2 Coríntios 7

MXPNT vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Jadeꞌents meets mɨguꞌuktøjk ɨdøꞌøn xnɨja̱wɨdɨt ku ya̱ꞌa̱t øyꞌa̱jtɨn ja Dios tø tyiktañ. Jaꞌagøjxp adøm ɨdøꞌøn øy tsuj njujkyꞌa̱jtɨnt, kaꞌap ja nneꞌkx kaꞌap ja nꞌanmɨja̱ꞌwɨn nyikꞌejtɨnt pøky agujkp. Dios chøꞌjkɨngøjxp adøm ɨdøꞌøn ja Dios ndamɨyojxɨnt ja njujkyꞌa̱jtɨn.
1 Ora, amados, visto que temos tais promessas, purifiquemo-nos de toda a imundícia da carne e do espírito, aperfeiçoando a santidade no temor de Deus.
2 ¡Ja̱ꞌgyukɨdɨk øts ndsojkɨn nbaꞌayoꞌowɨn! Jabɨ kaꞌaxɨ meets nɨti wɨndɨgøꞌøyɨn tø xkapa̱a̱ttɨ øøts køjxp. Nɨpøn øø ngawɨnda̱a̱yꞌaty, nɨpøn øø nganaꞌixy.
2 Recebei-nos em vossos corações; a ninguém fizemos injustiça, a ninguém corrompemos, a ninguém exploramos.
3 Kidi meets ya̱ꞌa̱t xja̱ꞌgyukɨ ku meets nugo nbøkñɨpiky, jabɨ jadeꞌenxɨ tø nwa̱ꞌa̱ñ jawyeen ku meets ja ndsojkɨn ja nbaꞌayoꞌowɨn tø ndamɨyøxy, jadeꞌen ja tpa̱tnɨ møøt mee ñamyayɨ njujkyꞌaty jøts møøt mee ñamyayɨ nꞌookt.
3 Não o digo para vos condenar, pois já tenho declarado que estais em nossos corações para juntos morrermos e juntos vivermos.
4 Njøpꞌijxyꞌajtpy meets jøts amuum mee ndajotkujkꞌaty. Øy øøts ɨdøꞌøn nꞌayoꞌomba̱a̱ty janch jotkujk ø nnayja̱wɨyɨ.
4 Grande é a minha franqueza para convosco, e muito me glorio a respeito de vós; estou cheio de consolação, transbordo de gozo em todas as nossas tribulações.
5 Jaꞌayɨp øø nja̱ꞌjty ya̱ Macedonia, kaꞌap øøts ja pooꞌkxɨn nmøøtꞌaty, øy øøts ma̱gama̱ ja̱a̱ꞌy xmɨdsepwa̱ꞌa̱ñ jøts øøts ja tsøꞌøgɨ nyikmajada̱ꞌa̱kwa̱ꞌa̱ñ.
5 Porque, mesmo quando chegamos à Macedônia, a nossa carne não teve repouso algum; antes em tudo fomos atribulados: por fora combates, temores por dentro.
6 Yikjotjɨmbijtpy ja Dios ja yja̱a̱ꞌy, tøts øøts ja xyikjotjɨmbity ku ja Tiro tø yja̱ꞌa̱ty.
6 Mas Deus, que consola os abatidos, nos consolou com a vinda de Tito;
7 Kidi jaꞌayɨp øø nugo ndyimdyajotkujkꞌajtpy ku ja ya̱m tø yja̱ꞌa̱ty, jabɨ jaꞌaxɨ øø nayɨdeꞌen ndajotkujkꞌajtpy ku meets ja nekɨm mnɨmadya̱ꞌa̱kyɨyɨ mjantyaxonda̱jkɨp meets jaꞌ. Jadeꞌen øøts ja xamɨmadya̱ꞌa̱ky ku meets xjapa̱a̱twa̱ꞌa̱ñ xjaꞌejxwa̱ꞌa̱ñ jøts nayɨdeꞌen tnɨga̱jpxmɨ ku meets xajotmayꞌøøky. Jotkujk øts ɨdøꞌøn nnayja̱wɨyɨ ku meets xja̱ꞌmyech.
7 e não somente com a sua vinda, mas também pela consolação com que foi consolado a vosso respeito, enquanto nos referia as vossas saudações, o vosso pranto, o vosso zelo por mim, de modo que ainda mais me regozijei.
8 Øy ja nøky tø mjaꞌatsyikjotmaadyøkɨyɨdɨ midi meets øjts ndanɨguexy, kaꞌ øts ja ɨxya̱m sa̱ nꞌukja̱ꞌwɨñɨ. Njanchꞌayojɨyɨɨꞌñɨmts øts ɨdøꞌøn ja jawyeen, ku øts nꞌijxy ku øts nnɨja̱wɨ ku meets ja nøky yikxon ja jotmay tø mduktatøkɨyɨdɨ tøts ɨdøꞌøn ja jadeꞌen yꞌukja̱jtkøjy sa̱ nꞌukja̱tkaꞌam.
8 Porquanto, ainda que vos contristei com a minha carta, não me arrependo; embora antes me tivesse arrependido {pois vejo que aquela carta vos contristou, ainda que por pouco tempo},
9 Jotkujk øts ɨxya̱m nnayja̱wɨyɨ jøts kidi jaꞌajɨp øts ndajotkujkꞌajtpy ku meets ja jotmay møkꞌampy tø mꞌatspa̱a̱dyɨyɨ, jabɨ jaꞌaxɨ ø ndajotkujkꞌajtpy ku meets ja mdsɨna̱a̱ꞌyɨn tø xyiktɨgach sa̱m ɨdøꞌøn pya̱a̱tꞌatyɨ. Tøxɨ døꞌøn xmɨdanɨdɨ ja jotmayꞌøøgyɨ sa̱ ja Dios ttsøky sa̱ Dios tkupiky. Jøts ku øøts ja nøky jadeꞌen tø nguexy kidi kaꞌøy adøtspɨp øøts, kidi ayoꞌonɨp meets ja mdukpa̱a̱twa̱jnɨyɨp.
9 agora folgo, não porque fostes contristados, mas porque o fostes para o arrependimento; pois segundo Deus fostes contristados, para que por nós não sofrêsseis dano em coisa alguma.
10 Ja ayoꞌon midi tuda̱ꞌa̱ky yikupøjkp sa̱m ja Dios ttsøkyꞌaty, yiktɨgachp ja tsɨna̱a̱ꞌyɨn jaꞌ jøts jadeꞌen yikpa̱a̱ty ja yiknɨtsoꞌokꞌa̱jtɨn. Pøn tkajanchja̱ꞌwɨdɨp ja Dios wenk ja tja̱wɨdɨ ja ayoꞌon jøts ja yꞌanmɨja̱ꞌwɨn tyikudɨgøydɨ.
10 Porque a tristeza segundo Deus opera arrependimento para a salvação, o qual não traz pesar; mas a tristeza do mundo opera a morte.
11 Øy meets ja ngajpxy tø mꞌatsyikjotmaadyøkɨyɨdɨ, tuda̱ꞌa̱ky meets ja tø xkupiky sa̱m ja Dios ttsøkyꞌaty. ¡Ejxtɨts ɨnet ku ja mdsɨna̱a̱ꞌyɨn neꞌegɨ tø tyɨga̱tstɨ! Tø meets ja ngajpxy neꞌegɨ myikwɨnma̱a̱ꞌmbya̱a̱dyɨyɨ jøts jatyɨ tø xnɨga̱jpxtɨ ti døꞌøn tø xundɨ; tø mꞌatsyikjotma̱ꞌa̱dyɨdɨ, tøts nayɨdeꞌen xtsaachja̱wɨdɨ. Wɨnets meets jatyɨ xjadyimyɨga̱jpxwa̱ꞌa̱ñ jøts nayɨdeꞌen xɨɨdyunwa̱mɨdɨ pønɨ pøn ɨdøꞌøn tø mmɨdundɨgøyɨdɨ. Jaꞌ meets ɨdøꞌøn myiknɨgaxiꞌkpy ku meets tø mgatundɨgøy.
11 Pois vêde quanto cuidado não produziu em vós isto mesmo, o serdes contristados segundo Deus! sim, que defesa própria, que indignação, que temor, que saudades, que zelo, que vingança! Em tudo provastes estar inocentes nesse negócio.
12 Jaꞌagøjxp meets jadeꞌen tø nnɨjayɨ ku meets ejtp nja̱ꞌmyech jøts kidi jaꞌagøjxpɨp øts ja nøky tø nguexy ku øts jaꞌayɨ nga̱jpxwejwa̱ꞌa̱ñ pøn tø tyundɨgøy uk pøn tø yikmɨdundɨgøy. Pø jaꞌagøjxpxɨ mee nnɨjayɨ jøts ja Dios xuknɨja̱wɨdɨt ma̱ba̱a̱t ja mbaꞌayoꞌowɨn myajada̱ꞌa̱ktɨ ku øø xpaꞌayøy.
12 Portanto, ainda que vos escrevi, não foi por causa do que fez o mal, nem por causa do que o sofreu, mas para que fosse manifesto, diante de Deus, o vosso grande cuidado por nós.
13 Paty øøts jotkujk nnayja̱wɨyɨ.
13 Por isso temos sido consolados. E em nossa consolação nos alegramos ainda muito mais pela alegria de Tito, porque o seu espírito tem sido recreado por vós todos.
14 Kaꞌap ø nugo tø nwɨnda̱a̱yɨ ja Tito ku meets øy tø mja̱a̱ꞌyꞌaty sa̱mdam øts ja jawyeen ndamɨmadya̱a̱jky. Kaꞌap øts ja nꞌayuujk nugo tø xyiktsøꞌødyuñ, tɨy ja tø pyɨdsimy.
14 Porque, se em alguma coisa me gloriei de vós para com ele, não fiquei envergonhado; mas como vos dissemos tudo com verdade, assim também o louvor que de vós fizemos a Tito se achou verdadeiro.
15 Jabɨ mdsojkɨpxɨ meets ja neꞌegɨ ɨxya̱m jawaanɨ møj ku meets ja tukɨꞌɨyɨ tø xpadunguixy pønɨ ti jam mdaꞌanaꞌamɨyɨdɨp, jøts ku meets ja øy tuda̱ꞌa̱ky tø xwɨndsøꞌøgɨ.
15 E o seu entranhável afeto para convosco é mais abundante, lembrando-se da obediência de vós todos, e de como o recebestes com temor e tremor.
16 Kaꞌ xnɨja̱wɨdɨ ma̱ba̱a̱t øts nxonda̱a̱jkɨn yja̱ꞌa̱ty ku mee nnɨja̱wɨ ku adøm øy tsuj nnayja̱ꞌgyukɨyɨndɨ.
16 Regozijo-me porque em tudo tenho confiança em vós.

Ler em outra tradução

Comparar com outra