Marcos 5
MXPNT vs ARIB
1 Xjats ja ttayøꞌøña̱jxtøø ja nøø, jøts ja yja̱ꞌttøø jam nøøbaꞌa̱m ma̱ døꞌøn ja na̱a̱jx wyɨnaty txøøwꞌaty Gadara.
1 Chegaram então ao outro lado do mar, à terra dos gerasenos.
2 Xjats ku ja Jesús yøꞌøpyɨdsɨɨmy jam ba̱rkɨjotp, wɨnets ja̱a̱ꞌy ja tuꞌuk ñɨmejnøø midi jam wyɨnaty tsooꞌmp jam ka̱mɨ sa̱ntɨjotp ma̱ ja ooꞌkpɨ ña̱xøkɨdɨ, mɨkuꞌ ja wyɨnaty myøøtꞌajtpy.
2 E, logo que Jesus saíra do barco, lhe veio ao encontro, dos sepulcros, um homem com espírito imundo,
3 Jam ɨdøꞌøn ja wyɨnaty tyimchɨnaadya̱knɨ ma̱ ja ooꞌkpɨ ña̱xøkɨdɨ, jøts kaꞌap ɨdøꞌøn ja pøn pujx kadeen yꞌuktagɨxojtsɨnɨyɨ yꞌuktabakxojtsɨnɨyɨ.
3 o qual tinha a sua morada nos sepulcros; e nem ainda com cadeias podia alguém prendê-lo;
4 Kumɨ tø ja wyɨnaty kawɨna̱a̱k ojk jadeꞌen yjayiktuñ, xjats ja jatyɨ ttapotɨ, jadiꞌiñɨ ja puꞌxk tanukɨ, ejtp ɨdøꞌøn ja jadeꞌen txumɨtuñ jøts ja jadeꞌen nɨpøn kyamayɨ.
4 porque, tendo sido muitas vezes preso com grilhões e cadeias, as cadeias foram por ele feitas em pedaços, e os grilhões em migalhas; e ninguém o podia domar;
5 Ejtp ɨdøꞌøn ja xyumɨwɨdity xɨnaxy tsunaxy, jam ja kojpkøjxp jam ja ka̱mɨ sa̱ntɨjotp muum chaba̱a̱wɨdity, jøts tsa̱a̱ ja jam køꞌøm yjanchnadyuktatsaachɨyɨ.
5 e sempre, de dia e de noite, andava pelos sepulcros e pelos montes, gritando, e ferindo-se com pedras,
6 Xjats ku ja jagamyɨ tꞌejxpa̱a̱jty ja Jesús, wɨnets ja ojts putyɨ tnɨnijkxy jøts ja twɨnguxana̱a̱y,
6 Vendo, pois, de longe a Jesus, correu e adorou-o;
7 yɨdeꞌen ja møkꞌampy tnɨma̱a̱y:
7 e, clamando com grande voz, disse: Que tenho eu contigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? conjuro-te por Deus que não me atormentes.
8 Jaꞌ ɨdøꞌøn ja jadeꞌen kyuwa̱ꞌa̱nɨyɨɨꞌñ kumɨ yɨdeꞌen Jesús ja wyɨnaty tø ñɨɨꞌmxyɨ:
8 Pois Jesus lhe dizia: Sai desse homem, espírito imundo.
9 Xjats ja Jesús wya̱ngojmøø:
9 E perguntou-lhe: Qual é o teu nome? Respondeu-lhe ele: Legião é o meu nome, porque somos muitos.
10 Yikxon ɨdøꞌøn ja tjanchmɨnuuꞌkxa̱ꞌjky ja Jesús, jøts ɨdøꞌøn kyayikajxpɨdsøꞌømt jam na̱xjotp ma̱ ja wyɨnaty chøønɨ.
10 E rogava-lhe muito que não os enviasse para fora da região.
11 Jøts kumɨ jamdam magyuch wyɨnaty tyimyjøøꞌkxwɨdejtmɨdɨ jam kojpk wɨngon,
11 Ora, andava ali pastando no monte uma grande manada de porcos.
12 xjats ja mɨkuꞌ ñuuꞌkxa̱ktøø, jøts ja wya̱ndøø:
12 Rogaram-lhe, pois, os demônios, dizendo: Manda-nos para aqueles porcos, para que entremos neles.
13 Xjats ja Jesús tya̱jky ja tɨyꞌa̱jtɨn, yikja̱jt ɨdøꞌøn ja jadeꞌen, wɨnets ja mɨkuꞌ tmajtstuttøø ja ja̱a̱ꞌy, jøts kuch ja tnɨma̱jtskojmɨdɨ, jaꞌ ja tyatøjkɨdøø. Namajtsk milɨn ɨdøꞌøn ja kuch jam wyɨnaty tyanɨdɨ, jaꞌats køꞌøm ña̱nktyejmɨdøø jap ja̱a̱ꞌ jutjøtpy jøts ja nøøjøtpy tyimña̱xkɨda̱ktøø, japts ja ñøøjøøꞌkxkøxtøø.
13 E ele lho permitiu. Saindo, então, os espíritos imundos, entraram nos porcos; e precipitou-se a manada, que era de uns dois mil, pelo despenhadeiro no mar, onde todos se afogaram.
14 Xjats ja ja̱a̱ꞌy ojts kyakøxtɨ pøn jam wyɨnaty kuchꞌejxtɨp, jøts ja tꞌatsnɨmadya̱ꞌa̱kwa̱ꞌa̱ndɨ jam møj ka̱jpjotp, jøts nayɨdeꞌen jam ka̱mjotp. Wɨnets ja ja̱a̱ꞌy myendøø, jøts ja tꞌejxwa̱ꞌa̱ndɨ tnɨja̱wɨwya̱ꞌa̱ndɨ ti døꞌøn wyɨnaty tø tyuñɨ.
14 Nisso fugiram aqueles que os apascentavam, e o anunciaram na cidade e nos campos; e muitos foram ver o que era aquilo que tinha acontecido.
15 Ja Jesús ɨdøꞌøn ja ñɨmendøø, wɨnets ja ojts tꞌejxtɨ ja ja̱a̱ꞌy pøn wyɨnaty tꞌukmøøtꞌa̱jtp ja mɨkuꞌ jøts ku ja jam chɨnaañɨ wet xøøw, tø ja yikxon wyejnɨ kyajnɨ; wɨnets ja ja̱a̱ꞌy yjanchøꞌjkɨdøø.
15 Chegando-se a Jesus, viram o endemoninhado, o que tivera a legião, sentado, vestido, e em perfeito juízo; e temeram.
16 Pøn ja ja̱a̱ꞌy wyɨnaty tø twɨnꞌejxtɨ, jaꞌats ja tnɨmadya̱ktøø sa̱ jaty ja wyɨnaty tø yjaty tø kyubety ja ja̱a̱ꞌy pøn tmøøtꞌa̱jtp ja mɨkuꞌ, jøts maagyuch ja nayɨdeꞌen tnɨmadya̱ktøø ku ja wyɨnaty tø yꞌooꞌkøjxnɨdɨ.
16 E os que tinham visto aquilo contaram-lhes como havia acontecido ao endemoninhado, e acerca dos porcos.
17 Wɨnets ja tmɨnuuꞌkxa̱kaktøø ja Jesús jøts wan ja jam tyimbyɨdsimy etjotp midi ja ña̱xꞌa̱jttɨp.
17 Então começaram a rogar-lhe que se retirasse dos seus termos.
18 Xjats ku ja Jesús tyøjkɨyɨɨꞌñ jam ba̱rkɨjotp, wɨnets ja ja̱a̱ꞌy ja ñɨma̱a̱jyøø midi ja mɨkuꞌ wyɨnaty jekyɨp tꞌukmøøtꞌa̱jtp jøts ku ja pyadsoonwa̱ꞌa̱ñɨyɨ.
18 E, entrando ele no barco, rogava-lhe o que fora endemoninhado que o deixasse estar com ele.
19 Xjats Jesús kaꞌap tkupɨjky, yɨdeꞌen ja tnɨma̱a̱y:
19 Jesus, porém, não lho permitiu, mas disse-lhe: Vai para tua casa, para os teus, e anuncia-lhes o quanto o Senhor te fez, e como teve misericórdia de ti.
20 Xjats ja ja̱a̱ꞌy ojts ñijkxy, jøts ja tnɨmadya̱kwɨdejtøjkɨyɨɨꞌñ ka̱jp ka̱jp jam Decápolis etjotp sa̱ Jesús ja wyɨnaty tø yjanchpudøkɨyɨ; wɨnets ja̱a̱ꞌy ja ñɨgyuma̱a̱p tjanchja̱ꞌwɨdøø.
20 Ele se retirou, pois, e começou a publicar em Decápolis tudo quanto lhe fizera Jesus; e todos se admiravam.
21 Xjats ku ja Jesús wyɨmbijty jap ba̱rkɨjøtpy, ku ja ojts ñijkxy jam nøøbaꞌa̱m, wɨnets mayja̱a̱ꞌy ja jam ñɨmejnøø, jøts ja Jesús jamyɨ tya̱a̱ñ.
21 Tendo Jesus passado de novo no barco para o outro lado, ajuntou-se a ele uma grande multidão; e ele estava à beira do mar.
22 Tø døꞌøn ja jam wyɨnaty tyañ ku ja̱a̱ꞌy jam tuꞌuk yja̱ꞌjty midi yikꞌɨxpøjkp jam tsa̱ptøjkjotp. Jairo, jaꞌ ja xyøøwꞌajtpy. Xjats ku ja tꞌejxpa̱a̱jty ja Jesús, wɨnets ja ñagyuxendya̱a̱jkøø jam Jesús wyɨndum
22 Chegou um dos chefes da sinagoga, chamado Jairo e, logo que viu a Jesus, lançou-se-lhe aos pés.
23 jøts ja tjanchmɨnuuꞌkxa̱a̱jky, yɨdeꞌen ja tnɨma̱a̱y:
23 e lhe rogava com instância, dizendo: Minha filhinha está nas últimas; rogo-te que venhas e lhe imponhas as mãos para que sare e viva.
24 Xjats ja Jesús ojts tpanijkxy ja ja̱a̱ꞌy; namay ja ñøjkxtɨ, may ja̱a̱ꞌy ja janchpadsooꞌnøø, yikxon ja yjanchyikꞌatejmujky.
24 Jesus foi com ele, e seguia-o uma grande multidão, que o apertava.
25 Jamts ja tøꞌøxyøjk wyɨnaty tuꞌuk jam mayja̱a̱ꞌyjotp midi wyɨnaty pøjkɨp, myakmajtsk jumøjtɨp ta̱xnaxyɨ ja wyɨnaty tø pya̱a̱jtnɨyɨ, jadeꞌen jumøjt ja wyɨnaty kujk tmɨꞌity ja pa̱ꞌa̱m.
25 Ora, certa mulher, que havia doze anos padecia de uma hemorragia,
26 Yikxon ja wyɨnaty tø tkuꞌayowɨ ja pya̱ꞌa̱m ku tsøyɨbɨ ja may tjayiktuñ, tø myeeñuꞌnk ja wyɨnaty tyikꞌooꞌkøjxnɨ pønɨ wɨneꞌen ja jam wyɨnaty tmøødɨ, jøts nɨwɨneꞌen ja wyɨnaty tø tkadamøkpiky, neꞌegɨ ja pa̱ꞌa̱m yjɨna̱xꞌadøtsnɨ.
26 e que tinha sofrido bastante às mãos de muitos médicos, e despendido tudo quanto possuía sem nada aproveitar, antes indo a pior,
27 Xjats ku ja ojts tmadøy jøts ku yiknɨmadya̱ꞌa̱ky ja Jesús, wɨnets ja tpamiiñ jap mayja̱a̱ꞌyjotp, jøts ja ttojnɨ ja wyet.
27 tendo ouvido falar a respeito de Jesus, veio por detrás, entre a multidão, e tocou-lhe o manto;
28 Kumɨ yɨdeꞌen ɨdøꞌøn ja ñawya̱ꞌa̱ñɨyɨ: “Jaꞌayɨ øts wyet ɨnet yø ndojnɨt, tsoꞌokp øts ɨnet jatyɨ.”
28 porque dizia: Se tão-somente tocar-lhe as vestes, ficaria curada.
29 Xjats ku døꞌøn ja jadeꞌen ttuuñ, wɨnets ja ta̱xnaxyɨ jatyɨ yꞌamøkɨyɨɨꞌñ; tyimyja̱ꞌwɨyɨɨꞌñ ja køꞌøm jøts ku ja wyɨnaty tø chøꞌøky ku pya̱ꞌa̱m ja wyɨnaty tø ñaxy.
29 E imediatamente cessou a sua hemorragia; e sentiu no corpo estar já curada do seu mal.
30 Xjats ja Jesús tja̱ꞌwɨyɨɨꞌñ, jøts kudam ja wyɨnaty tø tyiktsøꞌøky tuꞌuk ja ja̱a̱ꞌy ku ja myøkꞌa̱jtɨn ja wyɨnaty tø tyikꞌawa̱ꞌa̱ñ; xjats ja tꞌejxwɨmbijty ja mayja̱a̱ꞌy, jøts ja ojts tyiktɨy yɨdeꞌen:
30 E logo Jesus, percebendo em si mesmo que saíra dele poder, virou-se no meio da multidão e perguntou: Quem me tocou as vestes?
31 Wɨnets ja pyabøjkpɨtøjk yꞌadsojɨ:
31 Responderam-lhe os seus discípulos: Vês que a multidão te aperta, e perguntas: Quem me tocou?
32 Ejxwɨdejtp ɨdøꞌøn ja Jesús, jaꞌ ja tyimyꞌejxwampy pøn ɨdøꞌøn ja wyɨnaty tø yjatyimyꞌuktøñɨ.
32 Mas ele olhava em redor para ver a que isto fizera.
33 Wɨnets ja tøꞌøxyøjk tsøꞌøgɨ yjanchyikmɨbejpnɨyɨ, ñɨja̱ꞌwɨpts jaꞌ jøts ku ja wyɨnaty ja tya̱xnaxyɨ tø ñaxy, xjats ja ojts twɨnguxanaayꞌøyɨ ja Jesús, tyamɨmadya̱køjx ja tukɨꞌɨyɨ pønɨ sa̱ jaty ja yꞌejxɨ tyɨyɨ.
33 Então a mulher, atemorizada e trêmula, cônscia do que nela se havia operado, veio e prostrou-se diante dele, e declarou-lhe toda a verdade.
34 Wɨnets ja Jesús tnɨma̱a̱y ja tøꞌøxyøjk:
34 Disse-lhe ele: Filha, a tua fé te salvou; vai-te em paz, e fica livre desse teu mal.
35 Ɨxamnɨm ja Jesús jadeꞌen wyɨnaty wya̱ꞌa̱ñ, ku ja̱a̱ꞌy jam yja̱ꞌttøø midi wyɨnaty tsoꞌondɨp jam møja̱a̱ꞌy tyøjkwɨndum, ja møja̱a̱ꞌy midi wyɨnaty tump jam tsa̱ptøjkjotp, xjats ja yiknɨma̱a̱y:
35 Enquanto ele ainda falava, chegaram pessoas da casa do chefe da sinagoga, a quem disseram: A tua filha já morreu; por que ainda incomodas o Mestre?
36 Myadøøpy ɨdøꞌøn Jesús jaꞌ ku ja møja̱a̱ꞌy jadeꞌen yiknøjmɨ, xjats ja tnɨma̱a̱y:
36 O que percebendo Jesus, disse ao chefe da sinagoga: Não temas, crê somente.
37 Jøts ja ojts ñøjkxtɨ, kaꞌap ja Jesús tkupɨjky ja mayja̱a̱ꞌy jøts ja myøøtwɨdetɨyɨt, Pedro ja nugo myøøtꞌa̱jt, møøt ja Jacobo, jøts ja Juan midi ja Jacobo yꞌuchꞌajtpy.
37 E não permitiu que ninguém o acompanhasse, senão Pedro, Tiago, e João, irmão de Tiago.
38 Xjats ku ja jam yja̱ꞌttøø ma̱ ja ja̱a̱ꞌy jam wyɨnaty chøønɨ pøn tump tsa̱ptøjkjotp, wɨnets ja ojts tꞌixy jøts ku ja ja̱a̱ꞌy nugo xem ya̱m yꞌadøtsnɨdɨ, pømbɨ jap waanɨ ya̱xp, jøts pømbɨ jap janch møk ya̱xp.
38 Quando chegaram a casa do chefe da sinagoga, viu Jesus um alvoroço, e os que choravam e faziam grande pranto.
39 Xjats ja Jesús tyøjkɨyɨɨꞌñ jap tøjkjøtpy, jøts ja tnɨma̱a̱y ja ja̱a̱ꞌy:
39 E, entrando, disse-lhes: Por que fazeis alvoroço e chorais? a menina não morreu, mas dorme.
40 Wɨnets ja ja̱a̱ꞌy ja ojts tnɨxeꞌektɨ. Xjats ja Jesús tꞌɨxkajxpɨdsømgɨjxy ja ja̱a̱ꞌy, nugo uꞌnkteety uꞌnkta̱a̱k ja ojts tmøødɨ jøts ja pabøjkpɨtøjk midi ja jam wyɨnaty myøøtꞌajtpy, xjats ja tyøjkɨyɨɨꞌñ ma̱ ja kiixyuꞌnk jap wyɨnaty,
40 E riam-se dele; porém ele, tendo feito sair a todos, tomou consigo o pai e a mãe da menina, e os que com ele vieram, e entrou onde a menina estava.
41 jøts ja ojts tnɨxa̱jɨ kyøꞌkøjxp, yɨdeꞌen ja tnɨma̱a̱y:
41 E, tomando a mão da menina, disse-lhe: Talita cumi, que, traduzido, é: Menina, a ti te digo, levanta-te.
42 Xjats ja kiixyuꞌnk jatyɨ tyanaagyukɨyɨɨꞌñ jøts ja yøꞌøbyɨjky jadɨgojk, makmajtsk ja yjumøjt ja wyɨnaty. Wɨnets ja ja̱a̱ꞌy yjanchøꞌjkɨtyɨgøødyøø ku ja jadeꞌen tꞌejxtøø.
42 Imediatamente a menina se levantou, e pôs-se a andar, pois tinha doze anos. E logo foram tomados de grande espanto.
43 Jøts ja Jesús møkꞌampy tꞌaneꞌemy ja ja̱a̱ꞌy, jøts kaꞌap pøn ttuknɨja̱wɨdɨt ku ja kiixy jadeꞌen wyɨnaty tø yjujkpyiky, yɨdeꞌen ja møja̱a̱ꞌy yiknɨmaadyøø jøts wan kyaaky tmoꞌodɨ ja kiixyuꞌnk.
43 Então ordenou-lhes expressamente que ninguém o soubesse; e mandou que lhe dessem de comer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?