánɨrane Asosɨ nánɨ nurane nɨrémorane ŋweaŋáná
14 Ra te xa ndixaa ra Pablo ndakutaꞌan ra xiꞌin ndi ñuu Asón kan, saa ra ikan nandaa takundiꞌi ndi itun tu xika nuu mini, ra iin saa ndixaa ndi ndia ñuu Mitilene va.
14 Poro rɨxa xwɨ́áyo nɨbɨrɨ aŋɨ́ apimɨ neaímeááná o tɨ́nɨ nerɨmeánɨmɨ sɨpɨxɨ́yo nurane aŋɨ́ Mitirini rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨrémorane
15 Ra inka kii ndituvi nandaa tuku ndi itun xika nuu mini ra ndakiꞌin ndi kuaꞌan ndi, ra iin saa ndixaa ndi ndia yachin nuu ndikaa ñuꞌu loꞌo ña ndikaa niꞌni nuu mini ña nani Quío va, ra inka kii ndituvi ndixaa tuku ndi ñuꞌu loꞌo ña ndikaa niꞌni nuu mini ña nani Samos va. Ra iin saa ndiyaꞌa ndaku ndi ndixaa ndi ndia ñuu Trogilio va, ra ikan ndakindiee va ndi, ra inka kii ndituvi vi ndakiꞌin ndi kuaꞌan ndi, ra iin saa ndixaa ndi ndia ñuu Mileto va.
15 — ausente —
16 Ra suꞌva ke xa ndi, saa chi ra Pablo ra ndiküni ka ra ña kuachi ni ra chi Asia, ra xaꞌa ña kan ke ndixïin ka ra ña yaꞌa ra ñuu Éfeso. Saa chi ña kuni ra ke numi ni na xaa ra ñuu Jerusalén ña koo ra xiꞌin na ñuu Jerusalén viko ña ndataxi na tixaꞌvi ndaꞌa Ndioxi xaꞌa kuiꞌi ña nuu.
16 — ausente —
17 Ra ta xa ndee ndi ñuu Mileto, ra saa tiꞌvi ra Pablo chiñu ndixaꞌan nuu ndia xikuaꞌa ndia ndikun Jesús, ndia ndee ñuu Éfeso ña na kixi ndia kuni ndia ra ñuu Mileto.
17 Poro Mairitasɨyo nɨrémómáná e dánɨ ámá Jisasoya sɨyikɨ́ imónɨgɨ́á Epesasɨyo ŋweagɨ́áyo wipeŋweagɨ́áwa nánɨ re urowárɨŋɨnigɨnɨ, “Awa obɨ́poyɨ.” nurowárɨrɨ
18 Saa ra xaa ndixa va ndia sata ra, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ndia, kachi ra saa:
18 awa rɨxa o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ báná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Sɨ́á nionɨ segɨ́ Esia pɨropenɨsɨ́ tɨ́yo iwamɨ́ó rémoŋáyimɨ dánɨ pɨ́nɨ nɨseawiárɨmɨ uŋáyi nánɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearɨ́ná pí pí eŋápɨ nánɨ soyɨ́né nɨjɨ́árɨnɨ.
19 Saa chi takundiꞌi kii ña ndixiyo yu xiꞌin ndo, ra xiin va yu xa ni̱nu̱ yu xiꞌin mii yu, ra xiin tu yu xaku va yu, ña xachiñu yu nuu Tata yo Jesús, ra kuchuun tu yu ndiyaꞌa yu nuu takundiꞌi ña kuni na judío taꞌan yu sa na xiꞌin va yu.
19 Seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná Ámɨnáoyá xɨnáínɨ́nɨŋɨ́ nimónɨrɨ o nánɨ wáɨ́ nɨwurɨmeirɨ nɨsearɨrɨ́ná seáyɨ e mimónɨpa nerɨ ínɨmɨ nɨseaimónɨrɨ eŋárɨnɨ. Seyɨ́né nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí niarɨŋagɨ nánɨ waínɨ́ waíná ŋwɨ́ nɨseaeaayirɨ eŋárɨnɨ. Judayɨ́ nionɨ nánɨ mekaxɨ́ nɨrɨnarɨŋagɨ́a nánɨ xeanɨŋɨ́ obaxɨ́ nímeaŋɨ́ aiwɨ
20 Ra vaꞌa ni saa va, ndi su ndixikütuvi yu, chi ndakundiee va yu ña ndakani yu nuu ndo xaꞌa takundiꞌi ña kumani nuu ndo; ra vaꞌa ni nuu chitu yuvi kuvi ña, ra vaꞌa ni veꞌe va tu ndo kuvi ña, ra sakuaꞌa va yu ndoꞌo.
20 nionɨ wé ɨ́á mɨmɨxeánɨ́ xwɨyɨ́á seyɨ́né arɨ́á nɨwiro nɨxɨ́dɨróná naŋɨ́ seaimɨxɨpaxɨ́pɨ wí yumɨ́í mɨseaí nerɨ ámá obaxɨ́ sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨranɨ, aŋɨ́ xɨxegɨ́yo ínɨmɨ dánɨranɨ, nɨsearéwapɨyirɨ eŋárɨnɨ.
21 Ra vaꞌa ni judío kuvi na, ra vaꞌa ni süvi judío kuvi va tu na, ndi su ndakani va yu nuu na ña xiniñuꞌu na nandiko ini na xaꞌa kuachi na, ra nandiko na nuu Ndioxi, ra kandixa na Tata yo Jesús.
21 E nerɨ́ná Judayɨ́néranɨ, Gɨrikɨyɨ́néranɨ, ayá nɨsearemorɨ re searayiŋárɨnɨ, ‘Segɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro Gorɨxo tɨ́ámɨnɨ nɨkɨnɨmónɨrɨ́ná negɨ́ Ámɨná Jisasɨ Kiraisomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rópoyɨ.’ searayiŋárɨnɨ.
22 Ra vichin, ra Tachi Yii va ke xa nduxa xiꞌin yu ña kuꞌun yu ñuu Jerusalén, ra ña kan ke xiniñuꞌu kuꞌun va yu, ra kundäa ini yu ni ke ndoꞌo vi yu ikan.
22 Arɨ́á nípoyɨ. Agwɨ kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ o Jerusaremɨ nánɨ úwɨnɨgɨnɨrɨ nɨkɨkayoŋagɨ nánɨ aŋɨ́ apimɨ rémóáná pí pí nímeanɨ́ápɨ nionɨ majɨ́á aiwɨ, sa e nánɨ warɨŋɨnɨ.
23 Saa chi iin takundiꞌi va ñuu nuu kuaꞌan yu, ra kaꞌan Tachi Yii xiꞌin yu ña sandoꞌo ni na yuꞌu, ra chikaa na yuꞌu veꞌe kàà.
23 E rémóáná pí pí nímeanɨ́ápɨ nionɨ majɨ́á eŋagɨ aiwɨ aŋɨ́ apɨ apimɨ múroarɨ́ná Gorɨxoyá kwíyɨ́pɨ ayá re nɨremoarɨŋɨ́rɨnɨ, ‘E rémóáná gwɨ́ rɨyiro xeanɨŋɨ́ seaikárɨro epɨ́rɨ́árɨnɨ.’
24 Ndi su ndia nii ñaꞌa ke ndiꞌi ini yu xaꞌa vi, ra nii ña tiaku tu yu ke xäku ndiaa vi yu, chi ña kuni yu ke na ndakundiee ka yu xiꞌin ña kusii ini yu ña sandiꞌi yu chiñu ña taxi Tata yo Jesús ndaꞌa va yu, ña na ndakani yu nuu yuvi xaꞌa ña kuꞌvi ni ini Ndioxi xini ra na.
24 Ayá e nɨremoarɨŋagɨ aiwɨ, nionɨ dɨŋɨ́ mɨŋwɨrárɨnɨŋɨnɨ. Ayɨnánɨ mɨŋɨ́ yɨ́wɨ́ nírɨmɨ e nánɨ ananɨ warɨŋɨnɨ. Sɨŋɨ́ umɨ́a nánɨ ‘Ayɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨrɨ́anɨ?’ mɨyaiwí, pí pí nikárɨpɨ́rɨ́a aí gɨ́ xámɨ néra bɨŋápa sɨnɨ axɨ́pɨ néra nurɨ rɨpɨnɨ nerɨ́náyɨ́, ‘Ayɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨrɨ́anɨ?’ nimónarɨnɨ. Ámɨná Jisaso re nɨyaiwirɨ sekaxɨ́ nɨrɨŋɨ́pɨ, ‘O Gorɨxo ámáyo wá wianɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ winɨpaxɨ́pɨ wáɨ́ nɨrɨmeíwɨnɨgɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ sekaxɨ́ nɨrɨŋɨ́pɨ yoparɨ́pɨ nɨpɨnɨ wáɨ́ nurárɨmerɨ́ná ‘Ayɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨrɨ́anɨ?’ nimónarɨnɨ.
25 ’Ra na kundaa ini ndo vichin, saa chi ndoꞌo, na ndikaꞌan ndoso yu tuꞌun Ndioxi nuu, ra ndia nii ka kii küni ka ndo yuꞌu.
25 Arɨ́á nípoyɨ. Nionɨ seyɨ́né tɨ́ŋɨ́mɨ nemerɨ xwɨyɨ́á ámá Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo xegɨ́ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ umeŋweanɨ́ápɨ nánɨ wáɨ́ searɨmearɨŋáyɨ́né, nɨyɨ́nénɨ ámɨ gɨ́ sɨ́mɨmaŋɨ́ bɨ sɨŋwɨ́ nanɨpɨ́rɨ́á meŋɨ́pɨ nánɨ nionɨ nɨjɨ́árɨnɨ.
26 Ra xaꞌa ña kan ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, ña kuëe ndiso ka yu xiꞌin ndo vichin, tu na kuchüun ndo kaku ndo.
26 — ausente —
27 Saa chi xa ndakani va yu nuu ndo xaꞌa takundiꞌi ña kuni Ndioxi sa ra xiꞌin ndo, ra ndia nii ña nditisëꞌe yu nuu ndo.
27 — ausente —
28 Ra na kondiaa ni ka ndo mii va ndo, ra saa tu na veꞌe ñuꞌu va, saa chi ndoꞌo kuvi ndo ndikaxin Tachi Yii ña kiꞌin ndo kuenda xiꞌin na veꞌe ñuꞌu Tata yo Jesús, na ndasata ra xiꞌin nii ra.
28 Ámá Jisasoyá imónɨgɨ́á sewanɨŋoyɨ́né umeŋweagɨ́ápimɨ rɨkɨkɨrɨ́ó wiarɨgɨ́oyɨ́né imónɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ wáyɨ́ seainɨ́wɨnɨgɨnɨ. Ámá Gorɨxoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́á nɨyonɨ —Ayɨ́ nánɨ yoxáɨ́pámɨ dánɨ nupeirɨ́ná xewanɨŋo gwɨ́nɨŋɨ́ roayíroárɨŋɨ́yɨ́rɨnɨ. Ayo nɨyonɨ numeŋwearɨ́ná Gorɨxoyá kwíyɨ́pɨ sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́ápa axɨ́pɨ awí umearóɨ́rɨxɨnɨrɨ seaimɨxárɨŋoyɨ́né xɨxenɨ píránɨŋɨ́ umeŋweáɨ́rɨxɨnɨ.
29 Ra na kundaa ini ndo, saa chi ta xa na kuꞌun yu, ra kixi va yuvi ña kuni na sandiꞌi na xaꞌa na veꞌe ñuꞌu, ra ta kuꞌva xa ndivaꞌyu kuiꞌna ña sandiꞌi ri xaꞌa ndikachi, saa ke sa na.
29 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Nionɨ rɨxa pɨ́nɨ nɨseawiárɨmɨ úáná ámá sɨ́wí sayɨ́ sipɨsipɨ́ roarɨgɨ́ápánɨŋɨ́ nimónɨmɨ seyɨ́né tɨ́ámɨnɨ nɨbɨro ámá soyɨ́né umeŋweagɨ́áyo xe naŋɨ́ oépoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨ́ xwɨrɨ́á seaikɨxeayipɨ́rɨ́árɨnɨ.
30 Ra tiañu mii va ndo ke ndakoo sava na xaꞌa sañaꞌa ña maña, ra kuaꞌa ni va na xa kandixa Jesús ndakundikun sata na.
30 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ enɨ seararɨŋɨnɨ. Segɨ́yɨ́ wa enɨ nɨwiápɨ́nɨmearo re nɨyaiwiro yapɨ́ wíwapɨyipɨ́rɨxɨnɨ, ‘Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ wínɨyo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nionɨnɨ onɨxɨ́dɨ́poyɨ.’ nɨyaiwiro yapɨ́ wíwapɨyipɨ́rɨxɨnɨ.
31 Ña kan ke kuenda ni na koo ndo vichin, ra na ndakaꞌan ndo chi uni saa kuiya ña ndixiyo yu xiꞌin ndo, ra ñuu kaꞌñu va sakuaꞌa yu ndoꞌo, ra xaku ni tu yu nuu Ndioxi va xaꞌa ndo ña kuꞌvi ini yu xini yu ndoꞌo.
31 Ayɨnánɨ nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ xwiogwɨ́ waú wo nɨmúroarɨ́ná woxɨnɨ woxɨnɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨseairɨ ŋwɨ́ tɨ́nɨ eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ searɨŋápɨ bɨ pɨ́nɨ mɨwiárɨ́ anɨŋɨ́ minɨ́ yayiŋápɨ nánɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ mɨmamó sɨŋwɨ́ tɨ́nɨ anɨŋɨ́ minɨ́ éɨ́rɨxɨnɨ.
32 ’Ra vichin kaꞌan ni yu xiꞌin Ndioxi xaꞌa takundiꞌi ndo, ña na kondiaa ra ndoꞌo, ra na kondiaa tu tuꞌun ra ña vaꞌa va ndoꞌo, saa chi tuꞌun ra ke iyoo ndiee ña taxi ña ndiee ndo ña na kandixa vaꞌa ka ndo. Ra mii Ndioxi kuvi ra saxinu nuu takundiꞌi va ña kindoo ra xiꞌin ndo ña kuu ndo na ñuu ra.
32 Agwɨ nionɨ Gorɨxo seamenɨ́a nánɨ xegɨ́ wéyo seawárɨrɨ soyɨ́né xwɨyɨ́á o ámá nɨyonɨ wá nɨwianɨrɨ eŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́ropɨ́rɨ seawárɨrɨ yarɨŋɨnɨ. Xwɨyɨ́á apɨ ananɨ sɨ́kɨ́kɨ́ seaomɨxɨrɨ amɨpí naŋɨ́ Gorɨxo ámá nionɨ gɨ́ imónɨŋɨ́yo wíɨmɨgɨnɨrɨ imónɨŋɨ́pɨ meapaxɨ́yɨ́né seaimɨxɨrɨ epaxɨ́ imónɨnɨ.
33 Ra yuꞌu, ra ndindüku yu xuꞌun nuu ndo, ra ni tikoto nindüku yu nuu ndo kundixi yu;
33 Nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná segɨ́ woyá sɨ́ŋá gorɨ́ranɨ, sɨ́ŋá sirɨpáranɨ, rapɨrapɨ́ranɨ, wí sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ mɨwɨnɨŋárɨnɨ.
34 ra xa kundaa tu ini mii va ndo, chi xachiñu mii va yu, ña vaꞌa ndiniꞌi yu ña xiniñuꞌu yu xiꞌin ndia xitaꞌan xiꞌin yu.
34 Nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná eŋápɨ sewanɨŋoyɨ́né nɨjɨ́árɨnɨ. Amɨpí wí mɨsearápɨ́ ‘Pí yínɨrɨ pí nɨrɨ emɨ́ɨnɨ?’ nɨyaiwirɨ nerɨ́ná wé gɨ́ rúmɨ dánɨ nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ nerɨ nɨgwɨ́ nɨmearɨ bɨ́ nerɨ́ná nionɨ gɨ́ bɨ́ erɨ ámá nionɨ tɨ́nɨ ŋweaarɨgɨ́áyo enɨ bɨ́ wiirɨ eŋárɨnɨ.
35 Ra tuku tuku sañaꞌa yu ndoꞌo, ña xiniñuꞌu sachiñu ndo, ra saa ke kuvi chindiee taꞌan ndo xiꞌin na kumani ñaꞌa nuu. Ra na ndakaꞌan ndo xaꞌa tuꞌun ña ndikaꞌan Tata yo Jesús, ta kachi ra ra suꞌva: “Vaꞌa ni ka va kee na taxi ñaꞌa ndaꞌa inka yuvi, nuu ña ndakiꞌin mii na ña ndaꞌa yuvi kan”, ―kachi ra.
35 Amɨpí nɨ́nɨ nionɨ eŋápɨ nerɨ́ná rɨxa re seaíwapɨyiŋárɨnɨ. Ámá sɨpíyɨ́ seáyɨ́ nerɨ mɨnɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́yo arɨrá wíɨ́rɨxɨnɨ. Xwɨyɨ́á Ámɨná Jisaso rɨŋɨ́ rɨpɨ, ‘Yayɨ́ mɨnɨ wiarɨŋo winarɨŋɨ́pɨ yayɨ́ uráparɨŋo winarɨŋɨ́pimɨ seáyɨ e imónɨnɨ.’ xwɨyɨ́á apɨ enɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ mɨmamó dɨŋɨ́ móɨ́rɨxɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
36 Ra ta sandiꞌi ra Pablo ndikaꞌan ra xiꞌin ndia, ra saa ndakusiti ra, ra ndikaꞌan ra xiꞌin Ndioxi, ra saa tu ndia kan va.
36 Poro xwɨyɨ́á apɨ nɨpɨnɨ nurárɨmɨ xómɨŋɨ́ nɨyɨkwirɨ awa tɨ́nɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwiro
37 Ra saa xaꞌa takundiꞌi ndia xaku ndia, ra ndanumi taꞌan ndia xiꞌin ra, ra nditiandiaa yuꞌu ndia iin xiyo nuu ra ña ndindiayu taꞌan ndia xiꞌin ra.
37 — ausente —
38 Ra kusuchi ni ini ndia, saa chi küni ka ndia ra, kachi ra xiꞌin na. Ndia saa ra ndixaꞌan ndia xiꞌin ra nuu ndaa ra itun xika nuu mini va.
38 — ausente —

Ler em outra tradução

Comparar com outra