Marcos 4
BFD vs ARIB
1 À lɛ mbù m̀bə a njwi yì mɔ̀ꞌɔ Yesu a lɔgɨ̀nə̀ ŋka dɨꞌɨ nɨ̂ ànnù a mbo bə̀ a mbɛ̀ɛ ŋkì mɨyaa Galilea, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ nzi ŋkarɨsə yi mburə ŋghaꞌa ŋghaꞌa; a tɨgə̀ ŋ̀kuu a mûm àkanuꞌu, ŋ̀kuntə ŋghɛɛ wa mûm ŋ̀ki, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ bya ɨ tɨgə̀ m̀baŋnə ntswe a ntaꞌa wa aghəŋə ŋkì.
1 Outra vez começou a ensinar à beira do mar. E reuniu-se a ele tão grande multidão que ele entrou num barco e sentou-se nele, sobre o mar; e todo o povo estava em terra junto do mar.
2 A dɨꞌɨ̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀ a mbo bo nɨ̂ mɨ̀ghàà mî nǎnaa, ǹswoŋ a mbo bo mə:
2 Então lhes ensinava muitas coisas por parábolas, e lhes dizia no seu ensino:
3 “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋghɛ̀ɛ mbweꞌê ǹjoo ŋgwɛ̀ꞌɛ̂ ji,
3 Ouvi: Eis que o semeador saiu a semear;
4 àkà mə̂ aa mbweꞌe aa, ǹjoo jya jǐ mɔꞌɔ ɨ wô a ndômânjì, bɨ̀sɨŋ bɨ zî ǹsyɛ ŋkurə.
4 e aconteceu que, quando semeava, uma parte da semente caiu à beira do caminho, e vieram as aves e a comeram.
5 Jǐ mɔꞌɔ ɨ wô a adɨgə nsyɛ yìi mə a lɛ mbə tsiꞌì ŋ̀gɔ̀ꞌɔ ŋgɔ̀ꞌɔ̀, kaa ǹsyɛ ɨ waꞌà ghu tswê ŋ̀ghaꞌatə. Ǹjoo jya ɨ wâŋsə̀ ǹtoo, ǹloŋ mə kaa ǹsyɛ yìi mə ɨ̀ lɛ ntswe wa atu ŋgɔ̀ꞌɔ̀ aa kaa ɨ̀ lɛ ŋwaꞌà tsotə̀ aà.
5 Outra caiu no solo pedregoso, onde não havia muita terra: e logo nasceu, porque não tinha terra profunda;
6 Ɨ tòò mə̂, nɨ̀nòò a tɔɔ̀ mɨ̀jɨ mya mɨ yɔrə̀, ǹloŋ mə kaa mɨ̀ŋgàŋ myaa kaa mɨ lɛ ŋwaꞌà a nsyɛ tsotə̀ aà.
6 mas, saindo o sol, queimou-se; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Ǹjoo jǐ mɔꞌɔ ɨ lɛ wǒ a tɨtɨ̀ɨ kə̀rə̀kərə. Ɨ tòò mə̂, kə̀rə̀kərə wa a kɔꞌɔ lɨmtə ŋkwerə ɨ kwo, kaa ɨ waꞌà mɨ̂ntà koonə̀.
7 E outra caiu entre espinhos; e cresceram os espinhos, e a sufocaram; e não deu fruto.
8 Ǹjoo jya jǐ mɔꞌɔ ɨ lɛ ntɨgə ŋwǒ a adɨgə nsyɛ yì sɨgɨ̀nə̀, ŋkɔꞌɔ nsɛnsə ŋwɛ̀ꞌɛ̀ ɨ ghaꞌatə: Jǐ mɔꞌɔ koonə̀ m̀bùm mɨghum mi ntarə, jǐ mɔꞌɔ koonə mɨghum mi ntoꞌo, jǐ mɔꞌɔ koonə̀ ŋ̀khɨ̀ yî fùùrə̀.”
8 Mas outras caíram em boa terra e, vingando e crescendo, davam fruto; e um grão produzia trinta, outro sessenta, e outro cem.
9 Yesu à ghàà mə̂ m̀maŋsə, ǹswoŋ mə: “Ŋù yìi à tswe nɨ̂ ɨ̀tôŋnə̀ aa tâ à yuꞌu.”
9 E disse-lhes: Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Nòò yii mə Yesu à bɨ̀ɨ̀ mə̂ tswe tsiꞌì yù yù aa, bə̀ bya bìi mə bo bo lɛ ntswe a bɔ̀ꞌɔ nɨ̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa aa, bɨ zî ghu mbɛ̀ɛ̀, m̀betə yi mə tâ à tɔꞌɔtə njiꞌì nɨ̀ghàà nya mə à lɛ nnaa aa a mbo bo.
10 Quando se achou só, os que estavam ao redor dele, com os doze, interrogaram-no acerca da parábola.
11 Bɨ bètə̀ mə̂ aa, a swoŋ a mbo bo mə: “Nwì à fa mɨ̀tsyɛ̀ a mbo bù mə tâ nɨ̀ zi annù yî àlɔ̀ꞌɔ̀sə̀ ǹloŋə annù nɨfɔ̀ yi. Lâ a ŋghɛɛ a nɨ bə̀ bìi mə bɨ sɨ̀ a tɨtɨ̀ɨ bù tswe aa, bɨ yuꞌu ɨnnù tsɨ̀m aa nɨ nɨ̀ghàà nî nǎnaa.
11 E ele lhes disse: A vós é confiado o mistério do reino de Deus, mas aos de fora tudo se lhes diz por parábolas;
12 ‘Ta bo naŋsə nlii nlìì, kaa waꞌà yə̂;
12 para que vendo, vejam, e não percebam; e ouvindo, ouçam, e não entendam; para que não se convertam e sejam perdoados.
13 Yesu a betə a mbo bo mə: “Nɨ̀ sɨ njiꞌì nɨ̀ghàà nî nǎnaa ma nû zi aa ɛ? M̀bə nɨ̀ tuu ma nuù nɨ̀ghàà yuꞌu boŋ mbə nɨ̀ tɨgə̀ ǹtsya aa la mbɔŋ zi njiꞌì mɨ̀ghàà mî nǎnaa mî mɔꞌɔ aa ɛ?
13 Disse-lhes ainda: Não percebeis esta parábola? como pois entendereis todas as parábolas?
14 Ŋ̀gàŋmbwèꞌê ǹjoo wâ a bè aa Nɨ̀ghàà nɨ Nwî.
14 O semeador semeia a palavra.
15 Bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ bə aa tsǒ ǹjoo jya mə ɨ lɛ ŋwò a ndômânjì aà. A ŋghɛ̀ɛ nɨ ma buù bə̀, bɨ yi mbè nɨghàà nɨ Nwî nya a ntɨɨ bo aa, bo yuꞌù, lâ Satan a burə̀ ǹzi mfiꞌi nlo nɨ nu.
15 E os que estão junto do caminho são aqueles em quem a palavra é semeada; mas, tendo-a eles ouvido, vem logo Satanás e tira a palavra que neles foi semeada.
16 Bə̀ bî mɔꞌɔ bû m̀bə tsiꞌì tsǒ njoo jya mə ɨ lɛ ŋwǒ wa adɨgə nsyɛ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ ŋgɔ̀ꞌɔ̀ aà; ma buù bə̀, bɨ yi nyuꞌu annù Nwî ya aa, bo burə̀ ŋ̀ghɛsə ŋkwɛrə tsiꞌì nɨ̀ nɨ̀dorə̀.
16 Do mesmo modo, aqueles que foram semeados nos lugares pedregosos são os que, ouvindo a palavra, imediatamente com alegria a recebem;
17 A kuu a atu bo, lâ kaa waꞌà nɨ mɨ̀ŋgàŋ tswê, ŋ̀ghɛsə ntswa ntugɨtə tsiꞌì nɨ mu àtɨɨ noò; bɛɛ mə ngɨꞌɨ yi mfɛ̀ꞌɛ̀ kə̀ bɛɛ bɨ lɔgɨnə ŋka ntsɔꞌɔ nɨ̂ àkòrə̂ yaa nloŋə ànnu Nwî ya aa, bo burə̀ m̀bɔꞌɔ mmaꞌatə àbìintɨɨ̀ yaa.
17 mas não têm raiz em si mesmos, antes são de pouca duração; depois, sobrevindo tribulação ou perseguição por causa da palavra, logo se escandalizam.
18 Bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ tɨgə̀ kɨ mbu mbə aa tsiꞌì tsǒ njoo jya mə ɨ lɛ ŋwǒ a tɨtɨ̀ɨ kə̀rə̀kərə aà. Ma buù bə̀ a nɨ bya bìi mə bɨ yi nyuꞌu annù Nwî aa,
18 Outros ainda são aqueles que foram semeados entre os espinhos; estes são os que ouvem a palavra;
19 annǔ nwùgə nu nloŋ njoo mbi jù, bo bɨ̀ ànnǔ ŋkɔ̌ŋ ntswe nɨ̀ ŋ̀kabə siꞌi siꞌi, kə̌ annǔ nyə̀ꞌə̀ ǹjoo jǐ mɔꞌɔ, ɨ̀nnù ma jû, ɨ kuu a atu bo mfem nɨ̀ghàà nya nɨ kwo kaa waꞌà mîntà koonə̀.
19 mas os cuidados do mundo, a sedução das riquezas e a cobiça doutras coisas, entrando, sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
20 Lâ bə̀ bî mɔꞌɔ tɨgə̀ m̀bə aa tsiꞌì tsǒ ǹjoo jya mə bɨ lɛ bweꞌe wa nɨ̂ àdɨ̀gə nsyɛ yì sɨgɨ̀nə̀ ya aà. Ma buù bə̀, bɨ yi nyuꞌu nɨghàà nɨ Nwî aa, bo bii nlə̀ə̀ a atu bo, nɨ tɨgə̀ ŋ̀ghɨrə bo koonə̀ mɨ̂ntà; bo bî mɔꞌɔ bɨ koonə̀ mɨ̀ntà mɨghum mi ntarə, bǐ mɔꞌɔ bɨ koonə̀ mɨ̀ghum mi ntoꞌo, bǐ mɔꞌɔ tɨgə̀ ŋ̀koonə mɨ̀ntǎ ŋkhɨ̀ yî fùùrə̀.”
20 Aqueles outros que foram semeados em boa terra são os que ouvem a palavra e a recebem, e dão fruto, a trinta, a sessenta, e a cem, por um.
21 Yesu bû m̀betə waa mə: “Bɨ yi ŋkosə lâm ŋ̀kuu nɨ ghu a mûm nda aa bɨ nɨŋə aa a mûm àntɔ̀ɔ̀ ŋ̀kusə kə̀ bɨ tɛꞌɛ aa a njiꞌì ɨ̀kùù lɛ? Tɨgə bɨ kosə lâm ǹtɛꞌɛ aa a atu atɛtə̀ tǎ tâ bɨ̀ ka nnaŋsə nyə aa ɛ?
21 Disse-lhes mais: Vem porventura a candeia para se meter debaixo do alqueire, ou debaixo da cama? não é antes para se colocar no velador?
22 Kaà ànnù yî lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ yî tsu kaa a sɨ̀ ghu tswê mə a ka yǐ waꞌà fɛ̀ꞌɛ̀ ǹyɛntə a nsi miꞌi bə̀. Bɨ bə lɔ̀ꞌɔ̀sə annù boŋ a ka yǐ yaꞌa fɛꞌɛ yɛntə a nsi miꞌi bə̀.
22 Porque nada está encoberto senão para ser manifesto; e nada foi escondido senão para vir à luz.
23 Ŋù yìi mə̂ à tswe nɨ̂ ɨ̀tôŋnə̀ a ŋka nyuꞌù ànnù aa tâ à yuꞌu.”
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça.
24 A bû ǹswoŋ a mbo bo mə: “Nɨ̀ ka ntsyɛsə nɨ̂ ghuu nɨ̂ ànnù yìi mə nɨ yuꞌu aà. Fɨ̀gə̀ yìi mə nɨ fa nɨ a mbo bə̀ aa, à nɨ fɨ̀gə̀ yìi bɨ ka kɨɨ kɨ fa nɨ a mbo bù aà, ɨ bǔ kùꞌùsə̀.
24 Também lhes disse: Atendei ao que ouvis. Com a medida com que medis vos medirão a vós, e ainda se vos acrescentará.
25 Ŋù yìi mə̂ à tswe nɨ̂ ǹjoo aa bɨ ka bǔ kùꞌùsə̀ tâ à kuꞌusə ntswe nɨ̂ ju tâ ɨ̀ ghaꞌatə. Lâ ŋù yìi mə̂ à sɨ̀ nɨ̂ àyoo tswê aa, bɨ ka bàŋnə bǔ kwɛrə, ɨ kwɛrə kwɛre mû àyoo yìi mə à tswe nɨ ghu aà.”
25 Pois ao que tem, ser-lhe-á dado; e ao que não tem, até aquilo que tem ser-lhe-á tirado.
26 Yesu a bû ǹswoŋ mə: “Ànnù nɨfɔ̌ Nwî a bə aa tsǒ mə ŋù a bweꞌe njoo a mûm ǹsòo yu aà.
26 Disse também: O reino de Deus é assim como se um homem lançasse semente à terra,
27 A yǐ mbweꞌe njoo jya aa, a ghɛɛ̀ ǹtswe yi, ǹlɛ nnɔŋə nii, àbɛ̀ɛ̀ a fuꞌù, a tɨgə̀ ǹghɛɛ ŋghɨ̀rə̀ nɨ̂ ɨ̀nnǔ ji ji dàŋ; ǹjoo jya mə à bwèꞌè aa, ɨ toò ŋ̀kɔꞌɔ. Lâ kaa a waꞌǎ ajàŋ yìi mə ǹjoo jya ɨ tsya mbɔ̌ŋ kɨ kwe kɔꞌɔ aa zî!
27 e dormisse e se levantasse de noite e de dia, e a semente brotasse e crescesse, sem ele saber como.
28 Ǹsyɛ ya yìi mə bɨ bweꞌè ǹjoo jya ghu aa, ɨ ghɨrə̀ nɨ mə tâ ɨ̀ too. Ɨ lɔgɨnə, ɨ fiꞌisə̀ ɨ̀yə̀ŋə̂ ji, ǹtoo mbərə ntɨgə ŋkɔꞌɔ ŋkoonə mɨ̂ntà mìi mə mɨ burə ŋghaꞌatə aà.
28 A terra por si mesma produz fruto, primeiro a erva, depois a espiga, e por último o grão cheio na espiga.
29 Bɛɛ mə njoo jya ɨ tɨɨ, bɨ tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ ŋkya, nloŋ mə nòò m̀fùꞌu mɨ̀jɨ à kùꞌù mə̂ aà.”
29 Mas assim que o fruto amadurecer, logo lhe mete a foice, porque é chegada a ceifa.
30 Yesu a bû m̀betə mə: “M̀bə bɨ bǔ mfɨgɨnə annù nɨfɔ̀ Nwî aa nɨ̂ àkə̀ aa ɛ? M̀bə bìꞌinə̀ bû naa aa nuu nɨghàà tǎ ghɨ̀rə à fɛꞌɛ nlaa atu bə̀ aa ɛ?”
30 Disse ainda: A que assemelharemos o reino de Deus? ou com que parábola o representaremos?
31 Ànnù nɨfɔ̀ Nwî a bə aa tsǒ àbùrə mâghum yìi mə a burə ŋkəꞌə ntsyatə mbǔm njoò tsɨ̀m jìi mə bɨ bweꞌe aà.
31 É como um grão de mostarda que, quando se semeia, é a menor de todas as sementes que há na terra;
32 Lâ bɨ yi mbweꞌe abùrə ati ma yû aa, a too ŋkɔꞌɔ, àtì yi a tɨgə̀ m̀baŋnə mfaŋ ntsyatə ŋgɔ̌ŋ ɨtǐ tsɨ̀m jìi mə bɨ bè aà. Bɛɛ mə a kɔꞌɔ, ǹtaà ji ɨ burə̀ m̀faŋkə m̀bə ajàŋ yìi mə m̀bə bɨ̀sɨŋ bɨ tɨgə̀ ǹzi ŋghùrə̀ nɨ̂ ǹdâ jyaa ghu aà.
32 mas, tendo sido semeado, cresce e faz-se a maior de todas as hortaliças e cria grandes ramos, de tal modo que as aves do céu podem aninhar-se à sua sombra.
33 Yesu à lɛ mbù ǹswoŋə annù Nwî a mbo bə̀ nɨ mɨ̀ghàà mî nǎnaa mî ghàꞌàtə̀ tsǒ ma mû. À lɛ mburə nswoŋ ɨnnù jî ghàꞌàtə̀, ŋ̀yoŋə aa ajàŋ yìi mə bə̀ bya lɛ ŋkɨɨ ŋkɔŋə nɨ̂ ǹyùꞌû ànnù ya yìi mə à lɛ sɨ swoŋ aà.
33 E com muitas parábolas tais lhes dirigia a palavra, conforme podiam compreender.
34 Kaa à lɛ sɨ waꞌà ànnǔ tsu a mbo bə̀ ghaà tɨ nɨ̀ghàà nî nǎnaa, lâ a yi mbù m̀bɨɨ ntswe tsiꞌì yù bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya aa, a bû ǹnaŋsə ntɔꞌɔtə njiꞌì ɨnnǔ tsɨ̀m a mbo bo.
34 E sem parábola não lhes falava; mas em particular explicava tudo a seus discípulos.
35 À bə̀ mə̂ a kwɛ̂fɔ̀ tsiꞌì maa njwi, Yesu a swoŋ a mbô ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə: “Nɨ̀ zi tâ bìꞌinə̀ too ŋkì ghû ŋ̀ghɛɛ fìi njii.”
35 Naquele dia, quando já era tarde, disse-lhes: Passemos para o outro lado.
36 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ tɨgə̀ m̀maꞌatə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa wa aghəŋə ŋkì ŋ̀kuu ŋkwɛtə Yesu wa mûm àkànuꞌu, nlɔgə yi bo bo tɨgə̀ ǹtoo nɨ̂ ŋkì wâ. Ɨ̀baŋ jǐ mɔꞌɔ ɨ lɛ sɨ yòŋə̀ nɨ̂ waa.
36 E eles, deixando a multidão, o levaram consigo, assim como estava, no barco; e havia com ele também outros barcos.
37 Bo kà mə̂ aa ntoo ŋghɛɛ, àfìsə̀ yî tɨ̀ɨ̀ ǹtɨɨ a lɔgɨ̀nə̀ ŋka ntsya, m̀beꞌe nɨ̂ ɨ̀kàŋə ŋkì m̀maꞌa wa mûm àkànuꞌu; ŋ̀kì ɨ kuu ǹtɨgə nlɔɔ nluu ghu mum.
37 E se levantou grande tempestade de vento, e as ondas batiam dentro do barco, de modo que já se enchia.
38 Lâ Yesu a bâŋnə̀ ǹnɔŋə yi wa njɨ̀m àkànuꞌu nlɨ̀gɨ̀sə̌ atu yi nɨ pilò m̀bwii nìi; ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ ghɛ̀ɛ̀ ǹyəə yi, m̀betə ghu mbo mə: “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ò tswe kaa waꞌà nɨ̂ gho kwɛꞌɛ̀! Ò sɨ̀ zi mə m̀bə bìꞌinə̀ kwo fàa mûm ŋkì?”
38 Ele, porém, estava na popa dormindo sobre a almofada; e despertaram-no, e lhe perguntaram: Mestre, não se te dá que pereçamos?
39 Bô bètə̀ mə̂ làà aa, Yesu a bɨɨ̀nə ŋ̀wenə afìsə̀ ya, ǹswoŋ a mbo mɨ̀yàà wa mə, “Kɛntə̂! Tsuu bǔ kɨ jùꞌù!” Àfìsə̀ ya a burə̀ ŋ̀kɛntə a ntsyâ, ɨ̀dɨ̀gə̀ ɨ m̀bɔrə mə tùk, ǹtɨgə ŋghɛɛ nɨ mə swee.
39 E ele, levantando-se, repreendeu o vento, e disse ao mar: Cala-te, aquieta-te. E cessou o vento, e fez-se grande bonança.
40 Yesu a bəŋkə̀ yi ŋ̀ghaa a mbô ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya mbetə mə, “Nɨ bɔꞌɔ aa àkə̀? Nɨ̀ sɨ̀ nɨ̂ àbìintɨɨ tswê aa ɛ?”
40 Então lhes perguntou: Por que sois assim tímidos? Ainda não tendes fé?
41 Nɨ̀bɔꞌɔ nɨ burə̀ ǹtswa waa siꞌi siꞌi, bo tɨgə̀ ǹswoŋə bo nɨ bo mə, “Ghuà ŋù à lò aà fə̀? Yə̂ nɨ̀ àjàŋ yìi mə tsiꞌì àfìsə̀ bo bɨ̀ mɨ̀yàà yuꞌunə nìi!”
41 Encheram-se de grande temor, e diziam uns aos outros: Quem, porventura, é este, que até o vento e o mar lhe obedecem?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?