Apocalipse 6
Tawúratɩ na Injiila dɛ́ɛ fɔɔlɩ́nɩ (KDH) vs NVT
1 Ngɛ máádásɩ mɛbɛ́ɛ́ŋ nɛ́, mááná Fée-bú woobóɖi nibiiká kaɖaa ńga bɔɔvɔkɩná tákaraɖá nɛ́, ngɛ máánɩ́ɩ weezuú kpɩná naazáánɩ́-daá kaɖaa ńɖɛ waaŋmátɩ na ɖóni ilowú cɔɔ́ɔ nyazɩ kpálálayɔ́ɔ wɔ́nvɔ́ɔ nɛ́ bɩlɛ́ sɩsɩ: «Kɔnɩ!»
1 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o primeiro dos sete selos do livro. Então ouvi um dos quatro seres vivos dizer com voz de trovão: “Venha!”.
2 Ńna gɛ mááná ɖeére kʊ́fʊlʊńɖɛ neɖére waagálɩɩ. Weení ɩjɔɔ́ɔ ɖɩrɔ nɛ́ ɖɔ́kɩná tɔ́ɔ́wʊ; ngɛ beejéle yɩ kowuro-vulɔɔ́ nɛkɛ́rɛ, ngɛ wɛɛɖɛ́ɛ nyazɩ weení wéńɖíi yowú ngɛ wɛ́nɖɛɛ́ sɩ ɩtásɩ iyóo ikéɖi nɛ́.
2 Quando olhei, vi um cavalo branco. Seu cavaleiro carregava um arco, e sobre sua cabeça foi colocada uma coroa. Ele saiu batalhando para conquistar vitórias.
3 Fée-bú waadásɩ ibóɖi nibiiká sɩɩlɛ ńga, ngɛ máánɩ́ɩ weezuú kpɩ́nɖɛ sɩɩlɛ ńɖɛ waaŋmátɩ sɩsɩ: «Kɔnɩ!»
3 Quando o Cordeiro abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivo dizer: “Venha!”.
4 Ńna gɛ ɖeére neɖére waagálɩɩ, ɖɩzɛɛmáa nyazɩ nimíni bɩlɛ́. Baava weení ɩjɔɔ́ɔ na ɖɛ nɛ́ yíko sɩsɩ íbo ɩkálɩ́zɩ́ fɛɛzɩrɛ adɛ laadɔ́ɔ-rɔ, bɩka ɩráa ɩkʊ ɖamá. Beejéle yɩ sɔɔ́ tókobí kaabɩ́nɩ nɛ́.
4 Então surgiu um cavalo vermelho. Seu cavaleiro recebeu uma grande espada e autoridade para tirar a paz da terra. E houve guerra e matança em toda parte.
5 Fée-bú woobóɖi nibiiká toozo ńga, ngɛ máánɩ́ɩ weezuú kpɩ́nɖɛ toozo ńɖɛ waaŋmátɩ sɩsɩ: «Kɔnɩ!» Ngɛ mááná ɖeére kɩ́kpádɩɖɛ́ waagálɩɩ. Weení ɩjɔɔ́ɔ ɖɩrɔ nɛ́ ɖɔ́kɩná sanɩ́ya.
5 Quando o Cordeiro abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivo dizer: “Venha!”. Quando olhei, vi um cavalo preto. Seu cavaleiro tinha na mão uma balança.
6 Ngɛ máánɩ́ɩ nyazɩ lowú nakɩ́rɩ weezuú kpɩná naazáánɩ́ lɔwʊtáá kɩ́nŋmatɩ́ sɩsɩ: «Báya mɩlá agúwe kʊ́ɖʊmʊ́ʊ wɩ́rɛ tɩmɛ́rɛ-dɛ́ɛ fɛrɩ́tɩ liideé, bɩka bayá mɩ́sɩ agúwe natúdoozo wɩ́rɛ tɩmɛ́rɛ fɛrɩ́tɩ-dɛ́ɛ liideé ɖʊɖɔ. Amá, nketekiná núm na sʊlʊ́m.»
6 E ouvi uma voz dentre os quatro seres vivos dizer: “Uma medida de trigo ou três medidas de cevada custarão o salário de um dia, mas não desperdice o azeite nem o vinho”.
7 Fée-bú woobóɖi nibiiká naaza ńga nɛ́, máánɩ́ɩ weezuú kpɩ́nɖɛ naaza ńɖɛ waaŋmátɩ sɩsɩ: «Kɔnɩ!»
7 Quando o Cordeiro abriu o quarto selo, ouvi o quarto ser vivo dizer: “Venha!”.
8 Ńna gɛ mááná ɖeére neɖére ɖɩjɔɔ́ɔ fáádɩ lɩ́m nɛ́. Bánÿaá weení ɩjɔɔ́ɔ na ɖɛ nɛ́ sɩsɩ Sɩ́m, bɩka ɩsɩɖáa ɖaajɔɔɖɛ́ fóo yɩ. Baadára adɛ laadɔ́ɔ nabʊ́náázá ngɛ baava wɛ yíko fɔɔlʊʊ́ kʊ́ɖʊmʊ́ʊ-rɔ sɩsɩ béyele yowú, nyɔɔ́sɩ, kʊdɔmɩ́nɩ na fanáńdɩ ɩkʊ ɩráa basɩ́.
8 Quando olhei, vi um cavalo amarelo. Seu cavaleiro se chamava Morte, e o mundo dos mortos o seguia. Eles receberam autoridade sobre um quarto da terra para matar pela espada, pela fome e pela doença e por meio de animais selvagens.
9 Fée-bú woobóɖi nibiiká nʊʊwa ńga nɛ́, mááná wenbá baagʊ wɛ bɛdɛ́ɛ boovu Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ tɔ́m na toovonúm, na seríya baalɩzɩ́ yɩ nɛ́-rɔɔzɩ́ nɛ́, bɛdɛ́ɛ kezéézi Ɩsɔ́ɔ sarásɩ ɖaalanɖɛ́-dɛɛzɩ́.
9 Quando o Cordeiro abriu o quinto selo, vi sob o altar as almas de todos que haviam sido mortos por causa da palavra de Deus e por seu testemunho fiel.
10 Bánŋmatɩ́ na ɖóni sɩsɩ: «Ɖádʊ́ʊ ɖacɩrɩ‑cɩrɩ-dʊ́ʊ na toovonúm-dʊ́ʊ, hálɩ na sinje, nyɔ́jɔɔ́ɔ ńdafʊʊná tá adɛ laadɔ́ɔ-rɔ ńba nɛ́, sáátɩ wenkí gɛ sɩ nvʊʊná wɛ nvɛ́rɛ wɛ baagʊ ɖáa nɛ́.»
10 Clamavam ao Senhor em alta voz e diziam: “Ó Soberano Senhor, santo e verdadeiro, quanto tempo passará até que julgues os habitantes da terra e vingues nosso sangue?”.
11 Beejéle badaá báa weení jaba kʊ́fʊlʊmʊ́ʊ; ngɛ beevééri wɛ sɩsɩ báɖáŋ cʊ́kɔ hálɩ bakʊ bogoobíya na bɔɖɔndɩnáa bána wɛ bánlám Krísto bɔwʊtá bɩɩɖʊ sɩ bakʊ wɛ ńŋɩnáa baagʊ bɛḿ ɖʊɖɔ nɛ́ bosúlúki naanɩ́.
11 Então a cada um deles foi dada uma veste branca, e lhes foi dito que descansassem mais um pouco até que se completasse o número de seus irmãos, seus companheiros no serviço, que se juntariam a eles depois de serem mortos.
12 Ngɛ mááná Fée-bú woobóɖi nibiiká loɖo ńga. Ngɛ adɛ laadɔ́ɔ weezéle, wɩ́sɩ ibirí sɩbɩ́sɩ nyazɩ lííya kpɩná bɩlɛ́, bɩka fenɔɔ́ kɛlɛ́ kɛsɛ́ɛ kabɩ́sɩ nyazɩ azimá.
12 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto. O sol ficou escuro como pano negro, e a lua inteira se tornou vermelha como sangue.
13 Ngɛ wɩlásɩ waagálɩɩ ɩsɔ́ɔ́dáá sɩsála adɛ nyazɩ fefelimá kʊ́bɔná wénjiídi figíyée tɩɩwʊ́ na bikpíízi kibíya akora bʊlɔ adɛ nɛ́.
13 Então as estrelas caíram do céu como figos verdes de uma figueira sacudida por um forte vento.
14 Ngɛ ɩsɔ́ɔ́dáá weegbíri nyazɩ bóngoodí tákaraɖá wenbí nɛ́; bɩɩgbɛzɩ́ bʊ́ʊ́nɩ rɩ́ŋa lénlé tizuuwáa nɛ́ bɩkʊ́sɩ laadásɩ rɩ́ŋa lɩ́m waalára bɩmɩlɩná sɩ nɛ́ sɩɖɩdáarɛ.
14 O céu foi enrolado como pergaminho, e todas as montanhas e ilhas foram movidas de seu lugar.
15 Adɛ laadɔ́ɔ-rɔ wúrowá na kʊ́bɔnáa-kʊ́bɔnáa, sɔ́ɔ́jawá kʊ́bɔnáa-kʊ́bɔnáa na ɖɔ́ɔ́lɛ-dɩnáa, yíko-dɩnáa na baaganáa rɩ́ŋa, yomáa na wenbá bɛdɛkɛ́ɛ yomáa nɛ́, beeze bamʊ́sɩ kʊwáánɩ-dɛ na bʊ́tángbalɩ́nɩ-dɛɛzɩ́ bʊ́ʊ́nɩ-daá.
15 Então os reis da terra, os governantes, os generais, os ricos, os poderosos, os escravos e os livres, todos se esconderam em cavernas e entre as rochas das montanhas.
16 Bénveerím bʊ́ʊ́nɩ na bʊ́tángbalɩ́nɩ sɩsɩ: «Ɩjɛ́ ɩsála ɖɔ́rɔ́ɔ́zɩ́, bɩka ɩmʊ́sɩ ɖáa bolíni, na weení ɩjɔɔ́ɔ kowuro-gbelé-rɔ nɛ́, ɩ́kana ɖáa; bɩka ɩlaná ɖáa bolíni na Fée-bú-dɛ́ɛ baaná ɖʊɖɔ.
16 E gritavam às montanhas e às rochas: “Caiam sobre nós e escondam-nos da face daquele que está sentado no trono e da ira do Cordeiro!
17 Káma, bɛdɛ́ɛ baaná wɩ́rɛ waadála, ngɛ weení sɩ ɩbɩ́ɩ́zɩ na ɩtɔlɩ́.»
17 Pois chegou o grande dia de sua ira, e quem poderá sobreviver?”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.