Mateus 12
BFD vs ARC
1 Tsiꞌì maa nɨ̂ àtɨɨ noò, Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀ka ntsya a mûm ǹsòo ansaŋ a njwîŋgɔ̀ŋ; ǹjì lɛ sɨ yaŋə nɨ̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya, bo lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka ntɨɨ nɨ̂ ànsaŋ wa yì mɔꞌɔ ŋkurə.
1 Naquele tempo, passou Jesus pelas searas, em um sábado; e os seus discípulos, tendo fome, começaram a colher espigas e a comer.
2 Bɨ kà mə aa ŋghɨrə aa baFarɨsai yə̂ waa, nswoŋ a mbo Yesu mə, “Yə̂, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jo ɨ ghɨ̀rə annù yìi kaa a sɨ̀ kuꞌùnə̀ a ŋghɨ̀rə a njwîŋgɔ̀ŋ aà!”
2 E os fariseus, vendo isso, disseram-lhe: Eis que os teus discípulos fazem o que não é lícito fazer num sábado.
3 A swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ annù ya mə David à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aa twoŋə aa ɛ? Wâ noò yìi mə njì lɛ sɨ yaŋə nii bo bɨ̀ bə̀ bìi bo bo lɛ ntswe aa.
3 Ele, porém, lhes disse: Não tendes lido o que fez Davi, quando teve fome, ele e os que com ele
4 Mə à lɛ ŋkuu a ndânwì bo bɨ̀ bə̀ bi bya ŋkurə àbaa ya mə bɨ lɛ nlə̀ə̀ a mbo Nwì, ka mə nɔ̀ŋsə̀ à lɛ ndɨ̀ꞌɨ mə kaa mbə bo waꞌà kurə aà, ǹloŋ mə a abaa mà yu aa a lɛ sɨ kurə tsiꞌì ŋ̀gǎŋmàꞌa Nwì aà.
4 Como entrou na Casa de Deus e comeu os pães da proposição, que não lhe era lícito comer, nem aos que com ele
5 “Kə̀ nɨ̀ lɛɛ̀ ŋ̀waꞌà kɨ̀ ǹtwoŋə a mûm àŋwàꞌànə̀ mə, a yi mbə a njwîŋgɔ̀ŋ aa, tsiꞌì ŋgǎŋmàꞌa Nwì ɨ wô nɨ̂ nɔ̂ŋsə̀ la kaa bɨ waꞌà lɔ̀gə̀ nɨ mə bo wò aa annù aa ɛ?
5 Ou não tendes lido na lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo violam o sábado e ficam sem culpa?
6 Lâ mə swoŋ a mbo bù aa mə wa àyoo yi mɔꞌɔ a tswe faà mə a tsyatə ndâmàꞌanwì.
6 Pois eu vos digo que está aqui quem é maior do que o templo.
7 Nɨ̀ lɛ mbaa kɨɨ zi yuà ànnù mə, ‘Wa mə kɔ̀ŋ aa annǔ ŋko mɨ̀lə̀ŋnə̀ ǹtsyatə a annǔ ntɔ̀ɔ njoo mmàꞌanwì,’ boŋ kaa nɨ sɨ ɨsaꞌa a nu bə̀ bìi bɨ sɨ̌ annù wô aa nɨŋə.
7 Mas, se vós soubésseis o que significa: Misericórdia quero e não sacrifício, não condenaríeis os inocentes.
8 Wa Mu Ŋù à nɨ Mmàꞌàmbi yìi a saꞌa ǹjwîŋɔ̀ŋ aà.”
8 Porque o Filho do Homem até do sábado é Senhor.
9 Yesu a tɨgə̀ mbu nlò ŋ̀ghɛɛ ŋkuu a ndâŋghòtə bo.
9 E, partindo dali, chegou à sinagoga deles.
10 Ŋ̀û yì mɔꞌɔ yìi mə àbô yi a lɛ ŋkwo aa, à lɛ ntswe ghu. Bɨ tɨgə̀ m̀betə Yesu mə, “Nɔ̀ŋsə̀ à dɨ̀ꞌɨ mə mbə bɨ ghurə̀ ŋû a njwîŋgɔ̀ŋ aa ɛ?” Bɨ lɛ mbetə laa aa a ŋkwàꞌànə yu tâ tsyà ghu ɨ nɨŋ ɨsaꞌa ghu nû.
10 E estava ali um homem que tinha uma das mãos mirrada; e eles, para acusarem Jesus, o interrogaram, dizendo: É lícito curar nos sábados?
11 Yesu a kwiꞌi mə, “M̀bə ŋù nɨ̀ bù a tswe nɨ̀ m̀bî yì, ɨ wô a mûm nɨ̀bɨrə a njwîŋgɔ̀ŋ, a waꞌà swùŋ m̀fiꞌisə aa ɛ?
11 E ele lhes disse: Qual dentre vós será o homem que, tendo uma ovelha, se num sábado ela cair numa cova, não lançará mão dela e a levantará?
12 Ŋù à sɨ mbi tsyàtə̀ aa ɛ? Tsǒ mə a bə laa aa, nɔ̀ŋsə à dɨ̀ꞌɨ mə, tâ bìꞌinə̀ ka ŋghɨrə ɨbɔ̀ŋ a njwîŋgɔ̀ŋə̀.”
12 Pois quanto mais vale um homem do que uma ovelha? É, por consequência, lícito fazer bem nos sábados.
13 A tɨgə̀ ǹswoŋə a mbo ŋù wa mə àbô yi ya a lɛ ŋkwo aa mə, “Sèntə abô yo yâ.” Ŋù wa à lɛ sèntə abô yi ya a tɨɨ̀ ǹtɨgə mbə tsǒ yi mɔꞌɔ yâ.
13 Então disse àquele homem: Estende a mão. E ele a estendeu, e ficou sã como a outra.
14 BaFarɨsai lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ ntɨgə ntaŋə mɨnàŋ a jàŋə mbə bɨ zwitə̀ yi aà.
14 E os fariseus, tendo saído, formaram conselho contra ele, para o matarem.
15 Yesu à yùꞌù mə̂ mə bɨ taŋə mɨnàŋ a atu yu aa nlò maa adɨgə ŋghɛɛ yi. Ǹnɔ̀ɔ bə̂ yî ghàꞌàtə̀ ɨ lɛ nyòŋə̀ yi. A ghurə̀ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi bɨ lɛ sɨ ghɔ̀ɔ̀ aà,
15 Jesus, sabendo isso, retirou-se dali, e acompanhou-o uma grande multidão de gente, e ele curou a todos.
16 ǹswoŋə a mbo bo mə tâ bo tsuu lǒ ghɨ̀rə tâ bə̀ zi.
16 E recomendava-lhes rigorosamente que o não descobrissem,
17 À lɛ ŋghɨ̀rə̀ ma yuà ànnù aa a lwensə ànnù yìi ŋ̀gàŋntoònwì Yesaiah à lɛ nswoŋ aa mə:
17 para que se cumprisse o que fora dito pelo profeta Isaías, que diz:
18 “Yə̂ nɨ̀, àâ ŋ̀gàŋàfàꞌâ ghà yìi mə mə̀ tsɔ̀ꞌɔ aa à ghuà,
18 Eis aqui o meu servo que escolhi, o meu amado, em quem a minha alma se compraz; porei sobre ele o meu Espírito, e anunciará aos gentios o juízo.
19 Kaa à ka yi waꞌà bo bɨ̀ bə̀ ka nyɔŋə, kə̀ ka ŋghaa nɨ̂ tɨ̀ɨ̀,
19 Não contenderá, nem clamará, nem alguém ouvirá pelas ruas a sua voz;
20 Kaa à ka yǐ waꞌǎ ŋkɨ̀ŋkàꞌà yìi ɨ yə̀ŋnə aa bəgə̀;
20 não esmagará a cana quebrada e não apagará o morrão que fumega, até que faça triunfar o juízo.
21 Bɨ̀tɨ̀zî Nwî bɨtsɨ̀m ka yǐ tɨgə tɛꞌɛ atû yaa kɨ bɛ nii.”
21 E, no seu nome, os gentios esperarão.
22 Bə̀ bî mɔꞌɔ lɛ nzì nɨ ŋù yìi mə demon à lɛ nghɨ̀rə̀ a fəꞌə̀, kaa a waꞌà kɨ̀ɨ̀ ŋ̀ghaa aa a mbo Yesu mə tâ à ghurə yi. À lɛ ŋghùrə̀ a tɨgə̀ ŋ̀ghaa ŋkɨɨ nyə nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀.
22 Trouxeram-lhe, então, um endemoninhado cego e mudo; e, de tal modo o curou, que o cego e mudo falava e via.
23 Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m lɛ nyɛrə nloŋ annù ya yìi à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aà. Ǹtɨgə mbetə nɨ mə, “M̀bə a bə mə àa Mu David wa à ghuà aa ɛ?”
23 E toda a multidão se admirava e dizia: Não é este o Filho de Davi?
24 Nòò yìi baFarɨsai lɛ nyuꞌu ma yû ànnù aa, bɨ lɛ ŋkwiꞌi mə, “Mbâ ghû a fiꞌi nɨ bɨ̀demon aa nɨ̂ àdàꞌa Beezebul, mfɔ̀ bɨ̀demon wa.”
24 Mas os fariseus, ouvindo isso, diziam: Este não expulsa os demônios senão por Belzebu, príncipe dos demônios.
25 Yesu à lɛ nzi annù yìi mə bo lɛ sɨ mɔ̀ɔ̀ntə̀ aa, ǹswoŋə a mbo bo mə, “Àtoo yìi mə a yatə a akùrə kùrə, ntɨgə nto nɨ̂ waa bo bɨmbɔŋ aa, kaa a ka waꞌà tɨ̀gɨ̀tə̀ a mbwɛ̂. Ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa kə̀ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yìi ɨ̀ kɨ nyàtə̀ ǹtɨgə ntonə bo nɨ bo aa, ɨ̀ ka jàꞌànə̀.
25 Jesus, porém, conhecendo os seus pensamentos, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo é devastado; e toda cidade ou casa dividida contra si mesma não subsistirá.
26 “M̀bə a bə mə a mûm ànnù nɨfɔ̌ Satan, Satan à tɨ̀gə̂ m̀furə nɨ yì mɔꞌɔ, bəə boŋ ànnù nɨfɔ̌ yi ya a yàtə̀ mə mbɛ̀ɛ̀ ji baa; m̀bə Satan a bû ǹtəə aa mə akə aa ɛ?
26 E, se Satanás expulsa a Satanás, está dividido contra si mesmo; como subsistirá, pois, o seu reino?
27 M̀bə a bə yìi mə mə fiꞌi nɨ̂ bɨdemon aa nɨ̂ àdàꞌa Beezebul, bəə boŋ bɔɔ̀ buu bàŋnə̀ m̀fiꞌi aa nɨ̀ àdàꞌa wo aa ɛ? Maa ajàŋ tâ ànnù yìi mə bɔɔ̀ buu ghɨ̀rə̀ aa tâ à tɨgə ntsɔꞌɔtə̀ ɨsaꞌà ghuu.
27 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os expulsam, então, os vossos filhos? Portanto, eles mesmos serão os vossos juízes.
28 M̀bə mə̀ ka mfiꞌi bɨ̂demon aa nɨ̂ àdàꞌa Azwì Nwî, a dɨꞌɨ̀ aa mə ànnù nɨfɔ̀ Nwî à zì mə̂ ǹtswe a tɨtɨ̀ɨ bù.
28 Mas, se eu expulso os demônios pelo Espírito de Deus, é conseguintemente chegado a vós o Reino de Deus.
29 “Mbə ŋù a kuu mfuꞌu ndâ ǹtɨ̀ɨ̀ ŋù tɨ ghə̂ à foo ntswa ntɨ̀ɨ̀ ŋù wa ŋkwerə aa ɛ? À bə kwerə boŋ à ka bɔ̌ŋ fuꞌu ndâ yì yâ.
29 Ou como pode alguém entrar em casa do e furtar os seus bens, se primeiro não manietar o valente, saqueando, então, a sua casa?
30 “Ŋù yìi à sɨ̀ biꞌiyu tswê aa, à bə aa ŋùkɨ̀bàâ ghà, ŋù yìi à sɨ biꞌiyu ghotə aa, a jàꞌà aa jàꞌà.
30 Quem não é comigo é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
31 Mə̀ swoŋ a mbu bù mə, bɨ ka yǐ lìꞌìnə ɨbɨ̂ tsɨ̀m bo bɨ̀ m̀bə̀gɨ̀tə̀ yìi bə̌ bə̀gɨ̀tə̀ Nwî ghu aa, la kaa bɨ ka yǐ waꞌǎ mbə̀gɨ̀tə̀ yìi bɨ bəgɨtə Azwì Nwî ghu aa lìꞌìnə̀.
31 Portanto, eu vos digo: todo pecado e blasfêmia se perdoará aos homens, mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada aos homens.
32 Bɨ ka yǐ lìꞌinə ɨbɨ ŋû yìi mə à swòŋə annù yì bɨ a atu Mu Ŋù aà; la kaa bɨ ka yǐ waꞌa ɨbɨ ŋù yìi mə à swòŋə annù a atu Azwì yî Làà aa lìꞌìnə̀, kə̀ bə fàa mbi, kə̀ nɨ̂ m̀bi yìi ɨ̀ ka bǔ yǐ zì aà.
32 E, se qualquer disser
33 “Ghìrə tâ àtì tâ à bɔŋ, tǎ tâ mɨ̀ntà mi kɨ mbɔŋə; kə̀ ò ghɨrə̀ àtì ya a bɨꞌɨ, mɨ̀ntâ mi kɨ̂ m̀bɨꞌɨ; ǹloŋ mə bɨ zi ati nyoŋə aa nɨ mɨ̀ntà mìi mə a koonə aà.
33 Ou dizeis que a árvore é boa e o seu fruto, bom, ou dizeis que a árvore é má e o seu fruto, mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Bǔ bɔɔ bɨ nô! M̀bə nɨ̀ kâ ŋ̀ghaa ɨnnù jî sɨgɨ̀nə̀ aa mə akə tsǒ mə nɨ̀ bə aa bə̀ bî bɨ aa ɛ? Ŋǔ ghàà aa ànnù yìi a luu ghu ntɨɨ aà.
34 Raça de víboras, como podeis vós dizer boas
35 Ŋù yî ǹsɨgɨ̀nə̀ a fiꞌisə aa ɨ̀nnù jî sɨgɨnə̀ jìi ɨ lò nɨ̂ àtǎ ɨnnù ji jî sɨgɨ̀nə̀ jya aà, ŋù yì m̀bɨ a kɨɨ̀ m̀fiꞌisə aa ɨnnù jì bɨ jìi ɨ lò nɨ̂ àtǎ ɨnnù jî bɨ ji jya aà.
35 O homem bom tira boas
36 “Mə̀ swoŋ a mbo bù mə, à ka yǐ bə wa njwî ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa tâ ŋù ǹtsɨ̀m à swoŋə annù ǹloŋ mɨghàà mɨ adàŋə̀ dàŋə̀ mɨtsɨ̀m mìi à lɛɛ̀ ŋ̀ghaa aà.
36 Mas eu vos digo que de toda palavra ociosa que os homens disserem hão de dar conta no Dia do Juízo.
37 Bɨ ka yǐ lɔ̀gə̀ aa mɨ̀ghàâ muu ɨ tsɔꞌɔtə mɨsaꞌà muu ghu. A ka yǐ ghɨ̀rə̀ mɨghàa muu mə tâ nɨ̀ jɨ ɨsaꞌa kə̀ ŋ̀kɨ ŋwo ɨsaꞌà.”
37 Porque por tuas palavras serás justificado e por tuas palavras serás condenado.
38 Ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌi ɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai bî mɔꞌɔ lɛ ntɨgə mbu nswoŋ ghu mbo mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, bìꞌi lɔ̀ɔ̀ mə tâ ò ghɨrə alènsə̀ bìꞌì yə.”
38 Então, alguns dos escribas e dos fariseus tomaram a palavra, dizendo: Mestre, quiséramos ver da tua parte algum sinal.
39 A kwiꞌi a mbo bo mə, “Àa tsiꞌì nɨ̀wàà nɨ bə̂ bìi bɨ ghɨ̀rə ɨbɨ ŋkɨ mmeꞌe Nwî aa mə bɨ lɔ̀ɔ̀ ɨlènsə̀; la kaa mbə bɨ waꞌǎ alènsə̀ a mbo bo fa ntsyatə ya nloŋ ŋgàŋntoò Nwì Jona.
39 Mas ele lhes respondeu e disse: Uma geração má e adúltera pede
40 Tsǒ àjàŋ yìi mə Jona à lɛ ntswe njwi ji tarə, nɨtugə nɨ̀ àsìꞌìnə̀, fya mum àtòꞌo fɨ̀bwɛ̀ fî wè fya aa, àa ajàŋ mə Mu Ŋù à ka yǐ kɨɨ tswe njwi ji tarə, nɨ̂tugə nɨ̀ àsìꞌìnə̀, a nɨbǔm nsyɛ̂.
40 pois, como Jonas esteve três dias e três noites no ventre da baleia, assim estará o Filho do Homem três dias e três noites no seio da terra.
41 Àa yǐ bə a njwî ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa tâ baNineveh bɨɨnə nnɨŋ ɨsaꞌa a nu bù, nɨ̀wàà nɨ mbi nulà, ǹloŋ mə bo lɛ nyuꞌu annù Nwî yìi mə Jona à lɛ nswoŋ aa mbəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa, mmeꞌe ɨbɨ̂ waa. La tsɨtsɔ̀ŋ, àyoo yǐ mɔꞌɔ yìi a tsyatə Jona aa, a tswe faà!
41 Os ninivitas ressurgirão no Juízo com esta geração e a condenarão, porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E eis que
42 Àa yǐ bə a njwi ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa tâ m̀fɔ̀ màŋgyɛ̀ yìi mə à lǒ a Sheha aa, tâ à bɨɨnə bo bɨ̀ nɨ̀wàà nɨ bə̂ bulà ǹnɨŋ ɨsaꞌa a nu bo; ǹloŋ mə à lɛ nlǒ a alaꞌa yu ǹzi a nyuꞌu annù ǹloŋ mɨtsyɛ̀ mɨ Solomon aà. Lâ tsɨtsɔ̀ŋ àyoo yǐ mɔꞌɔ a tswe faà mə a tsyatə Solomon!
42 A Rainha do Sul se levantará no
43 “Àzwì yî bɨ a yi mfɛ̀ꞌɛ̀ a nu ŋù aa a, təə̀ ŋ̀karə a ɨdɨgə jìi mə kaa ŋ̀kì sɨ̀ ghu tswe aa, ǹlɔɔ nɨ̂ àfwɛtə̀ kaa waꞌà yə̂.
43 E, quando o espírito imundo tem saído do homem, anda por lugares áridos, buscando repouso, e não o encontra.
44 Ǹtɨgə nswoŋ mə, ‘Mə̀ ka bɨɨ ghɛ̀ɛ̀ wa nda mə mə̀ ghɨ̀rə mfɛ̀ꞌɛ̀ ghu aà.’ A bu mbɨɨ nyə nda ya ɨ tswe ŋɛꞌɛ, bɨ yɛꞌɛ ŋkɨ naŋsə ntaŋntə,
44 Então, diz: Voltarei para a minha casa, donde saí. E, voltando, acha-
45 boŋ à ka bǔ ghɛ̀ɛ ɨ lɔ̀ɔ ɨzwì jî mɔꞌɔ ji sàmbaa, jìi ɨ bɨꞌɨ ǹtsyàtə yi aa, tâ bo bo yi ŋkuu ntswe wa ndâ. Bɛɛ a ghɨrə laa, ànnù ŋû wa a tɨgə̀ m̀bɨꞌɨ ntsyatə ajàŋ yìi a lɛ mbə a mbìì aà. Àa ajàŋ yìi a ka yǐ kɨɨ fɛ̀ꞌɛ̀ a nu nɨ̀wàà nɨ bə̂ bî bɨ nulà aà.”
45 Então, vai e leva consigo outros sete espíritos piores do que ele, e, entrando, habitam ali; e são os últimos
46 Nòò yìi mə Yesu à lɛ mburə ka kɨ ghàà bo bɨ̀ bə̀ bya aa, ǹdè yì bo bɨ̀ bɔɔ bɨmaà yì lɛ nzì, ǹtəə a abɛɛ, ǹlɔɔ nɨ mə tâ à zi bo bo ghaanə. [
46 E, falando ele ainda à multidão, eis que estavam fora sua mãe e seus irmãos, pretendendo falar-lhe.
47 Ŋù wa yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntɨgə nswoŋ ghu mbo mə, “Yə̂, ǹdè gho bo bɨ̀ bɔɔ bɨmaà ghò təə a abɛɛ, nlɔɔ nɨ mə bǔ bo ghaanə.”]
47 E disse-lhe alguém: Eis que estão ali fora tua mãe e teus irmãos, que querem falar-te.
48 A kwiꞌi ghu mbo mə, “Ǹdè ghà aa wò aa ɛ? Bɔɔ bɨmaà aa bɨ̀wò aa ɛ?”
48 Porém ele, respondendo, disse ao que lhe falara: Quem é minha mãe? E quem são meus irmãos?
49 Ǹtɨgə nnansə abô yi, ǹdɨꞌɨ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji nswoŋ mə, “Àâ ǹdè ghà bo bɨ̀ bɔɔ bɨmaà ba bɨ buà!
49 E, estendendo a mão para os seus discípulos, disse: Eis aqui minha mãe e meus irmãos;
50 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a ghɨ̀rə annù yìi mə Taà ghà a aburə a lɔ̀ɔ̀ aa, àa mumaà yî m̀bâŋnə̀, nɨ yì màŋgyɛ̀, nɨ ǹdè ghà.”
50 porque qualquer que fizer a vontade de meu Pai, que
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?