Mateus 2

MCA vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 In hats neki'fik'i pa'aj ha' Jesús ha' witset'ii Belén, hikha' witset yatsat'axij ha' sehe' Judea, hik pakha'aj mexe tenek'enhei pa' Herodes. Qa namets pa'aj ha' witset Jerusalén pe' jukhew ta'ƚii pa' neƚu'uju'ƚ. Pekhewe'en nikfe'lets qa yejeƚijupkiiha iye ne' footekii,
1 Mariaí Jisasomɨ Judia pɨropenɨsɨ́yo aŋɨ́ yoɨ́ Betɨrexemɨ dánɨ nɨxɨrɨmáná eŋáná Judayɨ́ ámɨná wo mɨxɨ́ ináyɨ́ Xerotoyɨ rɨnɨŋo Jerusaremɨyo nɨŋwearɨ xegɨ́ Judayo meŋweaŋáná re eŋɨnigɨnɨ. Ámá siŋɨ́ nánɨ eŋwɨpearɨgɨ́á wa sogwɨ́ ɨ́wiaparɨŋɨ́mɨ dánɨ nɨbɨro Jerusaremɨ nɨrémoro
2 qa inaqfaakaniikii pa'aj: —¿Pa'n i'ni' pa' ƚatata ene' judío pa' hane'ej nekfik'i? Qe hi'weni'ƚii ke' ƚoqo footeki' in nekpha'm na' neƚu'uju'ƚ qa heneki'ƚii qu' nek'iyini'ƚii pakha'an.—
2 yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Judayɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ imónɨnɨ́a nánɨ niaíwɨ́ sɨŋɨ́ xɨrɨŋo gerɨnɨ? Sogwɨ́ ɨ́wiaparɨŋɨ́mɨnɨ nɨŋwearɨ́ná omɨ xɨráná siŋɨ́ o nánɨ ŋweáagɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrane nánɨ omɨ yayɨ́ oumeanɨrane barɨŋwɨnɨ.” urémeáagɨ́a
3 Pa' wittata Herodes in yepi'ye' ek'i aka'an ma' qa qi in yitawje'meten pa'aj qa week iye pe' tetseti'yi' ha' Jerusalén.
3 mɨxɨ́ ináyɨ́ Xeroto “Niaíwo mɨxɨ́ ináyɨ́ nimónɨrɨ nɨmúronɨrɨ́enɨŋoɨ?” nɨyaiwirɨ dɨŋɨ́ rɨ́á nuxerɨ Jerusaremɨ ŋweáyɨ́ nɨ́nɨ enɨ dɨŋɨ́ rɨ́á nuxéa úagɨ
4 Ma' qa iyinii qa no'thet wetju'ƚ pe' week tenek'enhe'yij pe' pa'il qa pe' i'nq'ijatshenij iye ke' Moisés ƚe'lijei, qa nifaakanij pa'aj pa'n neki'fik'i hatse' pa' Cristo.
4 o apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowamɨ tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwamɨ tɨ́nɨ awí neaárɨmáná yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Kiraisoyɨ rɨnɨŋo, yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ negɨ́ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo rɨ́wamɨŋɨ́ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ ge xɨrɨpɨ́rɨ́a nánɨ rɨnɨnɨ?” urɨ́agɨ
5 Pekhewe'en qa yit'ijju' pa'aj: —Na' Belenii na' sehe' ƚii Judea qe hik aka' yika'ajji' pa'aj pa' ewi'ƚ profeta in yit'ij:
5 awa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Negɨ́ Judia pɨropenɨsɨ́yo re aŋɨ́ yoɨ́ Betɨrexemɨyo xɨrɨpaxɨ́ imónɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Wɨ́á rókiamoagɨ́á wo áwaŋɨ́ nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaárɨŋɨ́rɨnɨ,
6 “Akha' witset Belén, yatsat'axij na' sehe' Judá, nite' t'an epji' qu' nite' eqiye' pe' week witsetits na' sehe' Judá, qe akha' qu' nat'atsji'ƚ e'pha'm hatse' pa' ewi'ƚ qi qu' netnek'enhei qa' nejeƚets na' yitset Israel.”—(Mi 5:2)
6 ‘Judayɨ́ aŋɨ́yo aŋɨ́ yoɨ́ Betɨrexemɨ ŋweáyɨ́né aŋɨ́ nɨyonɨ nánɨ ámá obaxɨ́yɨ́né meŋagɨ aiwɨ segɨ́ ámá wo mɨxɨ́ ináyɨ́ nimónɨrɨ gɨ́ Judayɨ́ nɨyonɨ meŋweanɨ́á eŋagɨ nánɨ segɨ́ aŋɨ́ apɨ aŋɨ́ xwé tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́árɨnɨ.’ nɨrɨrɨ eaárɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
7 Pa' Herodes qa wanat'inij in iyinii iye pa'aj pe' jukhew pe' nikfe'lets pe' footekii. Ma' qa nifaakanijha pa'aj, qa yit'ijets: —¿Pa'n uja'xik'i juwelits in ƚi'weni'ƚii pe' footeki'?—
7 Xeroto yumɨ́í dɨŋɨ́ nɨyaiwimáná “Siŋɨ́yo eŋwɨpearɨgɨ́áwa obɨ́poyɨ.” nɨrɨrɨ awa rɨxa báná yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Siŋo gíná ŋweáagɨ wɨnɨgɨ́awixɨnɨ. Siŋomɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨmáná eŋáná emá ararɨ pweŋɨ́rɨnɨ?” urɨ́agɨ awa rɨxa áwaŋɨ́ uráná
8 Ma' qa yukinii ha' Belén qa yit'ijets pa'aj: —Ma'aƚii qa' anfaakani'ƚiikiiha pa' iini'ha pa' omeƚa's. Qu' i'weni'ƚ qa' enfeli'ƚ ye'm ma' qa' hakjiiyek qa' nek'iyinjiiyek.—
8 o Betɨrexemɨ nánɨ re urowárɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né nuro niaíwo nánɨ píránɨŋɨ́ pɨ́á époyɨ. Rɨxa sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨróná nionɨ enɨ nurɨ yayɨ́ seáyɨ e umemɨnɨrɨ nánɨ ámɨ nɨbɨro áwaŋɨ́ nɨrɨ́poyɨ.” urɨ́agɨ
9 Ekewe'en ƚ'anye'jets pa'aj pa' Herodes pe' jukhew ma' qa ikkii pa'aj. Qa pe' footeki' pe' hayiits yi'wenii pa'aj na' neƚu'uju'ƚ qa yi'wen iye qa ikik'ui yojo'ok'oi pa'aj pe' jukhew qa yamii pa' i'ni' pa' omeƚa's. Ma' qa amani' pe' footeki' qa i'nipji' pe' ƚetsi'.
9 awa arɨ́á e nɨwiro wigɨ́pɨ óɨ́yo warɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Siŋɨ́ awa xámɨ sogwɨ́ ɨ́wiaparɨŋɨ́mɨnɨ nɨŋwearóná wɨnɨgɨ́o awamɨ xámɨ numearɨ aŋɨ́ niaíwo weŋiwámɨ seáyɨ e ŋweaŋɨnigɨnɨ.
10 Pe' jukhew in yi'wenii iye pe' footeki' ma' qa qi in ƚe'sitsi'mkii pa'aj.
10 Siŋo e ŋweáagɨ nɨwɨnɨro seáyɨmɨ seáyɨmɨ nimónɨro dɨŋɨ́ niɨ́á nɨwinɨrɨ
11 Ma' qa uyifi pe' ƚetsi' qa yi'wen pa'aj pa' omeƚa's qa pe' ƚenene María. Ma' qa wonokok'enijupju'kii qa iyinii pa' omeƚa's. Qa sujƚe qa nit'osƚe' pe' ƚeqeti'najkii qa tisij pe' oro qa na'aj tene'ƚju' ewjisii incienso qa' pakhap ewjisii qa ƚii mirra.
11 aŋiwámɨ nɨpáwiro niaíwo xɨnáí Mariaí tɨ́nɨ ŋweaŋagɨ́i nɨwɨnɨro re egɨ́awixɨnɨ. Xwɨ́áyo nɨpɨ́kínɨmearo omɨ yayɨ́ numemáná amɨpí o nánɨ imónɨŋɨ́ wigɨ́ ayá rɨmɨxarɨgɨ́ápɨ nɨroaro sɨ́ŋá gorɨ́ tɨ́nɨ íkɨ́á dɨ́á —Dɨ́á yoɨ́ pɨrakenɨsanɨ́ tɨ́nɨ murɨ́ tɨ́nɨ nánɨ rɨnɨnɨ. Dɨ́á apɨ dɨŋɨ́ naŋɨ́ eaarɨŋɨ́ xɨxegɨ́nɨ sɨxɨ́ wɨ́xaú tɨ́nɨ mɨnɨ wigɨ́awixɨnɨ.
12 Ma' qa in ima'ju' pa'aj pe' jukhew qa itsowoƚ'etsij pa' Intata qa yit'ijets pa'aj: —Hasu'uj mapiliƚii iye ha' Herodes na' i'ni'. Tujtseika' ma'aƚji' qu' mapiliƚii iye na' etset'iƚ.— Qa ikkii pa'aj qa wapilii pa' ƚetset ikik'i pakhap wit'ikheyi'j.
12 Mɨnɨ nɨwimáná eŋáná Gorɨxo orɨŋá nupárɨrɨ rɨ́mɨŋɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Mɨxɨ́ ináyɨ́ Xeroto tɨ́ŋɨ́ e nánɨ ámɨ mupa époyɨ.” urɨ́agɨ wigɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nuróná óɨ́ xegɨ́ wíyo ugɨ́awixɨnɨ.
13 In ikkii pa'aj pe' jukhew qa neketsju' pa'aj pa' ewi'ƚ ƚaqa ángel pa' Yatsat'ax'inij itsowoƚ'axij pa' José qa yit'ijets pa'aj: —Eniipha'm. Ku'mi' na' omeƚa's qa ne' ƚenene iye qa' ilati'ƚetsfik'i na' Egipto ƚeqe sehe' qa' hikna' qu' ni'eku'niƚi' teek jutsitax qu' hit'iƚij ewets iye qa' etpili'ƚets. Qe niwoyo'oikii na' Herodes qu' nilan ha'ne omeƚa's.—
13 Awa rɨxa numáná eŋáná re eŋɨnigɨnɨ. Josepo orɨŋá nɨwɨnɨrɨ́ná aŋɨ́najɨ́ Gorɨxoyá wo sɨŋánɨ nɨrónapɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Rɨxa nɨwiápɨ́nɨmearɨ niaíwo tɨ́nɨ xɨnáí tɨ́nɨ nɨmeámɨ Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo nánɨ éɨ́ úpoyɨ. Sepɨ́oyɨ́né nuro rémóɨ́e dánɨ ámɨ nionɨ searɨmɨ́aé nánɨ ŋweáɨ́rɨxɨnɨ. Xeroto niaíwomɨ pɨkinɨ pɨ́á énapɨnɨ eŋagɨ nánɨ rɨrarɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
14 Ma' qa niipha'm pa' José qa yeka'x pa'aj pa' omeƚa's qa ke' ƚenene iye naja'xij pa'aj. Ma' qa ikkii qa yamii pa' Egipto.
14 o árɨ́wɨyimɨ aí nɨwiápɨ́nɨmearɨ niaíwo tɨ́nɨ xɨnáí tɨ́nɨ nɨmeámɨ Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo nánɨ nuro
15 Qa hik pakha' qa i'ni' ipƚu'ui in wa'm pa' Herodes'ik'i. Hik aka' ƚunye'j qe qa' nasinik'i pa' ƚ'anye'j pa'aj pa' Yatsat'ax'inij in i'nijji' pa'aj pa' ewi'ƚ profeta qa yit'ij: —Na' Egipto ƚeqe sehe' hikna' i'ntaxi' in haiya'yii na' ya's.—(Os 11:1)
15 nɨŋwearóná mɨxɨ́ ináyɨ́ Xeroto pée nánɨ ŋweaagɨ́árɨnɨ. Wɨ́á rókiamoagɨ́á wo xwɨyɨ́á Gorɨxoyá nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaárɨŋɨ́ rɨpɨ “Gɨ́ íwo Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo ŋweaŋáná ‘Eɨnɨ.’ urɨmɨ́árɨnɨ.” nɨrɨrɨ eaárɨŋɨ́ apɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́a nánɨ Josepo niaíwomɨ Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo nánɨ nɨmeámɨ uŋɨnigɨnɨ.
16 Ma' qa in nikfe'lets pa' Herodes in yaqankii pe' jukhew qa qi in nayu'kii. Qa inoqwoninii pe' week omehets qu' nanlanju' week pe' wetsjuk ƚeqe'ninqapits yamijiiju' na'aj i'nk'a nekfik'i. Qa' nanlanju' pe' week omehets pa' Belén qa pe' ipƚuletskii iye witsetits pakha' hats yumti qu' ƚuk'eye' pa' omeƚa's. Qe yijamti'ik'i pa' ipƚu'uk'i pa' yit'ijju' pe' jukhew in i'nk'a yi'wenii pe' footeki'.
16 Xeroto, Jerusaremɨyo xwayɨ́ nanɨrɨ ŋweaŋo sogwɨ́ ɨ́wiaparɨŋɨ́mɨ dánɨ urɨ́nénaparɨgɨ́áwa ámɨ xɨ́omɨ mɨwíménapɨ́agɨ́a nánɨ “Yapɨsɨ́ rɨ́a níwapɨyíoɨ?” nɨyaiwirɨ dɨŋɨ́ rɨ́á ápiáwɨ́nɨŋɨ́ wéagɨ xewanɨŋo awamɨ siŋo nánɨ yarɨŋɨ́ wíáná awa “Íná ŋweáagɨ wɨnɨŋwanigɨnɨ.” urɨ́ápɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmorɨ porisowamɨ urowáráná awa nuro niaíwɨ́ oxɨ́ Betɨrexemɨ dáŋɨ́yɨ́yá tɨ́nɨ e mɨdɨmɨdánɨ nɨŋweaxa pugɨ́áyɨ́yá tɨ́nɨ, niaíwɨ́ oxɨ́ wigɨ́ xwiogwɨ́ waú wo sɨnɨ mɨmúropa egɨ́á nɨyonɨ mɨŋɨ́ rɨrómɨ́ emegɨ́awixɨnɨ.
17 Ma' qa yasiinik'iha iye pa'aj pa' tooxik'i nifel pa' ewi'ƚ profeta'ik'i ƚii Jeremías in yit'ij:
17 — ausente —
18 —Tepiikaxtii pe' qi in ip efu Ramá ƚeiƚeki'. Ip qa qi in yejtsi'le'kii pe' Raquel yayintaxik'i pe' ƚelitsik'i. Nite' ƚeke' qu' namehet pe'ye', qe hats naxju' pe' ƚelitsik'i.—(Jer 31:15)
18 — ausente —
19 Ma' qa in hats wa'm pa'aj pa' Herodes'ik'i, qa pa' Yatsat'ax'inij ƚaqa ángel qa te'nilit'etsju' iye pa' José in mexe amaneyi' pa'aj pa' Egipto. Ƚots'owoƚ'axƚe iye qa yit'ijets pa'aj:
19 Xeroto rɨxa nɨpéáná re eŋɨnigɨnɨ. Josepo Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo dánɨ orɨŋá nɨwɨnɨrɨ́ná aŋɨ́najɨ́ Gorɨxoyá wo sɨŋánɨ nɨrónapɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
20 —Eniipha'm qa' ku'mi' na' omeƚa's qa ne' ƚenene iye qa' mapiliƚetsji' iye na' Israel ƚeqe sehe' qe hats naxju' ke' neqek'uyu'taxij na' omeƚa's.—
20 “Niaíwomɨ opɨkianeyɨnɨrɨ emegɨ́áwa rɨxa pegɨ́á eŋagɨ nánɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ niaíwo tɨ́nɨ xɨnáí tɨ́nɨ nɨmeámɨ dɨxɨ́ Isɨrerɨyɨ́ aŋɨ́yo nánɨ úpoyɨ.” urɨ́agɨ
21 Ma' qa niipha'm pa'aj qa t'eku'mi' pa' omeƚa's qa ke' ƚenene iye qa wapilii iye na' Israel ƚeqe sehe'.
21 Josepo nɨwiápɨ́nɨmearɨ niaíwo tɨ́nɨ xɨnáí tɨ́nɨ nɨmeámɨ nurɨ Isɨrerɨyɨ́ aŋɨ́yo nɨrémoro
22 Ma' qa pa' José qa nijiwei qu' amani'i' pa' Judea ƚeqe sehe' in i'ye'ej pa' Arquelao, Herodes'ik'i ƚa's in yaya'xi' in tenek'enhe'yi' ha' Judea. Qa itsowoƚ'axij iye pa' Intata qa nite' amaneyi' ha' Judea. Ma' qa ikkii iye qa yamii ha' sehe' Galilea.
22 Josepo arɨ́á re wiŋɨnigɨnɨ, “Xerotomɨ xewaxo Akereasoyɨ rɨnɨŋo xano mɨxɨ́ ináyɨ́ nimónɨrɨ neameŋweaagɨ́pa xewaxo enɨ mɨxɨ́ ináyɨ́ e nimónɨrɨ Judia pɨropenɨsɨ́yo re neameŋweanɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwirɨ wáyɨ́nɨwinɨrɨ “Arɨge nurɨ Judia pɨropenɨsɨ́yo ŋweámɨnɨréɨnɨ?” yaiwiarɨ́ná Gorɨxo Josepomɨ orɨŋá nupárɨrɨ éɨ́ urowáráná epówa Judia pɨropenɨsɨ́yo wiárɨ́ nɨmúroro Gariri pɨropenɨsɨ́yo nánɨ nuro
23 In yamets pa'aj ha' Galilea ma' qa i'ni'kii ha' witset ƚii Nazaret. Ma' qa hats yasiinik'iha pa' ƚ'anye'j iye pa'aj tooxik'i pa' ewi'ƚ profeta yika'ajji' pa'aj ke' Intata ƚe'lijei: —Pakha'an qa' ƚenqiyi'ij hatse' Nazaret ƚeiƚe'.—
23 aŋɨ́ yoɨ́ Nasaretɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ ŋweaagɨ́árɨnɨ. Wɨ́á rókiamoagɨ́áwa ámá xiáwowayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́o nánɨ re rɨgɨ́ápɨ “Ayɨ́ re rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘O Nasaretɨ dáŋorɨnɨ.’ rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” rɨgɨ́á apɨ xɨxenɨ imónɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ Nasaretɨ nánɨ nuro ŋweaagɨ́árɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra