Marcos 5

BFD vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Bo lɛ ntoo m̀fɛꞌɛ a njiì ŋ̀kì mɨyaa wa a mbɛ̀ɛ̀ àlaꞌa Gerasenes.
1 E chegaram à outra margem do mar, à província dos gadarenos.
2 Yesu a fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ wa mûm àkànuꞌu ŋghə̀ə kɨ təə, ŋù yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə̂ àzwì yî bɨ a lɛ ntswe ghu atoꞌo aa, a lô a ɨtu mɨsyɛ̀ m̀fɛꞌɛ nzì ǹtsitə yi.
2 E, saindo ele do barco, lhe saiu logo ao seu encontro, dos sepulcros, um homem com espírito imundo,
3 Ŋù ma ghû à lɛ sɨ tswe aa wa ɨtu mɨsyɛ̀. A lɛ mburə ntsyanə a mbo bə̀ bɨ̀tsɨ̀m a ntswâ àbarə mà yû ŋ̀kwerə nɨ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀
3 o qual tinha a sua morada nos sepulcros, e nem ainda com cadeias o podia alguém prender.
4 ǹloŋ mə, a ŋgaa jî ghàꞌàtə̀, bə̀ lɛ sɨ tswa nii, ŋ̀kwerə nɨ mɨ̀kòrə̂ mi bo bɨ̀ m̀bô mi, kə̀ ŋ̀kɨɨ nnɨŋə nɨ̂ mɨ̀kaꞌa ghu mɨkòrə̀, lâ tsiꞌì a ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀m, a bâŋnə̀ ǹtentə nɨ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀ mya, kə̀ ŋ̀kɨɨ mbatə nɨ mɨ̀kaꞌa myâ. Kaa ŋù tsù kaa à lɛ ŋwaꞌà nɨ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ tswe ntsyàtə̀ yi a ajàŋ yìi mə mbə a tswâ yi ŋ̀ghɨrə mə tâ à ŋeꞌesə ntswe.
4 Porque, tendo sido muitas vezes preso com grilhões e cadeias, as cadeias foram por ele feitas em pedaços, e os grilhões, em migalhas, e ninguém o podia amansar.
5 À lɛ sɨ karə wa ɨtu mɨsyɛ̀ bo bɨ̀ a ɨtu mɨ̂ntaꞌa, a siꞌinə bo bɨ a nɨ̂tugə̀, ǹlwugə, ŋ̀watə nɨ̂ nû yì nɨ̂ ɨ̀bàꞌa ŋgɔ̀ꞌɔ̀.
5 E andava sempre, de dia e de noite, clamando pelos montes e pelos sepulcros e ferindo-se com pedras.
6 À yə̀ mə̂ Yesu a sàꞌa aghaꞌa, m̀burə ŋ̀khə nzì ŋ̀wo ghu nsi mmii yi;
6 E, quando viu Jesus ao longe, correu e adorou-o.
7 ǹtɔŋnə nswoŋ mə, “Sɨ̀ tswè aa nɨ àkə̀ aa ɛ, Mu Nwìŋgɔ̀ŋ Àkɔꞌɔ̀tsɨrə? Mə̀ buꞌù m̀bo a mbo wò nɨ̂ ɨ̀kùm Nwî, tsùu ŋgɨꞌɨ nu mə lǒ nɨŋ bə̂.”
7 E, clamando com grande voz, disse: Que tenho eu contigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Conjuro-te por Deus que não me atormentes.
8 À lɛ ŋghàà ma mùu ajàŋ aa nloŋ mə Yesu à lɛ mfòò ǹswoŋ mə, “Àzwì yî bɨ̂, fɛ̀ꞌɛ̀ ghu atoꞌo!”
8 (Porque lhe dizia: Sai deste homem, espírito imundo. )
9 Yesu a betə̀ yi mə, “ɨ̀kǔm ghô nɨ̂ wò?” A kwiꞌi mə, “Ɨ̀kǔm ghâ nɨ Ǹnɔ̀ɔ̀ ǹloŋ mə bìꞌì burə ghaꞌatə fàa a atoꞌo ŋù ghû.”
9 E perguntou-lhe: Qual é o teu nome? E lhe respondeu, dizendo: Legião é o meu nome, porque somos muitos.
10 A tɨgə̀ ǹnaŋsə mbuꞌu mbo a mbo Yesu mə tâ à tsuu waa lǒ furə tâ bo fɛꞌɛ maa m̀bɛ̀ɛ̀ àlaꞌà.
10 E rogava-lhe muito que os não enviasse para fora daquela província.
11 À lɛ sɨ bə aa àkàrə̀ bɨ̂ kwiŋyàm a jɨ̂ nɨ a mbɨ̀ɨ̀ m̀baa maa adɨgə;
11 E andava ali pastando no monte uma grande manada de porcos.
12 ɨ̀zwì jî bɨ jya ɨ buꞌù m̀bo a mbo Yesu ǹswoŋ mə, “Tsyàsə̀ yiꞌi tâ bìꞌì kuu fìi nu nàà jiì mə.”
12 E todos aqueles demônios lhe rogaram, dizendo: Manda-nos para aqueles porcos, para que entremos neles.
13 Yesu a yuꞌu mbii; ɨ tɨgə̀ m̀fɛꞌɛ wa nu ŋù wa ŋkuu wa nu nàà jyâ. Àkàrə̀ bɨ̂kwiŋyàm ma yû a lɛ mbə tsǒ ǹtsùꞌù ji baà. Ɨ̀zwì jya ɨ kùù mə̂ ghu nu aa, ɨ tɨgə̀ m̀burə nlo ŋkhə̀ mə kàrə̀, ǹsɨgə mbɨ̀ɨ̀ m̀baa ya, ǹsɨgə ŋwokə wa mûm ŋ̀kì mɨyaa ŋkoŋə.
13 E Jesus logo lho permitiu. E, saindo aqueles espíritos imundos, entraram nos porcos; e a manada se precipitou por um despenhadeiro no mar (eram quase dois mil) e afogou-se no mar.
14 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ jɛꞌɛ nɨ̂ naà jya aa, bo lô m̀burə ŋ̀khə ŋghɛ̀ɛ̀ ǹswoŋ a mbo bə̀ a mûn àlaꞌa bo bɨ a afɔ̀. Bɨ tɨgə̀ m̀fɛꞌɛkə nzǐ a nyə annù yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ wa adɨgə aà.
14 E os que apascentavam os porcos fugiram e o anunciaram na cidade e nos campos; e saíram muitos a ver o que era aquilo que tinha acontecido.
15 Bô zì mə̂, ŋ̀ghɛɛ a mbɛ̀ɛ Yesu, ǹyə ŋû wa mə ɨ̀zwì jî bɨ jya lɛ ntswe ghu atoꞌo aa, a tswê ghu mbɛ̀ɛ̀, ŋ̀wɛꞌɛ ɨtsə̀ꞌə̂ ji, mɨ̀tsyɛ̂ mi mɨ kɨ̂ ǹtswe ghu tsiꞌì mɨ̀tsɨ̀m, bɨ yə̂ a kɨ̂ m̀bə tsiꞌì ŋù wa mə ǹnɔ̀ɔ ɨzwì jî bɨ jya ɨ lɛ ntswe ghu atoꞌo aà. Bɨ yə̀ mə̂ laà aa, nɨ̀bɔꞌɔ nɨ tswâ waa.
15 E foram ter com Jesus, e viram o endemoninhado, o que tivera a legião, assentado, vestido e em perfeito juízo, e temeram.
16 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ nyə annù ma yû yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ wa nu ŋù wa bo bɨ̀ a nu nàà jya aa, bo lɛ sɨ tɨgə nswoŋə nɨ a mbo bə̀.
16 E os que aquilo tinham visto contaram-lhes o que acontecera ao endemoninhado e acerca dos porcos.
17 Bo lɛ sɨ tɨgə ntsaꞌasə nɨ̂ Yesu mə tâ à maꞌatə mbɛ̀ɛ̀ àlaꞌà yàà ma ya nlò ŋ̀ghɛɛ yi.
17 E começaram a rogar-lhe que saísse do seu território.
18 Yesu a lô ŋ̀ka ŋkuu a mûm àkànuꞌu mə yu ghɛ̀ɛ̀ yi; ŋù wa mə̂ ɨ̀zwì jɨ̂ bɨ jya lɛ ntswe ghu atoꞌo aa, a buꞌù m̀bo ghu mbo mə tâ à maꞌatə yi tâ yù ka nyoŋə nìi.
18 E, entrando ele no barco, rogava-lhe o que fora endemoninhado que o deixasse estar com ele.
19 Lâ Yesu a tuu, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Kwɛɛ ŋghɛ̀ɛ a ndùgə̀, a mbɛ̀ɛ bə̌ bô, ǹswoŋ annù yìi mə Mmàꞌàmbî à ghɨ̀rə a nu wò aà; a ajàŋ yìi mə à ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghò, ŋ̀kwɛtə gho aà.”
19 Jesus, porém, não lho permitiu, mas disse-lhe: Vai para tua casa, para os teus, e anuncia-lhes quão grandes
20 Yesu à swòŋ mə ghu mbo laà, a lô ŋ̀ghɛɛ ntɨgə nswoŋə nɨ annù yìi mə Yesu à ghɨ̀rə ghu nu aa, a mbo bə̀ wa mbùꞌu Dekapolis. Bə̀ bɨ tsɨ̀m yuꞌu, a burə̀ m̀bə tsiꞌì ànnù yî yɛ̌yɛrə a mbo bo.
20 E ele foi e começou a anunciar em Decápolis quão grandes coisas Jesus lhe fizera; e todos se maravilhavam.
21 Yesu à bù mə̂ ǹtoo ŋkì wa a mûm àbaŋ ya ŋ̀ghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ a aghəŋə ŋkì, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ burə̀ ǹzi ŋghaꞌa ŋghaꞌa, ǹtəə ntsya ŋkarɨsə yi.
21 E, passando Jesus outra vez num barco para o outro lado, ajuntou-se a ele uma grande multidão; e ele estava junto do mar.
22 Ǹdɨ̀ɨ̂ ǹdâ ŋ̀ghòtə̂ baIsrael maa adɨgə, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Jairius, a kɨ̂ ǹzi yìi ŋgaa. À yə̀ mə̂ Yesu, ŋ̀wo ghu mɨkòrə̀,
22 E eis que chegou um dos principais da sinagoga, por nome Jairo, e, vendo-o, prostrou-se aos seus pés
23 m̀buꞌu mbo ghu mbo, ǹswoŋ mə, “Mûntsìrə̂ mû ghà yî màŋgyɛ̀, a ghɔ̀ɔ̀, ǹtɨgə tsiꞌì a ŋkwô. Zǐ nɔ̀ŋsə mbô mo ghu nû tǎ tâ à fwɛtə ǹtswe ntɨ̀ɨ̀.”
23 e rogava-lhe muito, dizendo: Minha filha está moribunda; rogo-te que venhas e lhe imponhas as mãos para que sare e viva.
24 À swòŋ mə̂ laa, Yesu a yôŋ yi bo yu tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ. Bo kà mə̂ aa ŋghɛɛ aa, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ yî wè ɨ kɨɨ̀ ǹtɨgə nyoŋə nii, ǹtsya ŋkarɨsə yi, bo bo tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ.
24 E foi com ele, e seguia-o uma grande multidão, que o apertava.
25 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ̂ à lɛ ntswe a tɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wâ. Àləə a lɛ sɨ zì ghu nû. À lɛ sɨ bə maa noò aa boŋ nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ ma nû nɨ tswè mə̂ ghu nu ɨlòò nɨghûm ǹtsò baà.
25 E certa mulher, que havia doze anos tinha um fluxo de sangue,
26 Lɛ boŋ à yə̀ mə̂ ŋ̀gɨꞌɨ nɨ nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nya siꞌi siꞌi, ǹghɛɛ nɨ nu a mbɛ̀ɛ bɨ̀dogɨta bî ghàꞌàtə̀, m̀bwɛsə ŋkabə̀ yìi mə à lɛ ntswe nɨ yu aa tsiꞌì ǹtsɨ̀mə̀. Kaa nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nya nɨ waꞌà tɨ̀ɨ̀, m̀baŋnə ŋkùꞌùsə̀ ŋ̀ghaꞌatə nɨ̂ ghàꞌàtə̀.
26 e que havia padecido muito com muitos médicos, e despendido tudo quanto tinha, nada lhe aproveitando isso, antes indo a pior,
27 Màŋgyɛ̀ ma ghû à lɛ nyuꞌu ŋ̀gàn ǹloŋə Yesu. À yə̀ mə̂ Yesu aa, ǹtɨgə nyoŋə nìi bo bɨ̀ nnɔ̀ɔ̀ wâ, ǹyoŋ mfaatə ghu njɨ̀m, ŋ̀ghɛsə abô yi mmɔɔntə atsə̀ꞌə̀ Yesu ghu.
27 ouvindo falar de Jesus, veio por detrás, entre a multidão, e tocou na sua vestimenta.
28 À lɛ sɨ waꞌatə nɨ a mûm ǹtɨɨ yu mə, “M̀bə mə̀ tɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛnsə mmɔ̀ɔ̀ntə̀ tsiꞌì ɨ̀tsə̀ꞌə̂ ji boŋ mə̀ ka tɨ̀ɨ̀ nɨghɔ̀ɔ̀ ma nû.”
28 Porque dizia: Se tão somente tocar nas suas vestes, sararei.
29 À mɔ̀ɔ̀ntə̀ mə̂ aa, àləə ya a burə̀ ŋ̀ghɛsə ŋkɛntə a nzǐ ghu nû. A kɨ̂ m̀burə nzi a mûm ǹtɨɨ yu mə nɨ̀ghɔ̀ɔ̂ ni nya nɨ fwɛ̀tə̀ mə̂!
29 E logo se lhe secou a fonte do seu sangue, e sentiu no seu corpo estar já curada daquele mal.
30 Maa noò, Yesu a yə mə mɨ̀dàꞌà mɨ fɛꞌɛ a nu yu; m̀bəŋkə yi, m̀betə a mbô ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa mə lɛ sɨ yòŋə̀ nìi aa mə, “A ɨtsə̀ꞌə̂ ja aa a mɔ̀ɔ̀ntə̂ wò aa ɛ?”
30 E logo Jesus, conhecendo que a virtude de si mesmo saíra, voltou-se para a multidão e disse: Quem tocou nas minhas vestes?
31 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ swoŋ ghu mbo mə, “Ò yə mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ ywu nyoŋə nɨ̂ gho, m̀bù m̀betə nɨ mə ɨtsə̀ꞌə̂ jo aà mɔ̀ɔ̀ntə̂ wò lɛ aa a ya?”
31 E disseram-lhe os seus discípulos: Vês que a multidão te aperta, e dizes: Quem me tocou?
32 Yesu a kuꞌùsə̀ ǹlii nɨ̂ bə̀ bya tsiꞌì lìì, mə yu ka yə ŋû yìi mə̂ à mɔ̀ɔ̀ntə yi aa lɛ.
32 E ele olhava em redor, para ver a que isso fizera.
33 Lâ màŋgyɛ̀ wa à lɛ mbàŋnə̀ ǹzi annù yìi mə a ghɨrə yi aà; ǹtɨgə mfɛꞌɛ nzì, nû yì ɨ tɨgə̀ m̀benə baꞌà bàꞌà nɨ nɨ̀bɔꞌɔ, a wô a njiꞌi mɨkòrə Yesu, ŋ̀kɛꞌɛnə ɨnnù tsɨ̀m ghu mbô.
33 Então, a mulher, que sabia o que lhe tinha acontecido, temendo e tremendo, aproximou-se, e prostrou-se diante dele, e disse-lhe toda a verdade.
34 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Mû ghà, wa àbìintɨɨ̀ yo a ghɨ̀rə̀ mə̂ mə ta ò tɨɨ. Tɨgə nlǒ ŋghɛ̀ɛ̀ gho la nɨ̀ m̀bɔɔnə̂, tâ nɨ̀ghɔ̀ɔ̂ nya nɨ̀ fwɛtə.”
34 E ele lhe disse: Filha, a tua fé te salvou; vai em paz e sê curada deste teu mal.
35 À ghàà mə̂ a mbo màŋgyɛ̀ wâ ŋ̀ghə̀ə kɨ màŋsə̀, bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ lô wa ndùgə̂ ǹdɨ̀ɨ̂ ǹdâŋghotə nzi nswoŋ ghu mbo mə, “Wa mû ghò wâ à kwò mə̂! O tɨgə mbu mfa nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ a mbo Taà ghû aa a ya?”
35 Estando ele ainda falando, chegaram alguns do principal da sinagoga, a quem disseram: A tua filha está morta; para que enfadas mais o Mestre?
36 Yesu a foonsə̀ waa, ǹswoŋ a mbo ǹdɨ̀ɨ̂ ǹdâŋghòtə̂ baIsrael wa mə, “Tsèe kɨ bɔꞌɔ bə̂, nɨŋ tsiꞌì ǹtɨɨ̀ gho a nu mə̀.”
36 E Jesus, tendo ouvido essas palavras, disse ao principal da sinagoga: Não temas, crê somente.
37 À swòŋ mə̂ maa ajàŋ, ǹlo ŋka ŋghɛɛ wa ndâ ǹdɨɨ wa, kaa waꞌà bii mə tâ ŋù tsù à bu nyòŋə̀ yi ntsyatə Peta, nɨ Jɛms a bɔ̀ꞌɔ Jɔn, muma bɨ̀ Jɛms.
37 E não permitiu que alguém o seguisse, a não ser Pedro, e Tiago, e João, irmão de Tiago.
38 Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹyweꞌe wa ndùgə ndɨ̀ɨ ndâŋhòtə baIsrael wa, ǹyə ɨdɨ̀gə̀ ɨ burə̀ ǹjuꞌu tsiꞌì jùꞌù, bə̀ yəꞌə̀, m̀burə mboꞌo tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀.
38 E, tendo chegado à casa do principal da sinagoga, viu o alvoroço e os que choravam muito e pranteavam.
39 Yesu a kuu ŋghɛ̀ɛ̀ a nda, m̀betə a mbo bo mə, “Nɨ yə̀ꞌə aa àkə̀, ŋ̀ghɨrə ɨdɨ̀gə̀ ɨ tɨgə̀ ǹjuꞌu laà? Wa kaa mu ghù kaa à sɨ̀ aà kwò kwô! Wa a bwii aà bwìì.”
39 E, entrando, disse-lhes: Por que vos alvoroçais e chorais? A menina não está morta, mas dorme.
40 À swòŋ mə̂ laà, bə̀ bya bâŋnə̀ ŋ̀ka wyɛ nɨ̂ yi bə̂ wyɛ̀. A furə̀ waa tsiꞌì bɨ̀tsɨ̀m mə tâ bɨ̀ fɛꞌɛkə ŋghɛ̀ɛ a abɛɛ. M̀baŋnə nlɔ̀gə̀ ta bɨ̀ mu wa bo bɨ̀ ǹdè yì a bɔ̀ꞌɔ bə̀ bya mə bo bo lɛ nzì aa, bo bo tɨgə̀ ŋ̀kuu ŋghɛɛ wa adɨgə mə mu wa à lɛ nnɔ̀ŋ ghu aà.
40 E riam-se dele; porém ele, tendo-os feito sair, tomou consigo o pai e a mãe da menina e os que com ele estavam e entrou onde a menina estava deitada.
41 Bo kùù mə̂, a tswa nɨ̀kwɛɛ nɨ mu wa, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Talita koumi,” a bə aa mə, “Mûntsìrə̂ mumàŋgyɛ̀, mə̀ swǒŋ a mbo wò mə tâ ò bɨɨnə ntəə a ǹdəŋə.”
41 E, tomando a mão da menina, disse-lhe: Talitá cumi, que, traduzido, é: Menina, a ti te digo: levanta-te.
42 À swòŋ mə̂ ma mùu ajàŋ, mumàŋgyɛ̀ wa a burə̀ m̀bɨɨnə nlò ŋ̀ka ntəə ŋkarə. (Ɨ̀lòo mu mà ghû ɨ lɛ mbə aa nɨ̀ghûm ǹtsò baà.) Bə̀ bya bɨ liì ǹyə, ànnù a burə̀ ǹtsya waa tsiꞌì tsyà.
42 E logo a menina se levantou e andava, pois já tinha doze anos; e assombraram-se com grande espanto.
43 Yesu a swoŋ a mbo bo ŋkwantə mə tâ bo tsuu lǒ ghɨ̀rə tâ ŋù tsù à zi; ŋ̀kɨ nswoŋ mə tâ bo lɔɔ ayoo mfa a mbo mu wa tâ à jɨ.
43 E mandou-lhes expressamente que ninguém o soubesse; e disse que lhe dessem de comer.

Ler em outra tradução

Comparar com outra