Atos 7
BFD vs ARIB
1 Ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî ŋwè a betə̀ Stephen mə, “Àa tsiꞌì ànnùnɨ̂ ŋkoŋ mə bɨ swoŋ laà lɛ?”
1 E disse o sumo sacerdote: Porventura são assim estas coisas?
2 Stephen a swoŋ mə, “Yuꞌutə̂ nɨ̀ bɨ̂taà nɨ bɔɔ bɨ maà, Nwì yìi mə a ŋwèènə̀ aà, à lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ǹtsiꞌi taà yiꞌinə̀ Abraham, wa a noò wa mə à lɛ ntswe a Mesopotamia aa, maà noò kaa a burə tɨ̀ a Haran ka ǹtswe,
2 Estêvão respondeu: Irmãos e pais, ouvi. O Deus da glória apareceu a nosso pai Abraão, estando ele na Mesopotâmia, antes de habitar em Harã,
3 ǹswoŋ ghu mbo mə, ‘Màꞌàtə alaꞌà yuu bo bɨ̀ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛndâ ghô, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a adɨgə yìi mə mə̀ ka fɨ̀gɨ̀tə̀ a mbo wò aà.’
3 e disse-lhe: Sai da tua terra e dentre a tua parentela, e dirige-te à terra que eu te mostrar.
4 A tɨgə̀ maꞌatə alaꞌa baKaldea, ŋ̀ghɛɛ ntɨgə ntswe a Haran. Taà yì à lɛɛ̀ ŋ̀kwo, Nwì a ghɨrə̀ yi a fɛꞌɛ̀ ǹzi fàa alaꞌa yuà mə nɨ̀ tswe ghu tsɨ̂tsɔ̀ŋ aà.
4 Então saiu da terra dos caldeus e habitou em Harã. Dali, depois que seu pai faleceu, Deus o trouxe para esta terra em que vós agora habitais.
5 Kaa Nwì kaa à lɛ ŋwaꞌa adɨgə nsyɛ ghu mbo fa mə tâ à bə̂ yi bə̂; kàa tsiꞌì mû àdɨ̀gə̀ yìi mə à ghàꞌàtə mbə ntɛꞌɛ̀ àkòrə̂ yi ghu aa bə̂. Lâ Nwì à lɛ ŋkàꞌà mə yu ka yǐ fa alaꞌa mà yû ghu mbo tâ tɨgə mbə̂ à yi bo bɨ̀ à yi bɔɔ̀ bi bìi bɨ ka yǐ yòŋ ghu njɨ̀m aà, ka mə a lɛ sɨ bə maà noò kaa a waꞌà nɨ mu tswe aà.
5 E não lhe deu nela herança, nem sequer o espaço de um pé; mas prometeu que lha daria em possessão, e depois dele à sua descendência, não tendo ele ainda filho.
6 Nwì à lɛ nswoŋ ghu mbo aa mə, ‘m̀fòrə̀ yì ɨ̀ ka yǐ ghɛɛ bə bɨ̂gɨ̀ɨ̀ a alaꞌa badàŋ tâ bɨ̀ ghɨrə waa nɨ̂ ɨ̀bùꞌû jyaa, ɨ dɨ ŋgɨꞌɨ a mbo bo ɨlòò ŋkhɨ̀ ji nɨ kwà.’
6 Pois Deus disse que a sua descendência seria peregrina em terra estranha e que a escravizariam e maltratariam por quatrocentos anos.
7 Nwì a swoŋ mə, ‘Lâ mə̀ ka yǐ nɨŋ ɨsaꞌa a nu bə̀ bìi mə bo ka yǐ ghɨ̀rə̀ waa nɨ̂ ɨ̀bùꞌù aà, a yi tɨ bə a njɨ̀m boŋ bo ka yi fɛ̀ꞌɛ zǐ mmii gha fàa adɨgə laà.’
7 Mas eu julgarei a nação que os tiver escravizado, disse Deus; e depois disto sairão, e me servirão neste lugar.
8 Nwì a lɛ ŋwàrə akàà bo Abraham ǹləə annǔ ŋŋètə bɔɔ mbâŋnə̀ tsǒ alènsə̀. Abraham a jwe Isaac ǹtɨgə ŋŋetə yi a nɨ̂ ǹjwi ji nɨfwaà. Isaac a jwî Yakob, Yakob yìi ŋgaa a tɨgə̀ ǹjwe bɨ̂tà bɨ ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ biꞌinə̀ bya nɨ̀ghûm ǹtsò baà.
8 E deu-lhe o pacto da circuncisão; assim então gerou Abraão a Isaque, e o circuncidou ao oitavo dia; e Isaque gerou a Jacó, e Jacó aos doze patriarcas.
9 “Bɨ̀tabê biꞌinə̀ bɨ lɛ ntswe nɨ̂ àghə̀ꞌə̀nə̀ a nu Joseph, m̀fee yi a alaꞌa Egipto, lâ Nwì a tswə̂ bo yu,
9 Os patriarcas, movidos de inveja, venderam José para o Egito; mas Deus era com ele,
10 m̀fiꞌi yi a mûm ŋ̀gɨꞌɨ, m̀fa mɨtsyɛ ghu mbo ŋghɨrə Pharoah M̀fɔ̀ baEgipto a kɔŋə̀ yi ǹtɨgə ghɨrə a bə Gûmnàà, ǹtɨgə nsaꞌa nɨ̂ àlaꞌa baEgipto bo bɨ̀ ndâ Pharoah ntsɨ̀m.
10 e o livrou de todas as suas tribulações, e lhe deu graça e sabedoria perante Faraó, rei do Egito, que o constituiu governador sobre o Egito e toda a sua casa.
11 Ǹjì ɨ̀ lɛ ŋkuu a alaꞌa baEgipto tsɨ̀m bo bɨ̀ a alaꞌa Cana, ǹnɨŋ ŋgɨꞌɨ yì ŋ̀wè a nu bə̀, ŋ̀ghɨrə bɨ̀taà biꞌinə̀ bɨ tɨgə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ mɨ̀jɨ kɨkaŋ.
11 Sobreveio então uma fome a todo o Egito e Canaã, e grande tribulação; e nossos pais não achavam alimentos.
12 Yakob a yuꞌu mə mɨjɨ mɨ lɛ tswe a alaꞌa baEgipto, ǹtoo bɨ̂taà biꞌinə̀ ghu a ŋgaa yî ǹtsyàmbìì.
12 Mas tendo ouvido Jacó que no Egito havia trigo, enviou ali nossos pais pela primeira vez.
13 Bo bù mə̂ ŋ̀ghɛɛ ghu a ŋgaa yìi ɨ̀ yòŋtə aa, Joseph a ghɨrə̀ bɔɔ bɨ maà bi bɨ zî yi, ŋ̀kɨ ŋghɨrə Pharoah a zî ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ yì.
13 E na segunda vez deu-se José a conhecer a seus irmãos, e a sua linhagem tornou-se manifesta a Faraó.
14 Joseph a swoŋ mə tâ bɨ̀ ghɛɛ ntwoŋ taà yì Yakob bo bɨ̀ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yǐ ntsɨ̀m, ɨ̀tu bə̂ mɨghum mi sàmbaa ntsò ntaà.
14 Então José mandou chamar a seu pai Jacó, e a toda a sua parentela-setenta e cinco almas.
15 Yakob a sɨgə ŋghɛ̀ɛ̀ a alaꞌa baEgipto, ǹyi ŋkwo ghu, yubɔŋ bo bɨ̀ bɨ̀taà biꞌinə̀,
15 Jacó, pois, desceu ao Egito, onde morreu, ele e nossos pais;
16 bo kwò mə̂ ghu, bɨ bèꞌè ɨ̀kû jyaa ŋkɔꞌɔ nɨ ju a Shechem, ǹtwiŋə waa wa nɨsyɛ̀ nya mə Abraham a lɛ nyuu nɨ ŋkabə a mbo bɔɔ bɨ Hamor a Shechem aà.
16 e foram transportados para Siquém e depositados na sepultura que Abraão comprara por certo preço em prata aos filhos de Emor, em Siquém.
17 “Lâ nòò à kà mə̂ ŋ̀kuꞌu mə tâ Nwì tâ ghɨrə ànnù yìi mə à lɛ ŋkàꞌà a mbo Abraham aa, ǹdùù bə̂ biꞌinə̀ a alaꞌa Egipto ɨ burə̀ ŋ̀ghaꞌàtə tsiꞌì ghàꞌatə̀ ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì
17 Enquanto se aproximava o tempo da promessa que Deus tinha feito a Abraão, o povo crescia e se multiplicava no Egito;
18 ǹyweꞌe a noò yìi mə mfɔ̀ yî mɔꞌɔ yìi mə kaa à lɛ ŋwaꞌà Joseph zi aa, à lɛ ŋkɔꞌɔ ntɨgə nsaꞌa nɨ̂ àlaꞌa baEgipto.
18 até que se levantou ali outro rei, que não tinha conhecido José.
19 A lɛ ntaŋə mɨ̂nàŋ a atu bə̂ biꞌinə̀, ǹdɨ ŋgɨꞌɨ a nu bɨ̀taà biꞌinə̀ ǹtswa nɨ̂ waa nɨ̂ àdàꞌà mə tâ bo meꞌe bɔɔ̀ byaa a abɛɛ mə tâ bɨ̀ kwokə.
19 Usando esse de astúcia contra a nossa raça, maltratou a nossos pais, ao ponto de fazê-los enjeitar seus filhos, para que não vivessem.
20 À lɛ mbə aa ma mùu noò mə bɨ lɛ njwe Moses, a burə̀ m̀bə tsiꞌì mu yìi mə à lɛ mbɔŋ a yə ŋkɨ bɔŋ a nsi miꞌi Nwì aà. Bɨ lɛ ŋkoꞌo yì a ndùgə bo a nɨ bɨ̀sàŋ bi tarə̀.
20 Nesse tempo nasceu Moisés, e era mui formoso, e foi criado três meses em casa de seu pai.
21 Nòò wa yìi mə bɨ lɛ nlɔ̀gə̀ yì a ndùgə bo mfɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹləə a abɛɛ a adɨgə dàŋ aa, mu Pharoah yî màŋgyɛ̀ a lɔgə̀ yi nɨ mû yì ǹtɨgə ŋkoꞌo yi.
21 Sendo ele enjeitado, a filha de Faraó o recolheu e o criou como seu próprio filho.
22 Bɨ lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ yi nɨ mɨ̀tsyɛ̀ mɨ baEgipto mɨ tsɨ̀m, a naŋsə̀ ǹzi nɨghàà tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀ ŋ̀kɨɨ ŋghɨrə nɨ̂ ɨ̀nnù jî wè jî wè.
22 Assim Moisés foi instruído em toda a sabedoria dos egípcios, e era poderoso em palavras e obras.
23 “Nòò yìi mə Moses à yì mə mbə ɨlòò mɨghum mi nɨkwà aa, ŋ̀waꞌatə mə yu ghɛɛ ghantə bɔɔ bɨ maà bi, bɔɔ bɨ baIsrael.
23 Ora, quando ele completou quarenta anos, veio-lhe ao coração visitar seus irmãos, os filhos de Israel.
24 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂, ǹyə ŋû baEgipto a kâ ŋ̀ku nɨ mu maà yì yî mɔ̀ꞌɔ. À yə̀ mə̂ laa, ŋ̀ghɛɛ a ŋkwiꞌinə̂, ǹtswa ŋû baEgipto wa ŋkù ǹzwitə nloŋ ŋgɨꞌɨ ya yìi mə à lɛ sɨ nɨŋ a nu mu maà yì ŋù baIsrael wa aà.
24 E vendo um deles sofrer injustamente, defendeu-o, e vingou o oprimido, matando o egípcio.
25 À lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ laa ŋwaꞌatə nɨ mə bɔɔ bɨ maà bi bɨ ka zi mə Nwì ka kwɛtə tâ yù fiꞌi waa wa a mûm ŋ̀gɨꞌɨ̀, lâ kaa bo waꞌà zî.
25 Cuidava que seus irmãos entenderiam que por mão dele Deus lhes havia de dar a liberdade; mas eles não entenderam.
26 Àbɛ̀ɛ̀ fùꞌù mə a zî ǹyə bɔɔ baIsrael bî mɔꞌɔ bɨ kâ ǹyɔŋə, a lɔɔ̀ mə yu fààtə̀ waa tǎ tâ bo tsuu kɨ yɔ̀ŋə̀, ǹswoŋ mə, ‘Bɨ̀sû bâ, nɨ̀ tsuu kɨ to, tɨgə nɨ̀ laa mbə bɔɔ bɨ ma aa ɛ?’
26 No dia seguinte apareceu-lhes quando brigavam, e quis levá-los à paz, dizendo: Homens, sois irmãos; por que vos maltratais um ao outro?
27 Lâ ŋù wa yìi mə à lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ fɨkɔ̀rə̀ fya aa, a tiì Moses lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ m̀betə ghu mbo mə, ‘A gho aà a lə̀ə wò mə ta ò tɨgə mbuꞌutə yiꞌi ŋkɨɨ ntsɔꞌɔtə nɨ̂ mɨ̀saꞌà miꞌi aa ɛ?
27 Mas o que fazia injustiça ao seu próximo o repeliu, dizendo: Quem te constituiu senhor e juiz sobre nós?
28 O bù ǹlɔɔ aa nzwìtə mə̀ tsǒ mə ò kɨ̀ zwìtə ŋû baEgipto wa a yɔɔ aa ɛ?’
28 Acaso queres tu matar-me como ontem mataste o egípcio?
29 À kwìꞌì mə̂ laà, Moses a fɛꞌɛ̀ wa alaꞌa baEgipto ŋ̀khə ŋghɛ̀ɛ̀ a alaꞌa Midia ǹtɨgə ntswe ghu nɨ̂ ŋ̀gɨ̀ɨ̀, ǹjwe bɔɔ mbâŋnə̀ ghu bi baà.
29 A esta palavra fugiu Moisés, e tornou-se peregrino na terra de Madiã, onde gerou dois filhos.
30 “Ɨ̀lòò mɨghum mi nɨkwà ɨ̂ tsyà mə̂, angel Nwìŋgɔ̀ŋ a zî ǹtsiꞌi Moses, ǹtswe a mum àtsùgə ɨti yìi mə mɔꞌɔ ɨ lɛ sɨ bərə ghu aa, a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ wa a mbɛ̀ɛ̀ ǹtaꞌa Sinai.
30 E passados mais quarenta anos, apareceu-lhe um anjo no deserto do monte Sinai, numa chama de fogo no meio de uma sarça.
31 Moses à yə̀ mə̂, ànnù a burə̀ ǹtsya yi, a ghɛ̂ntə a ntəə ghu mbɛ̀ɛ̀ ta naŋsə lèntə̌ yə. À kà mə̂ aa ŋghɛɛ ghu nyuꞌu njì M̀màꞌàmbi a swoŋ mə,
31 Moisés, vendo isto, admirou-se da visão; e, aproximando-se ele para observar, soou a voz do Senhor:
32 ‘Mə̀ nɨ Nwìŋgɔ̀ŋ bɨ̀ taà buu, Nwɨ̀ŋgɔ̀ŋ Abraham, yì Isaac, nɨ yì Yakob.’ Moses yùꞌù mə̂, nû yì ɨ swerə̀, a tɨgə̀ m̀benə baꞌà bàꞌà; kaa a waꞌà nɨ̂ ǹtɨɨ bu ntswe a lèntə̂ àdɨ̀gə̀ yâ.
32 Eu sou o deus de teus pais, o Deus de Abraão, de Isaque e de Jacó. E Moisés ficou trêmulo e não ousava olhar.
33 M̀màꞌàmbi a swoŋ ghu mbo mə, ‘Tsɔꞌɔtə ntam jo jyâ, ǹloŋ mə àdɨ̀gə̀ yuà mə ò təə ghu aa, à nɨ̂ àdɨgə nsyɛ yî làà maŋsə.
33 Disse-lhe então o Senhor: Tira as alparcas dos teus pés, porque o lugar em que estás é terra santa.
34 Wa mə̀ lìì mə̂ ǹyə mbuu ŋgɨꞌɨ yìi mə bə̂ ba a alaꞌa baEgito bɨ yə aà. Mə̀ yùꞌû àjàŋ yìi mə bo yə̀ꞌə ŋgɨꞌɨ yàà aa, ǹsɨgə nzi a fiꞌi bo wa mûm ŋ̀gɨꞌɨ̀. Zì faà la tsɨ̂tsɔ̀ŋə̀. Mə̀ ka too gho a alaꞌa baEgito.’
34 Vi, com efeito, a aflição do meu povo no Egito, ouvi os seus gemidos, e desci para livrá-lo. Agora pois vem, e enviar-te-ei ao Egito.
35 “À lɛɛ̀ ŋ̀kɨ mbə aa tsiꞌì Moses ma ghû mə bɔɔ bɨ maà yì lɛ ntuu, m̀betə ghu mbo mə, ‘A gho aà a lə̀ə wò mə tâ ò tɨgə mbuꞌutə yiꞌi ŋkɨɨ ntsɔꞌɔtə nɨ̂ mɨ̀saꞌà miꞌi aa ɛ?’ mə Nwì à lɛɛ̀ ǹtoo mə tâ ghɛɛ ŋka nsaꞌa nɨ̂ bɔɔ baIsrael, ɨ kɨɨ fiꞌisə waa a mûm ŋ̀gɨꞌɨ̀. Angel wa mə à lɛ nzì ǹtsiꞌi yi wa mûm àtsùgə ŋ̀gɛ̀ɛ̀ mə a lɛ sɨ khɨ aa, a tswê ghu mbo, ŋ̀kwɛtə nɨ̂ yi.
35 A este Moisés que eles haviam repelido, dizendo: Quem te constituiu senhor e juiz? a este enviou Deus como senhor e libertador, pela mão do anjo que lhe aparecera na sarça.
36 À nɨ Moses ma ghû mə à lɛ ghɨ̀rə ɨlensə ɨnnù bo bɨ̀ ɨ̀nnǔtsyâmbo a alaꞌa baEgipto bo bɨ̀ wa Mɨyaa yî m̀bagɨtə bo nɨ a antaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ a atû ɨ̀lòò mɨghum mi nɨkwà.
36 Foi este que os conduziu para fora, fazendo prodígios e sinais na terra do Egito, e no Mar Vermelho, e no deserto por quarenta anos.
37 À nɨ Moses ma ghû mə à lɛ nswoŋ a mbo bɔɔ baIsrael mə, ‘Nwì à ka yǐ ghɨ̀rə tâ ŋ̀gàŋtoò yì yî mɔ̀ꞌɔ tsǒ mə̀ tâ bu mfɛ̀ꞌɛ̀ a tɨtɨ̀ɨ bɔɔ bɨ maà buu aà.’
37 Este é o Moisés que disse aos filhos de Israel: Deus vos suscitará dentre vossos irmãos um profeta como eu.
38 À nɨ yu mə à lɛ ntswe bo bɨ̀ ŋ̀ghòtə̂ bɔɔ baIsrael bya wa antaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ ŋ̀kɨ tswe bo bɨ̀ bɨ̀taà biꞌinə̀, a bɔ̀ꞌɔ angel wa mə à lɛ ŋghàà ghu mbo a ntaꞌa Sinai aà. À lɛ ŋkwɛrə ntoò Nwì yìi mə ɨ fa ntswêntɨ̀ɨ̀ a mbo bə̀ aa, a mfa a mbo bìꞌinə̀.
38 Este é o que esteve na congregação no deserto, com o anjo que lhe falava no monte Sinai, e com nossos pais, o qual recebeu palavras de vida para vo-las dar;
39 “Lâ bɨ̀taà biꞌinə̀ bɨ lɛ ntuu a yuꞌunə yi, ǹtuu yi, ŋ̀kwensə ntɨɨ̀ waa, m̀bəŋ m̀bu tɨgə nlii nɨ̂ m̀bɨ̀ɨ̂ waa fu a alaꞌa baEgipto;
39 ao qual os nossos pais não quiseram obedecer, antes o rejeitaram, e em seus corações voltaram ao Egito,
40 ǹtɨgə nswoŋ a mbo Aaron mə, ‘Ghɨ̀rə bɨ̂nwì m̀fa a mbo bìꞌì tâ bɨ̀ ka ŋghɛɛ nɨ a mbìi bìꞌì, ǹtsyasə nɨ̂ yiꞌi. Kaa bìꞌì sɨ̌ annù yìi mə a ghɨrə Moses ghû yìi mə à lɛ ntsyàsə̀ yiꞌi bìꞌì fɛꞌɛ̀ a alaꞌa baEgipto aa zî.’
40 dizendo a Arão: Faze-nos deuses que vão adiante de nós; porque a esse Moisés que nos tirou da terra do Egito, não sabemos o que lhe aconteceu.
41 Bo tɨgə̀ m̀bɔɔ fɨ̂ŋkobə fɨ bə tsǒ mû m̀bɔ̀ŋ ma mùu noò, ǹtɨgə nzwitə nɨ̂ naà m̀maꞌa nɨ̂ fɨ̀ŋkobə mà fû ghu, ǹtɨgə ndorɨtə nloŋ fɨ̂ŋkobə mà fû mə bo lɛ naŋsə nɨ̂ m̀bô myaa aà.
41 Fizeram, pois, naqueles dias o bezerro, e ofereceram sacrifício ao ídolo, e se alegravam nas obras das suas mãos.
42 Laà, Nwì a tuù waa, m̀maꞌatə waa mə tâ bo fa ɨbɨ̀ɨ nû waa, ǹtɨgə ŋghaꞌasə nɨ̂ ǹtsǔ ntsò yìi mə ɨ tswe a aburə aà, ma yû a yôŋ aa ajàŋ yìi mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə ŋgǎŋtoo Nwì aà:
42 Mas Deus se afastou, e os abandonou ao culto das hostes do céu, como está escrito no livro dos profetas: Porventura me oferecestes vítimas e sacrifícios por quarenta anos no deserto, ó casa de Israel?
43 Tɨgə nɨ̀ lɛ sɨ bèꞌè aa ǹtàŋ nwî Molok bo bɨ̀ fɨ̀ŋjɔ̀ŋ fɨ nwî Refən,
43 Antes carregastes o tabernáculo de Moloque e a estrela do deus Renfã, figuras que vós fizestes para adorá-las. Desterrar-vos-ei pois, para além da Babilônia.
44 “Ǹtàŋ wa mə ɨ lɛ sɨ fɨ̀gɨ̀tə̀ nɨ mə Nwì a tswe bo bɨ̀ bə̀ bi aa, ɨ lɛ ntswe a mbo bɨ̀taà biꞌinə̀ wa antaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀. Bɨ lɛ ghùrə̀ ǹyoŋ aa tsiꞌì àjàŋ yìi mə Nwì a lɛ mfɨ̀gɨ̀tə̀ a mbo Moses mə tâ à ghurə aà.
44 Entre os nossos pais no deserto estava o tabernáculo do testemunho, como ordenara aquele que disse a Moisés que o fizesse segundo o modelo que tinha visto;
45 À yì mə̂ tɨ bə a njɨ̀m bɨ̀taà biꞌinə̀ bo bɨ̀ Joshua bɨ tɨgə̀ ǹlɔgə ntàŋ ma ghû ŋ̀kuu nɨ ghu fàa alaꞌa, wa noò mə bɨ lɛ ntɨgə nzi kwɛrə ɨdɨgə ɨlaꞌa ɨtoo jya jìi mə Nwì à lɛ mfurə waa, bɨ fɛꞌɛ̀kə̀ aà. Ǹtàŋ wa ɨ lɛ ntɨgə tswe fàa alaꞌa nlɔ̀gɨ̀nə̀ aa maa noò ǹzi nyweꞌe a noò yìi mə David a lɛ mbə mfɔ̀ aà.
45 o qual nossos pais, tendo-o por sua vez recebido, o levaram sob a direção de Josué, quando entraram na posse da terra das nações que Deus expulsou da presença dos nossos pais, até os dias de Davi,
46 Ǹsi David ɨ lɛ mbɔ̀ŋ bo Nwì a lɔntə̀ mə tâ Nwì tâ à maꞌatə tâ yù bɔɔ nda a mbo yu Nwì Yakob.
46 que achou graça diante de Deus, e pediu que lhe fosse dado achar habitação para o Deus de Jacó.
47 Lâ à lɛɛ̀ m̀baŋnə ntɨgə mbə aa bə Solomon mə Nwì à lɛ mbeentə mə tâ à tɨgə mbɔɔ nda ma yû ghu mbô.
47 Entretanto foi Salomão quem lhe edificou uma casa;
48 “Lâ Nwì yìi mə nɨ̂ Àkɔꞌɔ̀ntsɨrə aa, kaa sɨ aa mûm mɨ̀laꞌa mìi mə â bɔ̀ɔ bə̂ nɨ̂ m̀bô myaa aa tswe bə̂; ma yuù ànnù a yôŋ aa tsiꞌì nɨ nɨ̀ghàà nìi mə ŋ̀gàŋtoò Nwì à lɛ nswoŋ aa, mə,
48 mas o Altíssimo não habita em templos feitos por mãos de homens, como diz o profeta:
49 ‘M̀màꞌàmbî Nwìŋgɔ̀ŋ à swǒŋ mə, àbùrə̀ a nɨ̂ àbə̀rə̂ yâ, ǹsyɛ̂ ɨ bâŋnə̀ m̀bə akəꞌə ntɛtə ǹtsaꞌà jâ.
49 O céu é meu trono, e a terra o escabelo dos meus pés. Que casa me edificareis, diz o Senhor, ou qual o lugar do meu repouso?
50 Tɨgə njoo mà jû tsiꞌì tsɨ̀m aa a lɛ nnaŋsə mə̀ aa ɛ?’
50 Não fez, porventura, a minha mão todas estas coisas?
51 “Nɨ̀ burə naŋsə ntɨɨ atu bə laà aa a ya aa ɛ? Mɨ̀ntɨɨ̀ muu mɨ burə mbə bə mì bɨ̂tɨ̀zi Nwî aa a ya aa ɛ? Nɨ̀ kùtə̂ ɨ̀tôŋnə̀ juu kaa waꞌà kɔ̀ŋ a nyuꞌù ǹtoò Nwì aa a ya aa ɛ? Nɨ kɨɨ ntɨɨ nɨ̂ àtu a mbo Àzwì Nwî tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa tsiꞌǐ ajàŋ yìi mə bɨ̀taà buu bɨ lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ aà.
51 Homens de dura cerviz, e incircuncisos de coração e ouvido, vós sempre resistis ao Espírito Santo; como o fizeram os vossos pais, assim também vós.
52 Ŋ̀gàŋntoò Nwì yî tsù à tswe ghu mə bɨ̀taà buu lɛ ŋwaꞌà àkòrə̂ yi ka ntsɔꞌɔ aa ɛ? Bo lɛ nzwitə ŋgǎŋntoo Nwî jya jìi mə ɨ lɛ nswoŋ, àghaꞌa â bùrə̀ mə̂ nsaꞌa ǹsàꞌà aa, mə yu wa yìi mə annû yi a tsinə aa à ka yǐ zì aà. Tsɨ̂tsɔ̀ŋ nɨ̀ kɨ̀ mə̂ m̀fee yi, ǹtswa yi nzwitə.
52 A qual dos profetas não perseguiram vossos pais? Até mataram os que dantes anunciaram a vinda do Justo, do qual vós agora vos tornastes traidores e homicidas,
53 Tɨgə a lɛ ŋkwɛrə bu ŋkwɛrə nɔ̂ŋsə̀ Nwî wa mə baangel bɨ lɛ mfa a mbo bu aa ɛ? Lâ a ghɨ̀rə̂ àkə̀ kaa nɨ̀ waꞌà yuꞌunə̀ aa ɛ?”
53 vós, que recebestes a lei por ordenação dos anjos, e não a guardastes.
54 Ŋ̀gǎŋsenadrio bya bɨ yùꞌù mə annù yìi mə Stephen à lɛ nswoŋ aa, mɨ̀tɔ̂ŋ myaa naŋsə̀ nlwinə, bɨ tɨgə̀ ŋ̀kurə nɨ mɨ̀sɔ̀ŋə̂ myaa ghu nû.
54 Ouvindo eles isto, enfureciam-se em seus corações, e rangiam os dentes contra Estêvão.
55 Lâ Àzwì Nwî yìi mə a laa màŋsə̀ aa, a lɛ ŋkuu lwensə Stephen, a tɛꞌɛ miꞌì mi ntɨgə nlii nɨ̂ àbùrə̀ ghu, à kà mə̂ aa nlii, nyə nɨghaꞌa nɨ Nwî nìi mə nɨ ŋwèènə̀ aa, ŋ̀kɨ nyə Yesu a təə a mbɛ̀ɛ̀ nɨ̀kwɛɛ Nwì nî màꞌà.
55 Mas ele, cheio do Espírito Santo, fitando os olhos no céu, viu a glória de Deus, e Jesus em pé à direita de Deus,
56 À yə̀ mə̂ laà, ǹswoŋ mə, “Yə̂ nɨ̀, mə̀ yə̂ àbùrə̀ a ŋaꞌanə̀, mə̀ yə Mu Ŋù a təə a mbɛ̀ɛ̀ nɨ̀kwɛɛ Nwì nî màꞌà!”
56 e disse: Eis que vejo os céus abertos, e o Filho do homem em pé à direita de Deus.
57 Bo yùꞌù mə̂ laà, ǹtɔŋnə mboꞌo, ǹlɔgə mbô myaa ŋkutə ɨtôŋnə̀ jyaa ghu, ǹywunə ŋkhənə tsiꞌì bɨ̀ tsɨ̀m ŋghɛɛ a mbɛ̀ɛ Stephen,
57 Então eles gritaram com grande voz, taparam os ouvidos, e arremeteram unânimes contra ele
58 ǹtswa yi nswuŋ mfɛ̀ꞌɛ̀sə̀ wa a mûm àlaꞌa ŋghɛɛ mmàꞌà a abɛɛ, ǹtɨgə ntumtə yi nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀. Bɨ̀yəfə bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa, bɨ lɛ ntsɔꞌɔtə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa nnɔŋsə a mɨkòrə mûjɔ̀ŋ yî mɔ̀ꞌɔ, ɨ̀kùmə̂ yi ɨ bə Saul.
58 e, lançando-o fora da cidade, o apedrejavam. E as testemunhas depuseram as suas vestes aos pés de um mancebo chamado Saulo.
59 Bɨ kà mə̂ aa tumtə nɨ̂ Stephen aa, a tsaꞌàtə̀ Nwî ǹswoŋ mə, “M̀màꞌàmbî Yesu, lɔ̀gə ntɨɨ̀ ghâ!”
59 Apedrejavam, pois, a Estêvão que orando, dizia: Senhor Jesus, recebe o meu espírito.
60 Ǹswɛtə mɨkuꞌutə̂ mi a nsyɛ, ǹtɔŋnə ŋghaa tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ mə, “M̀màꞌàmbî, tsùu annù yî bɨ yuà a nu bo lǒ nɨŋ bə̂.” À ghàà mə̂ nswoŋ laà, m̀burə ntsɨɨ.
60 E pondo-se de joelhos, clamou com grande voz: Senhor, não lhes imputes este pecado. Tendo dito isto, adormeceu. E Saulo consentia na sua morte.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?