Atos 10

MCP vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ŋgwɔ́l múúd nyə á bə Sezarê nə jínə́ nə́ Kɔrʉnɛ̂y. Nyə á bə lúlúú ózɨmbɨ təd, kínda ózɨmbɨ ánʉ́nɨ́ dɨ́, kínda bwə́ á dʉ jɔ̂w nə́ «kínda Italî» yí.
1 Na cidade de Cesareia havia um homem chamado Cornélio, que era comandante de um batalhão romano chamado “Batalhão Italiano”.
2 Muud wɔɔŋgʉ̂ nyə á kənd lâm wə́ Zɛmbî, bə́nɔ́ŋ njɔ́w yé wɛ̂sh dʉ bul gwɔ̧́ɔ̧ Zɛmbî. Ntɔ́, nyə á dʉ bul sá buud wâ kúl *Oyúdɛn mikwííndyá, a dʉ jəgʉla nə Zɛmbî ja jɛ̂sh.
2 Ele era um homem religioso; ele e todas as pessoas da sua casa adoravam a Deus. Cornélio ajudava muito os judeus pobres e orava sempre a Deus.
3 Dúl jwɔ̂w, ŋgɛɛ mə́wəla məlɔ́ɔl mâ mpwó-kugʉ́, nyə a dʉ́g *ntamə́ á mísh nə́ bagə́, a dʉ́g *éŋgəles mə́ Zɛmbî mə́ zə nyíi nyə njɔ́w, zə jɔ̂w nyə nə́: «Kɔrʉnɛ̂y».
3 Um dia, ali pelas três horas da tarde , Cornélio teve uma visão. Ele viu claramente um anjo de Deus, que chegou perto dele e disse: — Cornélio!
4 Kɔrʉnɛ̂y mú dʉ́g nyə nə́ figə́-figə́ nə́ ndɛɛ́ nda ífwaas í á bii nyə nə́, a mú cɨ nə́: «Nə́ jɨ́ e, Cwámba?» Eŋgəles nə nɛ́ nə́: «Məjəgʉla mwô nə mikwííndyá wó ŋgə́ kwíínd buud myá mí mə́ wɔ́ɔ́s wə́ Zɛmbî, Zɛmbî nyə awúsáyɛ́ myo.
4 Ele ficou olhando para o anjo e, com muito medo, perguntou: — O que é, senhor? O anjo respondeu: — Deus aceitou as suas orações e a ajuda que você tem dado aos pobres e ele não esqueceu você.
5 Ntɔ́, kəndʉ́g búúd Zhwópe ja gaád, bwə́ kə́g jɔ̂w ŋgwɔ́l múúd jɨ́ nûŋ nə́ Shímun bwə́ dʉ jɔ̂w nə dúl jínə́ nə́ Pyɛ̂r yɛ́,
5 Agora mande alguns homens até a cidade de Jope para buscarem o homem chamado Simão Pedro.
6 a njul wə́ ŋgwɔ́l múúd mə́ dʉ sá ísɛ́y í íkúúdú í cúdú yɛ́, bwə́ dʉ nə́mə́ jɔ̂w muud wɔɔŋg nə́ Shímun. Njɔ́w yé wúsə ncindye mâŋ.»
6 Ele está hospedado na casa de outro Simão, um curtidor de couros que mora na beira do mar.
7 Ja éŋgəles nyə á zə lésha nə nyə nɨ nyə á kyey yí, Kɔrʉnɛ̂y nyə á jɔ̂w olwaábʉlə óbá, nə ŋgwɔ́l zɨmbɨ á bɔɔŋg bwə́ á bul sɛ̂y nə nyə wá, a njúl nə́ nyə a mə́ wá lâm wə́ Zɛmbî.
7 Quando o anjo foi embora, Cornélio imediatamente chamou dois empregados e um soldado que estava a seu serviço e que era um homem religioso.
8 A mú shîn bwiiŋg bwo sâ jɛ̂sh nə ndɛɛ́ a mú kənd bwo Zhwópe.
8 Cornélio contou a eles tudo o que havia acontecido e mandou que fossem a Jope.
9 Mán mələ̂m, buud ɔ́nɨ bwə́ ŋkág bwə́ mú kúnə́-kúnə nə Zhwópe, Pyɛ̂r mú bád kwáminʉ́ nə́ a kə́ sá mə́jəgʉla. Í á bə ŋgɛɛ tɔ́lɔ́g dɨ̂.
9 No dia seguinte, ao meio-dia, Pedro subiu ao terraço para orar. Enquanto isso, os homens vinham pelo caminho, já perto de Jope.
10 A mú gwág zha nə yéésh nə́ á də. Í á bə bwə́ ŋgə́ ná jáámb idʉ̂w, seegya a músə nda *shíshim yé mə́ wú nyə́dɨ́ nyúúlʉ́d.
10 Pedro ficou com fome e quis comer alguma coisa. Enquanto o almoço estava sendo feito, ele teve uma visão.
11 A mú dʉ́g joŋ í mə́ bâŋ, gúl sâ nda *sanda í kə́l mə́lwə̂ mə́nɔ̧̂ dɨ̂, í ŋgə́ shulə wú joŋ dɨ̂ ŋgə zə shí.
11 Viu o céu aberto e uma coisa parecida com um grande lençol amarrado pelas quatro pontas, que descia até o chão.
12 Sá jɔɔŋg í á bə nə mímbií mí ócúdú myɛ̂sh: nə bɔɔŋg wâ məkuú mə́nɔ̧̂, nə bɔɔŋg bwə́ dʉ julə mímwɔ̧ shí wá, nə inunú yâ gwɔ̂w cínɔŋg cwû.Pyɛ̂r ŋgə dʉ́g ntamə́ á mísh nə bagə́|src="cn01945B.tif" size="span" copy="David C. Cook" ref="10.12"
12 Dentro daquilo havia todos os tipos de animais de quatro patas, de animais que se arrastam pelo chão e de aves.
13 A mú gwág kə́l í ŋgə́ cɨ nə nyə nə́: «Pyɛ̂r, tɔ́wʉ́g wo gwúg isâ ínɨ́ wo də́g!»
13 Então Pedro ouviu uma voz, que dizia:
14 Pyɛ̂r mú bɛ̧sa nə́: «Mbɔ̂, Cwámba. Nəcé mə abwɛ́lɛ́ də sâ jɨ́ nə nyɛɛ́ mísh mə́ Zɛmbî dɨ́ yí, ŋkí sâ íci.»
14 Pedro respondeu: — De jeito nenhum, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a
15 Kə́l í mú nyiŋgə́ kwo lás cɨ nə nyə nə́: «Sâ Zɛmbî mə́ fúb yí, wɛɛ kú bɛɛg nyiŋgə́ cɨ nə́ jísə sâ abʉ́bɔ̂w.»
15 A voz falou de novo com ele:
16 Í á sá ntʉ́nɨ ija ilɔ́ɔl, sâ jɔɔŋg í mú ŋkâŋ kə gwɔ̂w.
16 Isso aconteceu três vezes. Em seguida a coisa que parecia um lençol foi levada de volta para o céu.
17 Pyɛ̂r fʉg mə́ jímb lúúd nə sâ nyə ámə dʉ́g nɨ nda í kə́ nə́, ndug buud Kɔrʉnɛ̂y nyə ámə lwâm wá, bwə́ mə́ sɔ̧́ njɔ́w mə́ Shímun nə́ sɔ̧̂ sɔ̧̂, bwo mə́ kwey, bwə́ təl mpumbɛ́d.
17 Pedro começou a perguntar a si mesmo o que aquela visão queria dizer. E naquele momento os homens que Cornélio havia mandado já tinham se informado sobre onde ficava a casa de Simão e estavam na porta.
18 Bwə́ mú jɔ̂w búúd ɔ njɔ́w, jî bwo Shímun bwə́ dʉ jɔ̂w nə́ dúl jínə́ nə́ Pyɛ̂r yɛ́ ŋkí cínɔŋg wə́ á dʉ ji yɛ́.
18 Eles chamaram alguém da casa e perguntaram: — Por acaso um homem chamado Simão Pedro está hospedado aqui?
19 Pyɛ̂r ŋgə́ ná ca tə́dʉga nda sâ nyə ámə dʉ́g yí í kə́ nə́, Ŋkɛ̧́ŋkɛ̧̂ Shíshim mú cɨ nə nyə nə́: «Dʉgɨ́, buud olɔ́ɔl bwə́ ŋgə sɔ̧́ wo.
19 Pedro ainda estava pensando na visão, quando o Espírito Santo disse: — Escute! Estão aí três homens procurando você.
20 Tɔ́wʉ́g wo shúləg, bɨnɔ́ŋ bɨ kə́g. Wo kú zhízhigə nəcé mə wə́ mə ámə ntɨ́ bwo.»
20 Agora apronte-se, desça e vá com eles. Vá tranquilo porque fui eu que mandei que eles viessem aqui.
21 Pyɛ̂r músə shulə kə bwəma nə buud bɔɔŋg, nyə nə bwo nə́: «Mə wə́ ɛ́ga, mə muud bɨ́ ŋgə́ sɔ̧́ yɛ́. Jɨ́ bɨ́ ámə zə sá yí?»
21 Então Pedro desceu e disse aos homens: — Eu sou a pessoa que vocês estão procurando. Por que vieram aqui?
22 Bwə́ nə nɛ́ nə́: «Kɔrʉnɛ̂y wə́ nyə ámə ntɨ sə́, Kɔrʉnɛ̂y á lúlúú ózɨmbɨ təd, a jɨ tʉ́təlí muud, a gwɔ̧́ɔ̧́ Zɛmbî, lwoŋ buud *Oyúdɛn jɛ̂sh í ŋgə jaaw lâŋ yé ŋkí nywa. Ŋgwɔ́l Eŋgəles mə́ Zɛmbî nyə á zə cɨ nə nyə nə́ a jɔ́wʉ́g wo, wo kə́g nyə́dɨ́ njɔ́w, a kə́g gwágʉlə sâ wó é bwiiŋg nyə yí.»
22 Eles responderam: — Nós fomos mandados pelo comandante Cornélio. Ele é um homem bom,
23 Pyɛ̂r mú nyíŋgal bwo njɔ́w, bə́nɔ́ŋ bwə́ mú jâ. Mán mələ̂m, a mú wɔɔl, bə́nɔ́ŋ bwə́ mú kə. Bɔ́ɔ́l ómínyɔŋʉ̂ wâ Zhwópe bwə́ mú kə lʉ́gal nyə.
23 Então Pedro convidou os homens para entrarem, e os hospedou ali naquela noite. No dia seguinte Pedro se aprontou e foi com eles, e alguns irmãos que moravam em Jope também foram.
24 Jwɔ̂w í á kwo bɛ̧ yí, bwə́ mú kumə Sezarê. Kɔrʉnɛ̂y nyə á ŋgə bwánd bwo, a mə́ shîn sɛɛŋg mímbyɛ̂l myɛ́ nə bɛ́ óshwə́ ɔ́ abúgʉ́lág.
24 No outro dia chegaram à cidade de Cesareia. Cornélio e os parentes e amigos mais íntimos que ele tinha convidado já estavam esperando Pedro.
25 Ja Pyɛ̂r nyə á bə nə a zə́ nyíi njɔ́w yí, Kɔrʉnɛ̂y nyə á lɛɛlʉ́ kə səl nyə́mɛ́fwó shí, kúdɔw Pyɛ̂r shí məkuú nyə yə gúmə́.
25 Quando Pedro ia entrando, Cornélio veio ao seu encontro, ajoelhou-se e curvou a cabeça diante dele.
26 Pyɛ̂r mú bʉ̂n nyə, nyə nə nɛ́ nə́: «Bʉ́nʉ́g, mə jɨ nə́mə́ múúd nda wo.»
26 Mas Pedro fez com que ele se levantasse e disse: — Fique de pé, pois eu sou apenas um homem como você.
27 Bá bwə́ mú ŋgə lésha nə́ ndɛɛ́ kə nyíi njɔ́w. A mú kə kwey nə́ zhwog buud bwə́ ámə sɛɛŋgya.
27 Enquanto conversava com Cornélio, Pedro entrou na casa e encontrou muita gente reunida ali.
28 Pyɛ̂r mú cɨ nə bwo nə́: «Bɨ mə mpú nə́ mwâ Yúdɛn jɨ ci kú sɛɛŋgya nə mwân ilwoŋ, kú nə́mə́ shísh nyə kúnə́-kúnə. Njɨ, Zɛmbî mə́ lwágʉlə mə nə́ mə ajə́láyɛ́ nə dʉ́g ŋgwɔ́l múúd nda sâ jɨ́ nə nyɛɛ́ mísh mə́ Zɛmbî dɨ́ yí, ŋkí sâ íci.
28 Então disse a todos: — Vocês sabem muito bem que a religião dos judeus não permite que eles façam amizade com não judeus ou entrem nas casas deles. Mas Deus me mostrou que eu não devo chamar ninguém de impuro ou de sujo.
29 Gwə́ wə́ í ámə sá nə́, njɨ mə́ ámə gwág njúwúlú yí, mə ámə zə kú nə oŋkwafad. Nə́ ndɛɛ́, mə ŋgə ka cɛɛl mpu sâ bɨ́ ámə jɔ̂w mə nə ndɨ̂ yí.»
29 Por isso, quando vocês me chamaram, eu vim de boa vontade. Agora quero saber por que foi que vocês mandaram me chamar.
30 Kɔrʉnɛ̂y mú bɛ̧sa nə́: «Í mə́ sá mwɔ̂w mə́nɔ̧̂ múús, mə á ŋgə sá məjəgʉla ŋgɛɛ mə́wəla məlɔ́ɔl mâ mpwó-kugʉ́ mə́dɨ́ njɔ́w, mə mú dʉ́g njɨ ŋgwɔ́l muud tə́l mə mpwóómbʉ́d nə mikáándə́ mí áŋkʉŋkənʉwâ,
30 Cornélio respondeu: — Três dias atrás, às três horas da tarde, eu estava orando aqui em casa. De repente, um homem vestido com roupas brancas apareceu na minha frente
31 a ŋgə́ cɨ nə mə nə́: “Kɔrʉnɛ̂y, Zɛmbî mə́ magʉlə mə́jəgʉla mwô, nyə awúsáyɛ́ míkwííndyá wó ŋgə́ kwíínd buud nə ndɨ̂ myá.
31 e disse: “Cornélio, Deus ouviu as suas orações e lembrou do que você tem feito para ajudar os pobres.
32 Kəndʉ́g búúd Zhwópe bwə́ kə́g jɔ̂w wo Shímun jɨ́ nə dúl jínə́ nə́ Pyɛ̂r yɛ́. A njul njɔ́w mə́ Shímun mə dʉ sá ísɛ́y í íkúúdú í cúdú yɛ́, ncindye mâŋ.”
32 Mande alguém até Jope a fim de buscar Simão, que também é chamado de Pedro. Ele está hospedado na casa de Simão, o curtidor, que mora na beira do mar.”
33 Ntɔ́ nə́mə́ mə́ á ka lɛɛlʉ́ kənd buud kə jɔ̂w wo yɛ́. Wo mə́ mpu sá nə zə́lə. Nə́ ndɛɛ́, sə́ bɛ̂sh sə́ təl mísh mə́ Zɛmbî dɨ́ ja gaád nə́ sə́ mə́ gwágʉ́lə́ sâ jɛ̂sh Zɛmbî nyə ámə lwâm wo nə́ wo jááwʉg sə́ yí.»
33 Então eu mandei chamar você logo, e você fez muito bem em vir. Agora estamos todos reunidos aqui na presença de Deus, prontos para ouvir o que o Senhor mandou você dizer.
34 Pyɛ̂r mú ka zə lás, nyə nə́: «Bʉ́bə́lɛ́, mə mə́ mpu nə́ Zɛmbî nyə a dɛ́ dʉ́g búúd məmpwoombʉ́.
34 Então Pedro começou a falar. Ele disse: — Agora eu sei que, de fato, Deus trata a todos de modo igual,
35 Jísə njɨ nə́ muud yɛ̂sh mə gwɔ̧́ɔ̧́ Zɛmbî a sá tʉ́təlí yɛ́, tɔɔ a jɨ jáyɛ́ lwoŋ búúd dɨ́, Zɛmbî mə gwág nyə nywa tɛɛm bə nə a jɨ jáyɛ́ kúl búúd dɨ́, tɔɔ jáyɛ́ dɨ́.
35 pois ele aceita todos os que o temem e fazem o que é direito, seja qual for a sua raça.
36 Nyə á kənd bag ɔ *Izʉrəyɛ̂l məkə́l. A bwiiŋg bwo Jɔ̧jɔ̧ Kɛ́ɛ́l nə́ buud bwə́ mú nə ŋkul jee cʉgə nə Zɛmbî nə́ shɛɛ nəcé Yésus-Krîst, nyə wə́ jɨ́ Cwámba á buud bɛ̂sh.
36 Vocês conhecem a mensagem que Deus mandou ao povo de Israel, anunciando a boa notícia de paz por meio de Jesus Cristo, que é o Senhor de todos.
37 Bɨ mə mpú məma sâ í á ŋgə sɨ̂y tɛ́ɛ́d Galilê kə wɔ́ɔ́s Yudéa mpʉ́sə nduwán Yuánɛs nyə á ŋgə cúndə yí.
37 Vocês sabem o que aconteceu em toda a terra de Israel, começando na Galileia, depois que João pregou a sua mensagem a respeito do batismo.
38 Bɨ mə mpú nə́ Zɛmbî nyə a gwáágʉlə Yésus á Nazarɛ̂t Shíshim, yə́ nyə məma ŋkûl. Yésus wɔɔŋgʉ̂ nyə á ka ŋgə kə íkʉl ikʉl, ŋgə sâ buud mənywa, ŋgə lwag bɔɔŋg bɛ̂sh Njwû məjamb nyə á ŋgə lwágʉlə cúŋ wá, nəcé Zɛmbî nyə á bə nyə́dɨ́.
38 Sabem também como Deus derramou o Espírito Santo sobre Jesus de Nazaré e lhe deu poder. Jesus andou por toda parte fazendo o bem e curando todos os que eram dominados pelo Diabo, porque Deus estava com ele.
39 Sə́ bâŋ sə́ á shí dʉ́g sâ jɛ̂sh nyə á sá shí *Oyúdɛn nə Yurʉ́səlɛm yí, nyə muud bwə́ á bwambʉlə kwolós dɨ́ bwə́ gwú yɛ́.
39 Nós somos testemunhas de tudo o que ele fez na terra de Israel, inclusive em Jerusalém. E depois o mataram, pregando-o numa cruz.
40 Zɛmbî nyə a gwûmʉshi nyə jwɔ̂w álɛ́ɛl, a sá nə́ a lwóyág nyúul.
40 Pedro continuou: — Porém Deus ressuscitou Jesus no terceiro dia e também fez com que ele aparecesse a nós.
41 Njɨ, nyə a shígɛ́ lwóya nyúúl kúl búúd jɛ̂sh dɨ̂, í á bə njɨ sə́ owúshinɛd Zɛmbî nyə á bwey fɛ́ɛ́sh wá. Mpʉ́sə gwûmʉ́lə nyə á gwûm yí, sə́nɔ́ŋ sə́ á də, sə́ ŋgul.
41 Ele não foi visto por todo o povo, mas somente por nós, que somos as testemunhas que Deus já havia escolhido. Nós comemos e bebemos com ele depois que Deus o ressuscitou.
42 Nyə a lwâm sə́ nə́ sə́ cúndə́g kɛ́ɛl, sə́ bwaagʉlə nə́ nyə wə́ Zɛmbî nyə a tə̂l nə́ a bâg sámb míkuwó nə mimbimbə milə́sʉ́ yɛ́.
42 Jesus nos mandou anunciar o evangelho ao povo e testemunhar que ele foi posto por Deus como Juiz dos vivos e dos mortos.
43 *Buud ɔ mícúndə́ bɛ̂sh bwə́ ŋgə bwiiŋg lâŋ yé nə́ muud yɛ̂sh mə *búgʉ́lá nyə yɛ́ a bə nə ijuugá í *mísə́m nəcé jínə́ dɛ́.»
43 Todos os profetas falaram a respeito de Jesus, dizendo que os que creem nele recebem, por meio dele, o perdão dos pecados.
44 Pyɛ̂r ŋgə́ ná lás ntʉ́nɨ, Ŋkɛ̧́ŋkɛ̧̂ Shíshim mú shulə wə́ buud bɛ̂sh bwə́ á ŋgə gwágʉlə lə́sʉ́ yé wá.
44 Quando Pedro ainda estava falando, o Espírito Santo desceu sobre todos os que estavam ouvindo a mensagem.
45 Obúgʉla bwə́ á bə misɨ́yá mí ábɨwáág wá, bɔɔŋg bɛ̂sh bə́nɔ̂ŋ Pyɛ̂r bwə́ á bə gwooŋg wá, bwə́ mú káam mbií á nə́ fʉg dʉ jímb lúúd. Bwə́ á jág bul káam nə́ Zɛmbî mə́ bə́lɛ yə búúd bwə́ cúgɛ́ Oyúdɛn wá Ŋkɛ̧́ŋkɛ̧̂ Shíshim.
45 Os judeus seguidores de Jesus que tinham vindo de Jope com Pedro ficaram admirados por Deus ter derramado o dom do Espírito Santo sobre os não judeus.
46 Nəcé bwə́ á gwág buud bɔɔŋg bwə́ ŋgə́ lás mə́kə́lʉ́d, bwə́ ŋgə́ ságʉsə Zɛmbî. Ntɔ́ wə́ Pyɛ̂r nyə á ka cɨ nə́:
46 Pois eles ouviam os não judeus falarem em línguas estranhas e louvarem a grandeza de Deus. Então Pedro disse:
47 «Ye sə́ nyíŋgəg ban nə buud ɔ́ga nə́ bwə́ kú duwan, í njúl nə́ bwə́ mə́ lə́g nə́mə́ Ŋkɛ̧́ŋkɛ̧̂ Shíshim nda sə́?»
47 — Estas pessoas receberam o Espírito Santo como nós também recebemos. Será que alguém vai proibir que sejam batizadas com água?
48 A mú lwâm nə́ bwə́ dúwanʉgɨ́ jínə́ mə́ Yésus-Krîst dɨ̂. Bwə́ mú cɨ nə nyə nə́ bə́nɔ́ŋ bwə́ kwóg ná já baalɛ́ mwɔ̂w.
48 Então mandou que aquelas pessoas fossem batizadas em nome de Jesus Cristo. E elas pediram a Pedro que ficasse ali alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra