2 Coríntios 11

Tawúratɩ na Injiila dɛ́ɛ fɔɔlɩ́nɩ (KDH) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 A mɩ́fʊndisí iɖiná ma suúru maŋmátɩ cʊ́kɔ nyazɩ kʊjʊʊ́ fɛ́yɩ́-dʊ́ʊ bɩlɛ́! Ɩɩ́n, ɩbá itísi iɖiná ma suúru.
1 Oxalá suportásseis um pouco de loucura de minha parte! Oh, sim! Tolerai-me.
2 Káma, mɩ́rɔ́ɔ́zɩ́, sʊ́ʊ́zɩ sɩgɛ́ɛ Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ ńzɩ nɛ́ waabá sɩ́ndɔwʊ́ʊ ma gɛ páá. Wenbí bʊrɔɔzɩ́ nɛ́, abaalʊ́ kʊ́ɖʊḿ gɛ máágbɩ́ɩ́rɩ mɩ́ɩ sɩ mava, ɩnáábɩ́lɛ́ Krísto. Ngɛ mɔ́ɔ́zɔ́ɔ́lɩ mɔgbɔ́ɔ mɩ́ɩ mejéle yɩ ńŋɩnáa bɔ́ngbɔwʊ́ʊ ábɔɔzɔɔ́ kaasɩ abaalʊ́ nɛ́ becéle kawaalʊ́ nɛ́.
2 Eu vos consagro um carinho e amor santo, porque vos desposei com um esposo único e vos apresentei a Cristo como virgem pura.
3 Amá, bɩɩbá bɩjɔɔ́ɔ ma nɩdáárɛ sɩsɩ bɩ́kɔkɔ́nɩ bɩlá mɩ́ɩ nyazɩ Awááwʊ. Wenbí ńŋɩnáa ɖoḿ waalá yɩ lɔ́nɩ itúúli yɩ nɛ́, mɩ́nyɔ́ɔ́ ɖʊɖɔ, naárʊ ɩ́kɔkɔ́nɩ ɩkɛ́ɛ mílomaazɛ́ ɩfɔrɔ́sɩ mɩ́ɩ bɩka mɩ́dándanɩɩná Krísto nyazɩ wenbí mívóo yɩ na toovonúm ɖɔ́ nɛ́.
3 Mas temo que, como a serpente enganou Eva com a sua astúcia, assim se corrompam os vossos pensamentos e se apartem da sinceridade para com Cristo.
4 Káma, míndisí naárʊ ɩkɔ́nɩ ɩŋmátɩ mɩ́ɩ Yeésu ɩ́na wandɩ na weení ɖááŋmátɩ mɩ́ɩ nɛ́ ɩdɔ́m. Mɩ́nbɩɩzɩ́ itísi naárʊ ɩkɔ́nɩ ɩtɔ́ sɩ wénÿelíi mɩ́ɩ ɩmʊ kezeŋa nɛkɛ́rɛ bɩdɛkɛ́ɛ wenká mɩ́ɩ́mʊ́ kɛ nɛ́, yáá ifééri mɩ́ɩ Laabáárʊ Kífeńgi nakɩ́rɩ kɩ́na kɩndɩ na wenkí ɖéévééri mɩ́ɩ kɩ nɛ́.
4 Porque quando aparece alguém pregando-vos outro Jesus, diferente daquele que vos temos pregado, ou se trata de receber outro espírito, diferente do que haveis recebido, ou outro evangelho, diverso do que haveis abraçado, de boa mente o aceitais.
5 Ngʊ́ na bɩrɩ́ŋa, mɛ́bɛɛ́na sɩsɩ mɩ́dɛ́ɛ tɩndɩnáa bɛbɛɛ́na badɩ sɩsɩ baagɩ́lɩ ná nɛ́ takɩ́lɩná ma nabʊ́rʊ.
5 Mas penso que em nada tenho sido inferior a esses eminentes apóstolos!
6 Mányɩ bɩlɛ́ sɩsɩ a bángalɩ́ɩ wenbá baabá banyɩ ŋmatɩrɛ kazɔ́ɔ nɛ́, bádánbɩɩzɩ bakála ma, amá, bɩɩga Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ tɔ́m-dɛ́ɛ nɩ́bááwʊ-daá nɛ́, a bánÿaá wenbá bɔwɛná tɩlɩ́ɩ nɛ́, naárʊ tánbɩɩzɩ ɩkpaarɩná ma. Tɩmɛ́ weená arɩ́ŋa ɖáálá mɩ́rɩ́ŋa mɩ́ɩ́zá-daá na nŋɩ́nɩ́ ɖáálá yɛ nɛ́ bɩdaá, ɖáábá ɖɩwɩ́lɩ mɩ́ɩ ɩna bɩlɛ́.
6 Pois, embora eu seja de pouca eloqüência, não acontece o mesmo quanto à ciência: é o que em tudo e a cada passo vos temos manifestado.
7 A bɩlɛ́, mɔ́ɔ́gɔ́nɩ mevééri mɩ́ɩ Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ Laabáárʊ Kífeńgi faala mɩ́dɛ́fɛ́rɛ báa nabʊ́rʊ; mádɩtɩŋa medísi mádɩ na bɩbɩ́ɩ́zɩ bɩkpáázɩ mɩ́ɩ nɛ́, mááyɩ́sɩ?
7 Porventura cometi alguma falta, em vos ter pregado o Evangelho de Deus gratuitamente, humilhando-me para vos exaltar?
8 Móóbúti Krísto-dɛ́ɛ Koduuzísi sɩɩganáa medísi sɩlɛ́ sɩ́nvɛrɩ́ɩ ma bɩka mɔ́nvɔɔzɩ́ mɩ́nyɔ́ɔ́.
8 Para vos servir, despojei outras igrejas, recebendo delas o meu sustento.
9 Bɩka ɖʊɖɔ mɔ́wɛ mɩ́dɛ́ɛ na liideé ɩlá ma takáásɩ́ nɛ́, mádábɩ́sɩ mɩ́dáá naárʊ sʊʊ́tɩ. Koobíya baagálɩ́ɩ́ná Masedʊwáanɩ bɔkɔ́nɩ nɛ́, baalɩzɩ́ na ma bɩdɛ́ɛ takáásɩ́. Mádábá mɔzɔ́ɔ́lɩ sɩ mazʊ́ʊ mɩ́dáá naárʊ sʊʊ́tɩ; ngɛ bɩdɛkɛ́ɛ sɩ medísi mabɩ́sɩ naárʊ sʊʊ́tɩ kɛtɛngɛrɛ.
9 Estando convosco e passando alguma necessidade, não fui pesado a ninguém, porque os irmãos que vieram da Macedônia supriram o que me faltava. Em tudo me guardei e me guardarei de vos ser pesado.
10 Máámʊ́ná Krísto-dɛ́ɛ toovonúm mééɖéézi tɩ nɛ́ sɩsɩ Akayíi laadɔ́ɔ rɩ́ŋa-daá, naárʊ fɛ́yɩ́ wánbɩɩzɩ́ ikiziná ma sɩsɩ mákalá bɩdɛ́ɛ kúúrí.
10 Tão certo como a verdade de Cristo está em mim, não me será tirada esta glória nas regiões de Acaia.
11 We-rɔ gɛ mánŋmatɩ́ bɩlɛ́. Mádánjaa mɩ́ɩ nɛ́ gɛ mánŋmatɩ́ bɩlɛ́ yáá wé. Aayɩ́, Ɩsɔ́ɔ nyɩ bɩlɛ́ sɩsɩ mɔ́zɔɔlɛ́ɛ mɩ́ɩ.
11 E por quê?... Será por que não vos amo? Deus o sabe!
12 Wenbí mánlám nɛ́, bɩlɛ́ gɛ sɩ malaaná lám, na wenbá bánjáádɩ natɩ́rɩ sɩ bofuuziná sɩsɩ ɖána wɛ ɖádɩmɛ́rɛ lám kɛ́ɛ kʊ́ɖʊńbɩ nɛ́, íkoyuú báa natɩ́rɩ.
12 Mas o que faço, continuarei a fazer, para cortar pela raiz todo pretexto àqueles que procuram algum pretexto para se envaidecerem e se afirmarem iguais a nós.
13 Káma, ɩráa bɛḿ bɛgɛ́ɛ tɩndɩnáa bʊbɔtɩnáa gɛ, tɩmɛlanɖáa bʊbɔtɩnáa baabɩsɩná badɩ Krísto-dɛ́ɛ tɩndɩnáa nɛ́ gɛ bɛgɛ́ɛ.
13 Esses tais são falsos apóstolos, operários desonestos, que se disfarçam em apóstolos de Cristo,
14 Bɩka bɩrɩ́ŋa bɩdaá ɖɔ́ nɛ́, nabʊ́rʊ tanvɛ́yɩ́ bɩjɔɔ́ɔ bítí nɛ́, káma, Sitáánɩ tɩtɩŋa wánbɩsɩnáa ɩdɩ malááyɩ́ka weení wɔ́ngɔnáa ɖɛnyɛm nɛ́ gɛ.
14 o que não é de espantar. Pois, se o próprio Satanás se transfigura em anjo de luz,
15 Bɩlɛ́ nɛ́, bɩvɛ́yɩ́ ɖáa bítí a ɩdɛ́ɛ tɩmɛlanɖáa ɖʊɖɔ wánbɩsɩnáa badɩ nyazɩ tɩmɛlanɖáa wenbá bánjáádɩ wenbí bɩzɩɩzɛ́ɛ Ɩsɔ́ɔ ɩzá-daá nɛ́. Amá, wenbí badɩmɛ́ cɔɔ́ɔ nɛ́, bɩlɛ́ ɖʊɖɔ gɛ badɩtɩŋa sɩ bɛkɛ́dɛ́ná.
15 parece bem normal que seus ministros se disfarcem em ministros de justiça, cujo fim, no entanto, será segundo as suas obras.
16 Máádásɩ mánŋmatɩ́ sɩsɩ naárʊ ɩ́kamáázɩ sɩsɩ mɛ́gɛ́ɛ kʊjʊʊ́ fɛ́yɩ́-dʊ́ʊ. A ngʊ́ bɩlɛ́ gɛ mɩ́nmaazɩ́ sɩsɩ mɛ́gɛ́ɛ, idísi sɩ mɛ́gɛ́ɛ kʊjʊʊ́ fɛ́yɩ́-dʊ́ʊ, bɩka mɔ́ɔ́ ɖʊɖɔ moyuú malá kúúrí cʊ́kɔ ɖʊɖɔ.
16 Repito: não me queiram tomar por um louco. No mínimo, aceitai-me como tal, para que também eu possa me gloriar!
17 Bɩdɛkɛ́ɛ wentí Ɖádʊ́ʊ sɔɔlɛ́ɛ nɛ́ gɛ sɩ maŋmátɩ, amá, sɩ maŋmátɩ gɛ nyazɩ kʊjʊʊ́ fɛ́yɩ́-dʊ́ʊ bɩlɛ́. Káma, mɔ́wɛná wentí sɩ malaná kúúrí nɛ́.
17 O que vou dizer, na certeza de poder gloriar-me, não o digo sob a inspiração do Senhor, mas como num acesso de delírio.
18 Ɖabata wánlám kúúrí nyazɩ ɩráa wɔɔzɔ́ɔ́lɩ lám nɛ́, mɔ́ɔ́ ɖʊɖɔ asée malá kúúrí gɛ.
18 Porque muitos se gloriam segundo a carne, também eu me gloriarei.
19 Mɩ́nyɔ́ɔ́ wenbá mɩ́gɛ́ɛ áséńsí-dɩnáa nɛ́, mɩ́dándanwɩɩ kʊjʊʊ́ fɛ́yɩ́-dɩnáa mʊ́ʊ.
19 Vós, sendo homens sensatos, suportais de boa mente os loucos...
20 Míndisí bánlanáa mɩ́ɩ nyazɩ yomáa, bɛlɛ́ɛ wenbí mɩ́wɛná bɩ nɛ́, bobúti mɩ́ɩ, bofolí mɩ́rɔ́, batʊ́ʊ mɩ́ɩ nyazɩ bíya.
20 Sim, tolerais a quem vos escraviza, a quem vos devora, a quem vos faz violência, a quem vos trata com orgulho, a quem vos dá no rosto.
21 Ɖáábá ɖɩwɩ́lɩ mádáázátɩ mɩ́jɔ́ bɩlɛ́ bɩdaá. Bɩjɔɔ́ɔ ma fɛɛrɛ́ mánŋmatɩ́ bɩlɛ́ nɛ́.
21 Sinto vergonha de o dizer; temos mostrado demasiada fraqueza... Entretanto, de tudo aquilo de que outrem se ufana {falo como um insensato}, disto também eu me ufano.
22 Bánwɩlɩ́ɩ sɩsɩ bɛgɛ́ɛ Éburu ńba gɛ anń. Tɔ́ɔ, mɔ́ɔ́ ɖʊɖɔ mɛ́gɛ́ɛ Éburu ńnɩ́ gɛ. Bánwɩlɩ́ɩ sɩsɩ bɛgɛ́ɛ Ibrahím kutoluú-dɛ bíya gɛ anń. Bánwɩlɩ́ɩ sɩsɩ bɛgɛ́ɛ Israyɛ́ɛlɩ bíya gɛ anń. Mɔ́ɔ́ ɖʊɖɔ mɛ́gɛ́ɛ Israyɛ́ɛlɩ bú gɛ. Mɔ́ɔ́ ɖʊɖɔ Ibrahím kutoluú-dɛ bú gɛ mɛ́gɛ́ɛ.
22 São hebreus? Também eu. São israelitas? Também eu.
23 Bánwɩlɩ́ɩ sɩsɩ bɛgɛ́ɛ Krísto-dɛ́ɛ tɩmɛlanɖáa gɛ anń. Tɔ́ɔ, mánŋmatɩ́ nyazɩ kʊjʊʊ́ fɛ́yɩ́-dʊ́ʊ bɩlɛ́. Mɔ́ɔ́ mɛ́gɛ́ɛ Krísto-dɛ́ɛ tɩmɛlanɖʊ́ bɩkɩ́lɩ wɛ. Tɩmɛ́ káálɛ ńná-dɛ́ɛ lám-daá, máágɩ́lɩ wɛ; sáráka tɔ́ɔ-daá, baalaaná ma tɔ́ɔ bɩkɩ́lɩ wɛ; masɩ́tɩ-daá, baabá bamá ma bɩkɩ́lɩ wɛ; máálááná sɩ́m náa na máázɩ́rɛ bɩkɩ́lɩ wɛ.
23 São ministros de Cristo? Falo como menos sábio: eu, ainda mais. Muito mais pelos trabalhos, muito mais pelos cárceres, pelos açoites sem medida. Muitas vezes vi a morte de perto.
24 Nabʊ́nʊ́wá nbɩlɛ́ Yahúúɖuwá waalaaná ma sutí bʊrɔ nɛɛ́lɛ kʊ́ɖʊńbɩ fɛ́yɩ́ Mará waazɩ́ɩ́zɩ nɛ́.
24 Cinco vezes recebi dos judeus os quarenta açoites menos um.
25 Nabúdoozo nbɩlɛ́ Róóma ńba woozúti ma agbáázá nɛ́. Ɩráa wɔɔyɔ́ɔ ma bɔ́ kʊ́ɖʊńbɩ sɩ bakʊ ma, mɛ́ɛ́lɛ ikulú na ma bʊrɔ nabúdoozo tenkú-daá, mɔ́ɔ́jɔ́ɔ wɩ́rɛ ɖebilibili nuvoowú na ɩdaawʊ́ tenkú-daá.
25 Três vezes fui flagelado com varas. Uma vez apedrejado. Três vezes naufraguei, uma noite e um dia passei no abismo.
26 Mɛ́dɛ́ɛ nɩ́báánɩ boɖé ɖabata-daá, máábá malaaná nɔwɛ́yawá náa: búúzi kʊ́bɔńzɩ-dɛ́ɛ súu-dɛ́ɛ nɔwɛ́yawá, nɩ́baazalaɖáa-dɛ́ɛ nɔwɛ́yawá, mogoobíya Yahúúɖuwá-dɛ́ɛ nɔwɛ́yawá, wenbá bɛdɛkɛ́ɛ Yahúúɖuwá nɛ́ bɛdɛ́ɛ nɔwɛ́yawá, tɛ́ɛ́dɩ-daá-dɛ́ɛ nɔwɛ́yawá, faɖáma-daá-dɛ́ɛ nɔwɛ́yawá, tenkú-rɔɔzɩ́-dɛ́ɛ nɔwɛ́yawá, wenbá bɛ́ndɛɛwʊ́ sɩsɩ bɛgɛ́ɛ koobíya Krísto ńba nɛ́-dɛ́ɛ nɔwɛ́yawá.
26 Viagens sem conta, exposto a perigos nos rios, perigos de salteadores, perigos da parte de meus concidadãos, perigos da parte dos pagãos, perigos na cidade, perigos no deserto, perigos no mar, perigos entre falsos irmãos!
27 Máábá malá tɩmɛ́ ɖóni ńná, na wahála ńná, malaaná cɔwʊ́ʊ bɩlɛ́ nuvóóni ɩzɩ́rɛ fúu fɛ́yɩ́, nyɔɔ́sɩ na ɖoolɔɔ́ waagʊ ma, máálááná nɔɔ́ fɔkɩ́, kaanɩŋá waagʊ ma bɩka kúsúúdi ɩcɛ́ ma.
27 Trabalhos e fadigas, repetidas vigílias, com fome e sede, freqüentes jejuns, frio e nudez!
28 Mádándɩḿ bɩrɩ́ŋa; wentí tɩɩbá tɩɖɔ́kɩná ma báa wɩ́rɛ wenɖé nɛ́ gɛ lomaazɛ́ Krísto-dɛ́ɛ Koduuzísi rɩ́ŋa wɔ́ngɔnáa ma nɛ́.
28 Além de outras coisas, a minha preocupação cotidiana, a solicitude por todas as igrejas!
29 A mááná naárʊ Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ nɩ́bááwʊ-daá ɩvɛ́yɩ́ fɩ́ya, bɩ́nÿɔɔlɩ́ ma ɖʊɖɔ gɛ. A bɩɩgɔ́na naárʊ ɩlá alaháácɩ́, bɩ́nnʊŋásɩ ma gɛ.
29 Quem é fraco, que eu não seja fraco? Quem sofre escândalo, que eu não me consuma de dor?
30 A bɩ́nbɔɔzɩ́ kúúrí lám, mɛ́dɛ́ɛ mátáfɩ́yatɩ gɛ sɩ malaná kúúrí.
30 Se for preciso que a gente se glorie, eu me gloriarei na minha fraqueza.
31 Ɩsɔ́ɔ, Ɖádʊ́ʊ Yeésu ɩjaa, nyɩ bɩlɛ́ sɩsɩ mɛ́dɛnbɛlɩ́ bʊbɔ́tɩ, weení ɩnáábɩ́lɛ́ sám mɔɔ́na báa ngbeére bɩ́dɛ́ndɛŋ́ nɛ́.
31 Deus, Pai de nosso Senhor Jesus Cristo, que é bendito pelos séculos, sabe que não minto.
32 Ɖoo mɔ́wɛ Damáasɩ tɛ́ɛ́dɩ-daá nɛ́, wúro kʊ́bɔnɩ́ Aretáasɩ-dɛ́ɛ bɩdɛɛzɩ́ ńnɩ́ wɛ́nbɛɛŋ́ Damáasɩ tɛ́ɛ́dɩ-rɔ nɛ́, waazɩ́ɩ fereɖáa tɛ́ɛ́dɩ-dɛ́ɛ wɔnásɩ rɩ́ŋa gɛ sɩsɩ bákpá ma.
32 Em Damasco, o governador do rei Aretas mandou guardar a cidade dos damascenos para me prender.
33 Amá, ɖɔkʊ́ kʊ́bɔńgɩ-daá gɛ baaɖʊ ma betisi ná ma na tɛ́ɛ́dɩ-dɛ́ɛ koloŋá-dɛ́ɛ tókóró nakɩ́rɩ. Ngɛ bodoyuú ma bakpa.
33 Mas, dentro de um cesto, desceram-me por uma janela ao longo da muralha, e assim escapei das suas mãos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.