1 To bajiri, “Juan rẽtobʉsaro masare oco rãca bautizarũgũñuju Jesújʉa. To bajiri Juan buerimasa rẽtobʉsaro ñañujarã Jesús ĩ buerimasajʉa” yire quetire ajiyujarã fariseo masa.
2 (Quẽnaro masuma, masare oco rãca bautizabetirũgũcami Jesús. Yʉajʉa, ĩ buerimasajʉa masare oco rãca ĩnare bautizarũgũcajʉ.)
3 To bajiri, “Jesús masare oco rãca bautizagʉ yigʉmi” fariseo masa ĩna yitʉoĩasere masicõari, Judea sitare ñacana vacoacajʉ yʉa Jesúrãca, Galilea sitajʉ tudiana yuja.
4 To vana, Samaria sitare rẽtoaroti ñacajʉ yʉare.
5 To bajiri tojʉre ejacoacajʉ yʉa, Sicar vãme cʉti macajʉre. Ti macama Jacob ñamasir'i, ĩ macʉ Josére ĩ ĩsimasire sita tʉjʉ ñacajʉ ti.
6 Tojʉre ñacajʉ oco goje, Jacob ñamasir'i ya goje. Bogagʉ ñari, ti goje tʉre ejarũju ejacami Jesús. Ʉ̃mʉrecaji cõro muiju tʉsacami.
9 Sore ĩ oco sẽnirone, ado bajiro ĩre yiyuju so, Samaria sitago:
10 To bajiro so yisere ajicõari:
11 To bajiro ĩ yijare,
12 Mani ñicʉ Jacob ñamasir'i adi gojere cũmasiñumi ĩ. Ĩ quẽne idimasiñuju, adi goje ocore. Ĩ rĩa quẽne idiyujarã. Ĩ yarã vaibʉcʉrã ecariarã quẽne idiyujarã. Mʉma, ¿“Ĩ rẽtoro ñamasugʉ̃ ñaja yʉ” yigʉ yatique mʉ? —Jesúre ĩre yiyuju so.
13 To bajiro so yijare, ado bajiro sore cʉdiyuju Jesús:
14 No bojarã oco catireayere masare yʉ iorãma, quẽna gãme oco idirʉabetirʉarãma. Ĩnare yʉ oco iose sʉorine Diorãca quẽnaro ñacõa ñarũgũrʉarãma —sore yigotiyuju Jesús.
15 To bajiro ĩ yisere ajicõari:
16 To bajiro so yirone,
17 To bajiro ĩ yijare,
18 Cojomocãrãcʉjʉ manajʉa cʉtirio ñaja mʉ. Quẽna yucʉ mʉ rãca ñagʉ̃ quẽne, mʉ manajʉ masu me ñaami. To bajiri, “Manajʉ magõ ñaja yʉ” mʉ yiserema soco me yaja mʉ —sore yiyuju Jesús.
19 To bajise sore ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju so:
20 —Mani ñicʉa, adi burojʉ ejacõari, vaibʉcʉre soemʉomasiñujarã, Diore ĩre yirʉ̃cʉbʉorã. To bajiboarine mʉama, jud'io masama, “Jerusalénjʉ rĩne yirũgũroti ñaja”, yirũgũaja mʉa —Jesúre yiyuju so.
21 To bajiro so yijare, ado bajiro sore yiyuju Jesús:
22 Mʉama, Diore quẽnaro mʉa masibecʉrene rʉ̃cʉbʉoaja mʉa. Yʉajʉama, mʉa rẽtoro ĩre masiaja yʉa. Yʉa, jud'io masa sʉorine masa rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare yirẽtobosarʉcʉmi Dios.
23 “Cojorʉ̃mʉ Diore ĩre yirʉ̃cʉbʉorã vabetirʉarãma” mʉre yʉ yigotiserema yoato mene bajirotirene mʉre gotiaja yʉ. Masa, Diore rʉ̃cʉbʉorã masuma, Esp'iritu Santo ĩ bojarore bajiro tʉoĩacõari, ĩre rʉ̃cʉbʉoama ĩna. To bajiro ĩre yirʉ̃cʉbʉosere bojaami mani jacʉ.
24 Ĩabʉjayamagʉ̃ ñaami Dios. To bajiri, masa ĩre ĩna rʉ̃cʉbʉomasucõarʉajama, socarã mene Esp'iritu Santo ĩ bojarore bajiro tʉoĩacõari, ĩre rʉ̃cʉbʉorãma —sore yiyuju Jesús.
25 To bajiro ĩ yisere ajicõari ado bajiro yiyuju so:
26 To bajiro so yirone,
27 To bajiro sore ĩ yiñarone, tudiejacajʉ yʉa, ĩ buerã. To rõmio rãca ĩ ñagõñajare, no yimasibeticajʉ yʉa, tiũnire ĩabetirũgũriarã ñari. To bajiboarine, “¿Ñie ũnire bojati mʉ? ¿No yigʉ so rãca gãmerã ñagõri mʉa?”, ĩre yisẽniĩabeticajʉ yʉa.
28 Yʉa tudiejarone oco varia sotʉre ãmibecone, so ñariarojʉ vacoacamo so. So ñariarojʉ tudiejacõari, ado bajiro masare ĩnare yigoticudiyuju so:
29 —Jediro yʉ yiadirere, “Ado bajiro yicajʉ mʉ” yʉre yigotigʉre ĩarã vayá mʉa quẽne. ¿Diore gotirẽtobosagʉ, Cristo me ñagʉ̃ yiguida ĩ? —ĩnare yiyuju so.
30 To bajiro so yirere ajicõari, Jesúre ĩarã, yʉa tʉjʉre vayuma ĩna.
31 Ĩna ejaroto rĩjoro ado bajiro Jesúre yiboacajʉ yʉa:
32 To bajiro ĩre yʉa yiboajaquẽne, ado bajiro yʉare cʉdicami Jesús:
33 To bajiro ĩ yirone,
34 To bajiro yʉa gãmerã yiñagõsere ajimasicõari, ado bajiro yʉare yicami Jesús:
35 “Babari muijua rʉyaja maji, ote ti bʉcʉaroti, tire mani juarẽoroti”, tocãrãca cʉ̃mari yirũgũaja mʉa. Dios ocare masare gotimasiorãjʉama, ti ũnire yitʉoĩabesa. “Masare Dios ocare mani gotimasiorotijʉ ejabeaja maji”, yitʉoĩabesa mʉa. Yʉma ado bajiro yaja: Jẽre ote bʉcʉacoajʉ yuja. Yucʉacane tire juaroti ñaja. Ĩaĩasaque. Jãjarã masa yʉre ajitirʉ̃nʉrona vadiama ĩna. Ado cõrone ĩnare mʉa gotimasiojama, quẽnamasucõaja, mʉare yaja yʉ.
38 Tirʉ̃mʉjʉ quẽne mʉare cõacajʉ yʉ, mʉa gotimasiose sʉorine masa ĩna ajitirʉ̃nʉrotire yigʉ. Yʉ ocare ĩnare gotimasiosʉoriarã me ñaja mʉa, bajirãjʉma. To bajiri, gãjerã ĩna gotimasioboariarã ñaama, mʉajʉa mʉa gotimasiorone, yʉre ajitirʉ̃nʉrona —yʉare yigoticami Jesús, ĩ buerimasare.
39 To bajiro ĩnare ĩ yiro bero, “Jediro yʉ yiadirere, ‘Ado bajiro yicajʉ mʉ’ yʉre yigotimi ĩ” rõmio so yigotisere ajicõari, jãjarã ti macariana Samaria sitana, ado bajiro Jesúre tʉoĩacama ĩna: “Diore gotirẽtobosagʉ, Cristo ñaami”, Jesúre yitʉoĩacama ĩna.
40 To bajiro yitʉoĩarã ñari, Jesús tʉ vadieja, ĩre ĩavariquẽnacõari, yʉare tujaroticama ĩna. To bajiri, ĩna rãca jʉarʉ̃mʉ ñacajʉ yʉa.
41 Ĩna rãca ñacõari, Jesús ĩ masune ĩnare ĩ gotimasiosere ajicõari, “Diore gotirẽtobosagʉ, Cristo ñaami”, yitʉoĩacama jãjarãbʉsa.
42 Jesúre ĩre ajitirʉ̃nʉcõari, ado bajiro sore yicama ĩna, rõmiore:
43 To yiro bero jʉarʉ̃mʉ bajiña, vacoacajʉ yʉa quẽna, Jesúrãca, Galilea sitajʉare vana.
44 Ado bajiro yʉare yigoticami Jesús, ĩna gotimasirere gotigʉ:
45 Galilea sitajʉre Jesús ĩ ñariarojʉre ĩ rãca yʉa ejatone quẽnaro yʉare yicama toana. Ĩna quẽne Jerusalénjʉ Pascua boserʉ̃mʉ ñaro ĩarã variarã tudiejariarã ñacama ĩna. To bajiri jediro Pascua ñaro Jesús ĩ yicatire ĩariarã ñañuma ĩna quẽne.
46 To bajiro bero Galilea sita Caná vãme cʉti macajʉ ejacajʉ yʉa quẽna, Jesúrãca. To ñacajʉ, ocorene ʉye oco ĩ godoveocato. Tojʉre ñacami sĩgʉ̃ masʉ ʉjʉre rotibosagʉ. Ĩ macʉ, Capernaum vãme cʉti macajʉ bʉto rijañañuju ĩ.
47 To bajiri, Judea sitajʉ ñar'i Galilea sitajʉare Jesús ĩ vadisere ajicõari, ĩre ĩagʉ̃ ejacami ʉjʉre rotibosagʉ. Jesús tʉjʉre ejacõari ado bajiro ĩre yicami:
48 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicami Jesús:
49 To bajiro ĩ yiboajaquẽne:
50 To bajiro ĩ yijare yuja:
51 Ĩ ya vire ĩ cõñarũtuatone, ĩre moabosarimasa bocacõari, ado bajiro ĩre yigoti bocayujarã ĩna:
52 To bajiro ĩna yirone,
53 To bajiro ĩre ĩna yibocarone, “To cõro muiju ĩ tʉsatone, ‘Jẽre mʉ macʉre catiocõaja yʉ’ yʉre yimasimi Jesús”, yitʉoĩamasiñuju ĩ. To bajiri ĩ quẽne, ĩ yarã quẽne, “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ Dios ĩ yicõagʉ̃, manire ejarẽmorocʉ ñaami”, Jesúre ĩre yiajitirʉ̃nʉñujarã ĩna.
54 Ti ñacajʉ quẽna gaje ĩaĩañamani Jesús ĩ yiĩobabocati, Judea sitare ñacõari, Galilea sitajʉ tudiejacõari, ĩ yiĩocati.