Marcos 11

BFD vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Bô ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka ŋkuu a Yɛrusalem, ŋ̀ghɛɛ nyweꞌe a Betfage bo a Bethany, a mbɨ̀ɨ̀ ǹtaꞌa Olive, Yesu a toò ŋ̀gǎŋyənə̂nnù ji ji baa
1 Ora, quando se aproximavam de Jerusalém, de Betfagé e de Betânia, junto do Monte das Oliveiras, enviou Jesus dois dos seus discípulos
2 ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ ghɛɛ ŋkuu a mûm mû àlaꞌa yì, a mbìi bù. Nɨ̀ bə ghɛ̀ɛ kɨ kuu ghu boŋ nɨ̀ ka yə mu nàà jàkâsì yìi mə kaa ŋù à lɛɛ̀ m̀burɨtə̀ ghu atu kɔꞌɔ aa, tâ bɨ̀ tɨŋnə. Nɨ̀ yə, nɨ̀ fɛɛ̀ ǹzi mfa nɨ mə̀.
2 e disse-lhes: Ide à aldeia que está defronte de vós; e logo que nela entrardes, encontrareis preso um jumentinho, em que ainda ninguém montou; desprendei-o e trazei-o.
3 Bɛɛ nɨ̀ tɨ fɛ̀ɛ̀ ŋù a betə ghuu mə nɨ fɛ̀ɛ̀ aa a ya lɛ, nɨ̀ swoŋ ghu mbo mə, ‘A lɔ̀ɔ Mmàꞌàmbî. Wâ à ka wàŋsə bènsə̀ fu.’ ”
3 E se alguém vos perguntar: Por que fazeis isso? respondei: O Senhor precisa dele, e logo tornará a enviá-lo para aqui.
4 Bô ghɛ̀ɛ̀ mə̂ nyə jâkâsì wa bɨ̂ tɨ̂ŋnə̀ a ntsǔnda a mbɛ̀ɛ̀ mânjì, bo tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ ŋka mfɛɛ.
4 Foram, pois, e acharam o jumentinho preso ao portão do lado de fora na rua, e o desprenderam.
5 Bo kà mə̂ aa mfɛɛ aa, bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntəə maa adɨgə aa, bɨ betə̀ waa mə. “Nɨ ghɨ̀rə̀ aa àkə̀? Nɨ fɛ̀ɛ mu jàkâsì wa aa a ya?”
5 E alguns dos que ali estavam lhes perguntaram: Que fazeis, desprendendo o jumentinho?
6 Bɨ bètə̀ mə̂ laà, bo kɨ̂ ŋ̀kwiꞌi tsiꞌì wa ajàŋ yìi mə Yesu à ghɨ̀rə nswoŋ mə tâ bo kwiꞌi aà. Bə̀ bya bɨ tɨgə̀ m̀maꞌatə waa bo ghɛɛ̀ nɨ nàà yâ.
6 Responderam como Jesus lhes tinha mandado; e lho deixaram levar.
7 Bo zî nɨ jàkâsì wa a mbo Yesu, ǹlɔgə ɨ̀tsə̀ꞌə̌ jyaa nnɔŋsə wa njɨ̌m nàà, Yesu a tɨgə̀ ŋ̀kɔꞌɔ ntswe ghu.
7 Então trouxeram a Jesus o jumentinho e lançaram sobre ele os seus mantos; e Jesus montou nele.
8 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɔgə̀ ɨ̀tsə̀ꞌə̂ jyaa nsaŋtə a mânjì, bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ ghɛɛ̀ ǹlɔɔ ɨjaŋ a mûm mɨ̀nsòò ŋ̀kɨ nzi nɔ̀ŋsə̀ wa mânjì.
8 Muitos também estenderam pelo caminho os seus mantos, e outros, ramagens que tinham cortado nos campos.
9 Yesu à kà mə̂ aa ŋghɛɛ, bə̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ ghɛ̀ɛ a mbìì aa, bo bɨ̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ yòŋə̀ ghu njɨ̀m aa, bɨ tɨgə̀ ǹtɔŋnə nswoŋə nɨ mə,
9 E tanto os que o precediam como os que o seguiam, clamavam: Hosana! bendito o que vem em nome do Senhor!
10 Bìꞌinə̀ ghaꞌasə annù nɨfɔ̀ taà yìꞌinə̀ David yìi a zì aà.
10 Bendito o reino que vem, o reino de nosso pai Davi! Hosana nas alturas!
11 Yesu à kùù mə̂ a Yerusalem, ŋ̀kuu ŋghɛɛ a ndâmàꞌanwì, ǹlii nyə ŋgɔ̀ŋ ǹjoò tsɨ̀m jìi mə ɨ lɛ ntswe ghu aà. Tsǒ mə à lɛ tɨ bə aa boŋ nòò à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ aa, bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa bo tɨgə̀ ǹlo m̀bu mbɨ̀ɨ̀ fu a Bethany.
11 Tendo Jesus entrado em Jerusalém, foi ao templo; e tendo observado tudo em redor, como já fosse tarde, saiu para Betânia com os doze.
12 Àbɛ̀ɛ̀ a lò mə̂ m̀fuꞌu bo lô a Bethany ŋka mbɨɨ, ǹjɨ̀ ɨ kâ nyaŋə Yesu.
12 No dia seguinte, depois de saírem de Betânia teve fome,
13 A təə a sàꞌa aghaꞌa nyə ati fig, ɨ̀yə̌ŋ ji ɨ naŋsə̀ m̀fwɛ mfwɛ ntɨgə mfii nɨ mə tsɨ̀ŋ, a ghɛɛ̀ ghu mbɛ̀ɛ̀ mə mbə yu yə àyoo ghu tǎ kya jɨ lɛ. À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹyə tsiꞌì ɨ̀fu fù kaa waꞌǎ ayoo ghu yə̂, ǹloŋ mə kaa à lɛ ŋwaꞌà noò mɨ̀ntà mɨ fɨg bə aà.
13 e avistando de longe uma figueira que tinha folhas, foi ver se, porventura, acharia nela alguma coisa; e chegando a ela, nada achou senão folhas, porque não era tempo de figos.
14 À yə̀ mə̂ laà, ǹswoŋ a mbo àtì fig ya mə, “Ǹlɔgɨnə sii, kaa ò ka yǐ waꞌà mɨ̂ntà bû ŋkoonə tâ bə̀ jɨ.”
14 E Jesus, falando, disse à figueira: Nunca mais coma alguém fruto de ti. E seus discípulos ouviram isso.
15 Bô ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹyweꞌe a Yerusalem, Yesu a kuu a mûm ǹdâmàꞌanwì. À kùù mə̂, ǹyə bə̂ bɨ tswê ghu, m̀fee ŋkɨɨ nyuu nɨ̂ ǹjoò. A tɨgə̀ ǹlɔgɨnə ŋka mfurə nɨ̂ waa ma byâ bìi mə bɨ lɛ sɨ taŋə mɨtaa ghu aà. Ǹtii ɨtɛtə̀ bə̂ bìi mə bɨ lɛ sɨ kwensə nɨ̂ ŋ̀kabə ghu aa, bo bɨ̀ ɨ̀lə̀ŋ bə̂ bìi mə bɨ lɛ sɨ fèè nɨ̂ bɨ̀ bugɨrəmɨ̀kuu aa, mmàꞌànə̀ a nsyɛ̂.
15 Chegaram, pois, a Jerusalém. E entrando ele no templo, começou a expulsar os que ali vendiam e compravam; e derribou as mesas dos cambistas, e as cadeiras dos que vendiam pombas;
16 Kaa waꞌà lò m̀bii mə tâ ŋù nɨ̀bò wàà yî tsù tâ à beꞌe njoo ŋkuu ntsya nɨ ju wa ndâmàꞌanwì.
16 e não consentia que ninguém atravessasse o templo levando qualquer utensílio;
17 À ghɨ̀rə̀ mə̂ laà, ǹtɨgə nlɔgɨnə ŋka ndɨꞌɨ waa, ǹswoŋ mə, “A tswe a mûm àŋwàꞌànə Nwî mə,
17 e ensinava, dizendo-lhes: Não está escrito: A minha casa será chamada casa de oração para todas as nações? Vós, porém, a tendes feito covil de salteadores.
18 Bɨlɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ lɛ nyuꞌu annù yìi mə à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aa, ǹtɨgə nlɔɔ nɨ mânjì yìi mə mbə bo tsyâ ghu nzwitə yi. Bo lɛ sɨ bɔꞌɔ nìi nloŋ mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa tsɨ̀m lɛ mburə yɛrə nɨ̂ ɨ̀nnù jya yìi mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aà.
18 Ora, os principais sacerdotes e os escribas ouviram isto, e procuravam um modo de o matar; pois o temiam, porque toda a multidão se maravilhava da sua doutrina.
19 À bə̀ mə̂ a noò ŋ̀kwɛ̂fɔ̀ Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyənə̂nnù ji bo fɛꞌɛ̀ wa mûm àlaꞌa Yerusalem, ŋ̀ghɛɛ waa.
19 Ao cair da tarde, saíam da cidade.
20 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂ bo ka ǹtsya a tɨ̀tugə, nyə mə atì fig ya a yòò mə̂ tsiꞌì tsɨ̀m ǹsɨgə nyweꞌe nɨ mɨ̀ŋgǎŋ mi.
20 Quando passavam na manhã seguinte, viram que a figueira tinha secado desde as raízes.
21 Peta a yə ŋwaꞌatə annù ya mə Yesu à lɛ nswoŋ aà, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Rabbi, yə atì fig ya mə ò kɨ̀ ǹnɨ̌ŋ ndɔ̀ɔ̀ ghu atu aà. A yòò mə̂!”
21 Então Pedro, lembrando-se, disse-lhe: Olha, Mestre, secou-se a figueira que amaldiçoaste.
22 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ nɨŋ ntɨɨ̀ ghuu a nu Nwì.”
22 Respondeu-lhes Jesus: Tende fé em Deus.
23 Mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋ a mbo bù mə, “Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à swoŋ a mbô ǹtaꞌa ghulà mə, ‘Tsɔꞌɔnə ŋghɛ̀ɛ nnàŋə a mûm ŋ̀kì mɨyaa,’ ǹswoŋə aa kaa ŋkɨꞌɨ̀ jɨ̀ŋkə̀ a mûm ǹtɨɨ yu, m̀bii nɨ mə ànnù yìi mə yu swoŋ aa, a ka fɛ̀ꞌɛ̀ tsiꞌì maa ajàŋ, boŋ Nwì à ka ghɨ̀rə annù ma ya fa ghu mbô.”
23 Em verdade vos digo que qualquer que disser a este monte: Ergue-te e lança-te no mar; e não duvidar em seu coração, mas crer que se fará aquilo que diz, assim lhe será feito.
24 Ma mùu ajàŋ, mə̀ swoŋ a mbo bù mə, “Ŋ̀gɔ̀ŋ ɨ̀nnǔ tsɨ̀m jìi mə nɨ lɔɔ nɨ a mûm àtsàꞌàtə̀ Nwî aa, nɨ̀ bii mə nɨ̀ kwɛ̀rə̀ mə̂, boŋ Nwì à ka fa a mbo bù.
24 Por isso vos digo que tudo o que pedirdes em oração, crede que o recebereis, e tê-lo-eis.
25 Ŋ̀gòŋ bɨ̀nòò bɨ̂tsɨm bìi mə nɨ tə̀ə a ntsaꞌatə Nwì aa, tâ nɨ̀ nliꞌinə ɨfansənnù bə̂ bɨ̂tsɨ̀m bìi mə bɨ fansə ɨnnù a mbo bù aà, tâ tâ Taà ghùù a aburə tâ à kɨ nliꞌinə juu ɨfansənnù. [
25 Quando estiverdes orando, perdoai, se tendes alguma coisa contra alguém, para que também vosso Pai que está no céu, vos perdoe as vossas ofensas.
26 M̀bə nɨ̀ tsuu ɨfansənnù bə̂ bî mɔꞌɔ kɨ lìꞌìnə̀ boŋ Taà ghùù a aburə kaà m̀bə a waꞌa juu ɨfansənnù kɨ nliꞌinə.]”
26 {Mas, se vós não perdoardes, também vosso Pai, que está no céu, não vos perdoará as vossas ofensas.}
27 Bo lɛ mbù ǹzi fu a Yerusalem. Bo zì mə̂, Yesu a ka ŋkarə nɨ a mûm ǹdâmàꞌa Nwì, bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì, nɨ̂ ŋ̀gǎŋndɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ bɨtà bɨ alaꞌa bo zî ghu mbɛ̀ɛ̀.
27 Vieram de novo a Jerusalém. E andando Jesus pelo templo, aproximaram-se dele os principais sacerdotes, os escribas e os anciãos,
28 M̀betə ghu mbo mə, “O ghɨ̀rə ɨnnù juà jìi mə o ghɨ̀rə̀ aa nɨ̂ àdaꞌa wo aa ɛ? A adàꞌà ma yû a mbo wò aa, a fa wò aa ɛ?”
28 que lhe perguntaram: Com que autoridade fazes tu estas coisas? ou quem te deu autoridade para fazê-las?
29 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ ka kɨɨ betə ghuu nɨ̂ àbetə̀, bɛɛ mə nɨ̀ fa akwiꞌi a mbo mə̀ boŋ mə̀ ka bɔ̌ŋ swoŋ adɨgə yìi mə mə̀ lɔ̀gə adaꞌa yìi mə mə ghɨ̀rə ɨnnù ma jû ghu aà.
29 Respondeu-lhes Jesus: Eu vos perguntarei uma coisa; respondei-me, pois, e eu vos direi com que autoridade faço estas coisas.
30 Jɔn à lɛ nlɔ̀gə adaꞌa aa fə a ŋka mmurə bə̌ ŋkì aa ɛ? A lɛ nlò aa mbo Nwì kə̀ a mbo bə̀ aa ɛ? Nɨ̀ kwiꞌi tâ mə̀ yuꞌu.”
30 O batismo de João era do céu, ou dos homens? respondei-me.
31 À bə̀tə̀ mə̂ laà, bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə nswuŋnə bo nɨ bo nswoŋə nɨ mə, “M̀bə bìꞌinə̀ kwiꞌi mə a lo aa a mbo Nwì boŋ à ka betə mə, lâ nɨ̀ tɨgə̀ waꞌǎ annù yìi mə à lɛ sɨ swoŋə bii aa a ya aa ɛ?
31 Ao que eles arrazoavam entre si: Se dissermos: Do céu, ele dirá: Então por que não o crestes?
32 Kə̀ m̀bə bìꞌinə̀ swoŋə̀ bə mə, ‘A lo aa a mbo bə̀ lɛ?’” Bo lɛ ŋka mbɔꞌɔ a nswoŋə ma mùu ajàŋ aa nloŋ mə bo lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ bə̀ bya aà. Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bɨ lɛ mbii tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ mə Jɔn à lɛ mbə aa ŋ̀gàŋntoò Nwì.
32 Mas diremos, porventura: Dos homens?-É que temiam o povo; porque todos verdadeiramente tinham a João como profeta.
33 Bo tɨgə̀ ŋkwiꞌi a mbo Yesu mə, “Kaa bìꞌì sɨ̀ zî.”
33 Responderam, pois, a Jesus: Não sabemos. Replicou-lhes ele: Nem eu vos digo com que autoridade faço estas coisas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra