Marcos 10
LOG vs ARC
1 Yésu kòtayɨ́ àrà nda dre dhɨ, dré lɨ̀zo bvò Yùdáyà àdhya na gò, zyàle tsàle Yòròdánè nɨ taꞌá na. Móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ̀ dré gòzo ru kɨmó akódhɨ làga gò, dré kɨdhózó adrélé àyɨ kɨ tadhá, ànzyà gà dré adrélé ꞌòle dhɨ tɨ́nɨ.
1 E, levantando-se dali, foi para o território da Judeia, além do Jordão, e a multidão se reuniu em torno dele; e tornou a ensiná-los, como tinha por costume.
2 Gò Fàrìsáyò àruka ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga, kɨtswálé akódhɨ nɨ tabhì lɨtɨ́lé. Dɨ ɨ̀ dré lizízóá tíá dhɨ: «Àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí kaꞌì, agó kòtɨngá áyɨ tòkó dhɨ ꞌí?»
2 E, aproximando-se dele os fariseus, perguntaram-lhe, tentando-o: É lícito ao homem repudiar sua mulher?
3 Akódhɨ logó àyɨ dré dhɨ: «Mósè fè tòlɨ́ àmɨ dré ꞌòzoá ngɨ́nɨ?»
3 Mas ele, respondendo, disse-lhes: Que vos mandou Moisés?
4 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mósè kaꞌì tá dhɨ, agó kòtɨsɨ̀ wárágà áyɨ tòkó nɨ tɨngázó gò, mùzoá nzɨ̀le.»
4 E eles disseram: Moisés permitiu escrever carta de divórcio e repudiar.
5 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mósè tɨsɨ̀ tá ɨ́na tòlɨ́ nda kòdhɨ àmɨ dré, àmɨ kɨ togó dré adrélé tòmbátòmba dhɨ sè.
5 E Jesus, respondendo, disse-lhes: Pela dureza do vosso coração vos deixou ele escrito esse mandamento;
6 Dɨ, ngá títí dhɨ kɨ bhàma nɨ kɨdhoma ꞌá dhɨ, ‹Gìká bhà tá àyɨ agó ɨ tòkó be.›
6 porém, desde o princípio da criação, Deus os fez macho e fêmea.
7 ‹Ásà dhɨ, agó nɨ áyɨ atá nɨ tayɨ́ áyɨ andre be, ru amúzó áyɨ tòkó be gò,
7 Por isso, deixará o homem a seu pai e a sua mãe e unir-se-á a sua mulher.
8 àyɨ rìti nda ɨ̀ dré atsázó rúbhá àlo ró.› Dɨ ɨ̀ gò vélé adrélé rì ko. Be ró dhɨ, àyɨ ngá àlo ꞌɨ.
8 E serão os dois uma só carne e, assim,
9 Ásà dhɨ, lè móndɨ́ ɨ̀ kòlanzɨ́ ngá Gìká dré amúlé nɨ̀ dhɨ ko.»
9 Portanto, o que Deus ajuntou, não o separe o homem.
10 Àmvolásà, ɨ̀ kòfɨ dzó na dre dhɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré gòzo akódhɨ nɨ lizí tà nda dri.
10 E em casa tornaram os discípulos a interrogá-lo acerca disso mesmo.
11 Akódhɨ logó àyɨ dré dhɨ: «Agó ángùdhi áyɨ tòkó nɨ tɨngálépi gò gòzo tòkó àzya adó mòle dhɨ, adré ɨ́na múná tà ꞌo tòkó nɨ àlo nda rú.
11 E ele lhes disse: Qualquer que deixar a sua mulher e casar com outra adultera contra ela.
12 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, tòkó ángùdhi áyɨ agó nɨ tayɨ́lépi gò gòzo agó àzya mo dhɨ, adré kókpà múná tà ꞌo.»
12 E, se a mulher deixar a seu marido e casar com outro, adultera.
13 Kìtú àlo dhɨ, móndɨ́ ɨ̀ adré tá àyɨ kɨ ànzɨmvá kɨ adrì alɨ̀zo àyɨ ɨ́be Yésu vélé, kòtabèró àyɨ, tà tanɨ zìzo Gìká tí àyɨ dri be dhɨ bvó. Dɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré àyɨkya lawàzo móndyá nda ɨ dri tà nda sè.
13 E traziam-lhe crianças para que lhes tocasse, mas os discípulos repreendiam aos que lhas traziam.
14 Yésu kònò tà nda dre dhɨ, akódhɨ nɨ togó dré aswázó gò, dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ tayɨ́ ànzɨmvá kònɨ ɨ alɨ̀le má vélé. Mɨ̀ logá àyɨ ko. Àngyá ko, Gìká nɨ Òpɨ̀ móndyá adrébhá àyɨ nda ɨ tɨ́nɨ dhɨ ɨ dré.
14 Jesus, porém, vendo isso, indignou-se e disse-lhes: Deixai vir os pequeninos a mim e não os impeçais, porque dos tais é o Reino de Deus.
15 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Dhya ángùdhi adrélépi Gìká nɨ Òpɨ̀ kaꞌì ànzɨmvá kya tɨ́nɨ ko dhɨ, kɨtswá tàdzí fɨ̀le lána ko.»
15 Em verdade vos digo que qualquer que não receber o Reino de Deus como uma criança de maneira nenhuma entrará nele.
16 Gò dré ànzɨmvá nda kɨ adózó rùle ɨ́ drɨ́gá, áyɨ drɨ́gá bhàzo àyɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ dri, tà tanɨ zìzo àyɨ dré. Yésu kaꞌì ànzɨmvá ɨ dòle ɨ́ véna|src="CN01772B.TIF" size="col" loc="MRK 10:13-16 "
16 E, tomando-as nos seus braços e impondo-lhes as mãos, as abençoou.
17 Yésu kònga adrélé lɨ̀le láti ꞌásè dre dhɨ, agó àlo dhɨ dré arázó adhélé áyɨ kórókó titì akódhɨ kandrá, akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Dhya dóro adrélépi tà tadhá nɨ, lè má kòꞌo àdho tà kòdhya kɨtswázó lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú dhɨ?»
17 E, pondo-se a caminho, correu para ele um homem, o qual se ajoelhou diante dele e lhe perguntou: Bom Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
18 Yésu logó drá dhɨ: «Mɨ́ adré áma zi dhya dóro dhɨ ró àdho tà sè? Dhya adrélépi dóro dhɨ yókódhó, ngbà ꞌí Gìká ꞌɨ kalóma.
18 E Jesus lhe disse: Por que me chamas bom? Ninguém
19 Mɨ́ nì tà tátrɨ́trɨ́ kúlí dré adrélé tàle à kòꞌo dhɨ ɨ be: ‹Lè mɨ́ kòpfu móndɨ́ dràle ko. Mɨ́ kòꞌo múná tà ko. Mɨ́ kòkugù ngá ko. Mɨ́ kòtà tà móndɨ́ rú kɨnzò sè ko. Mɨ́ kòdo móndɨ́ kɨ ngá túrúpfú sè ko. Mɨ́ kàdré ámɨ atá nɨ lɨndrɨ̀ bha ámɨ andre be.›»
19 Tu sabes os mandamentos: Não adulterarás; não matarás; não furtarás; não dirás falsos testemunhos; não defraudarás alguém; honra a teu pai e a
20 Dɨ agó nda tà drá dhɨ: «Tadhálépi, má lɨkɨ́ tòlɨ́ nda kòdhɨ ɨ títí, kɨdhólé má dré tá adréràꞌa kàdhúrà ro dhɨ ꞌá.»
20 Ele, porém, respondendo, lhe disse: Mestre, tudo isso guardei desde a minha mocidade.
21 Yésu dré akódhɨ nɨ nòzo lèle sè wě gò, tàzoá drá dhɨ: «Tayɨ́ ngbà ꞌí mɨ́ dré tà àlo kòdhya: Mɨ́ lɨ̀ ámɨ ngá títí dhɨ kɨ lagɨ́, làfa nɨ nɨ lanzɨ́zó lemerèbhá ɨ dré gò, mɨ́ kàdréró ngá làgɨ́ be kàdrɨ̀ dhɨ ɨ́be bhù na. Dɨ mɨ́ alɨ̀ adrélé áma lebè.»
21 E Jesus, olhando para ele, o amou e lhe disse: Falta-te uma e terás
22 Agó nda kòyi kúlí nda ɨ dre dhɨ, akódhɨ nɨ mìbhalé dré atsázó kɨzà ro. Gò dré ngàzo lɨ̀le kɨzà be tò, dré tá adrélé ngá ɨ́be zyandre ró dhɨ sè.
22 Mas ele, contrariado com essa palavra, retirou-se triste, porque possuía muitas propriedades.
23 Yésu dré áyɨ alázó áyɨ lebèbhá kɨ no gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Ngábhá kɨ fɨ̀ma Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ kòkóròko!»
23 Então, Jesus, olhando ao redor, disse aos seus discípulos: Quão dificilmente entrarão no Reino de Deus os que têm riquezas!
24 Gò akódhɨ nɨ lebèbhá nda kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo gagà kúlí nda sè. Dɨ, Yésu dré gòzo tàá dhɨ: «Áma ànzɨ ɨ, fɨ̀ma Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ kòkóròko!
24 E os discípulos se admiraram destas suas palavras; mas Jesus, tornando a falar, disse-lhes: Filhos, quão difícil é, para os que confiam nas riquezas, entrar no Reino de Deus!
25 Ngá líyí nɨ fɨ̀ma Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ ɨ́na kòkóròko lavúlé, kàmílò dré lavúlé sìndánì nɨ bhálé ꞌásè dhɨ rúsè!»
25 É mais fácil passar um camelo pelo fundo de uma agulha do que entrar um rico no Reino de Deus.
26 Dɨ akódhɨ nɨ lebèbhá nda kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo vélé wáláká nɨ nɨ lavú gò, ɨ̀ dré adrézó lizíá àyɨ kòfalésè dhɨ: «Kàdré kònɨ̀nɨ dhɨ, àdhi nɨ kɨtswá lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú nɨ̀?»
26 E eles se admiravam ainda mais, dizendo entre si: Quem poderá, pois, salvar-se?
27 Yésu dré àyɨ kɨ nòzo dɨ̀ɨɨ́ gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Móndɨ́ ɨ mìlésè dhɨ, tà nda kòdhɨ tà kɨtswálé ꞌòle bwà ko dhɨ ꞌɨ. Dɨ, Gìká adré ɨ́na tà nda nɨ no kònɨ̀nɨ ko. Akódhɨ mìlésè dhɨ, tà àlo kɨtswálé ꞌòle bwà ko dhɨ yókódhó.»
27 Jesus, porém, olhando para eles, disse: Para os homens todas
28 Gò Pétèró dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ nò rè ká! Mà tayɨ́ tà títí dhɨ ɨ adrézó ámɨ lebè.»
28 E Pedro começou a dizer-lhe: Eis que nós tudo deixamos e te seguimos.
29 Dɨ Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Dhya ángùdhi áyɨ dzó ꞌɨ yà, áyɨ adrúpi ɨ ꞌɨ yà, áyɨ amvúpi ɨ ꞌɨ yà, áyɨ andre ꞌɨ yà, áyɨ atá ꞌɨ yà, áyɨ ànzɨ ɨ ꞌɨ yà, kó ngalè áyɨ amvú ɨ ꞌɨ yà dhɨ kɨ tayɨ́lépi áma tà sè ɨ̀ndɨ̀ Rúbí Tanɨ nɨ tà sè dhɨ,
29 E Jesus, respondendo, disse: Em verdade vos digo que ninguém há, que tenha deixado casa,
30 a nɨ ngá nda kɨ vúdrì kisú tsàle vésè be nyadhɨ-nzi lókyá kònɨ̀dhɨ sè. A nɨ dzó kɨ kisú, adrúpi ɨ́be, amvúpi ɨ́be, andre ɨ́be, ànzɨ ɨ́be, amvú ɨ́be, túmä́ní tà adrézó áyɨ mì pfo dhɨ ɨ́be. Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, a nɨ kókpà lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú lókyá adrélépi alɨ̀le dhɨ sè.
30 que não receba cem vezes tanto, já neste tempo, em casas, e irmãos, e irmãs, e mães, e filhos, e campos, com perseguições, e, no século futuro, a vida eterna.
31 Dɨ, móndɨ́ bǐ adrébhá drìdrì nyànomvá dhɨ kɨ go adrélé bvólé ro. Móndɨ́ bǐ adrébhá bvólé ro nyànomvá dhɨ kɨ go adrélé drìdrì.»
31 Porém muitos primeiros serão derradeiros, e
32 Ɨ̀ dré tá adréràꞌa mbàle Yèrúsalémà na dhɨ ꞌá dhɨ, Yésu adré tá lɨ̀le áyɨ lebèbhá ɨ kandrána. Àyɨ nda kɨ togó adré tá gàle tirì dré. Móndyá adrébhá lɨ̀le àyɨ vésè dhɨ ɨ̀ adré tá kpà ngá ro. Dɨ Yésu dré gòzo tódhyá áyɨ lebèbhá mudrí-drì-rì nda kɨ dri gàrà dri gò, kɨdhózó adrélé tà adrébhá ꞌòle atsálé ɨ́ rú dhɨ kɨ ta àyɨ dré.
32 E iam no caminho, subindo para Jerusalém; e Jesus ia adiante deles. E eles maravilhavam-se e seguiam-no atemorizados. E, tornando a tomar consigo os doze, começou a dizer-lhes as coisas que lhe deviam sobrevir,
33 Tà dhɨ: «Mɨ̀ yi rè ká! Mà adré mbàle Yèrúsalémà na. Kònàle dhɨ, à nɨ Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lefè kòwánà kàdrɨ̀ ɨ drɨ́gá tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be. Ɨ̀ dré tà ŋòzo akódhɨ dri kɨtswálé dràdrà sè gò, akódhɨ nɨ fèzo pàgánò ɨ drɨ́gá.
33 dizendo: Eis que nós subimos a Jerusalém, e o Filho do Homem será entregue aos príncipes dos sacerdotes e aos escribas, e o condenarão à morte, e o entregarão aos gentios,
34 Àyɨ nda ɨ̀ dré akódhɨ nɨ gùzo, tùsú lufúzó mìá, tswàzoá gò, pfùzoá dràle. Dɨ kìtú na àmvolésè dhɨ, dré ngàzo dràdrà ꞌásè.»
34 e o escarnecerão, e açoitarão, e cuspirão nele, e o matarão; mas, ao terceiro dia, ressuscitará.
35 Gò Yàkóbhò ɨ Yòwánɨ̀ be, Zèbèdáyò nɨ ànzɨ ɨ ró dhɨ, ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ Yésu làga, tàá drá dhɨ: «Tadhálépi, mà adré lèá mɨ́ kòꞌo tà mà dré dra zìle mɨ́ tí dhɨ àma dré.»
35 E aproximaram-se dele Tiago e João, filhos de Zebedeu, dizendo: Mestre, queremos que nos faças o que pedirmos.
36 Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré lèá má kòꞌo àmɨ dré àdho tà kòdhya?»
36 E ele lhes disse: Que quereis que vos faça?
37 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Ámɨ Òpɨ̀ mìlanzìlanzì ro dhɨ na dhɨ, mɨ́ kòbhà àma lɨrɨ́lé mɨ́ làga: àlo nɨ ámɨ drɨ́ágó lésè, àzya nɨ ámɨ lìdzí lésè.»
37 E eles lhe disseram: Concede-nos que, na tua glória, nos assentemos, um à tua direita, e outro à tua esquerda.
38 Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nì tà mɨ̀ dré adrélé zìle kòdhɨ ko. Mɨ̀ nɨ kɨtswá tsì kópò kɨzà àdhya má dré adrélé ꞌòle mvùle dhɨ nɨ mvu bwà? Mɨ̀ nɨ kpà kɨtswá bàtísimò kɨzà àdhya má dré adrélé ꞌòle dòle dhɨ nɨ do bwà?»
38 Mas Jesus lhes disse: Não sabeis o que pedis; podeis vós beber o cálice que eu bebo e ser batizados com o batismo com que eu sou batizado?
39 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mà nɨ kɨtswá.» Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Tà bàti ró dhɨ, mɨ̀ nɨ kópò má dré dra mvùle dhɨ nɨ mvu, adrézó kpà bàtísimò má dré dra dòle dhɨ nɨ do.
39 E eles lhe disseram: Podemos. Jesus, porém, disse-lhes: Em verdade vós bebereis o cálice que eu beber e sereis batizados com o batismo com que eu sou batizado,
40 Dɨ, kàdré ɨ́na móndɨ́ dra bhàle lɨrɨ́lé áma drɨ́ágó lésè yà, kó ngalè áma lìdzí lésè yà dhɨ kɨ tà sè dhɨ, tà nda kòdhɨ nò ma ko. Gìká ledé lɨrɨ́rà nda ɨ dhya dré kɨpèle kɨtswálé lɨrɨ́lé drìá dhɨ ɨ dré.»
40 mas o assentar-se à minha direita ou à minha esquerda não me pertence a mim concedê-lo, mas isso é para aqueles a quem está reservado.
41 Yésu nɨ lebèbhá mudrí àruka dhɨ ɨ̀ kòyi tà zìle nda dre dhɨ, àyɨ kɨ togó dré aswázó Yàkóbhò ɨ rú Yòwánɨ̀ be.
41 E os dez, tendo ouvido isso, começaram a indignar-se contra Tiago e João.
42 Dɨ Yésu dré àyɨ kɨ azízó títí gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nì tàle dhɨ, dhya adrélé nòle móndyá bvò kòndɨ àdhya kɨ kàdrɨ̀ ɨ ró dhɨ ɨ̀ adré àyɨkya òpɨ̀ nya àyɨ dri rìnyí sè dhɨ be. Àyɨ kɨ dhya kàdrɨ̀kàdrɨ̀ dhɨ ɨ̀ adré kpà tà ꞌo adrézó àyɨ kɨ rìnyí tadhá àyɨ dré.
42 Mas Jesus, chamando-os a si, disse-lhes: Sabeis que os que julgam ser príncipes das gentes delas se assenhoreiam, e os seus grandes usam de autoridade sobre elas;
43 Dɨ, adré lèá dhɨ, tà nda kàdré kònɨ̀nɨ àmɨ kòfalé ko. Be ró dhɨ, lè dhya ángùdhi adrélépi lèá atsálé kàdrɨ̀ àmɨ kòfalé dhɨ, kàdré àmɨ kɨ màrábà ro.
43 mas entre vós não será assim; antes, qualquer que, entre vós, quiser ser grande será vosso serviçal.
44 Lè kpà dhya ángùdhi adrélépi lèá adrélé drìdrì àmɨ kòfalé dhɨ, kàdré àmɨ títí dhɨ kɨ màrábà ro.
44 E qualquer que, dentre vós, quiser ser o primeiro será servo de todos.
45 Tàko ko, Móndɨ́ nɨ Mvá alɨ̀ bvò dri, móndɨ́ ɨ̀ kàdréró tà ꞌo ɨ́ dré dhɨ bvó ko. Be ró dhɨ, alɨ̀ ɨ́na kɨtswálé tà ꞌo móndɨ́ ɨ dré dhɨ bvó. Alɨ̀ kpà kɨtswálé áyɨ lɨ́drɨ̀ fe ngóró làgɨ́ kàdrɨ̀ fèle móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ apázó tàkonzɨ̀ lésè dhɨ tɨ́nɨ.»
45 Porque o Filho do Homem também não veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate de muitos.
46 Gò Yésu ɨ̀ dré tsàzo Yèríkò na lebèbhá nɨ ɨ́be. Ɨ̀ dré tá adréràꞌa apfòle bhàandre nda lésè móndɨ́ zyandre ɨ́be dhɨ ꞌá dhɨ, agó àlo mì kùdúkùdu ró rú be Bàràtìmáyò, Tìmáyò nɨ mvá ro dhɨ, lɨrɨ́ tá láti làga adrélé ngá zi móndɨ́ ɨ tí.
46 Depois, foram para Jericó. E, saindo ele de Jericó com seus discípulos e uma grande multidão, Bartimeu, o cego, filho de Timeu, estava assentado junto ao caminho, mendigando.
47 Akódhɨ nda kòyi Yésu Nàzàrétà lésè dhɨ adré tá lavúlé dhɨ dre dhɨ, dré ngàzo adrélé loyóá dhɨ: «Yésu, Dàwídì nɨ Mvá, mɨ́ bhà áma kɨzà wà!»
47 E, ouvindo que era Jesus de Nazaré, começou a clamar e a dizer: Jesus, Filho de Davi, tem misericórdia de mim!
48 Móndɨ́ bǐ dhɨ ɨ̀ dré adrézó tetrélé akódhɨ dri, kòtayɨ́ró kúlí adrézó kɨ́rɨ. Dɨ, dré gòzo vélé adrélé kúlí loyó wáláká nɨ nɨ lavú: «Dàwídì nɨ Mvá, mɨ́ bhà áma kɨzà wà!»
48 E muitos o repreendiam, para que se calasse; mas ele clamava cada vez mais: Filho de Davi, tem misericórdia de mim!
49 Gò Yésu dré áyɨ kɨkɨ́zó tàá dhɨ: «Mɨ̀ azí akódhɨ.» Dɨ ɨ̀ dré mì kùdúkùdu nda nɨ azízó, tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ tsɨ togó! Mɨ́ nga! Akódhɨ adré ámɨ zi.»
49 E Jesus, parando, disse que o chamassem; e chamaram o cego, dizendo-lhe: Tem bom ânimo; levanta-te, que ele te chama.
50 Dɨ akódhɨ dré áyɨ kɨ́tá bhèzo gàrà dri, áyɨ totózó pá dri gò, alɨ̀le Yésu vélé.
50 E ele, lançando de si a sua capa, levantou-se e foi ter com Jesus.
51 Yésu dré akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Mɨ́ adré lèá má kòꞌo mɨ́ dré àdho tà kòdhya?» Mì kùdúkùdu nda logó drá dhɨ: «Rábbì, má lè ngá nòle!»
51 E Jesus, falando, disse-lhe: Que queres E o cego lhe disse: Mestre, que eu tenha vista.
52 Dɨ Yésu tà drá dhɨ: «Mɨ́ lɨ̀! Ámɨ tà kaꞌìkaꞌì tɨdrɨ́ mɨ dre.» Gbǎ kòdhwa, akódhɨ dré kɨdhózó adrélé ngá no gò, dré ngàzo adrélé Yésu nɨ lebè láti ꞌásè.
52 E Jesus lhe disse: Vai, a tua fé te salvou. E logo viu, e seguiu a Jesus pelo caminho.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?