Mateus 14
LOG vs ARC
1 Lókyá nda sè dhɨ, Èródè adrélépi tá ópɨ́ ro bvò Gàlìláyà àdhya drìle dhɨ dré Yésu nɨ rúbí yìzo.
1 Naquele tempo, ouviu Herodes, o tetrarca, a fama de Jesus.
2 Dré tàzoá áyɨ màrábà ɨ dré dhɨ: «Dhya kòdhɨ Yòwánɨ̀ Bàtísimò fèlepi ꞌɨ! Angá ɨ́na dràdrà lésè nɨ̀. Ásà dhɨ, akódhɨ rìnyí ɨ́be adrézó tà lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ kɨ ꞌo.»
2 E disse aos seus criados: Este é João Batista; ressuscitou dos mortos, e, por isso, estas maravilhas operam nele.
3 Tàko ko, Èródè nda ꞌo tá Yòwánɨ̀ rùle adròle, bhèle bǎdzó na dhɨ nɨ̀. ꞌO tá kònɨ̀nɨ áyɨ adrúpi Fìlípò nɨ tòkó, Èròdɨ́yà nɨ tà sè.
3 Porque Herodes tinha prendido João e tinha-o manietado e encerrado no cárcere por causa de Herodias, mulher de seu irmão Filipe;
4 Àngyá ko, Yòwánɨ̀ adré tá tàá Èródè dré dhɨ: «Kɨtswá mɨ́ dré adrézó ámɨ adrúpi nɨ tòkó ɨ́be dhɨ ko.»
4 porque João lhe dissera: Não te é lícito possuí-la.
5 Ásà dhɨ, Èródè adré tá Yòwánɨ̀ nɨ le pfùle dràle. Dɨ, adré tá ɨ́na móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ ro, ɨ̀ dré adrélé Yòwánɨ̀ nɨ no pròfétà ro dhɨ sè.
5 E, querendo matá-lo, temia o povo, porque o tinham como profeta.
6 Dɨ, kìtú Èródè nɨ tìzo ásà dhɨ sè dhɨ, Èròdɨ́yà nɨ zapi dré apfòzo ngá to Èródè ɨ kandrá móndyá dré azílé gwányá lé dhɨ ɨ́be gò, tà nda dré Èródè nɨ togó ꞌòzo kɨnɨ́lé tò.
6 Festejando-se, porém, o dia natalício de Herodes, dançou a filha de Herodias diante dele e agradou a Herodes,
7 Dɨ akódhɨ dré mòndrà sɨ̀zo tàzoá dhɨ, ɨ́ nɨ ngá ángùdhi mvátòkó nda dré lèle zìle ɨ́ tí dhɨ nɨ fe drá.
7 pelo que prometeu, com juramento, dar-lhe tudo o que pedisse.
8 Dɨ andre nɨ kòtà akódhɨ nɨ drì dre dhɨ, akódhɨ dré tàzoá Èródè dré dhɨ: «Mɨ́ kàfè má dré Yòwánɨ̀ Bàtísimò fèlepi nɨ drì kònwa sǎnɨ̀ na.»
8 E ela, instruída previamente por sua mãe, disse: Dá-me aqui num prato a cabeça de João Batista.
9 Gò ópɨ́ nda nɨ togó dré kɨzà nyàzo tà nda sè. Dɨ, mòndrà dré tá sɨ̀le móndyá azílé nda ɨ kandrá dhɨ ɨ sè dhɨ, dré ɨ́na tòlɨ́ fèzo tà zìle nda nɨ ꞌòzo gò,
9 E o rei afligiu-se, mas, por causa do juramento e dos que estavam à mesa com ele, ordenou que se lhe desse.
10 móndɨ́ mùzo lɨ̀le Yòwánɨ̀ nɨ drì li bǎdzó na.
10 E mandou degolar João no cárcere,
11 Gò akódhɨ nɨ drì nda nɨ adózó sǎnɨ̀ na alɨ̀zo fèá mvátòkó nda dré. Dɨ akódhɨ nda dré fèzoá áyɨ andre dré.
11 e a sua cabeça foi trazida num prato e dada à jovem, e ela a levou a sua mãe.
12 Bvóá dhɨ, Yòwánɨ̀ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré tsàzo akódhɨ nɨ àbvò do sìle. Gò ɨ̀ dré lɨ̀zo tà nda nɨ longó Yésu dré.
12 E chegaram os seus discípulos, e levaram o corpo, e o sepultaram, e foram anunciá-lo a Jesus.
13 Yésu kòyi rúbí nda dre dhɨ, dré mbàzo bwátù na kɨtswálé lɨ̀le kalóma àrà móndɨ́ àko dhɨ na dhɨ bvó. Dɨ, móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ̀ kòyi tà nda dre dhɨ, ɨ̀ dré ngàzo bhàandre bǐ dhɨ ɨ lésè lɨ̀le akódhɨ vésè pá sè, tä́pä́ríandre mìlésè.
13 E Jesus, ouvindo isso, retirou-se dali num barco, para um lugar deserto, apartado; e, sabendo- o o povo, seguiu-o a pé desde as cidades.
14 Dɨ Yésu kàsí bwátù lésè dre dhɨ, dré móndyá zyandre lavúlé nda kɨ nòzo, kɨzà dòzo áyɨ togó na àyɨ kɨ tà sè gò, dré àyɨ kɨ dràbhá kɨ tɨdrɨ́zó.
14 E Jesus, saindo, viu uma grande multidão e, possuído de íntima compaixão para com ela, curou os seus enfermos.
15 Ɨ̀ndró kàndrɨ̀ dre dhɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga, tàá drá dhɨ: «Kònɨ̀dhɨ àrà bhà àko dhɨ ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ lókyá lavú dre. Mɨ́ kòfè dɨ láti móndyá zyandre kònɨ ɨ dré lɨ̀zo mányàngá gɨ nyàle bhà àma làgásè dhɨ ɨ ꞌásè wà.»
15 E, sendo chegada a tarde, os seus discípulos aproximaram-se dele, dizendo: O lugar é deserto, e a hora é já avançada; despede a multidão, para que vão pelas aldeias e comprem comida para si.
16 Dɨ, Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Kɨtswá ɨ̀ dré lɨ̀zo dhɨ ko. Àmɨ kɨ tàndɨ, mɨ̀ kòfè ngá àyɨ dré nyàle dhɨ àmɨ.»
16 Jesus, porém, lhes disse: Não é mister que vão; dai-lhes vós de comer.
17 Dɨ, ɨ̀ logó drá dhɨ: «Àma ngbà ꞌí kònwa dhɨ mápà ɨ́be nzi, ɨ̀ndɨ̀ kosyá ɨ́be rì.»
17 Então, eles lhe disseram: Não temos aqui senão cinco pães e dois peixes.
18 Yésu gò tàá dhɨ: «Mɨ̀ alɨ̀ ngá nda ɨ́be má vélé.»
18 E ele disse: Trazei-mos aqui.
19 Gò dré tàzoá móndyá zyandre nda ɨ dré dhɨ, ɨ̀ kòlɨrɨ́ mbɨ̀ dri. Dɨ kàdó mápà nzi nda ɨ kosyá rì nda ɨ́be dre dhɨ, dré mì tɨngázó kurú na bhù na, tà tanɨ zìzo Gìká tí ngá nda ɨ dri. Dré mápà nda kɨ toŋòzo lanzɨ́lé áyɨ lebèbhá ɨ dré gò, ɨ̀ dré lanzɨ́zóá móndyá zyandre ɨ dré.
19 Tendo mandado que a multidão se assentasse sobre a erva, tomou os cinco pães e os dois peixes, e, erguendo os olhos ao céu, os abençoou, e, partindo os pães, deu-os aos discípulos, e os discípulos, à multidão.
20 Dɨ àyɨ títí nda ɨ̀ dré nyàzoá pìzo. Gò akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré àmbí nɨ kɨ lokózó gàle kánzɨ̀ mudrí-drì-rì dhɨ ɨ sè bǐbi.
20 E comeram todos e saciaram-se, e levantaram dos pedaços que sobejaram doze cestos cheios.
21 Àgo ngá nda kɨ nyabhá dhɨ ɨ tá ànyɨ́ànyɨ ngùlù-nzi. (À nà tá tòkó ɨ ànzɨmvá ɨ́be ko.)
21 E os que comeram foram quase cinco mil homens, além das mulheres e crianças.
22 Gbǎ lókyá nda sè dhɨ, Yésu dré áyɨ lebèbhá kɨ ꞌòzo lɨ̀le mbàle bwátù na, ɨ̀ kòzyaró drìdrì ɨ́ kandrána tä́pä́ríandre nɨ taꞌá na. Tàko ko, lè tá rè zyà láti fèle móndyá zyandre nda ɨ dré lɨ̀zo ꞌíká.
22 E logo ordenou Jesus que os seus discípulos entrassem no barco e fossem adiante, para a outra banda, enquanto despedia a multidão.
23 Kòfè láti àyɨ dré dre dhɨ, dré mbàzo kalóma kòngó àlo drìna kɨtswálé tà ta Gìká be. Gò ngá dré anízó akódhɨ nɨ kɨ kònàle kalóma.
23 E, despedida a multidão, subiu ao monte para orar à parte. E, chegada já a tarde, estava ali só.
24 Dɨ, bwátù nda lɨ̀ tá ɨ́na vwàle kìní rúsè vwàvwà ro. Lyǎandre adré tá vìle sɨ́nyà dri rúá gò, yǐ adrélépi longálé dhɨ dré adrézó ru tswa rúá.
24 E o barco estava já no meio do mar, açoitado pelas ondas, porque o vento era contrário.
25 Dɨ ngátsi kɨ́tógá àmvolésè dhɨ, Yésu dré ngàzo adrélé atsí to tä́pä́ríandre drǐsè, adrézó lɨ̀le áyɨ lebèbhá nda ɨ véna.
25 Mas, à quarta vigília da noite, dirigiu-se Jesus para eles, caminhando por cima do mar.
26 Ɨ̀ kònò akódhɨ adréràꞌa atsí to tä́pä́ríandre drǐsè dre dhɨ, tirì dré gàzo àyɨ léna bǐ gò, ɨ̀ dré tàzoá dhɨ: «Kòdhɨ móndɨ́ lɨ́ndrɨ́ ꞌɨ!» Gò ɨ̀ dré ngàzo adrélé tetrélé tirì dré.
26 E os discípulos, vendo-o caminhar sobre o mar, assustaram-se, dizendo: É um fantasma. E gritaram, com medo.
27 Dɨ, gbǎ kòdhwa, Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ tsɨ togó! Ma ꞌɨ. Mɨ̀ ro ngá ko.»
27 Jesus, porém, lhes falou logo, dizendo: Tende bom ânimo, sou eu; não temais.
28 Pétèró logó drá dhɨ: «Mírì, kàdré mɨ ꞌɨ bàti dhɨ, mɨ́ tà má dré má kòlɨ̀ró mɨ́ véna yǐ drǐsè wà.»
28 E respondeu-lhe Pedro e disse: Senhor, se és tu, manda-me ir ter contigo por cima das águas.
29 Yésu gò tàá drá dhɨ: «Mɨ́ alɨ̀!»
29 E ele disse: Vem. E Pedro, descendo do barco, andou sobre as águas para ir ter com Jesus.
30 Dɨ, kònò lyǎandre nda dre dhɨ, tirì dré akódhɨ nɨ ꞌòzo gò, dré kɨdhózó adrélé tandrùle. Dɨ dré loyózóá dhɨ: «Mírì, mɨ́ tɨdrɨ́ ma wà!»
30 Mas, sentindo o vento forte, teve medo; e, começando a ir para o fundo, clamou, dizendo: Senhor, salva-me.
31 Gbǎ kòdhwa, Yésu dré áyɨ drɨ́gá kɨdzɨ̀zo akódhɨ nɨ ru gò, tàzoá drá dhɨ: «Mɨ tà kaꞌìkaꞌì ɨ́be tsà nɨ, mɨ́ kayí tà mɨ́ léna àdho tà sè?»
31 E logo Jesus, estendendo a mão, segurou-o e disse-lhe:
32 Ɨ̀ kòmbà fɨ̀le bwátù na dre dhɨ, lyǎandre nda dré rɨ̀zo adrélé kɨ́rɨ.
32 E, quando subiram para o barco, acalmou o vento.
33 Dɨ Yésu nɨ lebèbhá bwátù na nda ɨ̀ dré ledhézó àyɨ kɨ kórókó titì akódhɨ kandrá, tàzoá dhɨ: «Mɨ Gìká nɨ Mváagó ꞌɨ bàti!» Yésu tɨngá Pétèró bhàle yǐ dri|src="CN01722B.TIF" size="span" loc="MAT 14:28-33 "
33 Então, aproximaram-se os que estavam no barco e adoraram-no, dizendo: És verdadeiramente o Filho de Deus.
34 Ɨ̀ kòzya tä́pä́ríandre nda nɨ taꞌá na dre dhɨ, ɨ̀ dré tsàzo bvò Gènèsàrétè àdhya na.
34 E, tendo passado para a outra banda, chegaram à terra de Genesaré.
35 Móndyá kònàle dhɨ ɨ̀ kònò Yésu nìle kyá dre dhɨ, ɨ̀ dré ngàzo akódhɨ nɨ rúbí ꞌo ayɨ́lé bvò wä́yi nda ꞌásè. Dɨ móndɨ́ ɨ̀ dré àyɨ kɨ dràbhá títí dhɨ kɨ adzízó akódhɨ vélé gò,
35 E, quando os homens daquele lugar o conheceram, mandaram por todas aquelas terras em redor e trouxeram-lhe todos os que estavam enfermos.
36 akódhɨ nɨ ti lizízó, kòtayɨ́ró dràbhá nda ɨ adrélé ngbà ꞌí áyɨ kɨ́tá ti tabè kòdhya. Dɨ àyɨ títí akódhɨ nɨ kɨ́tá nda nɨ tabèbhá dhɨ ɨ̀ dré adrɨ́zó.
36 E rogavam-lhe que, ao menos, eles pudessem tocar a orla da sua veste; e todos os que a tocavam ficavam sãos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?