João 8

IZZ vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Tọbudu iya bụ; Jizọsu tụgbua jeshia úbvú Olivu.
1 Porém Jesus foi para o monte das Oliveiras.
2 O rwuẹpho l'ọnmewa ụtsu echele iya; ọ tụgbua ọzo byatashia l'eze-ụlo Chileke. A dụ igwerigwe zakọo l'ẹka ono bya adọ-phee ya mgburugburu. Ọ bya anọdu anọo; wata phẹ ezi iphe.
2 E, pela manhã cedo, voltou para o templo, e todo o povo vinha ter com ele, e, assentando-se, os ensinava.
3 No iya; ndu ezije ekemu mẹ ndu Fárisii kpụru nwanyị, e gechiru l'ẹka oori ogori kpụtaru iya; bya eworu iya dobe l'echilabọ phẹ l'ẹka ono.
3 E os escribas e fariseus trouxeram-lhe uma mulher apanhada em adultério.
4 Ẹphe sụ Jizọsu: “O-zì-iphe! Nwanyị-a bẹ e gechiru yẹe nwoke.
4 E, pondo-a no meio, disseram-lhe: Mestre, esta mulher foi apanhada, no próprio ato, adulterando,
5 ?Ọ dụkpoo ngu g'e mee ya gụnu nta-a? A -bya l'ekemu anyi bụkwa iphe, Mósisu pfuru bụ g'e gudeje mkpuma tugbua onye meru iphe, dụ nno.”
5 e, na lei, nos mandou Moisés que as tais sejam apedrejadas. Tu, pois, que dizes?
6 Iphe ono, ẹphe epfu nno bụru ọ́nyà opfu bẹ ẹphe gbabẹru iya g'ẹphe maru: ?ọ dụru iphe, ẹphe e-gude nmata iya sụ l'o noo ọphu o mesweru. Jizọsu gbẹnu bya etupfuru etupfuru bya egude mkpụshi-ẹka dekashịahaa iphe l'alị.
6 Isso diziam eles, tentando-o, para que tivessem de que o acusar. Mas Jesus, inclinando-se, escrevia com o dedo na terra.
7 Ẹphe jịnyaa ya ajị; ọ gbalihu sụ phẹ: “Teke ọ dụru onye teke emeswee iphe-ẹji g'unu ha l'ẹka-a g'onye ono vuwarurọ ụzo wota mkpuma tụa nwanyị-a.”
7 E, como insistissem, perguntando-lhe, endireitou-se e disse-lhes: Aquele que dentre vós está sem pecado seja o primeiro que atire pedra contra ela.
8 O tupfutakwa ọzo gudekwa mkpụshi-ẹka deahaa iphe l'alị ọzo.
8 E, tornando a inclinar-se, escrevia na terra.
9 Ẹphe nụmachaepho iphe ono; ẹphe gẹshihuahaa nanụ nanụ; kẹle egomunggo phẹ anmaa phẹ ikpe. No iya; ẹphe shiẹpho agẹshihu lẹ ndu bụ ọgerenya gbiriri jasụ ọ bụwaru Jizọsu pfụ-pheru nwẹkiya yẹle nwanyị ono, pfụru iya l'atatiphu ono.
9 Quando ouviram isso, saíram um a um, a começar pelos mais velhos até aos últimos; ficaram só Jesus e a mulher, que estava no meio.
10 Jizọsu bya agbalihu sụ iya: “Nwanyị! ?Dẹnuhunu phẹ? ?Tọ dụhedunu onye ọphu pfụru nma ngu ikpe ọbu?”
10 E, endireitando-se Jesus e não vendo ninguém mais do que a mulher, disse-lhe: Mulher, onde estão aqueles teus acusadores? Ninguém te condenou?
11 Nwanyị ono sụ iya: “Ọ tọ dụekwa Nnajịuphu.”
11 E ela disse: Ninguém, Senhor. E disse-lhe Jesus: Nem eu também te condeno; vai-te e não peques mais.
12 Jizọsu byakwa eyeeru phẹ ọnu sụ phẹ: “Ọ kwa mbẹdua bụ ìphóró, dụru ndiphe. Onye bụ onye tsoru mu nụ ta abyakwa eje ije l'ọchii; gbahaa ìphóró kẹ ndzụ bẹ a-nọdu iya l'ẹhu.”
12 Falou-lhes, pois, Jesus outra vez, dizendo: Eu sou a luz do mundo; quem me segue não andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 Ọo ya bụ; ndu Fárisii sụ iya: “Nta-a bẹ ọ gbẹ bụru gụbedua l'onwongu atụ ọnu onwongu. Iphe ono, iipfu ono ta adụkwa ọphu bụkpoo ire-lanụ.”
13 Disseram-lhe, pois, os fariseus: Tu testificas de ti mesmo; o teu testemunho não é verdadeiro.
14 Jizọsu sụ phẹ: “Mu -nọdu atụkpoonu ọnu onwomu; unu makwarụ l'iphe, mu epfu bụkota ire-lanụ; kẹle mu maru ẹka mu shi; makwarụpho ẹka mu ala; obenu l'unubẹdua ta amadụ ẹka mu shi; ẹbe unu amadụ ẹka mu ala.
14 Respondeu Jesus e disse-lhes: Ainda que eu testifico de mim mesmo, o meu testemunho é verdadeiro, porque sei de onde vim e para onde vou; mas vós não sabeis de onde vim, nem para onde vou.
15 Unubẹdua l'ekpe ikpe gẹ nemadzụ ekpeje. Mbẹdua ta adụdu onye mu ekpe ikpe.
15 Vós julgais segundo a carne, eu a ninguém julgo.
16 Tẹmanu; ọ -bụkpooru nụ l'ọo gẹ mu kpee ikpe; bẹ ikpe nkemu bụkwa ikpe, pfụru ọto; kẹle ọ tọ bụdu mbẹdua nwẹkinyi mu ekpe ikpe ọbu. Ọo mu lẹ Nna mu ono, bụ iya ziru mu gẹ mu bya ono.
16 E, se, na verdade, julgo, o meu juízo é verdadeiro, porque não sou eu só, mas eu e o Pai, que me enviou.
17 Tẹme e dekwaa ya phọ l'ẹkwo ekemu unu sụ l'ụmadzu labọ -nọdu agbawaa ekebe l'iphe bẹ iphe ono bụnupho ọkpobe-opfu.
17 E na vossa lei está também escrito que o testemunho de dois homens é verdadeiro.
18 Mu atụ ọnu onwomu; tẹme Nna mu ono, bụ iya ziru mu gẹ mu bya ono nọdu atụkwapho ọnu mu.”
18 Eu sou o que testifico de mim mesmo, e de mim testifica
19 Tọbudu iya bụ; ẹphe jịa ya sụ iya: “?Bụ awe bẹ Nna ngu ọbu nọ?”
19 Disseram-lhe, pois: Onde está teu Pai? Jesus respondeu: Não me conheceis a mim, nem a meu Pai; se vós me conhecêsseis a mim, também conheceríeis a meu Pai.
20 Opfu ono bẹ ọ nọ l'ẹka e dobeje okpoga, a tụkotaru Chileke pfushia g'ọ nọ l'eze-ụlo Chileke ono ezi iphe. Ẹbe ọ dụdu onye byiru iya ẹka k'egude; kẹle o toko ọ gbadụ iya l'anwụhu.
20 Essas palavras disse Jesus no lugar do tesouro, ensinando no templo, e ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Jizọsu sụkwa phẹ: “Mu a-la; unu achọo mu nta chọo imo; ọle unu taa chọ-vudu mu. Unu evuru iphe-ẹji, unu meru l'ishi g'unu vu iya nwụshihu. Ẹka ọbu, mu a-la ọbu bẹ unu ta ayịkwa bya.”
21 Disse-lhes, pois, Jesus outra vez: Eu retiro-me, e buscar-me-eis e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou não podeis vós ir.
22 Ọ bụru iya bụ lẹ ndu kẹ Jiu asụ: “?Ọo-kabẹhunu gbua onwiya ọphu ọ sụru l'ẹka ya a-la bẹ anyi ta ayịkwa bya?”
22 Diziam, pois, os judeus: Porventura, quererá matar-se a si mesmo, pois diz: Para onde eu vou não podeis vós ir?
23 Ọ sụ phẹ: “Unubẹdua shi l'ụzo-alị; ọle mbẹdua shi l'ụzo-imeli. Unu bụ ndu kẹ mgboko-a; obenu lẹ mbẹdua ta abụdu onye kẹ mgboko-a.
23 E dizia-lhes: Vós sois de baixo, eu sou de cima; vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 Mu sụru unu l'o noo iphe, meru g'o gude unu je evuru iphe-ẹji, unu meru l'ishi g'unu vu iya nwụshihu; mbụ unu a-nọdukwa l'iphe-ẹji unu ono nwụshihu; gbahaa l'unu byaru bya ekweta lẹ mu bụ onye ono, mu sụru lẹ mu bụ ono.”
24 Por isso, vos disse que morrereis em vossos pecados, porque, se não crerdes que eu sou, morrereis em vossos pecados.
25 Ẹphe jịa ya sụ iya: “?Bụ onye bẹ ị bụ?”
25 Disseram-lhe, pois: Quem és tu? Jesus lhes disse: Isso mesmo que já desde o princípio vos disse.
26 O nwechaarụro iphe, mu e-pfu pfukuta unu; mẹkwapho igwerigwe iphe, mu e-kpe unu ikpe iya; ọle onye ono, ziru mu nụ ono bụ onye ire-lanụ; tẹme ọ bụru iphe, mu nụmaru iya l'ọnu bẹ mu arajẹ arara g'onyemonye nụma.”
26 Muito tenho que dizer e julgar de vós, mas aquele que me enviou é verdadeiro; e o que dele tenho ouvido, isso falo ao mundo.
27 Ẹbe ẹphe amadụ l'ọo Chileke, bụ Nna bẹ oopfu ama ẹka.
27 Mas não entenderam que ele lhes falava do Pai.
28 Ọo ya bụ Jizọsu sụ phẹ: “Unu -woliẹpho Abụbu-Ndiphe; unu agbẹ teke ono maru l'ọo mu bụ iya. Noo teke unu a-makwarụpho l'ọ tọ dụdu iphe, mu egudeje ike k'ẹka mu mee; l'ọ bụepho iphe, Nna ziru mu bẹ mu anọduje epfu.
28 Disse-lhes, pois, Jesus: Quando levantardes o Filho do Homem, então, conhecereis quem eu sou e falo como o Pai me ensinou.
29 Tẹmanu onye ono, bụ iya ziru mu gẹ mu bya ono te ebuhakwaru mu ẹka. Ọ pfụkwaru swiru mu eswiru; kẹle ọ bụepho iphe, dụ Nna mu ono ree l'obu bẹ mu anọduje eme tekenteke.”
29 E aquele que me enviou está comigo; o Pai não me tem deixado só, porque eu faço sempre o que lhe agrada.
30 Igwerigwe ndu nụmaru teke Jizọsu epfu iphe ono kweta nkiya.
30 Dizendo ele essas coisas, muitos creram nele.
31 Ọo ya bụ; Jizọsu sụ ndu Jiu ono, kwetawaru nkiya ono: “Unu -nọdu emejekpọwaa gẹ mu epfu-a; bẹ unu bụakwaa ọkpobe ndu etsoje mu nụ.
31 Jesus dizia, pois, aos judeus que criam nele: Se vós permanecerdes na minha palavra, verdadeiramente, sereis meus discípulos
32 Mbụ; unu amaru ọkpobe-opfu ono. Ọkpobe-opfu ono emee g'unu nweru onwunu.”
32 e conhecereis a verdade, e a verdade vos libertará.
33 Ẹphe sụ iya: “?G'anyi shi l'eri Ébirihamu-a-e? Ẹbe ọ bụdu l'ọ dụjeru onye gbajẹru anyi ohu-a. ?Bụhunu ole bụ k'epfu sụ l'anyi e-nweru onwanyi?”
33 Responderam-lhe: Somos descendência de Abraão, e nunca servimos a ninguém; como dizes tu: Sereis livres?
34 Jizọsu sụ phẹ: “Gẹ mu gbukwaaru iya unu tororo; iphe, bụ onye eme iphe-ẹji bụakwaa ohu iphe-ẹji.
34 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que todo aquele que comete pecado é servo do pecado.
35 Ohu te ebujeakwarurọ l'ibe nnajịuphu iya jasụ lẹ gbururu. Ọo nwa, a nwụru anwụnwu l'unuphu anọdujewa iya rọ jeye lẹ gbururu.
35 Ora, o servo não fica para sempre em casa; o Filho fica para sempre.
36 Ọo ya bụ; teke Nwa ono meru unu g'unu nweru onwunu; unu enweru onwunu ọkpobe enweru.
36 Se, pois, o Filho vos libertar, verdadeiramente, sereis livres.
37 Mu makwarụ-a l'unu shi l'eri Ébirihamu; unu gbẹ emekwanụ g'unu gbua mu-a; opfu l'unu te ekwedu g'opfu mu ree unu ire l'ẹhu.
37 Bem sei que sois descendência de Abraão; contudo, procurais matar-me, porque a minha palavra não entra em vós.
38 Iphe, mu epfu opfu iya bụ iphe, mu gudewaa ẹnya mu hụma l'ẹka mu lẹ Nna nọ; iphe, unubẹdua emekwanụ bụru iphe, unu nụmaru l'ọnu nna unu.”
38 Eu falo do que vi junto de meu Pai, e vós fazeis o que também vistes junto de vosso pai.
39 Ẹphe sụ iya: “Ọ kwa Ébirihamu bụ Nna anyi.”
39 Responderam e disseram-lhe: Nosso pai é Abraão. Jesus disse-lhes: Se fôsseis filhos de Abraão, faríeis as obras de Abraão.
40 Obenu lẹ nta-a bẹ unu achọ ụzo, unu e-shi gbua mu; mbụ mụbe onye pfuru unu ire-lanụ, mu nụmaru Chileke l'ọnu. Ọ tọ bụkwa ẹgube iphe ono bẹ Ébirihamu meru.
40 Mas, agora, procurais matar-me a mim, homem que vos tem dito a verdade que de Deus tem ouvido; Abraão não fez isso.
41 Ọo iphe, nna unu meru bẹ unu eme.”
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Disseram-lhe, pois: Nós não somos nascidos de prostituição; temos um Pai, que é Deus.
42 Jizọsu sụ phẹ: “Ọ -bụ l'ọo Chileke bụ Nna unu mẹ unu eyenaa mu obu; kẹle ọo l'ẹka Chileke nọ bẹ mu shi gbẹshi byatashia. Mu ta anọnyaekwarupho bya egude ike k'onwomu byatashia. Ọ kwa Chileke ziru mu gẹ mu bya.
42 Disse-lhes, pois, Jesus: Se Deus fosse o vosso Pai, certamente, me amaríeis, pois que eu saí e vim de Deus; não vim de mim mesmo, mas ele me enviou.
43 ?Ọ nwụru ịnwu-agha bẹ iphe, mu epfu agbẹje sweru unu uswe lẹ nchị? Iphe, meru iya nụ bụ l'unu te ekwedu l'unu a-nụma opfu mu.
43 Por que não entendeis a minha linguagem? Por não poderdes ouvir a minha palavra.
44 Unu bụ ụnwu Obutuswe. Ọ bụru Obutuswe bụ nna unu. Iphe, dụ unu ree l'obu bụru g'unu e-me mee iphe, dụ nna unu ono ree. E -shikpọo lẹ mbụlembu bẹ ọ bụhawaa mgbugbụmadzu. Ẹka iya ta adụjeduru l'ire-lanụ; kẹle ọ tọ dụdu ire-lanụ dụ iya l'ọnu. Ọ -dzụa ụka bẹ a mawaru l'ọo iphe, gbaru ẹgube onye ọ bụ bẹ oome; noo l'ọ bụ onye ntuphu-ire bụru nnajị ụka l'onwiya.
44 Vós tendes por pai ao diabo e quereis satisfazer os desejos de vosso pai; ele foi homicida desde o princípio e não se firmou na verdade, porque não há verdade nele; quando ele profere mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Obenu lẹ mbẹdua epfuje ire-lanụ. Ọ bụru iphe ono meru g'o gude ẹbe unu ekwetaduru nkemu.
45 Mas porque
46 ?Ọ dụkpooru onye a-gbẹshi pfua sụ l'ọwa-a iphe-ẹji, mu mejeru baa? Teke ọ bụkwanu l'ọo ire-lanụ bẹ mu epfu; ?ọ nwụru ịnwu-agha bẹ unu te ekwekwanụ lẹ nkemu bụ eviya?
46 Quem dentre vós me convence de pecado? E, se vos digo a verdade, por que não credes?
47 Onye bụ-a Chileke bụ Nna iya anụmaje opfu Chileke. Iphe, meru iphe, unu ta anụdu opfu Chileke bụ l'unu ta abụdu ụnwu Chileke.”
47 Quem é de Deus escuta as palavras de Deus; por isso, vós não
48 Ndu Jiu sụ iya: “?Ọ dụ ngu g'anyi te epfuduru ọkpobe-opfu mẹ anyi -sụ l'ị bụ onye Samériya; tẹme ọbvu nọdu eme ngu?”
48 Responderam, pois, os judeus e disseram-lhe: Não dizemos nós bem que és samaritano e que tens demônio?
49 Jizọsu sụ phẹ: “Ọ tọ dụkwa ọbvu, eme mu nụ. Ọ kwa Nna mu bẹ mu akwabẹ ùbvù; unu gbẹ agbarwụ mu agbarwụ;
49 Jesus respondeu: Eu não tenho demônio; antes, honro a meu Pai, e vós me desonrais.
50 ẹbe ọ bụ lẹ mu eme g'a jaa mu ajaja. Ọ dụru onye lanụ, adzọ g'a jajẹ mu ajaja; ọ bụru onye ono e-kpe ikpe.
50 Eu não busco a minha glória; há quem
51 Gẹ mu gbukwaaru iya unu tororo; iphe, bụkpoo onye eme iphe, mu epfu-a ta abyakwa anwụhu anwụhu jasụ lẹ tuutuutuu lẹ mịimiimii.”
51 Em verdade, em verdade vos digo que, se alguém guardar a minha palavra, nunca verá a morte.
52 Ndu Jiu sụ iya: “Ịhee! Nta-a bẹ anyi makpọwaru l'ọo ọbvu eme ngu eviya. Lẹ-a; Ébirihamu kakpọkwaru nka nta ka imo; mechaa bya anwụhule-a. Iphe, bụ ndu mpfuchiru Chileke nwụhukotakwapho; ọ bụru iya bẹ ị sụru anyi l'onye bụ onye eme iphe, i pfuru ta ayịdu nwụhu anwụhu jasụ lẹ tuutuutuu lẹ mịimiimii.
52 Disseram-lhe, pois, os judeus: Agora, conhecemos que tens demônio. Morreu Abraão e os profetas; e tu dizes: Se alguém guardar a minha palavra, nunca provará a morte.
53 Tọo ?iime g'ị sụ l'ị ka nna anyi Ébirihamu shii, mechaarụ nwụhuela-a? Tẹme ndu mpfuchiru Chileke nwụshihukotakwapho. ?Bụ onye bẹ iitukpọ l'ị bụ?”
53 És tu maior do que Abraão, o nosso pai, que morreu? E também os profetas morreram; quem te fazes tu ser?
54 Jizọsu sụ phẹ: “Ọ -bụ l'ọo gẹ mu jaahaa onwomu ajaja mẹ nkemu ta adụkwa iphe, o gege abụru. Ọo Nna mu ono, unu sụru l'ọo Chileke unu ono aja mu ajaja.
54 Jesus respondeu: Se eu me glorifico a mim mesmo, a minha glória não é nada; quem me glorifica é meu Pai, o qual dizeis que é vosso Deus.
55 Obenu l'unu teke amadụru iya; mbẹdua makwanụru iya. Ọ -bụ lẹ mu sụru lẹ mu ta amadụ iya m'ọ bụru ụka bẹ mu adzụ g'unubẹdua adzụje-a. Ọle mu maru iya bya emeje iphe, o pfuru.
55 E vós não o conheceis, mas eu conheço-o; e, se disser que não o conheço, serei mentiroso como vós; mas conheço-o e guardo a sua palavra.
56 Nna unu, bụ Ébirihamu bẹ ẹhu tsọru ụtso l'oo-gude ẹnya iya hụma mbọku, mu a-bya. Ọ hụma iya; o tee ẹswa.”
56 Abraão, vosso pai, exultou por ver o meu dia, e viu-
57 Tọbudu iya bụ; ndu Jiu sụ iya: “?G'i tikị nọdu ụkporo apha labọ l'apha iri-a bẹ ị gbẹ hụmawanu Ébirihamu?”
57 Disseram-lhe, pois, os judeus: Ainda não tens cinquenta anos e viste Abraão?
58 Jizọsu sụ phẹ: “Gẹ mu gbukwaaru iya unu tororo; a byakwaru anwụ Ébirihamu; mu nọduhawaa.”
58 Disse-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que, antes que Abraão existisse, eu sou.
59 Tọbudu iya bụ; ẹphe kwakọahaa mkpuma g'ẹphe tụa ya. O domia onwiya; lụfushia l'eze-ụlo Chileke ono.
59 Então, pegaram em pedras para lhe atirarem; mas Jesus ocultou-se, e saiu do templo, passando pelo meio deles, e assim se retirou.

Ler em outra tradução

Comparar com outra