Efésios 4

KUP vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Met ne darim Amipuz gogot toohovoz hat ev kakam zeimakeh nemerizahan hez-epopuhö arim tohopekezat epat añoman hatevetei. Met God ari ba ou avatat masak ahov anah, povoz pim non tinaoroh tovai sookaz hahan hez-pot ari tohot tin hezei.
1 Ayɨnánɨ Ámɨnáo nánɨ wáɨ́ rɨmearɨŋápimɨ dánɨ gwɨ́ nɨŋwɨrárɨgɨ́onɨ eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ bɨ rɨpɨ oseaimɨnɨ. Ámá wí seyɨ́né emearɨŋagɨ́a sɨŋwɨ́ nɨseanɨróná dɨŋɨ́ re seaiaiwipɨ́rɨ́a nánɨ, “Gorɨxo ayɨ́ naŋɨ́ e imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ wéyo ɨ́á umɨrɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ ayo rɨ́a yarɨŋoɨ?” seaiaiwipɨ́rɨ́a nánɨ ɨ́á seaumɨrɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoro píránɨŋɨ́ éɨ́rɨxɨnɨ.
2 Pot tovai ganö arim abatañ bat hel batotunei, oñ lop masak tat het biaviavonañ ñetï tinañihar hahozei. Tat ari nae nap zakep tat loporizaro manohozei.
2 Yunɨgɨ́áyɨ́né imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Ámáyo awayinɨ méɨ́rɨxɨnɨ. Ámá wí uyɨ́niɨ́ nɨseaikárɨrɨ́náyɨ́ aí xe oneaikárɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Ayɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨseairɨŋɨ́pimɨ dánɨ íkwiaŋwɨ́ weapɨnɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
3 Met Godiz Pul Tinapuhö ari bahoneo avatahan hezaek, tin honeo hepekez hat kez tat tovai sohozei.
3 Kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ seyɨ́né nawínɨ ikárɨnɨpɨ́rɨ seakumɨxɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ pɨyɨ́á seawɨ́rɨŋɨ́yɨ́né gwiaumɨ́ ninɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ anɨŋɨ́ apɨnɨ e imónɨ́wanɨgɨnɨro xaíwɨ́ ɨ́á xɨrɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
4 Met God pim Pul Tin nenap dari anahan het, Iesunañ herï hones ravat hez. Met God dari ba ou avatahan hez-taput tokat tinaek eñepanez hah-povoz homet lop honerï ravat hez.
4 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Wará Jisasoyá sɨyikɨ́ imónɨŋwaéne imónɨŋwárí ná wɨrínɨ imónɨŋwɨnɨ. Kwíyɨ́ nɨnenenɨ neaímeaŋɨ́pɨ enɨ ná bɨnɨ imónɨnɨ. Gorɨxo nionɨyá oimónɨ́poyɨnɨrɨ wéyo ɨ́á nɨneaumɨrɨrɨ́ná “Xɨ́o neaiinɨ́ápɨ, ayɨ́ apɨrɨ́anɨ?” yaiwianɨ nánɨ neaimɨxɨŋɨ́pɨ bɨ bɨ mimónɨ́ axɨ́pɨnɨ imónɨŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ “E neaiinɨ́árɨnɨ.” nɨyaiwirane wikwɨ́moarɨŋwápɨ enɨ ná bɨnɨ imónɨnɨ.
5 Tahan Iesu nenap darim Amip ravat hez, met pimaz homeo badae batat pim abat nen povozahar homegin ivoh emeeh.
5 Negɨ́ Ámɨnáo enɨ ná wonɨrɨnɨ. Dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨŋwápɨ enɨ ná bɨnɨrɨnɨ. Wayɨ́ Kiraisomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rómáná meaarɨŋwápɨ enɨ ná bɨnɨ imónɨnɨ.
6 Met God nenap dari añarab maporiz Papap hez. Met pi darinañ honeo hezaek, pim kez ahovonañ darimaz korav hezan tovai sameg. (Povoz ari lop honerï ravat hezei.)
6 Gorɨxo —O ámá nɨ́nɨ emeaŋorɨnɨ. Omɨ nɨ́nɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ wurɨ́nɨgɨ́orɨnɨ. Nɨyonɨ xɨ́o wimónarɨŋɨ́pimɨ dánɨ wimɨxarɨŋorɨnɨ. Nɨyonɨ dɨŋɨ́ ukɨkayoŋorɨnɨ. O enɨ ná wonɨrɨnɨ.
7 Met pi nenap darimaz korav hez, oñ Kristo pim gog tinao main main tookaz honep honep masakao anahan hezaek, hodadeo bat nap nim gogoñ main main tameg.
7 Apɨ nɨpɨnɨ ná bɨnɨ ná bɨnɨ nimóga uŋagɨ aiwɨ o Jisasoyá sɨyikɨ́ imónɨŋwaéne wá nɨneawianɨrɨ ayɨ́ e epaxɨ́ e epaxɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ sɨxɨ́ neamímoŋɨ́pɨ xɨxegɨ́nɨ sɨxɨ́ neamímoŋɨ́rɨnɨ. E nerɨ́ná sɨpɨ́í mɨneaí Kiraiso wá nɨneawianɨrɨ neaiiŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ neamímoŋɨ́rɨnɨ.
8 Met pot tapanez batam nap epat hahan hez,
8 Ayɨnánɨ Bɨkwɨ́yo dánɨ Kiraiso nánɨ re nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ, “O émɨ nánɨ nɨpeyirɨ́ná pɨkiorápɨ́ɨ́yɨ́ aga ayá wí nɨméra yirɨ ámáyo wá nɨwianɨrɨ anɨpá bɨ mɨnɨ wirɨ eŋɨ́rɨnɨ.” Bɨkwɨ́yo dánɨ e nɨrɨnɨrɨ eanɨnɨ.
9 Met pi abarah helah-povoz kapot epat hez. Pi garos ev hamarah erat hehapuh maot helah.
9 Xwɨyɨ́á “O émɨ nánɨ nɨpeyirɨ́ná” rɨnɨŋɨ́pɨ pí nánɨ rɨnɨnɨ? Ayɨ́ o sɨnɨ aŋɨ́namɨ nánɨ mɨpeyipa nerɨ́ná xámɨ xwɨ́árímɨ ínɨrɨwámɨnɨ pɨyɨŋɨ́ siwí aŋɨ́mɨnɨ wepɨ́nɨŋo eŋagɨ nánɨ rɨnɨnɨ.
10 Oñ tapup ev erat maot helat pi hamarar abarah nonair nai map hezatur hezariz maup ravat, korav ahop hepanez hat abaraz revah helah.
10 Wepɨ́nɨŋo, ayɨ́ peyiŋo axorɨnɨ. Nɨpeyirɨ́ná amɨpí nɨ́nɨ Gorɨxo “E imónɨ́wɨnɨgɨnɨ.” yaiwiárɨŋɨ́pɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́a nánɨ oemɨnɨrɨ aŋɨ́ pɨrɨ́yo wiárɨ́ seáyɨ rɨwámɨnɨ peyiŋɨnigɨnɨ.
11 Met popuhö dari pim gogot main main tookaz pim masakao anahan het dei nari aposor abanari ravat hez, met mod nari paru Godiz hahan hez-kap poñ haovai sohopanez propet abanari ravat hez, met mod narihö Godiz hodad nat hez-añarab porin pim ñetiv mañamah. Met nari pastorihol ravat añarab Iesuz togutaz korav ravat hez. Ma mod nari Godiz ñetivoz kapotaz hodad tinao manamahan pori añarabon badede mañamah.
11 Xwɨyɨ́á nionɨ mɨŋɨ́ iróá rɨpɨ, “Ámáyo wá nɨwianɨrɨ anɨpá bɨ mɨnɨ wirɨ eŋɨ́rɨnɨ.” mɨŋɨ́ iróá apɨ, ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Kiraiso ámá wíyo wáɨ́ nurɨmeíɨ́rɨxɨnɨrɨ wimɨxɨŋɨ́rɨnɨ. Wíyo wɨ́á nɨrókiamoíɨ́rɨxɨnɨrɨ wimɨxɨŋɨ́rɨnɨ. Wíyo sɨnɨ Gorɨxomɨ mɨxɨ́darɨgɨ́áyo áwaŋɨ́ nurɨróná óɨ́nɨŋɨ́ imopɨ́rɨ́a nánɨ misɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ wimɨxɨŋɨ́rɨnɨ. Wíyo rɨxa Gorɨxomɨ xɨ́darɨgɨ́áyo umeŋwearo uréwapɨyiro éɨ́rɨxɨnɨrɨ pasɨtá wimɨxɨŋɨ́rɨnɨ.
12 Met Godiz añarab modari mañairookan pim gogot tin tohopanen dari mapori Iesuz heris ravat hezaek, kez tat tinam sookaz hat dei gogot main main anahan tameg.
12 Gorɨxoyá imónɨŋwá nɨnenenɨ xɨxe arɨrá inɨpaxɨ́ imónanɨ́wá nánɨ wonenɨ wonenɨ apɨ apɨ e nɨneaimɨxa uŋɨ́rɨnɨ. Kiraisoyá wará nene inɨŋwárí sayá nimóga unɨ́a nánɨ xɨxe arɨrá inɨpaxɨ́ imónanɨ́wá nánɨ apɨ apɨ e nɨneaimɨxa uŋɨ́rɨnɨ.
13 Met pot tovai dari Godiz homeo badae batamegiri home honevonañ het pim ropuz tin hodad ravat kez tat het nañod hekan, Kristoz home tin nenavonañ het tamah-pov darim loporizaroh an pap manat ahö ravat hepan.
13 Nene Gorɨxo apɨ apɨ e nɨneaimɨxa uŋɨ́pimɨ dánɨ xewaxomɨ dɨŋɨ́ axɨ́pɨ wɨkwɨ́rorane o nánɨ xɨxenɨ nɨjɨ́á imónɨrane neranéná bɨnɨ bɨne marɨ́áɨ, axenenɨ imónanɨ́wárɨnɨ. Yóɨ́ Kiraiso imónɨŋɨ́pɨ nene enɨ apɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ imónanɨ́wá nánɨ apɨ apɨ e nɨneaimɨxa uŋɨ́rɨnɨ.
14 Met pot tapanen añarab narihö ñetï moreg hamahan, ñaro nari hatevetet barotap batamahavoz zut dari natotü. Met rotap aban horiri emat Godiz ñetï nak-povor kao moregam añohopanen zi taeñ teptepivok basat em tamahavoz zut, dari basat em takan darim hodadeo in balavï tapan hezavoz, tinam homet het ñetï moreg añohopanez poñ barotap navatotü.
14 Gorɨxo apɨ apɨ e nɨneaiia uŋɨ́ eŋagɨ nánɨ agwɨ nene sɨnɨ pɨ́opia yapɨ imónɨpaxɨ́ mimónɨŋwɨnɨ. Ewé imeamɨ́kwɨ́ nerɨ́ná mamówárɨrɨ mɨ́eyoarɨ néra warɨŋɨ́pa, imɨŋɨ́ nerɨ́ná nɨxemɨ urɨ nɨxemɨ bɨrɨ néra warɨŋɨ́pa nene enɨ axɨ́pɨ sɨnɨ e epaxɨ́ mimónɨŋwɨnɨ. Xwɨyɨ́á nepa mimónɨŋɨ́ xegɨ́ bɨ xegɨ́ bɨ nearéwapɨyanɨro yarɨgɨ́ápimɨ dánɨ sɨnɨ nɨxemɨ neaurɨ nɨxemɨ neabɨrɨ epaxɨ́ mimónɨŋwɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ seararɨŋɨnɨ. Ámá nepaxɨŋɨ́ nimónɨro wigɨ́ ináyɨ́nɨŋɨ́ nimónɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ yapɨ́ nearéwapɨyanɨro éɨ́áyo sɨnɨ arɨ́á yɨ́mɨgɨ́ wipaxɨ́ mimónɨŋwɨnɨ.
15 Oñ dari ñetï moregañ betet zakepivonañ het modarin ñetï rotapuñihar mañovai sookapuh, Kristo darim gagai ravat hezapunañ dari honeo ravat hek.
15 E mimónɨpa nerane xɨxe wá nɨwianenɨranéná xwɨyɨ́á nepa rarɨgɨ́ápɨnɨ ɨ́á xɨrɨ́wanɨgɨnɨ. Apɨ nɨxɨrɨranénáyɨ́, nene pí pí nerɨ́ná yóɨ́ imónɨŋwaéne nimóga nurane Kiraiso tɨ́nɨ píránɨŋɨ́ kumɨxɨnanɨ́wárɨnɨ. O warárí imónɨŋwaéne nánɨ mɨŋɨ́yi imónɨnɨ.
16 Met darim eñ kataneñir mar kataneñir ururuñ main main hez, oñ paru honeo tin het gogot tamahan dari tinam sat em tamegivoz zut, Iesu darim gagao ravat hezaek, pim gogot main main tohokaz añamahat, tin tovai sohot zakepivonañ nae nap meñizohot hek.
16 O mɨŋɨ́yínɨŋɨ́ imónɨŋáná oyá sɨyikɨ́ imónɨŋwaéne xɨ́o neaimɨxarɨŋɨ́pimɨ dánɨ wé sɨkwɨ́ úpikwɨ́ saŋwɨ́ ayɨ́ nɨwɨkwɨ́rónɨrɨ imónɨŋɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋwɨnɨ. Apɨ nɨpɨnɨ e imónɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nerɨŋɨ́yo dánɨ ɨkwɨ́rónɨnɨ. Apɨ apɨ e imónɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nero dɨŋɨ́ sɨpí ninɨrɨ́náyɨ́, wará nɨrínɨ xwé niwiaróa urɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ ínɨrɨ néra unɨ́árɨnɨ.
17 Met darim Amipuz abatavonañ epat arin añoman hatevetei. Met paru Godiz hodad nat hezariz tamahat tohotunei, oñ paru pori betezam tovai samahaek,
17 Ayɨnánɨ nionɨ Ámɨnáo tɨ́nɨ ikárɨnɨŋáonɨ íkwairɨrɨ́ bɨ oseaimɨnɨ. Ámá Gorɨxo nánɨ majɨ́á imónɨgɨ́áyɨ́ yarɨgɨ́ápa sɨnɨ mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Ámá ayɨ́ amɨpí surɨ́má imónɨŋɨ́pɨ nánɨnɨ dɨŋɨ́ moarɨgɨ́áyɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
18 kuturutatï am hez. Tat parum loporizaro merizat het Godiz ñetivoz kaev ravat baval nak, povoz Godinañ hepanez nonoroz kut tat hez.
18 Sɨpípɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoro nánɨ wigɨ́ dɨŋɨ́ sɨ́á yimɨxɨnarɨgɨ́árɨnɨ. Majɨ́á ikárɨnɨro dɨŋɨ́ wakɨsɨ́ inɨro yarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ Gorɨxo ámá xɨ́omɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo sɨxɨ́ uyarɨŋɨ́pɨ tɨ́gɨ́áyɨ́ mimónɨŋoɨ.
19 Tamahan parum loporizaro horiam hezaek betez horï povor kao map tamahapuh, parum horï tamah-poñiz homet tu narav, oñ orah rezah horï modañ am tohopanez homeamah.
19 Wigɨ́ dɨŋɨ́ sɨ́ŋánɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nánɨ ayá bɨ yarɨgɨ́ámanɨ. “Ɨ́wɨ́ inanɨ́wá nánɨ rɨ́a imónɨŋwɨnɨ?” nɨyaiwiro sɨ́mɨ́ xeadɨ́pénarɨgɨ́árɨnɨ. Pí pí piaxɨ́ weánɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ aí sɨnɨ mé wiárɨ́ yarɨgɨ́árɨnɨ.
20 Met Kristoz ñetiv añovai pot tohopekez arin naañ tooh,
20 Ayɨ́ e yarɨŋagɨ́a aiwɨ seyɨ́né Kiraiso nánɨ nɨsearéwapɨyirɨ́ná wí e searéwapɨyigɨ́ámanɨ.
21 oñ ari pim ñetï tinao hatevetegipuh pim añarab ravat hegin Iesuz ñetï rotapuv haohan ari hateveteogï.
21 Nionɨ re nimónarɨnɨ, “Seyɨ́né Kiraiso nánɨ rɨxa arɨ́á wigɨ́árɨnɨ. Ámá Jisaso tɨ́nɨ ikárɨnɨgɨ́áyɨ́ epaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ rɨxa searéwapɨyigɨ́árɨnɨ.” nimónarɨnɨ. Ámá Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́nɨ nepaxɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ nánɨ nɨjɨ́á imónɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
22 Povoz batam arim loporizaro horï hehan, ari dimihol top ravat kelamahavoz zut hegin, arim zait horivohö moreg etoohan ari nonair nai horitü tovai emoog-pov pohao betei.
22 E éɨ́rɨxɨnɨrɨ rɨxa searéwapɨyigɨ́ápɨ, ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ. Seyɨ́né sɨnɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ropa nerɨ́ná sɨpí imónagɨ́ápɨ —Apɨ seyɨ́né sɨpí néra wagɨ́ápimɨ dánɨ sɨŋánɨ imónɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Ɨ́wɨ́ nánɨ mɨŋɨ́ inarɨgɨ́ápimɨ dánɨ xwɨrɨ́á seaikɨxémɨnɨrɨ nánɨ yapɨ́ seaíwapɨyimɨnɨrɨ eŋɨ́pɨrɨnɨ. Apɨ yaránɨŋɨ́ pɨ́móɨ́rɨxɨnɨ.
23 — ausente —
23 Ámɨ bɨ seyɨ́né rɨxa searéwapɨyigɨ́ápɨ, ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ. Segɨ́ dɨŋɨ́ moarɨgɨ́ápɨ ámɨ sɨŋɨ́ bɨ yárɨ́ó inɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
24 — ausente —
24 Ámɨ bɨ searéwapɨyigɨ́ápɨ rɨpɨrɨnɨ. Seyɨ́né ámɨ ámá sɨŋɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ Gorɨxo seaimɨxɨyíɨ́pɨ —Apɨ Gorɨxo xewanɨŋo imónɨŋɨ́pa imónɨŋɨ́pɨrɨnɨ. E nimónɨróná nepaxɨŋɨ́ nimónɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ wé rónɨŋɨ́ ero Gorɨxo wimónarɨŋɨ́pɨ ero epaxɨ́pɨrɨnɨ. Apɨ seyɨ́né ŋwɨrárɨnɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
25 Met Iesu Kristohö bahoneo avatahan dari togü honet ravat hez, povoz ñetï moreg hamegiñ betet ñetï rotap nenañihar dari nae nap mañovai sohok.
25 Ayɨnánɨ segɨ́ yapɨ́ rarɨgɨ́ápɨ emɨ nɨmómáná woxɨnɨ woxɨnɨ ámá seaímeaarɨgɨ́á gɨyɨ́ gɨyo xwɨyɨ́á nurɨrɨ́ná nepaxɨŋɨ́pɨnɨ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Nene Kiraisoyá wará axɨ́rímɨ dánɨ́nɨŋɨ́ ninɨrane xɨxe ɨkwɨkwɨ́rɨ́ inɨŋwaéne eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
26 Met ni nap nim modap horiv netapanen mogao tekepuh, non horioroh sekë hezavoz nim mogao tekez pov zuam bavon batat lop tinarinañ maot rav. Met mogao tat am heken gitap bañodapanen orekë,
26 Seyɨ́né wikɨ́ nɨseaónɨrɨ aiwɨ wikɨ́ seaónɨ́ɨ́pimɨ dánɨ “Xe sɨpí oemɨnɨ.” nɨyaiwirɨ e mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Wikɨ́ xwapɨ́ ayá wí nóga mupa éɨ́rɨxɨnɨ. Sɨnɨ nɨseaónɨrɨ́náyɨ́, sogwɨ́ ipɨ́meáɨ́ e dánɨ pɨ́nɨ wiárɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
27 povoz Seten emat moreg netapanen horiv tekez nonor ok ba ou batekë.
27 E nero obo ayɨ́ ɨ́wɨ́ éɨ́rɨxɨnɨrɨ xe yapɨ́ oneaíwapɨyinɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
28 Ma ari givogï tamegiri tovai maot givogï totunei, oñ givogï pov betet mar givogï tameg-arereñinañ gog tinao tovai sohot, arim mod nari naiz tekï tat hepanezari tin metat meñizat manohozei.
28 Ɨ́wɨ́ meaarɨgɨ́áyɨ́ ámɨ ɨ́wɨ́ bɨ mɨmeapa éɨ́rɨxɨnɨ. E mepa nero rɨ́wɨ́ nɨrɨ́kwínɨmáná wigɨ́ wé tɨ́nɨ omɨŋɨ́ xɨxenɨ imónɨŋɨ́pɨ nero ámá amɨpí nánɨ dɨ́wɨ́ ikeamónarɨgɨ́áyo arɨrá wíwanɨgɨnɨrɨ éɨ́rɨxɨnɨ.
29 Met ñetï horï nañ ma paru nameñizotuz poñ arim modarin mañotunei, oñ ñetï biaviavonañ tinavohar arim modari hatevetet Kristoz tin homet hepanez poñihar mañohopekez arin ev añamoh.
29 Segɨ́ maŋɨ́yo dánɨ sɨpí xwɨyɨ́á bɨ aí mɨrɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. Ámá pí pí xwɨyɨ́á urɨpaxɨ́ imónɨgɨ́áyo wigɨ́ imónɨgɨ́ápɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nurɨrɨ́ná dɨŋɨ́ sɨxɨ́ ínɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨnɨ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Gínɨ gíná nurɨróná naŋɨ́ owimɨxaneyɨnɨro nánɨ dɨŋɨ́ wɨ́á wónɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨnɨ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
30 Met dari horï navoam takan Godiz Pul Tinap zakep homepan hezavoz homet, ganö tovai ari horï nao totunei, oñ God pim Pul Tinap anahan darim loporizaroh het eñizamahaek, rotap tokat Iesu Kristo maot erat avat tinaek eñepanen pohao het hekaz pov dari hahodad, povoz tovai Pul Tinap zakep homepanez nao metotunei.
30 Seyɨ́né sɨpí nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ dɨŋɨ́ rɨ́á uxepaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ wí mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Kwíyɨ́pɨ, ayɨ́ sɨ́á yoparɨ́yi Gorɨxo gwɨ́nɨŋɨ́ seaíkweanɨ́a nánɨ rɨxa ikɨyiŋɨ́nɨŋɨ́ seaiárɨŋɨ́pɨ eŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
31 Met arim loporizaroh nonair nai horituz homeamegipuh modarin ser mañat mogao tamegiv, ma modariz kaev ravat gitait ravameg-pov ma zei ñai tat ñetï horiv mañameg-pov pohao betei.
31 Dɨŋɨ́ wí sɨ́á mɨyɨkínɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. Mɨxɨ́ wí rɨpaxɨ́ mimónɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. Wikɨ́ rɨ́á ápiáwɨ́nɨŋɨ́ mónɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. Xwamiánɨ́ wí mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Xwɨyɨ́ápai wí muŋwɨrárɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. Sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ wí mɨwipa éɨ́rɨxɨnɨ.
32 Tat God masak ahov anat Kristoz etahavoz homet darim horiv baolahavoz zut, arim modari horiv etohopanen hañiv metotunei, oñ parum etohopanez pov unun manat zakepivonañ het tin metohozei.
32 Apɨ apɨ mepa nero xɨxe dɨŋɨ́ sɨpí inɨro wá wianenɨro éɨ́rɨxɨnɨ. E neróná Gorɨxo Kiraiso seaiiŋɨ́pimɨ dánɨ segɨ́ wikárɨgɨ́ápɨ yokwarɨmɨ́ seaiiŋɨ́pa seyɨ́né enɨ xɨxe yokwarɨmɨ́ inɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra