Mateus 25

COE vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnani jo'e chʉ'vakʉ ija'chere cuasakʉ kʉasi'kʉa'mʉ: Ʉopʉ u'chape'epi miapʉ'me.|src="HK00152B.TIF" size="col" copy="Horace Knowles" ref="Mt 25.1"
1 Jisaso ewayɨ́ xwɨyɨ́á re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá ‘Gorɨxo xɨ́o xegɨ́ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ oneameŋweanɨ.’ yaiwíɨ́áyɨ́ apɨxɨ́ apɨyá wé wúkaú riwánɨŋɨ́ imónɨŋoɨ. Íwa ‘Negɨ́ ámá o xegɨ́ apɨxɨ́ sɨŋɨ́ meanímɨ nɨwirɨmiaumɨ bɨnɨŋoɨ.’ rɨnɨ́agɨ arɨ́á nɨwiro óɨ́ e oneairɨmeáronɨrɨ wigɨ́ ramɨxɨ́ xɨxegɨ́nɨ nɨmɨxárómɨ nuro óɨ́ e wenɨŋɨ́ nero ŋweagɨ́íwarɨnɨ.
2 Repana romichĩi, cincorepana rũhiñe cuasamasina paniasome. Chekʉna cincorepana rũhiñe cuasavesʉasome.
2 Apɨxɨ́ wé ná wúnɨ íwa majɨmajɨ́á ikárɨnɨgɨ́íwarɨnɨ. Wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ wíwa dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ mogɨ́íwarɨnɨ.
3 Repana romichĩi rũhiñe cuasavesʉna ʉopʉã mini sanata'ni u'chape'e repapʉã pa'iche si'aʉna jo'e ro'vejache samaneasome.
3 Majɨmajɨ́á ikárɨnɨ́íwa ramɨxɨ́ nɨmaxɨrɨ́ná piurɨ́ sɨxɨ́ mɨmaxɨrɨgɨ́íwarɨnɨ.
4 Chekʉnata'ni rũhiñe cuasamasinajejʉ ʉopʉã mini u'chape'e repapʉã pa'iche si'aʉna jo'e ro'vejache churura'pʉrʉãna ro've saasome.
4 Dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ móɨ́íwa ramɨxɨ́ nɨmaxɨrɨ́ná piurɨ́ sɨxɨ́ enɨ xɨxegɨ́nɨ maxɨrɨgɨ́íwarɨnɨ.
5 Sani repana romichĩi romi vejajaʉpi pesa raimaʉna cha'a ca'na ũcuanʉko ʉme kãnisõasome.
5 Íwa wenɨŋɨ́ nerɨ ŋweaŋáná apɨxɨ́ sɨŋɨ́ meano sɨnɨ sɨ́á órɨpɨ́nɨ́ yarɨ́ná íwa sá niówárɨ́ nero rɨxa sá weŋáná
6 Ñamirepana pãi i'kache ija'che chiiche'te asaasome repana romichĩi: “Romi vejajaʉ ranicuhamʉ. Sani tijña pojojʉ̃'ʉ repaʉ'te”, chiniasome.
6 rɨxa árɨwegɨ́ imónáná rɨ́aiwá re rɨnɨŋɨnigɨnɨ, ‘Wenɨŋɨ́ époyɨ. Apɨxɨ́ sɨŋɨ́ meáo rɨxa iwo barɨnɨ. Seyɨ́né óɨ́ e wirɨménapɨ́poyɨ.’ rɨnɨ́agɨ arɨ́á nɨwiro
7 Jã'aja'ñe i'kache'te asa repana romichĩi, ũcuanʉko vʉni ʉopʉã care'vaasome.
7 apɨxɨ́ apɨyá níwanɨ nɨwiápɨ́nɨmearo ramɨxɨ́ ápiáwɨ́ xwé owenɨrɨ ɨ́á nɨkɨnɨmɨxɨmáná
8 Ũcuarʉmʉ rũhiñe cuasavesʉna chekʉnani masinani ija'che i'kaasome: “Chʉkʉna'te ʉopʉã chachapi'ramʉ. Mʉsanʉkona paache u'chape'e jmanʉkorʉã ĩsijʉ̃'ʉ chʉkʉna'te; ro'veñu”, chiniasome.
8 majɨ́á ikárɨnɨ́íwa wigɨ́ piurɨ́ yeáyɨ́ nerɨ ramɨxɨ́ supárarɨŋagɨ nɨwɨnɨro dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ móɨ́íwamɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, ‘Negɨ́ ramɨxɨ́ supárɨmɨnɨrɨ yarɨŋagɨ nánɨ sewayɨ́né piurɨ́ bɨ neaiapɨ́poyɨ.’ urɨ́agɨ́a aiwɨ
9 Chitena rũhiñe cuasamasina i'kaasome. “Pãame. Chʉkʉnapi ĩsisõru u'chape'e karasõja'mʉ maire ũcuanʉkore. U'chape'e ĩsichejana sani mʉsanʉkona chiiche koojʉ̃'ʉ. Jã'aja'ñe cho'oto na'a re'omʉ”, chiniasome.
9 íwa re urɨgɨ́awixɨnɨ, ‘Oweoɨ, piurɨ́ newanéyá ramɨxɨ́ sewayɨ́néyá tɨ́nɨ newanéyá tɨ́nɨ xɨxenɨ mimónɨnɨ. Newanéyá enɨ supárɨnɨgɨnɨ. Sewayɨ́né nuro segɨ́ enɨ sɨtɨwá aŋɨ́yo ámá piurɨ́ bɨ́ yarɨgɨ́áyo bɨ́ époyɨ.’ urɨ́agɨ́a
10 Chitena repana u'chape'e kooñu chini saisirʉmʉna romi vejajaʉ raniasomʉ. Ũcuarʉmʉ romichĩi rũhiñe cuasamasina repaʉ'te tijña pojojʉ ũcuaʉna'me vʉ'ena kakaasome repaʉ romi vejache'te ñajʉ pojoñu chini. Kakarena repavʉ'e jatisa'aro jeosõasome.
10 majɨmajɨ́á ikárɨnɨ́íwa piurɨ́ bɨ́ yanɨro nánɨ úáná ámá apɨxɨ́ sɨŋɨ́ meáo nɨbɨrɨ apɨyá wíwa píránɨŋɨ́ nimɨxɨnɨrɨ wenɨŋɨ́ nero ŋweagɨ́íwa o tɨ́nɨ nerɨmeánɨmɨ aŋɨ́ aiwá apɨxɨ́ meanɨ nánɨ imɨxárɨ́e nánɨ nuro aŋɨ́yo páwíáná ówaŋɨ́ yárɨnɨŋɨnigɨnɨ.
11 Repana kakasõsirʉmʉna romichĩi chekʉna u'chape'e kooñu chini saisina ũcuavʉ'ena rani tĩ'a ija'che i'kaasome repaʉ'te: “Jatisa'aro vatakaijʉ̃'ʉ chʉkʉna'te; kakañu”, chiniasome.
11 Ówaŋɨ́ rɨxa nɨyárɨnɨmáná eŋáná apɨyá piurɨ́ bɨ́ yanɨro úɨ́íwa nɨbɨro bɨ́arɨwámɨ dánɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, ‘Ámɨnáoxɨnɨ, Ámɨnáoxɨnɨ, newané ówaŋɨ́ neaɨ́kwiomeaɨ.’ urɨ́agɨ́a aí
12 Jã'aja'ñe i'kanareta'ni ija'che i'kaasomʉ repaʉ: “Mʉsanʉkonare vesʉkʉ'mʉ chʉ'ʉ. Ũcuarepaa'me jã'a”, chiniasomʉ.
12 o re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Nionɨ nepa seararɨŋɨnɨ. Nionɨ sewayɨ́né nánɨ majɨ́onɨrɨnɨ.’ urɨŋɨnigɨnɨ.” Jisaso ewayɨ́ xwɨyɨ́á e nurɨrɨ
13 Mʉsanʉkona ũcuaja'che chʉ'ʉ jo'e raijarʉmʉ vesʉnajejʉ ñarepajʉ pa'ijʉ, romichĩi cuasamasisina cho'osi'eja'che peore re'oja'che care'va pa'ijʉ cha'ajʉ̃'ʉ chʉ'ʉre —chiisi'kʉa'mʉ Jesús chʉkʉna'te.
13 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Sɨ́á nionɨ weapɨmɨ́áyi soyɨ́né majɨ́á eŋagɨ nánɨ píránɨŋɨ́ wenɨŋɨ́ nero awínɨŋɨ́ ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.
14 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnani jo'e chʉ'vakʉ ija'chere cuasakʉ kʉasi'kʉa'mʉ:
14 “Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ ‘Awínɨŋɨ́ ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ. Nionɨ ámɨ nɨweapɨrɨ́ná ámá nionɨ nɨxɨ́darɨgɨ́áyo wigɨ́ niiarɨgɨ́ápɨ xɨxenɨ wiimɨ́á eŋagɨ nánɨ nionɨ ámá amɨpí mɨmúrónɨŋɨ́ rónɨŋɨ́ imónɨŋɨnɨ. O xegɨ́ aŋɨ́ wíyo urɨ́naumɨnɨrɨ nerɨ́ná ámá xɨnáíwánɨŋɨ́ nimónɨro omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áwamɨ ‘Eɨnɨ.’ nurɨrɨ xegɨ́ iyɨ́á ɨ́á nɨgwɨ́ amɨpí píránɨŋɨ́ umeipɨ́rɨ nánɨ yaŋɨ́ nɨwirɨ́ná
15 Soni te'eʉ'te cinco milrepare're kurire're ĩsiasomʉ, chekʉni dos milrepare're, jo'e chekʉni milrepare're. Na'a rʉa paamasikʉ'te na'a rʉa ĩsi, chekʉnare na'a vesʉnare jmanʉkorʉã ĩsi sanisõasomʉ repaʉ.
15 omɨŋɨ́ xɨxenɨ epaxowa eŋagɨ nɨwɨnɨrɨ womɨ nɨgwɨ́ K5,000 mɨnɨ wirɨ womɨ K2,000 mɨnɨ wirɨ womɨ K1,000 mɨnɨ wirɨ nemo aŋɨ́ wíyo urɨ́naumɨnɨrɨ uŋɨnigɨnɨ.
16 Repaʉ jo'ka sanisõsirʉmʉ repaʉ'te cho'oche cho'okaikʉ kuri cinco milrepare're koosi'kʉ põsere koo ĩsikʉ jo'e cinco milrepare're kooasomʉ.
16 Nɨgwɨ́ K5,000 wío apaxɨ́ mé nurɨ nɨgwɨ́ apɨ tɨ́nɨ omɨŋɨ́ nerɨ́ná sayá nimɨxɨrɨ ámɨ K5,000 bɨ sayá imɨxɨŋɨnigɨnɨ.
17 Chekʉ dos milrepare're koosi'kʉ ũcuaja'che põsere koo ĩsikʉ jo'e dos milrepare're kooasomʉ.
17 Nɨgwɨ́ K2,000 wío enɨ nɨgwɨ́ apɨ tɨ́nɨ omɨŋɨ́ nerɨ́ná ámɨ K2,000 bɨ sayá imɨxɨŋɨnigɨnɨ.
18 Jã'ata'ni chekʉ milrepare're koosi'kʉ sani chejana coje ũni repaʉ'te paakʉ nee kurire're ũcuacojena chave paaasomʉ.
18 E nerɨ aí nɨgwɨ́ K1,000 wío nɨgwɨ́ apɨ nɨmeámɨ nurɨ mínɨŋwɨ́ nɨrɨpɨmáná mɨraxwoyá nɨgwɨ́ pɨ́nɨ́ e tɨŋɨnigɨnɨ.
19 ’Rʉa jeerʉmʉ sani pa'isi'kʉpi repanare paakʉ co'i ũcuanani soapʉ chini chʉ̃'ʉ saoasomʉ, repaʉ ĩsisi'ere kurire repana paajʉ cho'osi'ere kuẽkue ña masira chini.
19 Mɨraxwo aŋɨ́ wíyo urɨ́naumɨnɨrɨ wago neméɨsáná ámɨ nɨbɨrɨ ‘Gɨ́ nɨgwɨ́ rɨxa sayá nimɨxa ugɨ́árɨ́anɨ? Sɨŋwɨ́ owɨnɨmɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ ‘Gɨ́ omɨŋɨ́ niiarɨgɨ́á nɨgwɨ́ wiŋáwa obɨ́poyɨ.’ ráná
20 Sotena cinco milrepare're koosi'kʉ charo rani repaʉ'te paakʉ'te ija'che i'kaasomʉ: “Chʉ'ʉre paakʉ, mʉ'ʉ chʉ'ʉre ĩsisire'repi põsere koo ĩsikʉ jo'e cinco milrepare're koosi'kʉa'mʉ chʉ'ʉ”, chini, repaʉ'te kurire're diez milrepare're ĩsiasomʉ repaʉ.
20 ámá nɨgwɨ́ K5,000 wiŋo nɨgwɨ́ xɨ́o wiŋɨ́pɨ tɨ́nɨ nɨgwɨ́ K5,000 xɨ́o sayá imɨxɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ nɨmeámɨ nɨbɨrɨ sɨwá nɨwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Mɨraxwe, joxɨ xámɨ K5,000 niapɨŋɨ́pɨ ámɨ nionɨ sayá nimɨxɨrɨ́ná K5,000 ámɨ bɨ imɨxɨŋá rɨpɨ sɨŋwɨ́ wɨneɨ.’ urɨ́agɨ
21 Chikʉna repaʉ'te paakʉ i'kaasomʉ. “Re'omʉ jã'a. Cho'oche rʉa re'oja'che cho'okaisi'kʉa'mʉ mʉ'ʉ. Kuri ka'charʉ koosi'kʉta'ni re'oja'che cho'osi'kʉjekʉna mʉ'ʉre jo'e na'a rʉa jo'kaja'mʉ chʉ'ʉ. Chʉ'ʉ pa'icheja'che pojokʉ pa'ijʉ̃'ʉ”, chiniasomʉ repaʉ.
21 mɨraxwo re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Gɨ́ omɨŋɨ́ niiarɨŋoxɨnɨ, joxɨ omɨŋɨ́ niirɨ́ná anɨŋɨ́ minɨ́ naŋɨ́ niiarɨŋoxɨnɨ, joxɨ awiaxɨ́ éɨ́rɨnɨ. Omɨŋɨ́ onɨmiá nionɨ siapɨŋápɨ joxɨ anɨŋɨ́ minɨ́ píránɨŋɨ́ niiŋɨ́ eŋagɨ nánɨ gɨ́ amɨpí obaxɨ́yo merɨ́a nánɨ “Bosɨwoxɨnɨ” nɨrɨrɨrɨ orɨrɨ́peámɨnɨ. Joxɨ nɨ́wiapɨrɨ nionɨ tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearɨ́ná yayɨ́ nionɨ ninarɨŋɨ́pa axɨ́pɨ yayɨ́ osinɨnɨ.’ urɨŋɨnigɨnɨ.
22 Repaʉ cho'ocuhasirʉmʉ chekʉ dos milrepare're koosi'kʉ rani repaʉ'te paakʉ'te ija'che i'kaasomʉ: “Chʉ'ʉre paakʉ, mʉ'ʉ chʉ'ʉre ĩsisire'repi põsere koo ĩsikʉ jo'e dos milrepare're koosi'kʉa'mʉ chʉ'ʉ”, chini repaʉ'te cuatro milrepare're ĩsiasomʉ repaʉ.
22 Ámá nɨgwɨ́ K2,000 wiŋo nɨbɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Mɨraxwe, joxɨ K2,000 niapɨŋɨ́pɨ nionɨ sayá nimɨxɨrɨ́ná K2,000 ámɨ bɨ rɨpɨ xɨrɨŋá rɨpɨ sɨŋwɨ́ wɨneɨ.’ urɨ́agɨ
23 Chikʉna repaʉ'te paakʉ i'kaasomʉ. “Re'omʉ jã'a. Cho'oche rʉa re'oja'che cho'okaisi'kʉa'mʉ mʉ'ʉ. Kuri ka'charʉ koosi'kʉta'ni re'oja'che cho'osi'kʉjekʉna mʉ'ʉre jo'e na'a rʉa jo'kaja'mʉ chʉ'ʉ. Chʉ'ʉ pa'icheja'che pojokʉ pa'ijʉ̃'ʉ mʉ'ʉ”, chiniasomʉ repaʉ.
23 mɨraxwo re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Gɨ́ omɨŋɨ́ nɨniiarɨŋoxɨnɨ, joxɨ omɨŋɨ́ niirɨ́ná anɨŋɨ́ minɨ́ naŋɨ́ niiarɨŋoxɨnɨ, joxɨ awiaxɨ́ éɨ́rɨnɨ. Omɨŋɨ́ onɨmiá nionɨ siapɨŋápɨ joxɨ anɨŋɨ́ minɨ́ píránɨŋɨ́ niiŋɨ́ eŋagɨ nánɨ gɨ́ amɨpí obaxɨ́yo merɨ́a nánɨ “Bosɨwoxɨnɨ” nɨrɨrɨrɨ orɨrɨ́peámɨnɨ. Joxɨ nɨ́wiapɨrɨ nionɨ tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearɨ́ná yayɨ́ nionɨ ninarɨŋɨ́pa axɨ́pɨ yayɨ́ osinɨnɨ.’ urɨŋɨnigɨnɨ.
24 ’Jã'ata'ni chekʉ kurire're milrepare're koosi'kʉ rani repaʉ'te paakʉ'te ija'che i'kaasomʉ: “Chʉ'ʉre paakʉ, mʉ'ʉ pa'iche masimʉ chʉ'ʉ. Mʉ'ʉre cho'oche cho'okainare oima'kʉa'mʉ mʉ'ʉ. Chekʉna cho'oche cho'o koosi'e kuri tʉasõkʉ'mʉ mʉ'ʉ. Ũcuaja'che ãu chekʉna tãsi'e tʉasõkʉ'mʉ mʉ'ʉ.
24 Ámá nɨgwɨ́ K1,000 wiŋo nɨbɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Mɨraxwe, joxɨ arɨ́á rɨ́á wé rarɨŋoxɨrɨnɨ. Aiwá joxɨ jɨwanɨŋoxɨ ɨwɨ́á murɨŋe mirɨ ɨwɨ́ mɨmó eŋe mirɨ yarɨŋoxɨ eŋagɨ nánɨ
25 Jã'ajekʉna jã'are cuasakʉ vajʉchʉkʉ mʉ'ʉ chʉ'ʉre ĩsisire're kurire're chejana coje ũni chave paakʉ ũcuare're co'chamʉ chʉ'ʉ mʉ'ʉre”, chini repaʉ'te kurire're milrepare're ĩsiasomʉ repaʉ.
25 nionɨ wáyɨ́ nerɨ nɨgwɨ́ K1,000 joxɨ niapɨŋɨ́pɨ nɨmeámɨ nurɨ xwɨ́á weyárɨŋárɨnɨ. Sɨŋwɨ́ wɨneɨ. Dɨxɨ́ nɨgwɨ́pɨ ripɨrɨnɨ.’ urɨ́agɨ aí
26 — ausente —
26 mɨraxwo re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Gɨ́ omɨŋɨ́ niiarɨŋɨ́ rɨ́wɨ́ sɨwɨ́á yiŋɨ́ roxɨnɨ, joxɨ sɨpínɨ eŋɨ́rɨnɨ. Joxɨ “Xewanɨŋo ɨwɨ́á murɨŋe mirɨ ɨwɨ́ mɨmó eŋe mirɨ yarɨŋorɨnɨ.” nɨniaiwirɨ nánɨ
27 — ausente —
27 nɨgwɨ́ nionɨ siapɨŋápɨ pí nánɨ nɨgwɨ́ aŋɨ́yo mɨtɨpa eŋɨ́rɨnɨ. E nɨtɨrɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, nɨgwɨ́ apɨ tɨ́nɨ ámɨ bɨ seáyɨ e ikwiárɨnɨŋáná meámɨnɨrɨ éárɨnɨ.’ nurɨrɨ
28 — ausente —
28 wamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Nɨgwɨ́ K1,000 xɨrɨŋomɨ nurápɨro K10,000 xɨrɨŋomɨ mɨnɨ wípoyɨ.
29 — ausente —
29 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ nionɨ wiŋápɨ píránɨŋɨ́ mɨmepa nerɨ kikiɨ́á nerɨ́náyɨ́ apɨ aí nurápɨmɨ́árɨnɨ.
30 Repaʉ paasi'e tʉa chekʉni ĩsicuha ve'sena chijachejana saojʉ̃'ʉ repaʉ'te, chʉ'ʉre cho'oche re'oja'che cho'okaimanesi'kʉre. Ũcuachejare pa'iʉ chʉova'ʉ oiʉ cõjire asoche ãiʉ paaʉ”, chiniasomʉ repaʉ —chiisi'kʉa'mʉ Jesús.
30 Omɨŋɨ́ niiarɨŋɨ́ sɨpíomɨ ɨ́á nɨxero sɨ́á yinɨŋɨ́ bɨ́arɨwámɨnɨ moaípoyɨ. Sɨ́á yinɨŋeyɨ́ rɨ́nɨŋɨ́ ayɨkwɨ́ mɨwinɨpa enɨ́á eŋagɨ nánɨ ámá ŋwɨ́ earo magí írónɨro epɨ́rɨ́erɨnɨ.’” Jisaso ewayɨ́ xwɨyɨ́á e urɨŋɨnigɨnɨ.
31 Ũcuarʉmʉ Jesús jo'e i'kasi'kʉa'mʉ.
31 Ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá imónɨŋáonɨ mɨxɨ́ ináyɨ́ nimónɨrɨ nikɨ́nɨmáná gɨ́ aŋɨ́najowa tɨ́nɨ nawínɨ xɨxɨ́eánɨŋɨ́ niga nɨweapɨrane íkwiaŋwɨ́ ámáyo mí ómómɨxɨmɨ́ emɨ́ánamɨ éɨ́ ŋweááná
32 Ñu'iʉ chʉ̃'ʉkʉna pãi ũcuanʉko rani chʉ'ʉ ti'jñeñena chi'ijanaa'me. Ũcuanʉko rani chi'irena oveja kuirakʉ ovejava'nana'me cabrava'nare te'ekuanuchi'a jña'nuñeja'ñe chʉ'ʉ Dios Raosi'kʉ repanare pãi re'oja'che pa'inana'me cu'ache pa'inare te'ekuanuchi'a jña'nuja'mʉ.
32 ámá gwɨ́ wɨrɨ́ wɨrí nɨ́nɨ gɨ́ sɨ́mɨmaŋɨ́mɨnɨ awí eaárɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Awí eaáráná nionɨ ámá sipɨsipɨ́ mearɨgɨ́áwa sipɨsipɨ́ tɨ́nɨ memé tɨ́nɨ neyíroro sipɨsipɨ́ mɨdánɨ memé mɨdánɨ wárarɨgɨ́ápa ámáyo axɨ́pɨ e neyírorɨ mɨdɨmɨdánɨ nɨwárɨrɨ́ná
33 Re'oja'che pa'inare chʉ'ʉ ʉjajʉ̃tʉ cakã'kona raiche chʉ̃'ʉja'mʉ chʉ'ʉ. Cu'ache pa'inareta'ni chʉ'ʉ kã'kojʉ̃tʉ cakã'kona raiche chʉ̃'ʉja'mʉ chʉ'ʉ.
33 sipɨsipɨ́ wé náúmɨnɨ wárɨrɨ memé onamɨŋúmɨnɨ wárɨrɨ emɨ́árɨnɨ.
34 Chʉ̃'ʉ pi'ni chʉ'ʉ Pãi Ũcuanʉkore Chʉ̃'ʉkʉ ʉjajʉ̃tʉ cakã'ko pa'inare ija'che i'kaja'mʉ: “Raijʉ̃'ʉ mʉsanʉkona, chʉ'ʉ Ja'kʉ Dios re'oja'che cho'okaicojñona. Mʉsanʉkonare chʉ'ʉ neenani jo'kara chini chuta'a cheja cho'omarʉmʉna Dios care'vasichejare Repaʉ pa'ichejare sani re'oja'che pa'ijʉ̃'ʉ.
34 E nemáná mɨxɨ́ ináyonɨ wé náúmɨnɨ nɨŋweagɨ́áyo re urɨmɨ́árɨnɨ, ‘Ámá gɨ́ ápo píránɨŋɨ́ seaimɨxɨ́ɨ́yɨ́né nɨ́wiapɨro oyá xwioxɨ́yo ŋweápoyɨ. Aŋɨ́ o xwɨ́árí imɨxɨrɨ aŋɨ́na imɨxɨrɨ eŋe dánɨ seyɨ́né nánɨ wé roárɨŋe nɨ́wiapɨro ŋweápoyɨ.
35 Chʉ'ʉre ãucuhato ãu ãusinaa'me mʉsanʉkona. Ũcuachi'a chʉ'ʉre okoʉato oko ũkuasinaa'me. Ũcuachi'a chʉ'ʉpi ku'iʉ kãiñe peoto chʉ'ʉre kãiñe jo'kasinaa'me.
35 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Nionɨ agwɨ́ niarɨ́ná seyɨ́né aiwá bɨ niapagɨ́árɨnɨ. Iniɨgɨ́ nánɨ nináná iniɨgɨ́ bɨ niapagɨ́árɨnɨ. Nionɨ aŋɨ́ mɨdáŋonɨ eŋáná seyɨ́né nɨnipemeámɨ wagɨ́árɨnɨ.
36 Ũcuaja'che chʉ'ʉpi kãña peoto chʉ'ʉre kãña rupʉ ĩsisinaa'me. Ũcuaja'che chʉ'ʉ jũ'ito kuirasinaa'me. Ũcuaja'che pãi cu'ache cho'onare chẽa cuaovʉ'e chʉ'ʉ pa'ito rani ñasinaa'me mʉsanʉkona chʉ'ʉre”, chiija'mʉ chʉ'ʉ.
36 Iyɨ́á mayonɨ eŋáná bɨ nɨpáragɨ́árɨnɨ. Sɨmɨxɨ́ yarɨ́ná seyɨ́né nɨbɨro nɨmeŋweaagɨ́árɨnɨ. Gwɨ́ aŋɨ́yo ŋweaŋáná seyɨ́né xwɨyɨ́á nɨŋwénapagɨ́árɨnɨ.’ urɨmɨ́árɨnɨ.
37 Jã'aja'ñe i'kaʉna asa repana re'oja'che cho'osina chʉ'ʉre ija'che sẽniasajanaa'me: “Chʉkʉna'te Paakʉ, mʉ'ʉre chʉkʉna, ¿jeerʉmʉ ãucuhakʉni ãu ãure? Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre okoʉakʉni oko ũkuare?
37 E uráná ámá wé rónɨgɨ́áyɨ́ re nɨrɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘Ámɨnáoxɨnɨ, gíná agwɨ́ nánɨ yarɨ́ná sɨŋwɨ́ nɨranɨrane aiwá siapagwárɨnɨ? Gíná iniɨgɨ́ nánɨ sináná iniɨgɨ́ siapagwárɨnɨ?
38 Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre kãiñe peokʉni kãiñe jo'kare? Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre kãñare peokʉna kãña ĩsire?
38 Gíná joxɨ aŋɨ́ mɨdáŋoxɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋáná nɨsipemeámɨ wagwárɨnɨ? Gíná iyɨ́á mayoxɨ emearɨŋagɨ nɨranɨrane iyɨ́á rɨpáragwárɨnɨ?
39 Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre jũ'ikʉni kuirare? Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre pãi cu'ache cho'onare chẽa cuaovʉ'e pa'ikʉni mʉa ñare?”, chiijanaa'me.
39 Gíná joxɨ sɨmɨxɨ́ yarɨŋagɨ rɨmeŋweaagwárɨnɨ? Gíná gwɨ́ aŋɨ́yo ŋweaŋáná xwɨyɨ́á rɨŋwénapagwárɨnɨ?’ nɨráná
40 Chitena chʉ'ʉ Pãi Ũcuanʉkore Chʉ̃'ʉkʉ ija'che i'kaja'mʉ repanare: “Chʉ'ʉ neenare rʉa vesʉva'narejẽ'e mʉsanʉkona re'oja'che cho'okaisi'e peore chʉ'ʉre cho'okaisi'eja'chea'me. Ũcuarepaa'me jã'a”, chiija'mʉ chʉ'ʉ.
40 mɨxɨ́ ináyonɨ re urɨmɨ́árɨnɨ, ‘Nepa seararɨŋɨnɨ, “Seyɨ́né ámá nionɨ gɨ́ imónɨgɨ́á tɨ́yo sɨpí apiamɨ aiwɨ arɨrá nɨwirɨ e nɨwirɨ́náyɨ́ ayɨ́ nionɨ́nɨŋɨ́ niagɨ́awixɨnɨ.” seararɨŋɨnɨ.’ urɨmɨ́árɨnɨ.
41 ’Repanare i'kacuha chʉ'ʉ Pãi Ũcuanʉkore Chʉ̃'ʉkʉ kã'kojʉ̃tʉ cakã'ko pa'inare ija'che i'kaja'mʉ: “Mʉsanʉkona, Diore cu'ache cho'ocojñopi'rana chʉ'ʉre ja'me pa'imanejʉ̃'ʉ. Vati toana si'arʉmʉ uukʉ pa'itoana saijʉ̃'ʉ, vati ai repaʉ neenana'me paaʉ chini Dios jo'kasitoana.
41 E nurɨmáná wé onamɨŋúmɨnɨ nɨŋweagɨ́áyo re urɨmɨ́árɨnɨ, ‘Gorɨxo nánɨ ramɨxɨnɨgɨ́áyɨ́né pɨ́nɨ nɨnɨwiárɨmɨ nuro rɨ́á anɨŋɨ́ wearɨŋɨ́ xɨ́o obo tɨ́nɨ aŋɨ́najɨ́ xɨ́omɨ ɨ́wɨ́ wikárɨgɨ́áwa tɨ́nɨ nánɨ imɨxárɨŋɨ́rímɨ nánɨ úpoyɨ.
42 Chʉ'ʉre ãucuhato ãu ãumanesinaa'me mʉsanʉkona. Ũcuachi'a chʉ'ʉre okoʉato oko ũkuamanesinaa'me.
42 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Nionɨ agwɨ́ nánɨ yarɨ́ná seyɨ́né aiwá bɨ mɨniapagɨ́árɨnɨ. Iniɨgɨ́ nánɨ nináná bɨ mɨniapagɨ́árɨnɨ.
43 Ũcuachi'a chʉ'ʉpi ku'iʉ kãiñe peoto chʉ'ʉre kãiñe jo'kamanesinaa'me. Ũcuachi'a chʉ'ʉpi kãña peoto chʉ'ʉre kãña rupʉ ĩsimanesinaa'me. Ũcuachi'a chʉ'ʉpi jũ'ito kuiramanesinaa'me. Ũcuachi'a chʉ'ʉpi pãi cu'ache cho'onare chẽa cuaovʉ'e pa'ito rani ñamanesinaa'me mʉsanʉkona”, chiija'mʉ chʉ'ʉ repanare.
43 Aŋɨ́ mɨdáŋonɨ eŋáná nɨnipemeámɨ wagɨ́ámanɨ. Iyɨ́á mayonɨ emearɨ́ná iyɨ́á bɨ mɨnɨpáragɨ́árɨnɨ. Sɨmɨxɨ́ weŋáná mɨnɨmeŋweaagɨ́árɨnɨ. Gwɨ́ aŋɨ́yo ŋweaŋáná xwɨyɨ́á mɨnɨŋwénapagɨ́árɨnɨ.’ uráná
44 Chikʉna repana chʉ'ʉre ija'che sẽniasajanaa'me: “Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre ãucuhakʉni ãu ãumanere? Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre okoʉakʉni oko ũkuamanere? Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre kãiñe peokʉni kãiñe jo'kamanere? Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre kãña peokʉni kãña ĩsimanere? Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre jũ'ikʉni kuiramanere? Ũcuachi'a, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉ'ʉre pãi cu'ache cho'onare chẽa cuaovʉ'e pa'ikʉni mʉa ñamanere?”, chiijanaa'me.
44 wiwanɨŋɨ́yɨ́ re nɨrɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘Ámɨnáoxɨ gíná joxɨ agwɨ́ nánɨ erɨ iniɨgɨ́ nánɨ sinɨrɨ aŋɨ́ mɨdáŋoxɨ imónɨrɨ iyɨ́á mayoxɨ erɨ sɨmɨxɨ́ werɨ gwɨ́ aŋɨ́yo ŋwearɨ yarɨŋagɨ nene sɨŋwɨ́ nɨranɨrane arɨrá mɨsipa yagwárɨnɨ?’ nɨráná
45 Chitena chʉ'ʉ Pãi Ũcuanʉkore Chʉ̃'ʉkʉ ija'che i'kaja'mʉ repanare: “Chʉ'ʉ neenare rʉa vesʉva'narejẽ'e mʉsanʉkona te'echojẽ'e re'oja'che cho'okaimanesi'e chʉ'ʉre re'oja'che cho'okaimanesi'eja'chea'me. Ũcuarepaa'me jã'a”, chiija'mʉ.
45 ayo re urɨmɨ́árɨnɨ, ‘Nepa seararɨŋɨnɨ. Seyɨ́né ámá nionɨ gɨ́ imónɨgɨ́á tɨ́yo sɨpí apiamɨ aiwɨ arɨrá mɨwipa nerɨ́náyɨ́ ayɨ́ nionɨ enɨ́nɨŋɨ́ niagɨ́awixɨnɨ.’ uráná
46 Jã'aja'ñe i'kacuha chʉ'ʉpi chʉ̃'ʉʉna repana re'oja'che pa'imanesi'e ro'i vati toana sani si'arʉmʉ uujʉ pa'ijanaa'me. Re'oja'che pa'isinata'ni Dios pa'ichejare sani si'arʉmʉ re'oja'che pa'ijanaa'me —chiiʉ chʉ'vasi'kʉa'mʉ Jesús chʉkʉna'te.
46 ayɨ́ rɨ́nɨŋɨ́ anɨŋɨ́ winɨne nánɨ upɨ́rɨ́árɨnɨ. E nerɨ aí wé rónɨgɨ́áyɨ́ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́pɨ tɨ́gɨ́áyɨ́ ŋweapɨ́rɨ́e nánɨ upɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra