Mateus 7

MXQNT vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 ’Katʉ miits xypyayoꞌoydyʉ nʉgoo yʉ wiinkpʉty, kʉdiibʉ Dios mbekymyoꞌoyʉdʉt.
1 Não julgueis, para que não sejais julgados.
2 Mʉt ko éxtʉm miits xypyayoꞌoydyʉ ja wiinkpʉty, Dios nandʉꞌʉn mbayoꞌoyʉdʉp miidsʉty. Extʉm mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm, mʉt ja armuun diꞌibʉ mʉʉt xykyijxy ja wiinkpʉty, nan yʉꞌʉ mʉʉt Dios mgijxʉdʉt ja mjaꞌajʉty.
2 Porque com o juízo com que julgais, sereis julgados; e com a medida com que medis vos medirão a vós.
3 ¿Ti ko xyꞌixy tuꞌuk ja kepywyayuꞌunk diꞌibʉ jap mmʉguꞌuk wyiinóty es kyaj mij xytyuñʉ kwentʉ ja mʉj kepy diꞌibʉ jap mwiinóty?
3 E por que vês o argueiro no olho do teu irmão, e não reparas na trave que está no teu olho?
4 ¿Es wiꞌix mjʉna̱ꞌa̱ñ: “Mʉguꞌuk, nꞌokjuꞌtʉmʉ tadʉ kepywyayuꞌunk diꞌibʉ jap mmʉda̱jtypy mwiinóty”, es kyaj mnayjyáwʉty ko mij xymyʉdaty ja mʉj kepy jap mwiinóty?
4 Ou como dirás a teu irmão: Deixa-me tirar o argueiro do teu olho, quando tens a trave no teu?
5 Mnayꞌandijyʉty éxtʉmʉ ja̱ꞌa̱y diꞌibʉ jikyꞌa̱jtp tʉyꞌa̱jtʉn mʉʉt. Yajpʉdsʉ́m jawyiinʉ tadʉ mʉj kepy diꞌibʉ jap mwiinóty, es dʉꞌʉn mba̱a̱t xyꞌixy yajxón es xyjuudʉt tadʉ kepywyayuꞌunk diꞌibʉ jap mmʉguꞌuk wyiinóty.
5 Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro do olho do teu irmão.
6 ’Katʉ xymyoꞌoy ja úkʉty yʉ tsuꞌutsy diꞌibʉ tʉ ñejxy windsʉꞌkʉn es nan katʉ xywyʉjy ja perlʉ ma̱ yʉ ʉdsʉm, jaꞌa ko ttuktaandʉt, ta mnijʉmbítʉdʉt es mduktsuꞌuts mduknúkʉdʉt.
6 Não deis aos cães o que é santo, nem lanceis aos porcos as vossas pérolas, para não acontecer que as calquem aos pés e, voltando-se, vos despedacem.
7 ’Amdowdʉ, es mꞌaxá̱jʉdʉp; ʉxta̱ꞌa̱ydyʉ, es mba̱a̱ttʉp; koxtʉ jʉnꞌa̱a̱ tʉjk a̱a̱, es mꞌawátsxʉdʉp.
7 Pedí, e dar-se-vos-á; buscai, e achareis; batei e abrir-se-vos-á.
8 Mʉt ko diꞌibʉ ꞌyamdeepy, ꞌyaxá̱jʉp; es diꞌibʉ ꞌyʉxtaapy, pyatypy; es diꞌibʉ kyojxypy ja jʉnꞌa̱a̱ tʉjk a̱a̱, awátsxʉp ja tyʉjk a̱a̱.
8 Pois todo o que pede, recebe; e quem busca, acha; e ao que bate, abrir-se-lhe-á.
9 ’¿Pʉ́n niduꞌuk miidsʉty myoꞌoyʉp ja ꞌyuꞌunk tuꞌugʉ tsa̱a̱ ko ꞌyamdówdʉt ja tsa̱jkaaky,
9 Ou qual dentre vós é o homem que, se seu filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra?
10 o tuꞌugʉ awa̱ꞌa̱ndsa̱ꞌa̱ñ ko ꞌyamdówdʉt ja a̱jkx? Kyaj pʉ́n, ¿kʉdii?
10 Ou, se lhe pedir peixe, lhe dará uma serpente?
11 Es miidsʉty pojpʉ ja̱ꞌa̱yʉty, mmooydyʉp ja oyatypyʉ ja mꞌuꞌunk mꞌʉna̱ꞌkʉty, waanʉ niꞌigʉ ja mDeedyʉ tsa̱jpótmʉdʉ tmoꞌoyʉt ja oyatypyʉ pʉ́nʉty amdoojʉdʉp.
11 Se vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas dádivas a vossos filhos, quanto mais vosso Pai, que está nos céus, dará boas coisas aos que lhas pedirem?
12 ’Pes dʉꞌʉn diꞌibʉ miits mdsojktʉp es ja wiinkpʉty mdukmʉdúnʉdʉt, miits mdukmʉdúndʉbʉ taadʉ. Tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn tʉ yaꞌꞌawijtsmíky tʉgekyʉ ja Moisesʉ ꞌyʉxpʉjkʉn esʉ Diosʉ kyuga̱jxpʉty.
12 Portanto, tudo o que vós quereis que os homens vos façam, fazei-lho também vós a eles; porque esta é a lei e os profetas.
13 ’Tʉ́kʉdʉ ma̱ ja tʉjk a̱a̱ xuꞌutspʉ. Jaꞌa ko wyooñʉty ja kemyꞌa̱a̱ es ja tuꞌu diꞌibʉ nʉjxp ma̱ ja kutʉgoꞌoyʉn, es may ja ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ nʉjxtʉp jap.
13 Entrai pela porta estreita; porque larga é a porta, e espaçoso o caminho que conduz à perdição, e muitos são os que entram por ela;
14 Per xyuꞌudsʉty ja kemyꞌa̱a̱ es ja tuꞌu diꞌibʉ nʉjxp ma̱ ja jikyꞌa̱jtʉnʉ winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ, es niwaanʉty yʉꞌʉ diꞌibʉ pyáttʉp.
14 e porque estreita é a porta, e apertado o caminho que conduz à vida, e poucos são os que a encontram.
15 ’Naygywentʉꞌátʉdʉ ma̱ yʉ andákpʉty diꞌibʉ jʉnándʉp ko yʉꞌʉjʉty ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ. Naybyʉjtákʉdʉp tudaꞌagyʉty éxtʉmʉ borreegʉ, per dʉꞌʉnʉ dʉn yʉꞌʉjʉty éxtʉmʉ waxka̱ꞌuk awa̱ꞌa̱nʉn.
15 Guardai-vos dos falsos profetas, que vêm a vós disfarçados em ovelhas, mas interiormente são lobos devoradores.
16 Miidsʉty mba̱a̱t xyꞌʉxkaptʉ mʉt éxtʉmʉ dʉꞌʉn ꞌyadʉꞌʉtstʉ. Kyaj yajtíky yʉ uuvʉ ma̱ yʉ apyñgyepy, es ni yʉ iigʉ ma̱ yʉ botonʉs pʉjy.
16 Pelos seus frutos os conhecereis. Colhem-se, porventura, uvas dos espinheiros, ou figos dos abrolhos?
17 Tʉgekyʉ oykyepy yajkypy ja tyʉʉmp oy, es tʉgekyʉ axʉk kepy yajkypy ja tyʉʉmp axʉʉk.
17 Assim, toda árvore boa produz bons frutos; porém a árvore má produz frutos maus.
18 Yʉ oybyʉ kepy ni na̱ꞌa̱ kyatʉʉmpꞌáty axʉʉk, es ni yʉ kepyʉ axʉʉkpʉ kyatʉʉmpꞌáty oy.
18 Uma árvore boa não pode dar maus frutos; nem uma árvore má dar frutos bons.
19 Tʉgekyʉ yʉ kepy diꞌibʉ kyaj tyʉʉmpꞌáty oy, yaꞌʉxpoꞌtʉꞌkp es yajkujʉbípʉ jʉʉnóty.
19 Toda árvore que não produz bom fruto é cortada e lançada no fogo.
20 Pa̱a̱ty nꞌanʉʉmʉdʉ ko miits mꞌʉxkáptʉp pʉ́n oyjyaꞌay es pʉ́n kyaj ꞌyoyjyaꞌayʉty mʉt yʉ diꞌibʉ tyuundʉp.
20 Portanto, pelos seus frutos os conhecereis.
21 ’Kyaj nidʉgékyʉty diꞌibʉts xyꞌanma̱a̱ydyʉp: “Windsʉ́n, Windsʉ́n”, tyʉ́kʉdʉt tsa̱jpótm, yʉꞌʉyʉ tʉ́kʉdʉp diꞌibʉ tyuundʉp ja tsyojkʉnʉ nDeedyʉts diꞌibʉ jam tsa̱jpótm.
21 Nem todo o que me diz: Senhor, Senhor! entrará no reino dos céus, mas aquele que faz a vontade de meu Pai, que está nos céus.
22 Ko ja̱ꞌa̱y yajpayoꞌoydyʉt, máyʉts xyꞌanʉʉmʉdʉt: “Windsʉ́n, Windsʉ́n, mʉt ja mxʉʉgyʉjxmʉts tʉ nga̱jxwaꞌxyʉts ja mꞌayuk, es tʉts nyajpʉdsʉ́mdʉ ja kaꞌóybyʉty, es tʉts may nduñ ja mʉjꞌa̱jtʉn.”
22 Muitos me dirão naquele dia: Senhor, Senhor, não profetizamos nós em teu nome? e em teu nome não expulsamos demônios? e em teu nome não fizemos muitos milagres?
23 Nétʉts ʉj nꞌanʉʉmʉt: “Ni na̱ꞌa̱ts miits tʉ ngaja̱ꞌa̱yꞌáttʉ. ¡Mastúttʉgʉts miidsʉty kaꞌoybyʉ mʉduumbʉty!”
23 Então lhes direi claramente: Nunca vos conheci; apartai-vos de mim, vós que praticais a iniqüidade.
24 ’Pes dʉꞌʉn diꞌibʉts xymyʉdooꞌijtp es ttuñ éxtʉmts ʉj nꞌanʉʉmʉ, dʉꞌʉn éxtʉm tuꞌugʉ ja̱ꞌa̱y kuwijy diꞌibʉ kyoj ja tyʉjk ma̱ tuꞌugʉ mʉj tsa̱a̱deꞌeky.
24 Todo aquele, pois, que ouve estas minhas palavras e as põe em prática, será comparado a um homem prudente, que edificou a casa sobre a rocha.
25 Myiiñ ja nʉʉ tuu, kyeemy ja mʉjnʉʉ es myiiñ ja mʉk poj ma̱ tadʉ tʉjk. Per kyaj kyʉda̱a̱y, mʉt ko yʉꞌʉ pyotsyꞌʉjxꞌa̱jtypy ja mʉj tsa̱a̱deꞌeky.
25 E desceu a chuva, correram as torrentes, sopraram os ventos, e bateram com ímpeto contra aquela casa; contudo não caiu, porque estava fundada sobre a rocha.
26 Per ja diꞌibʉts xymyʉdooꞌijtp es kyaj tkuydyúñ diꞌibʉts njaꞌꞌanmaapy, dʉꞌʉn éxtʉm tuꞌugʉ ja̱ꞌa̱yʉ kujuumbʉ diꞌibʉ kyʉxkoj ja tyʉjk ma̱ yʉ puꞌujʉn.
26 Mas todo aquele que ouve estas minhas palavras, e não as põe em prática, será comparado a um homem insensato, que edificou a sua casa sobre a areia.
27 Myiiñ ja nʉʉ tuu, ja mʉjnʉʉ kyeemy es myiiñ ja mʉk poj ma̱ tadʉ tʉjk. Ta kyʉda̱a̱da̱a̱y ja tʉjk.
27 E desceu a chuva, correram as torrentes, sopraram os ventos, e bateram com ímpeto contra aquela casa, e ela caiu; e grande foi a sua queda.
28 Ko ja Jesús dʉꞌʉn jyʉna̱a̱nda̱a̱y, ta ja ja̱ꞌa̱yʉty dʉꞌʉñʉ wyʉꞌʉmʉdyaaydyʉ jaꞌagyʉjxm ja Jesusʉ ꞌyʉxpʉjkʉn,
28 Ao concluir Jesus este discurso, as multidões se maravilhavam da sua doutrina;
29 mʉt ko yaꞌʉxpʉ́kʉdʉ éxtʉm tuꞌuk diꞌibʉ myʉda̱jtypy ja kutujkʉn, es kyaj éxtʉmʉ diꞌibʉ yaꞌʉxpʉjktʉp ja diꞌibʉty tsa̱jptʉgóty yaꞌʉxpʉjktʉp.
29 porque as ensinava como tendo autoridade, e não como os escribas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra