Daniel 6
IZZ vs ACF
1 Eze, bụ Dariyọsu bya elechaa ẹnya; ọ dụ iya ree ememe. Ọ bya ahọta ụkporo ụmadzu ishii bya anụchaa phẹ ọkwa; mbụ bya asụ g'ọ bụru phẹ a-nọdu anọ-chi ẹnya iya l'alị-eze iya l'ophu.
1 E pareceu bem a Dario constituir sobre o reino cento e vinte príncipes, que estivessem sobre todo o reino;
2 Ọ bya ahọta ndu-ishi ụmadzu ẹto doberu phẹ; Danẹlu yịru lẹ ndu k'ono. Ọ bụru ụmadzu ẹto ono bẹ ụmadzu ụkporo ishii phọ abyajẹ akọoru iphe, eme l'ibiya ọphu ẹphe bụ ishi iya; ọo ya bụ g'ọ tọ dụ iphe eze ọphu e-te ọkpa.
2 E sobre eles três presidentes, dos quais Daniel era um, aos quais estes príncipes dessem conta, para que o rei não sofresse dano.
3 Danẹlu ono bya abụru onye kakọta ike lẹ ndu nọ-chiru ẹnya eze; mẹ ndu-ishi phẹ. Noo kẹle unme, nọ iya l'ẹhu bụ unme, kakọta shii. Eze meahaa gẹ ya mee ya onye a-bụru ishi l'alị-eze ono l'ophu l'ophu.
3 Então o mesmo Daniel sobrepujou a estes presidentes e príncipes; porque nele havia um espírito excelente; e o rei pensava constituí-lo sobre todo o reino.
4 Tọbudu iya bụ; ndu nọ-chiru ẹnya eze; mẹ ndu-ishi phẹ ono g'ẹphe ha chọahaa ẹka ẹphe a-gbabe ọkpa chọta iphe, ẹphe a-gụru nụ Danẹlu l'o meru; ọphu ọ dụdu iphe, ẹphe hụmaru, o meru. Ọphu ọ dụdu mkparwụ, ẹphe hụmaru iya l'ẹhu; kẹle ọ bụ onye e gude ire iya ẹka; ọphu oomedu mkparwụ; tẹme ọphu oowedu ozi iya gbẹgele-gbẹgele.
4 Então os presidentes e os príncipes procuravam achar ocasião contra Daniel a respeito do reino; mas não podiam achar ocasião ou culpa alguma; porque ele era fiel, e não se achava nele nenhum erro nem culpa.
5 Ọ bụru iya bụ lẹ ndu ono asụ: “Ọ tọ dụkwa iphe, anyi byaru ahụma gụru nụ nwoke-a; gbahaẹpho l'anyi zọru ọkpa laa l'ekemu, dụru yẹle Chileke iya.”
5 Então estes homens disseram: Nunca acharemos ocasião alguma contra este Daniel, se não a acharmos contra ele na lei do seu Deus.
6 No iya; ndu nọ-chiru ẹnya eze; mẹ ndu-ishi phẹ ono g'ẹphe ha bya achịa idzu lanụ bya ejepfu eze je asụ iya: “Gụbe eze, bụ Dariyọsu; nọdukwa ndzụ ojejoje!
6 Então estes presidentes e príncipes foram juntos ao rei, e disseram-lhe assim: Ó rei Dario, vive para sempre!
7 Iphe, bụkpoo g'a ha bụru ndu-ishi l'alị-eze ngu; mẹ ndu-ishi mkpụkpu l'ẹnya iya l'ẹnya iya; mẹ ndu nọ-chiru ẹnya eze; mẹ ndu-ishi mgbazi; mẹ ndu ọphu ọkwa phẹ tsotaru ndu-ishi mkpụkpu tụkokwaru g'anyi ha chịa ìdzù sụ gẹ gụbe eze tụa ekemu mee ya g'o shihu ike; sụ g'ọ tọ dụkwa onye a-rwọ Chileke iphe; ọzoo agwa; ọzoo nemadzụ; a -gụfukwa gụbedua. G'e mee ya nno ụkporo abalị l'abalị iri. Onye meru iya nụ g'e chie ya l'ọgba oduma.
7 Todos os presidentes do reino, os capitàes e príncipes, conselheiros e governadores, concordaram em promulgar um edito real e confirmar a proibição que qualquer que, por espaço de trinta dias, fizer uma petição a qualquer deus, ou a qualquer homem, e não a ti, ó rei, seja lançado na cova dos leões.
8 Eze jiko tụa ekemu ọbu ye ẹka l'ẹkwo iya; mee ya meshia ya ike g'ọ tọ gbanwe agbanwe, bụ iya bụ g'ekemu ndu Midiya waa Peshiya adụje, adụdu onye agbanweje iya agbanwe.”
8 Agora, pois, ó rei, confirma a proibição, e assina o edito, para que não seja mudado, conforme a lei dos medos e dos persas, que não se pode revogar.
9 Ọo ya bụ; eze, bụ Dariyọsu byanụ bya atụa ekemu; dee ya l'ẹkwo; bya ebyia ẹka l'ẹkwo ọbu.
9 Por esta razão o rei Dario assinou o edito e a proibição.
10 Danẹlu maẹrupho l'eze yewaru ẹka l'ẹkwo; ọ bahụ l'ụlo iya, bụ ẹka e yeru windo l'ụlo eli iya; windo ono bẹ gharu iphu l'ụzo Jierúsalẹmu. Ọ nọdu egbushije ikpere l'ime ụlo ẹka ono pfuru nụ Chileke kele iya ekele ugbo ẹto mbọku-mbọku, bụ iphe, o shi emejehawaa.
10 Daniel, pois, quando soube que o edito estava assinado, entrou em sua casa (ora havia no seu quarto janelas abertas do lado de Jerusalém), e três vezes no dia se punha de joelhos, e orava, e dava graças diante do seu Deus, como também antes costumava fazer.
11 Ọ bụru iya bụ lẹ ndu ono awụru l'odze je ahụma Danẹlu l'ẹka oopfu anụ Chileke g'o yeru iya ẹka.
11 Então aqueles homens foram juntos, e acharam a Daniel orando e suplicando diante do seu Deus.
12 Ẹphe bya awupfu eze je anyataru iya ekemu iya ono sụ iya: “Gụbe eze! ?Ọ kwa l'i yeru ẹka l'ẹkwo pfushia ya ike sụ l'onye rwọru agwa; ọzoo nemadzụ iphe, a -gụfukwa gụbe eze; l'ime ụkporo abalị l'abalị iri-a; g'e chie ya l'ọgba oduma?”
12 Então se apresentaram ao rei e, a respeito do edito real, disseram-lhe: Porventura não assinaste o edito, pelo qual todo o homem que fizesse uma petição a qualquer deus, ou a qualquer homem, por espaço de trinta dias, e não a ti, ó rei, fosse lançado na cova dos leões? Respondeu o rei, dizendo: Esta palavra é certa, conforme a lei dos medos e dos persas, que não se pode revogar.
13 Ẹphe pfụru l'iphu eze sụ: “Danẹlu ono, yị lẹ ndu a kpụru lẹ ndzụ l'alị Jiuda ono; ta angakwaru gụbe eze nchị; ọphu ọokpakwa ishi kẹ l'ị tụru ekemu ye ẹka l'ẹkwo; ọ nọdu anọdujele-a ekpe ekpere akpọ ẹto mbọku-mbọku.”
13 Então responderam ao rei, dizendo-lhe: Daniel, que é dos filhos dos cativos de Judá, não tem feito caso de ti, ó rei, nem do edito que assinaste, antes três vezes por dia faz a sua oração.
14 Eze nụmaepho iphe ono, ẹphe epfu ono; iphe ono, o meru ono tụrwua ya ọkpoma. O meahaa g'ọ nafụta Danẹlu. Ọ chọkashia ụzo iya jasụ nchi nọdu abya ejihu; ọphu ọ dụdu ọphu meru nụ.
14 Ouvindo então o rei essas palavras, ficou muito penalizado, e a favor de Daniel propôs dentro do seu coração livrá-lo; e até ao pôr do sol trabalhou para salvá-lo.
15 Ndu ono byakwa awụru l'odze bya ejepfu eze je asụ iya: “Gụbe eze; nyatakwa g'ekemu ndu Midiya yẹe ndu Peshiya dụ; l'eze -tụ-buwaa iphe, oo-me; ọzo l'ọ tụru ekemu bẹ a taa gbanwejekwa iya agbanwe.”
15 Então aqueles homens foram juntos ao rei, e disseram-lhe: Sabe, ó rei, que é lei dos medos e dos persas que nenhum edito ou decreto, que o rei estabeleça, se pode mudar.
16 Eze tụnaa ekemu; e je egude Danẹlu kpụru bya bya echie l'ọgba oduma. Eze sụ Danẹlu: “Jiko gẹ Chileke ngu onye ịibaru ẹja mkpụrumkpuru dzọkwaa ngu!”
16 Então o rei ordenou que trouxessem a Daniel, e lançaram-no na cova dos leões. E, falando o rei, disse a Daniel: O teu Deus, a quem tu continuamente serves, ele te livrará.
17 A bya eswita oke mkpuma gude swichia ọnu ọgba ọbu. Eze bya ebyia ya ẹka echi-ẹka iya; bya ebyia ya echi-ẹka ndu a maru ẹpha phẹ l'alị-eze iya; g'ọ tọ dụ iphe, aa-gbanwe agbanwe lẹ ndzụ Danẹlu.
17 E foi trazida uma pedra e posta sobre a boca da cova; e o rei a selou com o seu anel e com o anel dos seus senhores, para que não se mudasse a sentença acerca de Daniel.
18 Eze tụgbua; ọ bụru iya ala ibe iya. Ọ nọkota ẹnyashi ono; ọphu o riduru nri; ọphu ọ dụdu onye kụru nkwa kpengu l'iphu iya k'eeme iya ẹhu-ụtso. Ọphu ọ dụdu ike kuru mgbẹnya.
18 Então o rei se dirigiu para o seu palácio, e passou a noite em jejum, e não deixou trazer à sua presença instrumentos de música; e fugiu dele o sono.
19 Swịchechero; eze kwolihu gbaru ọso je l'ọnu ọgba oduma ono.
19 Pela manhã, ao romper do dia, levantou-se o rei, e foi com pressa à cova dos leões.
20 Ọ byarwutaẹpho ọgba ono, e chieru Danẹlu ono ntse; o gude olu aphụ chia mkpu sụ Danẹlu: “Gụbe Danẹlu; onye-ozi Chileke ọphu dzụ ndzụ! Chileke ngu ono, ịibaru ẹja mbọku-mbọku ono; ?ọ dụru-a ike dzọo ngu l'ẹka oduma?”
20 E, chegando-se à cova, chamou por Daniel com voz triste; e disse o rei a Daniel: Daniel, servo do Deus vivo, dar-se-ia o caso que o teu Deus, a quem tu continuamente serves, tenha podido livrar-te dos leões?
21 Danẹlu sụ eze: “Gụbe eze; nọdukwa ndzụ ojejoje!
21 Então Daniel falou ao rei: Ó rei, vive para sempre!
22 Chileke mu yekwarụ ojozi iya; ọ bya apyichishia oduma ẹka l'ọnu; ọphu ọ dụdu ọphu kpakpọoru mu nụ mẹ nvọ; kẹle ọ tọ dụdu iphe, ọo-sụ lẹ mu mejeru iya; ọphu ọ dụdu iphe, mu mejeru gụbe eze.”
22 O meu Deus enviou o seu anjo, e fechou a boca dos leões, para que não me fizessem dano, porque foi achada em mim inocência diante dele; e também contra ti, ó rei, não tenho cometido delito algum.
23 Ẹhu gbẹ teke ono tsọahaa eze ụtso; tsọshiahaa ya ike. Ọ karụ sụ g'e kufuta Danẹlu l'ọgba ono. A bya ekufuta Danẹlu l'ọgba ọbu; ọphu ọ dụdu iphe, larụ iya mẹ nvọ; kẹle Danẹlu dakobeẹrupho Chileke iya.
23 Então o rei muito se alegrou em si mesmo, e mandou tirar a Daniel da cova. Assim foi tirado Daniel da cova, e nenhum dano se achou nele, porque crera no seu Deus.
24 Eze tụa ekemu; e je achịta ndu ono, gbapheru Danẹlu ono; bya achịru ye l'ọgba oduma; mẹ ụnwu phẹ; mẹ unyomu phẹ. Ọphu oduma ono ekwekpọdanu g'ẹphe rwua ọhu ọgba ono. Ọ wọchaa phẹ kpokokongu; labushia anụ phẹ; gwechaa okpu phẹ yọgiri yọgiri.
24 E ordenou o rei, e foram trazidos aqueles homens que tinham acusado a Daniel, e foram lançados na cova dos leões, eles, seus filhos e suas mulheres; e ainda não tinham chegado ao fundo da cova quando os leões se apoderaram deles, e lhes esmigalharam todos os ossos.
25 Tọbudu iya bụ; eze, bụ Dariyọsu bya edeeru ọha l'ophu ẹkwo; bya edeeru ndu alị, nọnu; mẹkpoo ọhamoha; opfu-alị phẹ dụgbaa iche iche l'alị ono mgburugburu sụ:
25 Então o rei Dario escreveu a todos os povos, nações e línguas que moram em toda a terra: A paz vos seja multiplicada.
26 “Nta bẹ mu tụru ekemu sụ-a: ‘G'onyemonye nọ l'ẹkameka l'alị-eze mu-a l'ophu l'ophu tsụkotajekwa Chileke Danẹlu ebvu; kwabẹ iya ùbvù!
26 Da minha parte é feito um decreto, pelo qual em todo o domínio do meu reino os homens tremam e temam perante o Deus de Daniel; porque ele é o Deus vivo e que permanece para sempre, e o seu reino não se pode destruir, e o seu domínio durará até o fim.
27 Ọonafutaje nemadzụ;
27 Ele salva, livra, e opera sinais e maravilhas no céu e na terra; ele salvou e livrou Daniel do poder dos leões.
28 Ọo ya bụ; ụpete gbakpọerupho Danẹlu teke ono, Dariyọsu bụ eze; yẹle teke Sayịrosu, bụ onye Peshiya bụkwapho eze.
28 Este Daniel, pois, prosperou no reinado de Dario, e no reinado de Ciro, o persa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?