Marcos 8
COE vs XGS
1 Ũcuarʉmʉ pãi jainʉko Jesús pa'ichejana sani chi'i pa'ijʉna ãu si'asoasomʉ repanare. Jã'ajekʉna Jesús repaʉ neenare soni rao ija'che i'kaasomʉ:
1 Íná rɨ́wɨ́yo Jisaso ámá obaxɨ́ ámɨ o tɨ́ŋɨ́ e epɨ́royɨ́ nɨyárɨro wigɨ́ aiwá rɨxa meŋagɨ nɨwɨnɨrɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ “Eɨnɨ.” nurɨrɨ
2 —Inare pãi repana rasi'e ãu ãni si'asõ ãiñejẽ'e peova'napi chʉ'ʉna'me choteumucujña pa'ijʉna oimʉ chʉ'ʉ.
2 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá tɨyɨ́ sɨ́á wɨyaú wɨyi nionɨ tɨ́nɨ re nɨŋwearóná wigɨ́ aiwá rɨxa nowárɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ wá nonarɨnɨ.
3 Ãu ãimava'nani repana vʉ'ñana saoto repana saijʉ ãucuhana phã'phasõ ai jũnisõjanaa'me. Te'ena rʉa so'ñapi raniasome —chiniasomʉ repaʉ.
3 Wí aŋɨ́ aíwɨmɨ dánɨ bɨ́agɨ́á eŋagɨ nánɨ nionɨ ayɨ́ sɨnɨ agwɨ́ nánɨ yarɨ́ná nurowárɨrɨ́náyɨ́ ‘Sɨŋwɨ́ xaxá nɨwinɨrɨ eŋɨ́ sɨrɨrɨŋwɨ́ nɨwinɨrɨ ná neága upɨ́rɨxɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ rarɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
4 Chikʉna repaʉ neena i'kaasome.
4 xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Aŋɨ́ mɨmɨrɨnɨŋɨ́ re aiwá ámá tɨyɨ́ xɨxenɨ nɨpɨ́rɨ nánɨ ge bɨ́ yanɨ́wɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
5 Chitena Jesús ija'che sẽniasomʉ repanare:
5 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Segɨ́ bisɨ́kerɨ́á ararɨrɨnɨ?” uráná “Wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú tɨ́ŋwáonerɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
6 Ũcuarʉmʉ Jesús asa pãipi chejana pʉʉa'jʉ chini chʉ̃'ʉasomʉ. Pʉʉrena Jesús repa pãpʉã sieterepapʉãre mini cãjikʉ Dioni, “Re'orepamʉ”, chini repaʉ neenare tʉ'se ĩsiʉna repana pãi ũcuanʉkore ãuasome repana.
6 o ámá epɨ́royɨ́ egɨ́áyo “Xwɨ́ámɨ éɨ́ nɨŋweaxa úpoyɨ.” nurɨrɨ bisɨ́kerɨ́á nɨmearɨ Gorɨxomɨ aiwá apɨ nánɨ yayɨ́ nɨwimáná kwɨkwɨrɨmɨ́ nerɨ wiepɨsarɨŋowamɨ mɨnɨ wíáná nurápayiro ámá ayo mɨnɨ nɨwia nuro
7 Ũcuachi'a repaʉ neena chiacha va'i te'eva'nare paajʉna Jesús repava'nare mini cãjikʉ Dioni, “Re'orepamʉ”, chiniasomʉ. Chini chʉ̃'ʉasomʉ, repaʉ neenapi pãire ũcuanʉkore ãua'jʉ chini.
7 wigɨ́ peyɨ́ bia eŋagɨ Jisaso apia enɨ nurápɨrɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ nɨwimáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Peyɨ́ rɨpia enɨ yaŋɨ́ nɨwia úpoyɨ.” urɨ́agɨ xɨ́o urɨ́ɨ́pɨ yarɨ́ná
8 Pãi ũcuanʉko chajichechi'a ãniasome repa. Repana ãijʉna cajejaisi'e sieterepajʉ'ña sia maña timuasome repana Jesús neena.
8 ámá nɨ́nɨ rɨxa nɨnɨro agwɨ́ ímɨ uyíagɨ wiepɨsarɨŋowa ayɨ́ aiwá nɨnɨro e tɨ́ápia nɨmeaayiro soxɨ́ ɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waúmɨ aumaúmɨ́ nero magwɨ́ miárɨgɨ́awixɨnɨ.
9 Repa ãu ãisina pãi chekʉrʉmʉ cuatro milrepana pa'icosome, ʉmʉpãichi'a kuẽkueto. Jã'a cho'o pi'nisirʉmʉ Jesús repanare pãi saosoasomʉ.
9 Ámá 4,000 aiwá apɨ nɨgɨ́awixɨnɨ. Jisaso ayɨ́ aiwá nɨnɨmáná eŋáná wigɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nurowárɨmɨ
10 Saocuha repaʉ neenana'me choovʉji tuni Dalmanuta chejana jẽniasomʉ repaʉ.
10 ewéyo wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ nɨpɨxemoánɨro nɨmeámɨ ugɨ́awixɨnɨ. Ipíyo orɨwámɨ dánɨ aŋɨ́ yoɨ́ Darɨmanuta tɨ́ŋɨ́ e niwiékɨ́nɨmearo ayoagɨ́awixɨnɨ.
11 Ũcuarʉmʉ fariseopãi Jesús pa'ichejana rani ke'reasome repaʉ'te. “Dios raomanesi'kʉa'mʉ ikʉ”, chini cuasanajejʉ, repaʉni cu'ache cho'oñu chini,
11 Parisi wa nɨwímearo rɨxa sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ úrapí xwɨyɨ́á nurɨro omɨ iwamɨ́ó wíwapɨyanɨro nánɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Aŋɨ́namɨ dáŋɨ́ emɨmɨ́ bɨ neaíwapɨyiɨ.” urɨ́agɨ́a
12 Jã'aja'ñe chitena Jesús repaʉ rekocho rʉa sʉma'ñe pa'iʉ ija'che i'kaasomʉ repanare:
12 Jisaso awa nánɨ xegɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ mɨŋɨ́ nɨpénɨrɨ “Iniɨ!” nɨrɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Judayɨ́ agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́né pí nánɨ ‘Emɨmɨ́ neaíwapɨyiɨ.’ nɨrarɨŋoɨ? E nɨrarɨŋagɨ́a aiwɨ emɨmɨ́ soyɨ́né nɨrarɨgɨ́ápɨ wí nemɨméɨnɨ.” nurɨrɨ
13 Chini repanare jo'ka jo'e choovʉji tuni chiara chekʉkã'kona jẽniasomʉ Jesús repaʉ neenana'me.
13 ayo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ ewéyo nɨpɨxemoánɨro ipíyo orɨwámɨ dánɨ nánɨ ugɨ́awixɨnɨ.
14 Ũcuarʉmʉ Jesús neena chiara jẽ'ejʉ, “Pã cavesʉ ranisõsinaa'me mai”, chiniasome sãiñechi'a. Pãpʉ te'epʉ paaasome repana choovʉ.
14 Nuróná aiwá nánɨ dɨŋɨ́ arɨ́á nikeamoro bisɨ́kerɨ́á ná bɨnɨ ewéyo weŋɨ́pɨnɨ nɨmeámɨ warɨ́ná
15 Jã'aja'ñe cuasajʉ i'kajʉna Jesús repanare ija'che chʉ'vaasomʉ:
15 Jisaso Parisiowa naŋɨ́ rayiro sɨpí rayiro yarɨŋɨ́pa wiepɨsarɨŋowa axɨ́pɨ yanɨro nerɨ́ná omɨ dɨŋɨ́ mɨkwɨ́ropa nero rɨ́wɨ́ nɨmopɨ́rɨxɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á nurɨrɨ́ná sekaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né píránɨŋɨ́ emépoyɨ. Bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ —Bisɨ́kerɨ́á sɨnɨ sɨŋɨ́ eŋáná yisɨ́ onɨmiápɨ tɨ́á aiwɨ nɨmɨnɨ íkwiaŋwɨ́ neapɨnárɨrɨ nɨmɨga wiápɨ́nɨmearɨŋɨ́rɨnɨ. Yisɨ́ Parisiowayá tɨ́nɨ Xerotoyá tɨ́nɨ nánɨ wáyɨ́ nero emépoyɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ. Uyɨ́niɨ́ yisɨ́nɨŋɨ́ wigɨ́ xwioxɨ́yo íkwiaŋwɨ́ eapɨnɨnɨgɨnɨrɨ e urarɨ́ná
16 Chikʉna repaʉ neena sãiñechi'a i'kaasome.
16 wiwanɨŋowa re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “None bisɨ́kerɨ́á meŋagɨ nánɨ neararɨnɨ.” rɨnarɨŋagɨ́a
17 Jesús repana sãiñechi'a cutuche'te masikʉ ija'che i'kaasomʉ:
17 o arɨ́á nɨwirɨ mɨxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí nánɨ ‘Bisɨ́kerɨ́á mayonerɨnɨ.’ rɨnarɨŋoɨ? Sɨnɨ sɨŋwɨ́ oxoaro dɨŋɨ́ moro mepa reŋoɨ? Segɨ́ mɨŋɨ́ sɨ́ŋánɨŋɨ́ rimónɨnɨ?
18 Mʉsanʉkona ñakocaã paanata'ni ñama'me. Ũcuachi'a cãjo paanata'ni asama'me. ¿Chʉ'ʉ cho'osi'e cuasama'ñe mʉsanʉkona?
18 Sɨŋwɨ́ tɨ́gɨ́oyɨ́né aiwɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpa rɨyarɨŋoɨ? Arɨ́á tɨ́gɨ́oyɨ́né aiwɨ arɨ́á mɨyarɨŋɨ́ reŋoɨ? Nionɨ bisɨ́kerɨ́á wé wú núnɨ kwɨkwɨrɨmɨ́ nerɨ ámá 5,000yo mɨnɨ wiŋá nánɨ dɨŋɨ́ mɨseainarɨnɨranɨ?
19 Aperʉmʉ pã cincorepapʉãchi'a ʉmʉpãi cinco milrepanare ãukʉna cajejaisi'e, ¿jetopʉjʉ'ña sia maña timure mʉsanʉkona? —chiniasomʉ Jesús repanare.
19 Aiwá ayɨ́ nɨnɨro tɨ́ápɨ soxɨ́ ɨ́á xwé ararɨyo aumaúmɨ́ yárɨgɨ́awixɨnɨ?” urɨ́agɨ awa “Wé wúkaú sɨkwɨ́ waú apimɨ aumaúmɨ́ yárɨŋwanigɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
20 Chitena Jesús jo'e i'kaasomʉ repanare.
20 o ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ bisɨ́kerɨ́á ámá 4,000yo nɨkwɨrɨrɨ wiŋápɨ soxɨ́ ɨ́á ararɨyo miárɨgɨ́awixɨnɨ?” urɨ́agɨ awa “Wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waúmɨ miárɨŋwanigɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
21 Chitena Jesús jo'e i'kaasomʉ.
21 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né sɨnɨ majɨ́á rimónɨŋoɨ? ‘Aiwá meŋáná árɨ́none mɨneaiapɨpaxorɨnɨ.’ rɨniaiwiarɨŋoɨ?” urɨŋɨnigɨnɨ.
22 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenana'me Betsaida vʉ'ejoopona mani tĩ'aasomʉ. Tĩ'aʉna pãi na'ava'ʉni Jesús pa'ichejana ra rʉa i'kaasome, repava'ʉni vasoa'kʉ chini.
22 E nurɨ́ɨsáná nuro aŋɨ́ yoɨ́ Betɨsaidayo niwiékɨ́nɨmearo nayoaro emearɨ́ná ámá wí sɨŋwɨ́ supárɨŋɨ́ wo Jisaso píránɨŋɨ́ imɨxɨnɨ nánɨ nɨméra nɨbɨro waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Joxɨ wé seáyɨ e nɨwikwiárɨrɨ naŋɨ́ imɨxɨréɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
23 Sẽtena Jesús repava'ʉre vʉ'ejoopo rʉ'tʉvana jʉ̃tʉna chẽa juha saasomʉ. Sa repaʉ ñakocaãna coo tutucuha repaʉ ca'nivʉna jʉ̃jñapi jakʉ, “¿Ʉ̃quere ñakʉ mʉ'ʉ?”, chiniasomʉ repaʉ.
23 Jisaso sɨŋwɨ́ supárɨŋomɨ wéyo ɨ́á nɨxɨrɨmɨ aŋɨ́ Betɨsaida e nɨwárɨmɨ nurɨ yánɨ e dánɨ nɨrómáná oyá sɨŋwɨ́yo reaŋwɨ́ núrɨrɨ wé seáyɨ e nɨwikwiárɨrɨ yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ amɨpí wí sɨŋwɨ́ rɨwɨnɨŋɨnɨ?” urɨ́agɨ
24 Chikʉna ñakʉ ija'che i'kaasomʉ:
24 o sɨŋwɨ́ nanɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wí aŋɨ́ emearɨŋagɨ́a sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ aiwɨ íkɨ́ánɨŋɨ́ imónɨŋagɨ́a wɨnɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
25 Chikʉna Jesupi jo'e repaʉ ñakocaãna jaʉna repaʉ jo'e ñato churata'ni peore re'oja'che ñoasomʉ. Re'ojañakocaã care'oasomʉ repaʉ'te.
25 ámɨ bɨ wé sɨŋwɨ́yo seáyɨ e wikwiáráná o rɨxa sɨŋwɨ́ anɨŋɨ́ nanárɨrɨ xegɨ́ sɨŋwɨ́ rɨxa naŋɨ́ éagɨ amɨpí nɨyonɨ xɨxenɨ wɨnɨŋɨnigɨnɨ.
26 Care'oʉna Jesús repaʉ'te vʉ'ena saokʉ ija'che i'kaasomʉ:
26 Xɨxenɨ wɨnáná Jisaso o xegɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nurowárɨrɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Dɨxɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nurɨ́ná ámɨ Betɨsaida tɨ́yo nánɨ mupanɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
27 Jã'a cho'ocuhasirʉmʉ Jesús repaʉ neenana'me Cesarea de Filipo vʉ'ejoopo kueñe cajoopoãna sani tĩ'a ku'iʉ Jesús repaʉ neenare ija'che sẽniasomʉ:
27 Jisaso tɨ́nɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ nɨwiápɨ́nɨmeámɨ nuro aŋɨ́ xwé yoɨ́ Sisaria Piripai tɨ́ŋɨ́yo ikwɨ́rónɨŋɨ́pimɨ nánɨ nurɨ́ná awamɨ yarɨŋɨ́ nɨwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámáyɨ́ nionɨ nánɨ arɨre rarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ
28 Sẽkʉna ija'che kʉaasome repana:
28 awa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Wí re rarɨŋoɨ, ‘Jono wayɨ́ nɨneameaia wago ámɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ rɨ́a yarɨnɨ?’ rarɨŋoɨ. Ámɨ wí re rarɨŋoɨ, ‘Eŋíná Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́ mɨpé aŋɨ́namɨ peyiŋɨ́ Iraijaoyɨ rɨnɨŋo nɨweapɨrɨ rɨ́a yarɨnɨ?’ rarɨŋoɨ. Ámɨ wí re rarɨŋoɨ, ‘Eŋíná Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́á wo nɨwiápɨ́nɨmearɨ rɨ́a yarɨnɨ?’ rarɨŋoɨ.” urɨ́agɨ́a
29 Chitena Jesús jo'e ija'che sẽniasomʉ repanare:
29 o sɨnɨ yarɨŋɨ́ nɨwirɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ayɨ́ e nɨrɨro aiwɨ sewanɨŋoyɨ́né nionɨ nánɨ gorɨnɨ rarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ Pitao re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ Kiraisoxɨ, nene yeáyɨ́ neayimɨxemearɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaroŋoxɨrɨnɨ.” urɨ́agɨ
30 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare chʉ̃'ʉasomʉ, repaʉ pa'iche'te chekʉnani kʉamanea'jʉ chini.
30 o ŋwɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né nionɨ e eŋáonɨ nánɨ áwaŋɨ́ murɨpa époyɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
31 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare ija'che i'kaasomʉ:
31 Xewanɨŋo nánɨ iwamɨ́ó nuréwapɨyirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá imónɨŋáonɨ rɨ́nɨŋɨ́ xwé wí meámɨ́árɨnɨ. Negɨ́ mebáowa tɨ́nɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ nionɨ rɨ́wɨ́ nɨmóáná wa nɨnɨpɨkipɨ́rɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ sɨ́á wɨyaú wɨyi óráná ámɨ wiápɨ́nɨmeámɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ
32 Jã'a Jesús repaʉ neenare te'erũhiñe kʉaasomʉ. Jesupi jã'aja'ñe kʉaʉna asa Pedro repaʉ i'kache'te asacuhekʉ repaʉ'te chekʉna pãi peochejana juha sa ija'che i'kaasomʉ:
32 pɨ́né sɨŋánɨ e rɨmóagɨ Pitao Jisasomɨ nɨmeámɨ nurɨ yánɨmɨ nɨrómáná rɨxa mɨxɨ́ urɨmɨnɨrɨ nánɨ nerɨ “E wí mɨnearɨpanɨ.” urarɨ́ná
33 Jã'aja'ñe i'kaʉna asa Jesús Pedro i'kache'te asacuhekʉ repaʉ neenani chʉri ñakʉ ija'che i'kaasomʉ repaʉ'te:
33 Jisaso omɨ rɨ́wɨ́ numorɨ wiepɨsarɨŋɨ́ wɨ́amɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná omɨ mɨxɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Setenoxɨnɨ, pɨ́nɨ nɨnɨwiárɨmɨ uɨ.” nɨrɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pitaoxɨ amɨpí nánɨ Gorɨxo wimónarɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ mɨmó ámá wimónarɨŋɨ́pɨ nánɨ moarɨŋɨnɨ.” nurɨ́ɨsáná
34 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare pãi chekʉnana'me soni rao i'kaasomʉ.
34 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo “Eɨnɨ.” nurɨrɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ nawínɨ awí neánɨmáná eŋáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né woxɨ nionɨ yarɨŋápa emɨnɨrɨ nánɨ nionɨ tɨ́nɨ nurɨ́náyɨ́ re erɨ́árɨnɨ. Dɨxɨ́ simónarɨŋɨ́pɨ wí mé rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamorɨ re nɨyaiwirɨ ‘Jisasomɨ xɨ́darɨŋagɨ nánɨ ámá wa íkɨ́áyo nɨnɨyekwɨroárɨro nɨnɨpɨkiróná ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ nɨxɨ́dɨrɨ́árɨnɨ.
35 Chuenisõñe'te vajʉchʉjʉ repana asa chẽasi'ere Dios chʉ'ore ũhasõni repana jũnisõsirʉmʉ vati toana sani uujanaa'me. Jã'ata'ni, “Pãi chʉkʉna'te vanisõñu chiitojẽ'e Jesure ũcua cuasajʉ Dios chʉ'o chʉ'vajanaa'me chʉkʉna”, chiisina repana jũnisõsirʉmʉ Dios pa'ichejare ai sani re'oja'che pa'ijanaa'me.
35 Ámá go go ‘Jisasomɨ nɨxɨ́dɨrɨ́náyɨ́ ámá wa nɨpɨkipɨ́rɨxɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ nánɨ nionɨ mɨnɨxɨ́dɨ́ xegɨ́ wará éɨ́ nɨmenɨrɨ nerɨ́ná xewanɨŋo anɨŋɨ́nɨ ikeamónɨnɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ ámá go go nionɨ nɨnɨxɨ́dɨrɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ seainarɨŋɨ́pɨ nánɨ wáɨ́ emearɨŋagɨ nánɨ pɨkíánáyɨ́, o anɨŋɨ́nɨ mikeamónɨ́ nionɨ nɨnɨxɨ́dɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ erɨ́kiemeánɨnɨ́árɨnɨ.
38 Pãi chʉ'ʉre cuasanata'ni chekʉnani irʉmʉ pa'ijʉ cu'ache cho'onani vajʉchʉjʉ, “Jesure cuasamanaa'me chʉkʉna. Ũcuachi'a Repaʉ chʉ'ojẽ'e vesʉnaa'me chʉkʉna”, chiime masinata'ni. Jã'aja'ñe i'kasinare rʉa cu'ache ti'jñeja'mʉ, na'a pa'isirʉmʉ chʉ'ʉ, Dios Raosi'kʉ, cʉnaʉmʉ mʉisi'kʉpi chejana jo'e cajerʉmʉ. Reparʉmʉ chʉ'ʉ Ja'kʉ Dios ko'sija'icheja'che ko'sija'iʉ cajeja'mʉ chʉ'ʉ Ja'kʉ neena ángelena'me. Caje jã'aja'ñe i'kasinare chʉ'ʉ ũcuaja'che, “Inare pãi vesʉmʉ chʉ'ʉ”, chiija'mʉ —chiniasomʉ.
38 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né nuro ámá agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́ Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ró ɨ́wɨ́ néra warɨgɨ́áyɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nemerɨ́ná nionɨ nánɨ ayá seainɨrɨ pɨ́né nionɨ rarɨŋápɨ enɨ nánɨ ayá seainɨrɨ yarɨŋagɨ nánɨ ámáyo yumɨ́í nɨwirɨ́náyɨ́, ámá imónɨŋáonɨ nɨweapɨrɨ́ná ikɨ́nɨŋáonɨ weapɨrɨ gɨ́ ápo xwɨnɨ́á eaarɨŋɨ́pa nionɨ enɨ xwɨnɨ́á eaŋáonɨ aŋɨ́najɨ́ wa tɨ́nɨ weapɨrɨ nerɨ xɨ́o nánɨ enɨ ayá nɨninɨrɨ ‘Go rɨ́anɨ?’ rɨmɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?