Mateus 18
MIGNT vs ARIB
1 Te suni kɨvɨ̱‑ún ni̱ cha̱koyo cha̱a káskuá'a‑ún nuu̱ Jesús. Te ni̱ kaka'a̱n‑de jíín‑yá: Ndé cha̱a kúñá'nu‑ga̱ ini̱ ñuu̱ nátu̱'un andɨ́vɨ́, áchí‑de.
1 Naquela hora chegaram-se a Jesus os discípulos e perguntaram: Quem é o maior no reino dos céus?
2 Te ni̱ kana Jesús xini̱ ɨ́ɨn su̱chí lúlí. Te ni̱ jani‑ya̱‑í ma̱'ñú‑de.
2 Jesus, chamando uma criança, colocou-a no meio deles,
3 Te ni̱ kachi̱‑ya̱: Ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ nú tú naxíó káva ini̱‑ro̱ te nduu‑ró nátu̱'un ɨɨn su̱chí lúlí, ma̱ kɨ́vɨ kutɨ‑ro iní ñuu̱ nátu̱'un andɨ́vɨ́.
3 e disse: Em verdade vos digo que se não vos converterdes e não vos fizerdes como crianças, de modo algum entrareis no reino dos céus.
4 Chi̱ nú ndé cha̱a sásúchí‑de máá‑de nátu̱'un su̱chí lúlí yá'a, cha̱a‑ún kúñá'nu‑ga̱ ini̱ ñuu̱ nátu̱'un andɨ́vɨ́.
4 Portanto, quem se tornar humilde como esta criança, esse é o maior no reino dos céus.
5 Te cha̱a ja̱ jíín sɨ́'vɨ́‑rí játá'ú‑de ɨɨn su̱chí lúlí nátu̱'un su̱chí yá'a, te ruu̱ játá'ú‑de.
5 E qualquer que receber em meu nome uma criança tal como esta, a mim me recebe.
6 Te nú ɨɨn su̱chí lúlí yá'a kándíja‑i ruu̱, te kɨ̱vɨ‑i kua̱chi sá'a ɨɨn cha̱a, te va'a̱‑ga̱ nú ní nú'ni̱ ɨɨn yo̱só ká'nu suku̱n cháa‑ún, te ke̱e‑de ki'i̱n‑de xuu̱ ndúcha mar núú.
6 Mas qualquer que fizer tropeçar um destes pequeninos que crêem em mim, melhor lhe fora que se lhe pendurasse ao pescoço uma pedra de moinho, e se submergisse na profundeza do mar.
7 Naka̱ ndá'ú ña̱yɨvɨ iní ñu̱yɨ́vɨ, chi̱ kájito nchaa̱‑de‑i kásá'a‑i kua̱chi, te jínu ñú'ún já kóo kɨvɨ̱‑ún. Ko naka̱ ndá'ú cha̱a ja̱ skɨ́vɨ‑de‑i ini̱ kua̱chi.
7 Ai do mundo, por causa dos tropeços! pois é inevitável que venham; mas ai do homem por quem o tropeço vier!
8 Núsáá te nú nda'a‑ro xí já'a̱‑ro̱ kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, xɨtɨ te skána‑ró ná kí'i̱n. Va'a̱‑ga̱ ja̱ kóo rengo‑ro̱ xí kóo tɨ́kú'lu‑ró kúchaku̱‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni, nasu̱ já kóo ndendúú nda'a‑ro xí ndéndúú ja'a̱‑ro̱ kí'i̱n‑ro̱ núu̱ ñú'u̱n nɨ́ɨ́ káni.
8 Se, pois, a tua mão ou o teu pé te fizer tropeçar, corta-o, lança-o de ti; melhor te é entrar na vida aleijado, ou coxo, do que, tendo duas mãos ou dois pés, ser lançado no fogo eterno.
9 Te nú nduchi‑ro kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, tava te skána‑ró ná kí'i̱n. Va'a̱‑ga̱ ja̱ kúchaku̱‑ro̱ jíín ɨ́ɨn‑ni nduchi‑ro, nasu̱ já kóo ndendúú nduchi‑ro kí'i̱n‑ro̱ núu̱ ñú'u̱n infierno.
9 E, se teu olho te fizer tropeçar, arranca-o, e lança-o de ti; melhor te é entrar na vida com um só olho, do que tendo dois olhos, ser lançado no inferno de fogo.
10 Koto‑ró máá‑ró jíná'an‑ró. Ma̱ sájá'a̱ ini̱‑ro̱ núu̱ ɨ́ɨn su̱chí lúlí yá'a. Chi̱ a ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já ndájá'a̱‑í ká'i̱o andɨ́vɨ́, nene̱ kájini̱‑ya̱ núu̱ máá Táa̱‑ri̱ ja̱ kánchaa̱‑ya̱ ondé andɨ́vɨ́.
10 Vede, não desprezeis a nenhum destes pequeninos; pois eu vos digo que os seus anjos nos céus sempre vêm a face de meu Pai, que está nos céus.
11 Chi̱ máá Sé'e cha̱a, ni̱ kii‑ya̱ já náma‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ já á ni̱ naa.
11 {Porque o Filho do homem veio salvar o que se havia perdido.}
12 Ndasa kájani ini̱‑ro̱. Nú ɨɨn cha̱a ñáva̱'a‑de ɨɨn ciento rɨɨ̱, te skuíta‑de ɨɨn‑tɨ̱. Á tú xndóo‑de kuu̱n xíko xia'u̱n kuu̱n‑gá‑tɨ̱, te ki'i̱n‑de onde̱ yuku kína̱ndúkú‑de kɨtɨ ní sa̱na‑ún.
12 Que vos parece? Se alguém tiver cem ovelhas, e uma delas se extraviar, não deixará as noventa e nove nos montes para ir buscar a que se extraviou?
13 Te nú ni̱ nani'i̱n‑dé‑tɨ̱, ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ kúsɨɨ̱‑gá ini̱‑de jíín kɨ́tɨ‑ún vásá jíín kúu̱n xíko xia'u̱n kuu̱n‑gá kɨtɨ tú ni̱ kása̱na‑ún.
13 E, se acontecer achá-la, em verdade vos digo que maior prazer tem por esta do que pelas noventa e nove que não se extraviaram.
14 Te súan máá Táa̱‑ro̱ I'a̱ kánchaa̱ onde̱ andɨ́vɨ́, tú játa'a̱n ini̱‑ya̱ já náa ní ɨɨn tá'an su̱chí lúlí yá'a.
14 Assim também não é da vontade de vosso Pai que está nos céus, que venha a perecer um só destes pequeninos.
15 Núsáá te nú ñani̱‑ro̱ ní sá'a‑de kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱, te kuá'án, te kastu̱'ún sá'í‑ro̱ núu̱‑dé na̱ún kua̱chi ni̱ sá'a‑de. Te nú ni̱ chu'un ini̱‑de tu̱'un ká'a̱n‑ro̱ jíín‑de, yúan‑na te a ni̱ ndumani̱‑dé jíín‑ró sá'a‑ró.
15 Ora, se teu irmão pecar, vai, e repreende-o entre ti e ele só; se te ouvir, terás ganho teu irmão;
16 Ko nú tú ní chú'un ini̱‑de tu̱'un ká'a̱n‑ro̱, te kuaka uu̱ xí uní‑ga̱ ña̱yɨvɨ kí'i̱n jíín‑ró, náva̱'a jíín tú'un ká'a̱n uu̱ xí uní testigo te kundaa̱ ta̱ká tu̱'un.
16 mas se não te ouvir, leva ainda contigo um ou dois, para que pela boca de duas ou três testemunhas toda palavra seja confirmada.
17 Te nú tú ní chú'un ini̱‑de tu̱'un ká'a̱n cha̱a‑ún, te kastu̱'ún‑ró núu̱ tɨ́ku'ni̱ kándíja. Te nú suni tú ní chú'un ini̱‑de tu̱'un ká'a̱n tɨku'ni̱‑ún, te sía̱‑ro̱‑dé ná kúu‑de nátu̱'un ɨɨn cha̱a sɨ́ɨn nación xí ɨ́ɨn cha̱a xíní.
17 Se recusar ouvi-los, dize-o à igreja; e, se também recusar ouvir a igreja, considera-o como gentio e publicano.
18 Ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ta̱ká ja̱ kú'ni̱‑ro̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yá'a, kunu'ni̱ ini̱ andɨ́vɨ́. Te ta̱ká ja̱ ndájí‑ró iní ñu̱yɨ́vɨ yá'a, ndaji iní andɨ́vɨ́.
18 Em verdade vos digo: Tudo quanto ligardes na terra será ligado no céu; e tudo quanto desligardes na terra será desligado no céu.
19 Ɨnga̱ tu̱'un ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ nú uu̱ tá'a̱n‑ro̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yá'a, koo conforme‑ro̱ sɨkɨ́ ɨ́ɨn tu̱'un ja̱ kájika̱n ta'u̱‑ro̱, te máá Táa̱‑ri̱ onde̱ andɨ́vɨ́ skíkuu‑ya̱ tú'un‑ún jíín‑ró.
19 Ainda vos digo mais: Se dois de vós na terra concordarem acerca de qualquer coisa que pedirem, isso lhes será feito por meu Pai, que está nos céus.
20 Chi̱ nú ni̱ ka̱nataka̱ uu̱ xí uní ña̱yɨvɨ káchiñú'ún‑i ruu̱ jíín sɨ́'vɨ́‑rí, te yúan kánchaa̱‑ri̱ ma̱'ñú‑i, áchí‑ya̱.
20 Pois onde se acham dois ou três reunidos em meu nome, aí estou eu no meio deles.
21 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ Pedro nuu̱‑yá. Te ni̱ ka'a̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, na̱saa jínu sá'a‑ná tu̱ká'nu ini̱ nuu̱ ñaní‑ná ja̱ sá'a‑de kua̱chi nuu̱‑ná. Onde̱ usia̱ jínu náún, áchí‑de.
21 Então Pedro, aproximando-se dele, lhe perguntou: Senhor, até quantas vezes pecará meu irmão contra mim, e eu hei de perdoar? Até sete?
22 Te ni̱ kachi̱ Jesús: Tú ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já ondé usia̱ jínu, chi̱ onde̱ kuu̱n ciento kuu̱n xíko uxi̱ jínu.
22 Respondeu-lhe Jesus: Não te digo que até sete; mas até setenta vezes sete.
23 Ja̱ yúán máá ñúu̱ nátu̱'un andɨ́vɨ́ kúu nátu̱'un ɨɨn cha̱a kúu rey, ja̱ ní kuni̱‑de sándaa̱‑de cuenta jíín mozo‑de.
23 Por isso o reino dos céus é comparado a um rei que quis tomar contas a seus servos;
24 Te ni̱ kejá'á‑de násá'a‑de cuenta. Te yúan ni̱ jaa̱ ɨɨn cha̱a taú ɨɨn millón peso nuu̱‑dé.
24 e, tendo começado a tomá-las, foi-lhe apresentado um que lhe devia dez mil talentos;
25 Te tú ní kúu chunáa cháa yúan. Te ni̱ tá'ú tíñu jito'o̱‑de ja̱ ná kúya̱'u‑de jíín sé'e‑de jíín ñásɨ́'ɨ́‑de jíín táká ndatíñu ñáva̱'a‑de te nakunáa xú'ún taú‑de.
25 mas não tendo ele com que pagar, ordenou seu senhor que fossem vendidos, ele, sua mulher, seus filhos, e tudo o que tinha, e que se pagasse a dívida.
26 Yúan‑na te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́ mozo‑ún. Te ni̱ ka'a̱n nda̱'ú‑de jíín rey‑ún: Táta̱, kundatu‑ní, te vásá ná chúnáa ndɨ́'ɨ‑ná xu̱'ún‑ní, áchí‑de.
26 Então aquele servo, prostrando-se, o reverenciava, dizendo: Senhor, tem paciência comigo, que tudo te pagarei.
27 Te máá jíto'o̱‑ún, ni̱ kundá'ú ini̱‑de mozo‑de. Te ni̱ sía̱‑de kua'a̱n. Te ni̱ sá'a‑de tu̱ká'nu ini̱ ja̱ taú mozo‑de‑ún.
27 O senhor daquele servo, pois, movido de compaixão, soltou-o, e perdoou-lhe a dívida.
28 Ko mozo‑ún nuu̱ ní kenda‑de kua'a̱n‑de, te ni̱ ketá'an‑de jíín ɨ́ɨn tá'an mozo‑de ja̱ taú uxi̱ peso nuu̱‑dé. Te ni̱ katɨɨn cha̱a‑ún. Te ni̱ kɨtɨ‑dé suku̱n cháa‑ún. Te ni̱ ka'a̱n‑de: Chunáa ndɨ́'ɨ ja̱ taú‑ro̱ núu̱‑rí, áchí‑de.
28 Saindo, porém, aquele servo, encontrou um dos seus conservos, que lhe devia cem denários; e, segurando-o, o sufocava, dizendo: Paga o que me deves.
29 Yúan‑na te tá'an mozo‑de‑ún, ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́ núu̱‑dé. Te ni̱ ka'a̱n nda̱'ú jíín‑de: Kundatu te vásá ná chúnáa ndɨ́'ɨ‑ri̱ xu̱'ún‑ró, áchí mozo‑ún.
29 Então o seu companheiro, caindo-lhe aos pés, rogava-lhe, dizendo: Tem paciência comigo, que te pagarei.
30 Ko máá‑de, tú ní kuní‑de, chi ni̱ chindee‑de cha̱a‑ún veka̱a onde̱ kɨvɨ̱ ní naku̱náa já taú cháa‑ún nuu̱‑dé.
30 Ele, porém, não quis; antes foi encerrá-lo na prisão, até que pagasse a dívida.
31 Te ni̱ kajini̱ tá'an mozo‑de‑ún ja̱ ní ta'a̱n‑de. Te ni̱ ka̱kuxíí xáa̱n iní‑de. Te ni̱ cha̱koyo‑de. Te ni̱ ka̱nakani ndɨ'ɨ‑de tu̱'un nuu̱ jíto'o̱‑de ja̱ ní ta'a̱n cha̱a‑ún.
31 Vendo, pois, os seus conservos o que acontecera, contristaram-se grandemente, e foram revelar tudo isso ao seu senhor.
32 Yúan‑na te jito'o̱‑ún, ni̱ kana‑de xini̱ mozo ñáá‑ún ni̱ jaa̱. Te ni̱ ka'a̱n‑de: Mozo ndɨva̱'a kúu‑ró, chi ta̱ká ja̱ taú‑ro̱‑ún ni̱ sá'a‑ri̱ tu̱ká'nu ini̱ nuu̱‑ro̱, chi ni̱ ka'a̱n nda̱'ú‑ro̱ jíín‑rí.
32 Então o seu senhor, chamando-o á sua presença, disse-lhe: Servo malvado, perdoei-te toda aquela dívida, porque me suplicaste;
33 Te nátu̱'un ni̱ kundá'ú ini̱‑ri̱ róó, suni súan ní kúndá'ú ini̱‑ro̱ tá'an mozo‑ro̱ núú, áchí‑de.
33 não devias tu também ter compaixão do teu companheiro, assim como eu tive compaixão de ti?
34 Yúan‑na te ni̱ kiti̱ ini̱ jito'o̱‑ún nuu̱‑dé. Te ni̱ chi'i‑de cha̱a nda'a justicia, onde̱ ni̱ nachunáa‑dé ta̱ká ja̱ taú‑de.
34 E, indignado, o seu senhor o entregou aos verdugos, até que pagasse tudo o que lhe devia.
35 Suni súan sá'a máá Táa̱‑ri̱ andɨ́vɨ́ jíín‑ró te nú tú sá'a‑ró túká'nu ini̱‑ro̱ núu̱ táká ñani̱‑ro̱, onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱ nú na̱ún kua̱chi sá'a‑de jíín‑ró, áchí‑ya̱ jíín‑de.
35 Assim vos fará meu Pai celestial, se de coração não perdoardes, cada um a seu irmão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?