Atos 4
BFD vs ARIB
1 Bo kà mə̂ aa ŋghaa laa a mbo bə̀ bya, ŋ̀gǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ tamândoo ŋgǎŋmbɛ̂ ǹdâmàꞌanwì nɨ baSadukai zî ntsitə waa
1 Enquanto eles estavam falando ao povo, sobrevieram-lhes os sacerdotes, o capitão do templo e os saduceus,
2 Ǹtɔ̀ŋâ waa ɨ lɛ sɨ lwǐ a nu Peta bo Jɔn ǹloŋ mə bo lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ̂ ànnù Nwî a mbo bə̀ bya, ǹswoŋə nɨ a mbo bo mə Yesu à lɛ nyweenə nɨwô, ma la a bə mə bə̀ ka yǐ kɨɨ yweenə nɨwô.
2 doendo-se muito de que eles ensinassem o povo, e anunciassem em Jesus a ressurreição dentre os mortos,
3 Bo lɛ ntswa Peta bo Jɔn; tsǒ mə̂ à lɛ mbə noò ŋ̀kwɛ̂fɔ̀ aa, bɨ tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ nnɨŋə waa a ndâtsaŋ, ǹləə mə tâ àbɛ̀ɛ̀ fuꞌu.
3 deitaram mão neles, e os encerraram na prisão até o dia seguinte; pois era já tarde.
4 Lâ bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bìi bɨ lɛ nyuꞌu nɨghàà nɨ Nwî nya aa, bɨ lɛ bii annu ma yâ. Ǹdùu mbâŋnə̀ tsɨ̂tsɔ̀ŋ ɨ tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ tsǒ ǹtsùꞌù ji ntaà.
4 Muitos, porém, dos que ouviram a palavra, creram, e se elevou o número dos homens a quase cinco mil.
5 Àbɛ̀ɛ̀ fùꞌù mə̂, bɨ̀saꞌa bɨ alaꞌa byaa nɨ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ alaꞌa abɔ̀ꞌɔ ŋgǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ bɨ ghotə̀ ǹtswe a Yerusalem
5 No dia seguinte, reuniram-se em Jerusalém as autoridades, os anciãos, os escribas,
6 bo bɨ̀ Annas, Ŋ̀gàŋmàꞌanwì yî ŋwè, nɨ Kaifas, nɨ Jɔn nɨ Alexander nɨ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ a ŋgwɛ̀ꞌɛ ŋ̀gàŋmàꞌanwì yî ŋ̀wè aà.
6 e Anás, o sumo sacerdote, e Caifás, João, Alexandre, e todos quantos eram da linhagem do sumo sacerdote.
7 Bo ghòtə̀ mə̂ ǹtswe, ǹlɔgə Peta abɔ̀ꞌɔ Jɔn ǹtɛꞌɛ a tɨtɨ̀ɨ bo, m̀betə waa mə, “Nɨ̀ kɨ̀ ghɨ̀rə ànnù ya aa nɨ mɨ̀dàꞌà mɨ wo, kə̀, nɨ̀ kɨ̀ ghɨ̀rə aa nɨ ɨ̀kǔm wo aa ɛ?”
7 E, pondo-os no meio deles, perguntaram: Com que poder ou em nome de quem fizestes vós isto?
8 Àzwì Nwî a kuu nluu a ntɨɨ Peta, a swoŋ a mbo bo mə, “Bɨ̀saꞌa bɨ alàꞌà nɨ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ alaꞌà,
8 Então Pedro, cheio do Espírito Santo, lhes disse: Autoridades do povo e vós, anciãos,
9 Bɛɛ mə nɨ̀ tɨ betə yiꞌi nɨ ɨ̀nnù sii aa nloŋ ànnù yî sɨgɨ̀nə̀ yìi mə bìꞌì ghɨrə a nu m̀bwɛ̀nkə̀ wa aa, bɛɛ nɨ̀ tɨ lɔ̀ɔ̀ aà ǹzi a ajàŋ yìi bìꞌì tsya mbɔ̀ŋ ŋ̀ghɨ̀rə̀ tâ ŋù ghû tɨɨ aa,
9 se nós hoje somos inquiridos acerca do benefício feito a um enfermo, e do modo como foi curado,
10 a bɔŋ mə tâ ŋù ǹtsɨ̀m, nɨ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ tswe a Israel, a kuꞌunə mə tâ nɨ̀ zi mə bìꞌì ghurə ŋû ghû mə nɨ̀ yə a təə a tɨtɨ̀ɨ bù laa, nɨ̀ Ɨ̀kǔm Yesu Kristo Mû Nazareth yìi mə nɨ̀ lɛ ŋkwèèntə̀ a ati bàŋnə̀ bàŋnə̀, yu wa yìi mə Nwì à lɛ nyweensə nɨwo aà.
10 seja conhecido de vós todos, e de todo o povo de Israel, que em nome de Jesus Cristo, o nazareno, aquele a quem vós crucificastes e a quem Deus ressuscitou dentre os mortos, nesse nome está este aqui, são diante de vós.
11 ‘À nɨ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ya mə bǔ bɨbɔɔ bɨ nda nɨ̀ lɛ ntuu aa, mə ɨ̀ bə̀ŋ mə̂ ǹtɨgə ŋgɔ̀ꞌɔ̀ nɨ̀buu yì ŋ̀wè.’
11 Ele é a pedra que foi rejeitada por vós, os edificadores, a qual foi posta como pedra angular.
12 Kaa ŋù tsù kaa sɨ̀ ghu tswe mə mbə bɨ tsyâ ghu njɨ̀m ǹyweenə, ǹtsyastə Yesu Kristo, ǹloŋ mə kaa ɨ̀kùm yî tsu kaa ɨ sɨ̀ fàa atu nsyɛ tswə̂ a tɨtɨ̀ɨ bə̂ mə Nwì à fa mə mbə ɨ tse yweensə yiꞌinə̀.”
12 E em nenhum outro há salvação; porque debaixo do céu nenhum outro nome há, dado entre os homens, em que devamos ser salvos.
13 Ànnù lɛ ntsya waa a ajàŋ yìi mə bo lɛ nyə ataŋə ntɨɨ yìi mə Peta nɨ Jɔn lɛ sɨ ghàà ghu aa, a lɛ mburə ghaꞌa waa tsiꞌì ghàꞌà ǹloŋ mə bo lɛ nzi mə bo lɛ mbə aa tsiꞌì bə̀ bɨ adàŋə̀ àdàŋə̀ bìi mə kaa bɨ lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ a ndâŋwàꞌànə̀ ghɛɛ aà. Lâ bô yə̀ mə̂ laà aa, ŋwaꞌatə mə Peta bo Jɔn lɛ mbaa mbə aa ŋgàŋəkòrə̀ Yesu.
13 Então eles, vendo a intrepidez de Pedro e João, e tendo percebido que eram homens iletrados e indoutos, se admiravam; e reconheciam que haviam estado com Jesus.
14 Lâ a ajàŋ yìi mə bɨ lɛ nyə ŋû wa yìi mə bo lɛ ŋghùrə̀ a təə a mbɛ̀ɛ bo aa, kaa bə̀ bya kaa bɨ waꞌà nɨ ànnù yî àdàŋ a ŋghàa bù ǹtswe.
14 E vendo em pé com eles o homem que fora curado, nada tinham que dizer em contrário.
15 Bo lɛ ntɨgə nswoŋ a mbo Peta nɨ Jɔn mə tâ bo fɛꞌɛ wa ndâ ǹsaꞌa mɨ̀saꞌa, bo fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂, bɨ tɨgə̀ ŋ̀ghaanə bo nɨ bo
15 Todavia, mandando-os sair do sinédrio, conferenciaram entre si,
16 ǹswoŋ mə, “Bìꞌinə̀ ka ghɨ̀rə̀ mə akə nɨ̀ bə̀ buà aa ɛ? Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m fàa Yerusalem bɨ zi mə bo ghɨrə alènsə̀ yî wè, kaa m̀bə bìꞌinə̀ waꞌǎ annù ma yû tuù.
16 dizendo: Que havemos de fazer a estes homens? porque a todos os que habitam em Jerusalém é manifesto que por eles foi feito um sinal notório, e não o podemos negar.
17 Lâ a ŋghɨ̀rə mə tâ ànnù ma yû tâ waꞌà lò bu nsɛɛnə ŋghɛɛ a tɨtɨ̀ɨ bə̀, a bɔŋ mə tâ bìꞌinə̀ ghaantə waa, ŋ̀waꞌasə nswoŋ mə tâ bo tsuu ànnù a mbo ŋù tsù burə bǔ kɨ swoswoŋ nɨ ɨ̀kǔm Yesu.”
17 Mas, para que não se divulgue mais entre o povo, ameacemo-los para que de ora em diante não falem neste nome a homem algum.
18 Bo ghàànə̀ mə̂ laà, ǹtwoŋə waa, ǹghaa a mbo bo ŋwaꞌasə nswoŋ mə tâ bo tsuu annù yî tsu burə bǔ kɨ ghaghàà, kə̀ kɨ dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ ɨ̀kǔm Yesu.
18 E, chamando-os, ordenaram-lhes que absolutamente não falassem nem ensinassem em nome de Jesus.
19 Lâ Peta nɨ Jɔn kwiꞌi a mbo bo mə, “A ka zi tsiꞌì bù mə, a nsi miꞌi Nwì, a kuꞌunə aa a nyuꞌunə bù kə̌ Nwî lɛ;
19 Mas Pedro e João, respondendo, lhes disseram: Julgai vós se é justo diante de Deus ouvir-nos antes a vós do que a Deus;
20 Lâ a ŋghɛɛ nɨ ŋ̀gàâ yìꞌì, bìꞌì tswe nɨ̀ ŋ̀kà ǹswoŋ aa tsiꞌì ànnù yìi mə bìꞌì yə ŋkɨ yuꞌu aà.”
20 pois nós não podemos deixar de falar das coisas que temos visto e ouvido.
21 Bo bù mə̂ ŋ̀kaꞌatə waa, m̀maꞌatə waa mə tâ bo ghɛɛ waa; kaa ŋwaꞌà àjàŋ yìi mə mbə bo nɨ̂ŋ ɨ̀saꞌa a nu bo aa zî, ǹloŋ mə bə̀ bɨ̀ tsɨ̀m lɛ sɨ ghaꞌasə nɨ̂ Nwî ǹloŋ annù ya yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aà.
21 Mas eles ainda os ameaçaram mais, e, não achando motivo para os castigar, soltaram-nos, por causa do povo; porque todos glorificavam a Deus pelo que acontecera;
22 Ɨ̀lòò ŋû waa yìi mə bo lɛ ŋghùrə̀ nɨ ànnù yî àyɛ̌yɛrə aa ɨ lɛ ntsyàtə mɨghum mi nɨkwà.
22 pois tinha mais de quarenta anos o homem em quem se operara esta cura milagrosa.
23 Bɨ màꞌàtə̀ mə̂ waa, bo lô ŋ̀ghɛɛ a mbɛ̀ɛ bɨ̀lɨ̂m byaa nswoŋ annù yìi mə bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ alaꞌa bɨ lɛ nswoŋ a mbo bo aà.
23 E soltos eles, foram para os seus, e contaram tudo o que lhes haviam dito os principais sacerdotes e os anciãos.
24 Bo yùꞌù mə̂, ŋ̀ŋɛntə njǐ jyaa a ndəŋ bo bɨ̂tsɨ̀m, ǹtsaꞌatə Nwî ǹswoŋ mə, “M̀màꞌàmbi yìi mə à kɔ̀ꞌɔntsɨrə aa, ǹnàŋsə̂ àbùrə̀ bô ǹsyɛ nɨ̀ mɨ̀yàà nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ŋ ǹjoò tsɨ̀m jìi mə ɨ tswe ghu aa,
24 Ao ouvirem isto, levantaram unanimemente a voz a Deus e disseram: Senhor, tu que fizeste o céu, a terra, o mar, e tudo o que neles há;
25 Wò yìi mə ò lɛ ŋghɨ̀rə̀ taà yìꞌì David, ŋ̀gàŋàfàꞌâ ghò a ghaà ǹswoŋ ànnù yìi mə Àzwì Nwî a lɛ lɛnsə gho mbo aa mə,
25 que pelo Espírito Santo, por boca de nosso pai Davi, teu servo, disseste: Por que se enfureceram os gentios, e os povos imaginaram coisas vãs?
26 Bɨ̀fɔ̀ bɨ mbi bù bɨ taŋtə nû yàà bo bɨ̀
26 Levantaram-se os reis da terra, e as autoridades ajuntaram-se à uma, contra o Senhor e contra o seu Ungido.
27 Tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ Herod nɨ Pilato a bɔꞌɔ nɨ bɨ̀tɨ̀zî Nwî bo bɨ̀ bàIsrael bɨ̀ lɛ ŋghotə fàa a mûm àlaꞌa, ǹtaŋ mɨnàŋ a atu Yesu ŋ̀gàŋàfàꞌâ gho yìi mə à laa maŋsə̀ aa, m̀bə yu wa yìi mə ò lɛ nyɔꞌɔ aa,
27 Porque verdadeiramente se ajuntaram, nesta cidade, contra o teu santo Servo Jesus, ao qual ungiste, não só Herodes, mas também Pôncio Pilatos com os gentios e os povos de Israel;
28 a ŋghɨ̀rə̂ ànnù yìi mə ò lɛ ŋkàꞌà nɨ̂ àdàꞌà yo, ǹlə̀ə̀ mə a ka yi fɛ̀ꞌɛ̀ aà.
28 para fazerem tudo o que a tua mão e o teu conselho predeterminaram que se fizesse.
29 M̀màꞌàmbî, yə la tsɨ̂tsɔ̀ŋ a ajàŋ yìi mə bɨ kàꞌàtə̀ nɨ̂ yiꞌi aà, fa atàŋəntɨɨ a mbo bìꞌì, ŋ̀ghɨrə tâ ŋ̀gǎŋfàꞌâ jo ɨ̀ ghaa nɨ̂ mɨ̀dàꞌà,
29 Agora pois, ó Senhor, olha para as suas ameaças, e concede aos teus servos que falem com toda a intrepidez a tua palavra,
30 tâ ò ghɛnsə abo yo ŋghɨ̀rə̀ tâ àdàꞌà yo tâ ghurə bə̂, ŋ̀ghɨrə ɨlènsə ɨnnù a bɔꞌɔ nɨ ɨ̀nnǔ tsyâmbô nɨ̂ ɨ̀kǔm Mu gho Yesu yìi mə à laa màŋsə̀ aà.”
30 enquanto estendes a mão para curar e para que se façam sinais e prodígios pelo nome de teu santo Servo Jesus.
31 Bo màŋsə̀ mə a ntsàꞌàtə Nwì laà, àdɨgə̀ ya yìi mə bo lɛ ŋghotə ghu aa a tsɨ̂gɨ̀nə̀, Àzwì Nwî a kuu nluu a ntɨɨ bo, bo ghaà ǹswoŋə ànnù Nwî tsiꞌì nɨ̂ àtàŋəntɨɨ̀.
31 E, tendo eles orado, tremeu o lugar em que estavam reunidos; e todos foram cheios do Espírito Santo, e anunciavam com intrepidez a palavra de Deus.
32 Ànnù bə̀ bya bìi mə bɨ lɛ nnɨŋ ntɨɨ waa a nu Yesu Kristo aa, a lɛ mbə tsiꞌì yǐ mɔꞌɔ, ǹtɨɨ̀ wa ɨ bə yǐ mɔꞌɔ, kaa ŋù nɨ̀bò yî tsù kaa a waꞌà lò ǹswoŋ mə àyoo yi à nɨ tsiꞌì yi bə̂. Bo lɛ mbòònsə njoò jyaa, ayoo yaa a tɨgə̀ m̀bə tsiꞌì ayoo mɔꞌɔ̀.
32 Da multidão dos que criam, era um só o coração e uma só a alma, e ninguém dizia que coisa alguma das que possuía era sua própria, mas todas as coisas lhes eram comuns.
33 Ŋ̀gǎŋtoo Yesu jya ɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì a ghàa tsiꞌì nɨ̂ àdàꞌà yî wè ǹswoŋ nɨ̂ àjàŋ yìi mə bo zi tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ mə M̀màꞌàmbi Yesu à ywèènə nɨ nɨ̀wo aà. Ɨ̀bɔ̀ŋ Nwî ɨ lɛ tswe a mbo bo bɨ̂tsɨ̀m, m̀fa nɨ̂ àdàꞌà a mbo bo.
33 Com grande poder os apóstolos davam testemunho da ressurreição do Senhor Jesus, e em todos eles havia abundante graça.
34 Kaa ŋù tsù kaa à lɛ ŋwaꞌà a tɨtɨ̀ɨ bo tswe mə à lɛ sɨ boŋ ayoò, ǹloŋ mə bo bɨ̂tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə nsyɛ kɨ̀ nɨ̂ mɨ̀laꞌa aa, bo lɛ mfèèŋkə̀, ǹlɔgə ŋkabə yìi mə bɨ fee ghu aa,
34 Pois não havia entre eles necessitado algum; porque todos os que possuíam terras ou casas, vendendo-as, traziam o preço do que vendiam e o depositavam aos pés dos apóstolos.
35 nzì nnɔŋsə a mɨkòrə ŋgǎŋtoo Kristo jya, bo tɨgə̀ ǹlɔgə nyàtə̀ a mbo bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi bɨ lɛ sɨ bɔŋə ayoo aà.
35 E se repartia a qualquer um que tivesse necessidade.
36 Ma mùu noò, Joseph, mə bɨ lə njwe yi a Cyprus, a bə ŋù ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ Levi, ŋ̀gǎŋntoo Kristo jya ɨ tswê ɨ̀kǔm yi nɨ Barnabas aa (njiꞌì ɨ̀kùm ma ghû ɨ bə mə, Mu yìi mə a ləꞌətə ntɨɨ bə̂ aà)
36 Então José, cognominado pelos apóstolos Barnabé {que quer dizer, filho de consolação}, levita, natural de Chipre,
37 a kɨ̂ m̀fee adɨgə nsoo yi, ǹlɔgə ŋkabə ya yìi mə à lɛ mfee ghu aa, nzì nnɔŋsə a mɨkòrə ŋgǎŋntoo Kristo jyâ.
37 possuindo um campo, vendeu-o, trouxe o preço e o depositou aos pés dos apóstolos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?