Rute 3
IZZ vs NAA
1 O be ujiku lanụ; Nawomi, bụ ne ji Rutu sụ iya: “Ada mu; ?tọ dụdu ree gẹ mu chọtaru ngu unuphu ẹka aa-nọdu eleta ngu ẹnya ree; mbụ ẹka ẹhu a-dụ ngu guu?
1 Noemi, a sogra de Rute, disse: — Minha filha, não é verdade que eu devo procurar um lar para você, para que você seja feliz?
2 Bówazu; mbụ onye ono, gụ l'ụnwumgboko, ejeru iya ozi shi atụkoje nọdu ono bẹ bụkwa ọkpobe abụbu anyi. L'ẹnyashi ntanụ-a bẹ ọo-nọdukwa aphụcha balị l'ẹka eechije balị ono.
2 E esse Boaz, na companhia de cujas servas você esteve, não é um dos nossos parentes? Eis que esta noite ele estará limpando cevada na eira.
3 Wụchachaa ẹhu ree; nyịa manụ, eshi mkpọ; chịta uwe ngu ọphu kachaa ree yee. I mechaa nno; tụgbua jeshia l'ẹka ono, eechije balị ono; ọle ọo g'i tii mekwa g'ọ maru l'ị nọ l'ẹka ono jasụru oo-righee nri; ngụa iphe, angụngu.
3 Lave-se, ponha perfume, vista a sua melhor roupa e vá até a eira. Mas não deixe que ele perceba que você está ali, até que ele tenha acabado de comer e beber.
4 Teke ọ zẹ-zetaẹrupho azẹe; tọnwube ẹnya maru ẹka ọ zẹ; tụgbua je aphụ-lia ya iphe, ọ phukputeru onwiya l'ọkpa; zẹ-kube iya. Ọo-karụ ngu-a iphe, ii-me.”
4 Quando ele for dormir, repare bem o lugar onde ele vai se deitar. Então vá, descubra os pés dele e deite-se ali. Ele lhe dirá o que você deve fazer.
5 Rutu sụ iya: “Iphemiphe, ị sụru gẹ mu mee bẹ mu e-mekọta.”
5 Rute respondeu: — Vou fazer tudo isso que a senhora está me dizendo.
6 Ọo ya bụ; ọ tụgbua jeshia l'ẹka ono, eechije balị ono je emekọta iphemiphe ono, ne ji iya sụru iya g'o mee ono.
6 Então Rute foi para a eira e fez conforme tudo o que a sua sogra lhe havia ordenado.
7 No iya; Bówazu richaa nri; ngụa iphe angụngu; ẹhu tsọahaa ya ụtso; o je azẹ l'ishi ẹka a kụberu balị ono. Rutu pyakpọepho mpya je aphụfu iya iphe l'ọkpa bya azẹ-zeta azẹe.
7 Quando Boaz terminou de comer e beber e estava já de coração um tanto alegre, foi deitar-se ao pé de um monte de cereais. Então Rute chegou de mansinho, descobriu os pés dele, e se deitou.
8 O beẹpho l'echi-abalị; ọ lwụ-bilihu; chizia nchizi; bya amaru l'ọ dụru nwanyị, zẹ l'ụzo ọkpa iya.
8 Aconteceu que, no meio da noite, o homem se assustou e sentou-se; e eis que uma mulher estava deitada a seus pés.
9 Ọ sụ: “?Bụ onye bẹ ị bụ?”
9 Boaz perguntou: — Quem é você? Ela respondeu: — Sou Rute, a sua serva. Estenda a sua capa sobre esta sua serva, porque o senhor é um resgatador.
10 Bówazu sụ iya: “Gẹ Chipfu kebekwa ngu l'ọma; nwada mu. Ree ọphu i meru l'ikpazụ-a kakwa ọphu i mehawaru lẹ mbụ phọ shii; kẹle ị tị kpadụru ishi g'ị gbaru tsoru unwokoro; m'ẹphe nweru iphe-o; m'ọ bụ l'ẹphe daru ụkpa-o.
10 Boaz respondeu: — Que você seja bendita do
11 Sụ-a nwada mu; ba tsụshi ebvu; mu e-mekọtaru ngu iphemiphe, ị rwọru; kẹle onyemonye, nọ lẹ mkpụkpu-a bẹ makọtaru l'ị bụ nwanyị, umere iya dụshi ree ike.
11 E agora, minha filha, não tenha medo. Tudo o que você falou eu vou fazer, porque todo o povo da cidade sabe que você é uma mulher virtuosa.
12 Ọ bụ eviya l'abụbu mu l'unu dụ ntse shii; ọle o nweru onye ọzo, abụbu unu l'iya kabaa nkemu ntse.
12 Sim, é verdade que eu sou resgatador, mas há ainda outro resgatador que é parente mais chegado do que eu.
13 Nọdu l'ẹka-a l'ẹnyashi-a. Teke o beru l'ụtsu; ọ -bụru l'oo-meru ngu iphe, gbaru g'abụbu nemadzụ meeru iya bẹ ọ dụkwa ree g'o mee ya. Teke ọ bụ l'o to medụru ngu iphe, gbaru g'abụbu nemadzụ meeru iya bẹ eshinu Chipfu nọ ndzụ g'ọ nọ iya-a; bẹ mu e-meru ngu-a iphe, g'onye bụ abụbu nemadzụ emejeru iya. Zẹro l'ẹka jasụ gẹ nchi bọhu.”
13 Fique aqui esta noite. Pela manhã, se ele quiser resgatar você, muito bem; ele que o faça. Mas, se ele não quiser, eu o farei, tão certo como vive o Senhor . Deite-se aqui até de manhã.
14 Ọo ya bụ; Rutu zẹ l'ụzo ọkpa iya jasụ l'ụtsu. Ọ gbalihu l'ọnma-ẹwa-ụtsu l'ahụma onye ama ẹpha iya tụgbushia. Bówazu sụ iya: “Be mekwa g'a maru lẹ nwanyị byaru l'ẹkikiya-a, eechishije balị-a.”
14 Rute ficou deitada aos pés dele até de manhã, mas levantou-se enquanto ainda estava escuro. Porque Boaz disse: — Que ninguém saiba que uma mulher veio até a eira.
15 Ọ sụkwa iya phọ: “Tọfuta ukpo, i gude phukpute onwongu ono; tọsaa ya atọsa.” Ọ bya eworu iya tọsaa; Bówazu bya egude iphe gbata balị ono ugbo ishii yeru iya l'ẹkwa ono; woru iya bo iya; o vuru lashịa.
15 Disse mais: — Traga o manto que você está usando e segure-o. Ela o segurou, ele o encheu com seis medidas de cevada e o pôs sobre os ombros dela. Então ela voltou para a cidade.
16 Tọbudu iya bụ; Rutu lwapfutaẹpho ne ji iya, bụ Nawomi; ọ jịa ya sụ: “?Ọ nwụru ịnwa; nwada mu?” Ọ tụko iphe-ọma, nwoke ono meru iya dokọtaru iya;
16 Quando chegou à casa de sua sogra, esta lhe perguntou: — Como se passaram as coisas, minha filha? E Rute lhe contou tudo o que aquele homem tinha feito por ela.
17 sụ iya: “O gude iphe gbata balị ono ugbo ishii nụ mu; bya asụ gẹ mu ta agbashịru ẹka lapfu ne ji mu.”
17 E disse ainda: — Ele me deu estas seis medidas de cevada e me disse: “Não volte para a sua sogra sem nada.”
18 Nawomi sụ iya: “Nọdukpoepho doo nwada mu; jasụru teke ịi-maru iphe, e-me nụ; kẹle nwoke ono ta abyakwa atụta unme ntanụ-a jasụ teke ọ hụmaru iya ishi.”
18 Então Noemi disse: — Espere, minha filha, até que você saiba em que darão as coisas, porque aquele homem não descansará enquanto não resolver este caso, ainda hoje.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?