1 Cojorʉ̃mʉ ĩ buerimasare yʉare jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre jirẽocami Jesús. Yʉare jirẽocõari, ado bajiro yicami:
5 To bajiri yʉa, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉre ado bajiro yʉare gotimasiocudiroticami Jesús:
6 —Israel sitana tʉjʉare vasa. Ĩna ñarãma Dios yarã ñaboariarã, oveja yayirãre bajiro bajirã —yicami.
7 —“Diore rotibosarocʉ ĩ rotisʉoroti mojoroaca rʉyaja. Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Jesúre ajitirʉ̃nʉña” yigotimasiocudiba mʉa.
8 Gase boarãre mʉa ĩajama, ĩnare catioba mʉa. Gãjerã no bojase rijaye cʉtirãre quẽne ĩnare catioba. Rijariarãre tudicatioba. Masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare quẽne ĩnare bureaba. Vaja manone to yirotire mʉare ʉjoaja yʉ. To bajiri, vaja sẽnimenane, mʉa quẽne gotimasiocudi, rijaye cʉtirãre catio, ĩna ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare ĩnare burea, yicudirʉarãja mʉa —yʉare yicami Jesús.
9 —Mʉa vaja yiroti gãjoa juaábeja.
10 To yicõari, bare sãriajoari juaábeja mʉa. Sudi mʉa sãñasene sãñacõari, vaja. Gajeye gʉbo sudi mʉa vasoaroti juaábeja. Tueriayucʉ́rire quẽne juaábeja. No bojarã gãjerãre moabosarimasa, vaja bʉjarãma. To bajirone bajirʉaroja mʉare quẽne. Ĩnare mʉa gotimasiose vajane ĩsiecorʉarãja mʉa quẽne —yʉare yicami Jesús.
11 —Jairimaca, mojorimacare ejarã, quẽnaro yigʉre macama mʉa. Ĩre bʉjacõari, ĩ tʉ cãnima. Ti macanare mʉa gotimasiojama, ĩ tʉ rĩne ñama maji, gajerojʉ mʉa varoto rĩjoro.
12 Vijʉ ejarã, “¿Ñati mʉa?” yisẽniĩacõari, “Quẽnaro ñaña mʉa”, yiba.
13 To mʉa yirone, ti viana quẽnaro mʉare ĩna bocaãmijama, mʉa yirore bajiro quẽnaro ñarʉarãma. Quẽnaro mʉare ĩna bocaãmibetijama, “‘Quẽnaro ñaña’ yʉa yibetiriarãre bajirone ñacõaña mʉa” ĩnare yi, vacoaja mʉa.
14 Mʉare quẽnaro ĩna bocaãmibetijama, to yicõari mʉa gotisere ĩna ajirʉabetijaquẽne, ti vire ñabeja. Ti vire budicõari, sitare gʉbo sudi tuyasere varereaba. “Quẽnaro yʉare bocaãmibeticõari, yʉare mʉa ajirʉabetijare, rojose mʉare yirʉcʉmi Dios” yirã, to bajiro yirʉarãja mʉa.
15 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ti macana mʉare ĩna ajirʉabeti vaja Diojʉama, rojose ĩnare yirʉcʉmi masare ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro. Sodoma macana ñamasiriarã rẽtobʉsaro rojose tãmʉorʉarãma ĩna, mʉare quẽnaro bocaãmimenama —yʉare yicami Jesús.
16 Quẽna ado bajiro ĩ buerãre yʉare yicami Jesús:
17 Ado bajiro bajiroti ñajare, quẽnaro tʉoĩama mʉa: Mʉare ñejecõari, Dios ocare ĩna buerivirijʉ ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. Tojʉ mʉare bajerʉarãma.
18 To yicõari, yʉ ocare mʉa gotimasiojare, macari ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. To yi vanane, ʉjarã ñamasurã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma. To bajiro mʉare ĩna yijare, ʉjarãre, to yicõari, jud'io masa mere yʉ ocare gotirʉarãja mʉa.
21 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús:
22 Yʉ ocare mʉa goticudijare, jediro masa mʉare ĩaterʉarãma. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, no bojarã yʉre ajitirʉ̃nʉ tʉjamenarema, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩna varoti ñaboarere ĩnare yirẽtobosarʉcʉmi Dios.
23 Cojo maca mʉare rojose ĩna yijama, gaje macajʉ rudiaja mʉa. Riojo mʉare gotiaja yʉ. Jediro Israel sitajʉre ñarimacarire mʉa goticudijeoroto rĩjoro, yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, adi macarʉcʉrojʉre tudiejarʉcʉja yʉ.
24 Ĩnare buegʉ rẽtobʉsaro masirã me ñaama ĩ buerã. To bajiboarine, quẽnaro ĩna buejeocõajama, ĩnare buerimasʉre bajirone masirãma ĩna quẽne.
25 “Yʉare buegʉre bajiro yʉa bajijama, quẽnaja”, yitʉoĩaroti ñaja. To bajicõari, ĩre moabosarimasare quẽne, “Yʉa ʉjʉre bajiro yʉa bajijama, quẽnaja”, yitʉoĩaroti ñaja. To bajiro ti bajijare, yʉre mʉa ʉjʉre Beelzebú yʉre ĩna vãme yitud'ijama, yʉ yarã mʉa ñajare, rẽtoro rojose mʉare yitud'irʉarãma ĩna —yʉare yicami Jesús.
26 Quẽna ado bajiro ĩ buerãre yʉare yicami Jesús:
27 Masa ĩna ajibeto yayioroaca mʉare yʉ gotisere “Jediro ajiato” yirã, gotibatorʉarãja mʉa.
28 Mʉare sĩarʉarãre güibeja mʉa. Mʉa ʉsʉrijʉrema sĩamasimenama ĩna. Diojʉare mʉa güijama, quẽnaja. Ĩ ñaami mani catisere rotigʉ. Ĩ masu masiami. To bajiri rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ mʉare reamasicõami.
29 Jʉarã miniare mani vaja yijama, cojotii gãjoatii rãca vaja yire ñaroja ti, mojoroaca vaja cʉtirã ĩna ñajare. To cõroaca vaja cʉtiboarine, Dios ĩ rotibetone rijagʉ magʉ̃mi.
32 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús:
33 To bajiboarine masa ĩaro rĩjorojʉa, “Jesúre ajitirʉ̃nʉrã me ñaja yʉa” ĩna yijama, yʉ quẽne, õ vecajʉ yʉ jacʉ ĩ ĩaro rĩjorojʉa, “Yʉ yarã me ñaama ĩna”, yirʉcʉja yʉ —yʉare yicami Jesús.
34 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús:
35 Ĩ macʉ, yʉre ĩ ajitirʉ̃nʉjama, ĩ jacʉjʉa ĩre ĩaterʉcʉmi. Jacʉjʉa, yʉre ĩ ajitirʉ̃nʉjama, ĩ macʉjʉa, ĩre ĩaterʉcʉmi. So macojʉa, yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so jacojʉa, sore ĩaterʉocomo. Jacojʉa, yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so macojʉa, sore ĩaterʉocomo. So ũmañicojʉa yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so jẽjojʉa, sore ĩaterʉocomo.
36 To bajiri sĩgʉ̃ yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ĩ ñajare, ĩ yarã ñaboarine, ĩre ĩaterʉarãma.
37 No bojagʉ ĩ jacore, ĩ jacʉre yʉre ĩ mairo rẽtobʉsaro maigʉ̃ma, yʉ yʉ ñamasibecʉmi ĩ ũgʉ̃ma. No bojagʉ ĩ macore, ĩ macʉre yʉre ĩ mairo rẽtobʉsaro maigʉ̃ma, yʉ yʉ ñamasibecʉmi ĩ ũgʉ̃ma.
38 No bojagʉ, “Jesúre bajiro rojose tãmʉosʉyarʉcʉja yʉ” yitʉoĩabecʉma, yʉ yʉ ñamasibecʉmi ĩ ũgʉ̃ma.
39 No bojarã, no ĩna bojarone ñare cʉtirãma adi macarʉcʉro ñasere ĩavariquẽnacõari, Diore tʉoĩamenama, Dios ĩ catisere yayibetire cʉomena ñarʉarãma ĩna. To bajiboarine, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, yʉ oca ĩna gotisere ajijũnisinicõari, ĩna sĩarãma, Dios tʉ quẽnaro ñarona ñarãma —yʉare yicami Jesús.
40 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús:
41 “Diore gotirẽtobosarimasʉ ñagʉ̃mi” yimasicõari, quẽnaro ĩre yirã, ĩre gotirẽtobosarimasʉ Dios tʉ quẽnase ĩ bʉjaroto cõrone bʉjarʉarãma ĩna quẽne. “Quẽnaro yigʉ ñaami” yimasicõari, quẽnaro ĩre yirã, quẽnaro yigʉ Dios tʉ quẽnase ĩ bʉjaroto cõrone bʉjarʉarãma ĩna quẽne.
42 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Yʉre ajisʉyarã ñamasurã me ĩna ñaboajaquẽne, yʉre ajitirʉ̃nʉrã ĩna ñajare, quẽnaro ĩnare yirã, to bajiro ĩna yise vaja, vaja bʉjarʉarãma ĩna. Ocone ĩnare ĩna ioboajaquẽne, vaja bʉjarʉarãma —yʉare yicami Jesús.