João 8
BFD vs ARIB
1 Yesu a bâŋnə̀ ǹlo ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a atu ntaꞌa Olive.
1 Mas Jesus foi para o Monte das Oliveiras.
2 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, a bə tsiꞌì a tɨ̀tugə, Yesu a bû ŋ̀ghɛɛ fu a ndâmàꞌanwì. Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m zî ǹtswe ŋkarɨsə yi, a tswê a nsyɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ndɨꞌɨ waa.
2 Pela manhã cedo voltou ao templo, e todo o povo vinha ter com ele; e Jesus, sentando-se o ensinava.
3 Ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bo bɨ̀ baFarɨsai zî nɨ màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə bɨ lɛ ntswa a adɨgə mâghàbə̀, ǹzi ntɛꞌɛ a nsi Yesu.
3 Então os escribas e fariseus trouxeram-lhe uma mulher apanhada em adultério; e pondo-a no meio,
4 Ǹswoŋ ghu mbo mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, bìꞌì ghɨrə ntswa mâŋgyɛ̀ ghuà a ghɨrə̀ nɨ̀ ànnǔ mâghàbə̀.
4 disseram-lhe: Mestre, esta mulher foi apanhada em flagrante adultério.
5 Nɔ̀ŋsə̀ Moses à lɛ nswoŋ mə tâ bɨ̀ tumtə ajàŋ mâŋgyɛ̀ ma yû ǹzwitə. Ò swǒŋ ŋ̀gaa yò mə bɨ̀ ghɨrə ghu mə akə aa ɛ?”
5 Ora, Moisés nos ordena na lei que as tais sejam apedrejadas. Tu, pois, que dizes?
6 Bo lɛ nswoŋ laà aa a ŋkwàꞌànə Yesu tǎ tswe nɨ̂ ànnù yìi mə mbə bɨ tsyâ ghu mfa afɨ̀rə̂ yi. Bɨ̀ swòŋ mə̂ laà aa, Yesu a bâŋnə̀ ǹtuŋnə ŋka ŋwaꞌanə nɨ muswɛ̂bô yì a nsyɛ̂.
6 Isto diziam eles, tentando-o, para terem de que o acusar. Jesus, porém, inclinando-se, começou a escrever no chão com o dedo.
7 Bɨ ghɛ̀ɛ̀ mə̂ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ka betə nìi nɨ̂ ɨ̀betə̀ aa, a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə nswoŋ a mbo bo mə, “Ŋù nɨ̀bù yìi mə à lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ annǔ tsu fânsə̀ aa, tâ foo ntumə yi nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀.”
7 Mas, como insistissem em perguntar-lhe, ergueu-se e disse-lhes: Aquele dentre vós que está sem pecado seja o primeiro que lhe atire uma pedra.
8 À swòŋ mə̂ laa, mbu ntuŋnə mbu ŋka ŋŋwaꞌanə nɨ muswɛ̂bô yì fu.
8 E, tornando a inclinar-se, escrevia na terra.
9 Bo yùꞌù mə annù ya mə à ghɨ̀rə nswoŋə aa, ǹtɨgə mfɛꞌɛkə yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ̂, ǹlɔgɨnə nɨ bɨ̀lɨ̀ɨ bìi mə bɨ lɛ ntswe a tɨtɨ̀ɨ bo aà. Ǹtɨgə mmaꞌatə Yesu tsiꞌì yùyù, mâŋgyɛ̀ wa a burə̀ ǹtəə ghu nsî.
9 Quando ouviram isto foram saindo um a um, a começar pelos mais velhos, até os últimos; ficou só Jesus, e a mulher ali em pé.
10 Yesu a ŋŋɛntə̀ àtû yi ǹswoŋ ghu mbo mə, “Màŋgyɛ̀, bə̀ by bɨ fə̀ aa ɛ? Ŋù tsù à sɨ̀ ghu bû ǹtswe a nnɨ̂ŋ ɨ̀saꞌa anu wò aa ɛ?”
10 Então, erguendo-se Jesus e não vendo a ninguém senão a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão aqueles teus acusadores? Ninguém te condenou?
11 Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi mə, “Kaa ŋù tsù à sɨ̀ ghu tswê, M̀màꞌàmbî.”
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. E disse-lhe Jesus: Nem eu te condeno; vai-te, e não peques mais.
12 Yesu a bû ǹswoŋ a mbo bə̀ ma bya mə, “Mə̀ laa mbə ŋkàꞌa fàa m̀bî. Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a yòŋə̀ nɨ̂ gha aa, kaa à ka waꞌǎ a mûm m̀fii ɨdɨ̀gə̀ ka ntəə, à ka bàŋnə ɨ tswe nɨ̂ ŋ̀kàꞌa ntswêntɨ̀ɨ̀.”
12 Então Jesus tornou a falar-lhes, dizendo: Eu sou a luz do mundo; quem me segue de modo algum andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 BaFarɨsai swoŋ ghu mbo mə, “Ò bə kɨ swoŋə annù ǹloŋ ŋgaà yò wò m̀bɔŋ boŋ ànnù yìi mə o swoŋ aa, kaa a sɨ̌ annù nɨ̂ŋkoŋ bə̂.”
13 Disseram-lhe, pois, os fariseus: Tu dás testemunho de ti mesmo; o teu testemunho não é verdadeiro.
14 Yesu a kwiꞌi mə, “Ka mə mə swoŋ annù ǹloŋ ŋgaà yà aa, ànnù yìi mə mə swoŋə aa, à nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, ǹloŋ mə mə̀ zî àdɨgə̀ yìi mə mə̀ lo ghu aa, ŋkɨ nzi adɨgə yìi mə mə ghɛ̀ɛ̀ ghu aà. Lâ kaa bù sɨ̌ adɨgə yìi mə mə̀ lo ghu aa, kə̌ adɨgə yìi mə mə ghɛ̀ɛ̀ ghu aa zî.
14 Respondeu-lhes Jesus: Ainda que eu dou testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é verdadeiro; porque sei donde vim, e para onde vou; mas vós não sabeis donde venho, nem para onde vou.
15 “Nɨ tsə̀rə̀ mɨsaꞌa aa tsǒ bə̀; lâ, kaa mə̀ sɨ ɨsaꞌa ŋû tsərə.
15 Vós julgais segundo a carne; eu a ninguém julgo.
16 Lâ mə̀ bə tɛꞌɛ kɨ tsə̀rə ɨsaꞌà tsə̀rə̀ boŋ mə̀ ka tsə̀rə aa tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀, ǹloŋ mə kaa mə̀ sɨ̌ aa tsiꞌì mə̀ mə̀ tsərə, mə tsə̀rə̀ aa bìꞌi yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aà.
16 E, mesmo que eu julgue, o meu juízo é verdadeiro; porque não sou eu só, mas eu e o Pai que me enviou.
17 Bɨ ŋwaꞌanə a mum nɔ̀ŋsə bù mə, ànnù yìi mə bɨ̀yəfə bi baa bɨ bii aa, à nɨ̂ ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀.
17 Ora, na vossa lei está escrito que o testemunho de dois homens é verdadeiro.
18 Mə swoŋə nɨ̂ ànnù ǹloŋ ŋgaa yà aa, Taà ghà yìi mə à lɛ ntoo gha aa, a kɨɨ̀ ǹswoŋə nɨ̂ ànnù ǹloŋ ŋgaà yà.”
18 Sou eu que dou testemunho de mim mesmo, e o Pai que me enviou, também dá testemunho de mim.
19 Bɨ betə̀ yi mə, “Taà ghò à tswe aa fə aa ɛ?” Yesu a kwiꞌi mə, “Kaa nɨ̀ sɨ̀ gha zî, kaa nɨ̀ sɨ̀ Taà ghà kɨ nzi; nɨ̀ laa bə zi gha boŋ nɨ̀ kɨ nzi Taà.”
19 Perguntavam-lhe, pois: Onde está teu pai? Jesus respondeu: Não me conheceis a mim, nem a meu Pai; se vós me conhecêsseis a mim, também conheceríeis a meu Pai.
20 Yesu à lɛ nswoŋ ma jû ɨ̀nnù aa wa noò mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ annù Nwî a mûm ǹdâmàꞌa Nwì, ntswe aa a mbɛ̀ɛ̀ ǹjaꞌà ǹda yìi mə ŋ̀kòm ŋ̀kabə̀ m̀màꞌanwì ɨ̀ lɛ ntswe ghu aà.
20 Essas palavras proferiu Jesus no lugar do tesouro, quando ensinava no templo; e ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Yesu a bû ǹswoŋ a mbo bə̀ bya mə, “Mə ka lǒ ghɛ̀ɛ̀ ghâ, tâ nɨ̀ tɨgə nlɔɔ nɨ̂ gha kɨkaŋ, ɨ yi kwo a mûm ɨ̀bɨ bù; àdɨ̀gə̀ yìi mə mə ghɛ̀ɛ̀ ghu aa, kaa mbə nɨ̀ waꞌà ghu ghɛɛ̀.”
21 Disse-lhes, pois, Jesus outra vez: Eu me retiro; buscar-me-eis, e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 Bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bya swoŋ mə, “À ka baa zwitə aà ɨ̀bɨ̀ɨ nû yì, ǹloŋ mə a swoŋə nɨ mə àdɨgə̀ yìi mə yu ka ghɛ̀ɛ̀ ghu aa, kaa m̀bə bìꞌinə̀ waꞌà ghu ghɛɛ̀ aa ɛ?”
22 Então diziam os judeus: Será que ele vai suicidar-se, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 A swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ lò aa fàa atu nsyɛ̂, lâ mə̀ bâŋnə̀ ǹlo aa a aburə, nɨ̀ lò aa fàa mbî, kaa mə̀ waꞌǎ aa fàa mbi lò.
23 Disse-lhes ele: Vós sois de baixo, eu sou de cima; vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 Mə̀ swǒŋ mə, nɨ̀ ka kwo a mûm ɨ̀bɨ bù aa nloŋ mə nɨ̀ bə tsuu bii mə ‘mə̀ nɨ ghu wa mə mə̀ nɨ ghu aa,’ bəə boŋ nɨ̀ ka kwo a mûm ɨ̀bɨ bù.”
24 Por isso vos disse que morrereis em vossos pecados; porque, se não crerdes que eu sou, morrereis em vossos pecados.
25 Bo betə̀ Yesu mə, “Ò bə aa wò aa ɛ?”
25 Perguntavam-lhe então: Quem és tu? Respondeu-lhes Jesus: Exatamente o que venho dizendo que sou.
26 Mə̀ tswe nɨ̀ ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀ a nswoŋə nloŋə ghuu, ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀ ǹloŋə annǔ nnɨŋ ɨsaꞌa a nu bù. La, yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aa, a swoŋ aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, mə̀ kɨɨ̀ ǹswoŋ aa ànnù yìi mə mə̀ yùꞌu ghu mbo aa, a mbô m̀bî.”
26 Muitas coisas tenho que dizer e julgar acerca de vós; mas aquele que me enviou é verdadeiro; e o que dele ouvi, isso falo ao mundo.
27 Yesu à lɛ nswoŋ ma laa kaa bo waꞌà zi mə à lɛ sɨ ghàà a mbo bo nloŋ aa ŋgaa Nwìŋgɔ̀ŋ Tà.
27 Eles não perceberam que lhes falava do Pai.
28 A tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nòò yìi mə nɨ̀ ka yi ŋɛɛ Mu Ŋù a ndəŋ aa, nɨ̀ ka yǐ zi mə ‘mə̀ nɨ ghu wa mə mə̀ nɨ ghu aà.’ Nɨ̀ ka yǐ zi mə kaa mə̀ sɨ annù tsu nɨ àdàꞌâ ya ghɨ̀rə̀, ɨ kɨɨ zɨ mə mə swoŋ aa tsiꞌì ànnù yìi mə Taà ghà à dɨ̀ꞌɨ mə tâ mə̀ swoŋ aà.
28 Prosseguiu, pois, Jesus: Quando tiverdes levantado o Filho do homem, então conhecereis que eu sou, e que nada faço de mim mesmo; mas como o Pai me ensinou, assim falo.
29 Ŋù wa yìi mə à lɛ ntoo gha aa, à tswe bìꞌi yu, kaa à sɨ̀ gha màꞌàtə̀ mə tâ mə̀ tswe tsiꞌì mə̀ mə̀, ǹloŋ mə mə ghɨ̀rə aa, tsiꞌì ànnù yìi mə a bɔ̀ŋə̀ nɨ̂ yi aà.”
29 E aquele que me enviou está comigo; não me tem deixado só; porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bìi mə bɨ lɛ nyuꞌu ɨnnù jya jìi mə Yesu à lɛ nswoŋ aa, bo lɛ nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ myaa ghu nû.
30 Falando ele estas coisas, muitos creram nele.
31 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo baYuda bya bìi mə bɨ lɛ nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ mya ghu nu aa mə, “Nɨ̀ bə kɨ yuꞌu nɨghàâ na ɨ lwìꞌì ghu mum, bəə boŋ nɨ̀ ka tɨgə bə ŋgǎŋyəgə̂nnù jya tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀;
31 Dizia, pois, Jesus aos judeus que nele creram: Se vós permanecerdes na minha palavra, verdadeiramente sois meus discípulos;
32 ɨ naŋsə zi annù nɨ̂ŋkoŋ, tâ ànnù nɨ̂koŋ ya à ghɨrə tâ nɨ̀ tsuu ɨbùꞌù bǔ bə.”
32 e conhecereis a verdade, e a verdade vos libertará.
33 Bo kwiꞌi mə, “Bìꞌì lo aa a ŋgwɛ̀ꞌɛ Abraham, kaa bìꞌì lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ ɨbùꞌù ŋû tsù kɨ mbə. Ò tsya aa la ntɨgə nswoŋ mə, ‘Kaa nɨ̀ ka waꞌǎ ɨbùꞌù bǔ mbə aa ɛ?’ ”
33 Responderam-lhe: Somos descendentes de Abraão, e nunca fomos escravos de ninguém; como dizes tu: Sereis livres?
34 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ swǒŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋ a mbo bù mə, ‘Ŋù yìi a ghɨ̀rə ɨnnù jî bɨ aa, à nɨ̂ àbùꞌù a mbô ɨ̀nnù jî bɨ̂.
34 Replicou-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que todo aquele que comete pecado é escravo do pecado.
35 Kaa àbùꞌù a sɨ̌ a mûm ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ nɨ̂koŋ tswe, a ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ aa a lwìꞌì jwe jwe ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ wâ.
35 Ora, o escravo não fica para sempre na casa; o filho fica para sempre.
36 Ma mùu ajàŋ wa Mu à laa bə fiꞌi gho a ndâ àbùꞌù bəə boŋ kaa ò ka waꞌǎ abùꞌù bù m̀bə bə̂.
36 Se, pois, o Filho vos libertar, verdadeiramente sereis livres.
37 Mə̀ zi mə nɨ̀ fɛ̀ꞌɛ̀ aa a ŋgwɛ̀ꞌɛ Abraham. Lâ nɨ lɔ̀ɔ nzwitə mə̀ aa loŋ mə kaa nɨ̀ sɨ annù yìi mə mə dɨ̀ꞌɨ̀ aa kwɛrə aà.
37 Bem sei que sois descendência de Abraão; contudo, procurais matar-me, porque a minha palavra não encontra lugar em vós.
38 Mə swoŋ aa ànnù yìi mə mə̀ yə a mbo Taà aà. La nɨ̀ bâŋnə̀ ŋ̀ghɨrə aa annù yìi mə taà ghùù a swoŋə nɨ a mbo bù aà.’ ”
38 Eu falo do que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que também ouvistes de vosso pai.
39 Bo kwiꞌi ghu mbo mə, “Taà yìꞌì à nɨ aa, Abraham.”
39 Responderam-lhe: Nosso pai é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se sois filhos de Abraão, fazei as obras de Abraão.
40 Lâ nɨ̀ bâŋnə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ ǹzwìtə mə̀, ŋù yìi mə mə̀ nɨ̀ ghu wa yìi mə mə̀ swǒŋ annù nɨ̂ŋkoŋ ya mə mə̀ lɛ nyuꞌu a mbo Nwì a mbo bù aà! Ma yû kaa à sɨ̌ annù mə Abraham à lɛ ŋghɨ̀rə̀ bə̂!
40 Mas agora procurais matar-me, a mim que vos falei a verdade que de Deus ouvi; isso Abraão não fez.
41 Nɨ ghɨ̀rə aa annù yìi mə taà ghùù à lɛ ŋkɨ ŋghɨrə aà.”
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Replicaram-lhe eles: Nós não somos nascidos de prostituição; temos um Pai, que é Deus.
42 Yesu a swoŋ mə, “À laa bə mə Nwì à nàŋsə mbə aa tsiꞌì Taà ghùù, bəə boŋ nɨ kɔ̀ŋə̀ nɨ̂ ghâ, ǹloŋ mə mə̀ lò aa a mbɛ̀ɛ Nwì ǹzi ntswe faà tsɨ̂tsɔ̀ŋə̀. Kaa mə̀ lɛ ŋwaꞌǎ aa nɨ̀ àtû ya zì, a gha aa a lɛ ntoo Nwî.
42 Respondeu-lhes Jesus: Se Deus fosse o vosso Pai, vós me amaríeis, porque eu saí e vim de Deus; pois não vim de mim mesmo, mas ele me enviou.
43 Nɨ̀ sɨ̌ annù yìi mə mə swoŋə zi aa a ya aa ɛ? Tɨgə a ghɨrə aa mə kaa nɨ̀ sɨ lɔ̀ɔ̀ a nyuꞌu nɨ̀ghàâ na aa ɛ?
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? é porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Nɨ̀ bə aa bɔɔ bɨ taà ghùù, Satan, nɨ kɨɨ nlɔɔ ŋghɨ̀rə aa annù yìi mə taà ghùù a ghɨ̀rə̀ aà. Ǹlɔgɨnə tsiꞌì a mbìi mbìì, taà ghùù à lɛ mbə aa ŋ̀gàŋnzwìtə bə̂. Kaa bo ànnù nɨ̂ŋkoŋ sɨ̀ nɨ̂ ànnǔ tsu tswê, ǹloŋ mə kaa annù nɨ̂ŋkoŋ kaa a sɨ̀ ghu nu tswê. A yi tɨ swoŋə abǎŋnənnù aa, a ghɨrə̀ aa tsiꞌǐ annù yìi mə a tswe ghu nû aa, ǹloŋ mə à bə aa ŋ̀gàŋàbǎŋnənnù, ŋ̀kɨ mbə aa tǎ bɨ̀ ɨ̀bǎŋnənnù.
44 Vós tendes por pai o Diabo, e quereis satisfazer os desejos de vosso pai; ele é homicida desde o princípio, e nunca se firmou na verdade, porque nele não há verdade; quando ele profere mentira, fala do que lhe é próprio; porque é mentiroso, e pai da mentira.
45 La tsǒ mə mə swoŋ aa annù nɨ̂ŋkoŋ aa, kaa nɨ̀ waꞌà biì.
45 Mas porque eu digo a verdade, não me credes.
46 Ŋù nɨ̀bù yìi mə à tse swoŋ mə mə̀ ghɨ̀rə annù yî bɨ aa, à nɨ wò aa ɛ? M̀bə mə ka nswoŋə aa ànnù nɨ̂ŋkoŋ nɨ̀ tɨgə̀ waꞌà bii aa a ya aa ɛ?
46 Quem dentre vós me convence de pecado? Se digo a verdade, por que não me credes?
47 Ŋù yìi mə à tswe bo Nwì aa, a yuꞌu nɨghàà nɨ Nwî, lâ, kaa nɨ̀ sɨ̀ aa bǔ bɨ̀ Nwì tswê, à nɨ annù yìi a ghɨrə kaa nɨ̀ waꞌà nɨ̀ Nɨ̀ghàà nɨ Nwî yuꞌù aà.”
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus; por isso vós não as ouvis, porque não sois de Deus.
48 BaYuda betə̀ Yesu mə, “Bìꞌì ghɨ̀rə̂ ǹtɛꞌɛ mbaa waꞌà swoŋ mə, ò nɨ ŋù Samaria, àzwì yî bɨ a kɨ̂ ǹtswe a atoꞌo wò aa ɛ?”
48 Responderam-lhe os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que tens demônio?
49 Yesu a kwiꞌi mə, “Kaa àzwì yî bɨ kaa a sɨ̌ a atoꞌo mə̀ tswê. Mə ghaꞌasə aa bə Taà, lâ nɨ̀ bâŋnə̀ ǹtsaꞌa nɨ̂ ghâ.
49 Jesus respondeu: Eu não tenho demônio; antes honro a meu Pai, e vós me desonrais.
50 Kaa mə̀ sɨ aa nɨ̀ghaꞌà na lɔ̀ɔ̀. La ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à tswe ghu mə a lɔ̀ɔ̀ nɨghaꞌà na ŋkɨɨ nsaꞌa nɨ̂ ɨ̀saꞌâ ghâ.
50 Eu não busco a minha glória; há quem a busque, e julgue.
51 Mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a mbo bù mə, ŋù yìi mə a lə̀ə nɨghàâ na aa, kaa à ka yǐ waꞌà nɨwo burə nyə yə.”
51 Em verdade, em verdade vos digo que, se alguém guardar a minha palavra, nunca verá a morte.
52 BaYuda bya bɨ swoŋ ghu mbo mə, “Bìꞌì nàŋsə̀ mə̂ nzi tsɨ̂tsɔ̀ŋ mə demon à tswe a toꞌo wò. Abraham à lɛ ŋkwo, ŋ̀gǎŋntoo Nwî ɨ kɨ ŋkwokə, lâ ò bâŋnə̀ ǹswoŋə nɨ mə, ŋù yìi mə a lə̀ə̀ nɨghàâ no aa, kaa à ka yǐ waꞌǎ nɨwo yweꞌetə̀!
52 Disseram-lhe os judeus: Agora sabemos que tens demônios. Abraão morreu, e também os profetas; e tu dizes: Se alguém guardar a minha palavra, nunca provará a morte!
53 Taà yìꞌì Abraham à lɛɛ̀ ŋ̀kwo, o lɔ̀ɔ̀ aà ǹswoŋ mə ò tsyàtə Abraham aa ɛ? Ŋ̀gǎŋntoo Nwî tsɨ̀m ɨ lɛɛ̀ ŋ̀kɨ ŋkwokə. Ò mɔ̀ɔ̀ntə mə ò bə aa wò aa ɛ?”
53 Porventura és tu maior do que nosso pai Abraão, que morreu? Também os profetas morreram; quem pretendes tu ser?
54 Yesu a kwiꞌi mə, “Mə̀ laa kɨ lɔ̀ɔ̀ aà nɨ̀ghaꞌà na mə̀mbɔŋ boŋ nɨ̀ghaꞌà na nya nɨ ka tsyà tsiꞌì àdàŋə̀ àdàŋə̀. Ŋù yìi mə a ghaꞌasə nɨ̂ gha aa, à laa mbə aa Taà, wa yìi mə nɨ twoŋə nɨ Nwìŋgɔ̀ŋ ghùù aà.
54 Respondeu Jesus: Se eu me glorificar a mim mesmo, a minha glória não é nada; quem me glorifica é meu Pai, do qual vós dizeis que é o vosso Deus;
55 Kaa nɨ̀ tɛꞌɛ waꞌà yi zî, la mə̀ zi yi. M̀bə mə̀ swoŋ mə, mə̀ sɨ̀ yi zi, boŋ mə̀ bə aa ŋgàŋàbǎŋnənnù tsǒ bù. Lâ mə̀ zi yi, ŋ̀kɨɨ nləə nɨ nɨ̀ghàâ ni.
55 e vós não o conheceis; mas eu o conheço; e se disser que não o conheço, serei mentiroso como vós; mas eu o conheço, e guardo a sua palavra.
56 Taà ghùù Abraham à lɛ ndorɨtə a nyə nòò yìi mə mə̀ lɛ ntswe nɨ̂ zi ghu aà; à lɛ ŋkɨ nyə, ŋkɨ ndorɨtə.”
56 Abraão, vosso pai, exultou por ver o meu dia; viu-o, e alegrou-se.
57 Bo swoŋ ghu mbo mə, “Kaa ò bùrə tɨ ɨlòò mɨghum mi ntaà bə, m̀baŋnə nswoŋ mə, ò lɛɛ̀ ǹyə Abraham aa ɛ?”
57 Disseram-lhe, pois, os judeus: Ainda não tens cinqüenta anos, e viste Abraão?
58 Yesu a kwiꞌi mə, “Mə̀ swǒŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ a mbo bù mə, ‘m̀bɔŋ tâ bɨ̀ jwe Abraham boŋ mə̀ nɨ yu wa mə nɨ ghu aà.’ ”
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que antes que Abraão existisse, eu sou.
59 À swòŋ mə̂ laà, bɨ bwɛɛ̀ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ǹlɔɔ mə bɨ tumtə yi ghu, a bə̀ə̀rə̀ m̀bwɛ yi, ǹtɨgə mfɛꞌɛ yi wa mûm ǹdâmàꞌanwì.
59 Então pegaram em pedras para lhe atirarem; mas Jesus ocultou-se, e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?