Mateus 11
BCO vs XGS
1 Ya꞉su eyo꞉ to a꞉no꞉ enedo꞉ tiliwida꞉sen kalu kugula꞉fo꞉ o꞉mo꞉ wida꞉la꞉ga꞉yo꞉, hen a꞉no꞉ ta꞉ta꞉ga꞉ e aneyo꞉, Galili a꞉namilo꞉ amisa꞉n alan dosdo꞉ a꞉na sia꞉liki, Godeya꞉ mano꞉ a꞉na wida꞉li sia꞉len.
1 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú awamɨ sekaxɨ́ e nurɨ́ɨsáná uréwapɨyemerɨ wáɨ́ urɨmerɨ emɨnɨrɨ nánɨ e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ Judayɨ́ aŋɨ́ amɨ amɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́yo nánɨ uŋɨnigɨnɨ.
2 Yo꞉no꞉ dibolo aya silikiyo꞉, Ya꞉suwa꞉lo꞉ dimidab a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉yo꞉, eyo꞉ dabu ba꞉ba꞉no꞉ dowabikiyo꞉, enedo꞉ tiliwida꞉sen kalu i a꞉no꞉ Ya꞉sulo꞉wa hamana꞉ki iliga꞉fo꞉ ko꞉lo꞉, iyo꞉ ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉sumo꞉wo꞉ a꞉la꞉dabu ba꞉ba꞉,
2 Jono wayɨ́ numeaia warɨŋo gwɨ́ nɨŋweámáná arɨ́á re wiŋɨnigɨnɨ, “Jisaso e yarɨnɨ. E yarɨnɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwirɨ xɨ́o xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ waúmɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ urowáráná
3 “Niliyo꞉ kalu nowo꞉ mia꞉ib a꞉la꞉do꞉ sio꞉ a꞉no꞉ yasila꞉len ko꞉lo꞉ kalu a꞉no꞉ geya꞉le? Mo꞉ niliyo꞉ kalu nowo꞉ o꞉yasilima꞉no꞉wa꞉le?”
3 awaú nuri yarɨŋɨ́ re wigɨ́isixɨnɨ, “Jono ‘Ámá wo rɨ́wɨ́yo bɨnɨ́árɨnɨ.’ rarɨŋoxɨranɨ? Wenɨŋɨ́ nerɨ ŋweaanɨ nánɨ wo sɨnɨ rɨ́a barɨnɨ?” urɨ́agɨ́i
4 Ya꞉su eyo꞉ a꞉ma꞉la꞉yo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Gio꞉ a꞉ma꞉la꞉ ha꞉na꞉sa꞉ga꞉yo꞉, o꞉gdo꞉ gililo꞉ ba꞉dab o꞉lia꞉ da꞉dab a꞉no꞉lia꞉yo꞉ Yo꞉nbo꞉wo꞉ tambo malolo꞉ mea꞉bi.
4 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Awagwí nuri amɨpí nionɨ yarɨ́ná sɨŋwɨ́ nanɨ́ípɨ tɨ́nɨ arɨ́á níɨ́ípɨ tɨ́nɨ nánɨ repɨyɨ́ nɨwiri áwaŋɨ́ urémeápiyɨ.
5 Siyo꞉ ko꞉n kalu iyo꞉ o꞉li a꞉ba꞉daki, gibo꞉ ko꞉go꞉neli kalu iyo꞉ o꞉li ha꞉na꞉lab. Aintalo꞉ dowo꞉ i a꞉no꞉ imulu alitaki, ka꞉la꞉no꞉ ko꞉lo꞉ i a꞉no꞉ o꞉li da꞉da꞉lab. Sowo꞉ kaluka꞉isale nolo꞉lo꞉ a꞉ma꞉la꞉ dasi alifela꞉lab. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ wa꞉feyo꞉ kaluka꞉isaleyo꞉ Godeya꞉ to nafalo꞉ wida꞉lab a꞉no꞉ da꞉da꞉lab.
5 Nionɨ yarɨ́ná ámá sɨŋwɨ́ supárɨgɨ́áyɨ́ sɨŋwɨ́ oxoaro sɨkwɨ́ ikɨ́ egɨ́áyɨ́ naŋɨ́ nimónɨro aŋɨ́ ero peyɨyɨ́ tɨ́gɨ́áyɨ́ wará naŋɨ́ inɨro arɨ́á pɨ́rónɨgɨ́áyɨ́ arɨ́á ero péɨ́áyɨ́ wiápɨ́nɨmearo ámá uyípeayɨ́ xwɨyɨ́á yayɨ́ winɨpaxɨ́ none wáɨ́ nemerane urarɨŋwápɨ arɨ́á wiro yarɨŋagɨ́a nánɨ Jonomɨ áwaŋɨ́ e urémeápiyɨ.
6 Kalu abeyo꞉ nilo꞉ dimidab we ba꞉da꞉ga꞉yo꞉, ene tilidabuwo꞉ mo꞉ta꞉fo꞉ ha꞉nalega, e ego꞉le dowab.” Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉.
6 Rɨpɨ enɨ ‘Nionɨ nánɨ ámá go go sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ wikɨ́ dɨŋɨ́ “O pí rɨ́a yarɨnɨ?” mɨniaiwipa nerɨ́náyɨ́, yayɨ́ owinɨnɨ.’ urémeápiyɨ.” nurowárɨrɨ
7 Yo꞉na꞉lo꞉ tiliwida꞉sen kalu i a꞉no꞉ a꞉ma꞉la꞉ ha꞉na꞉ga꞉ dowabikiyo꞉, Ya꞉su eyo꞉ Yo꞉na꞉lo꞉ dimida꞉sen a꞉no꞉ kaluka꞉isale kegeo꞉ imo꞉ widaki a꞉la꞉sio꞉, “Gio꞉ kalulo꞉ma hen a꞉namio꞉ o꞉b ba꞉ba꞉ni aneyo꞉? Gio꞉ fa꞉fa꞉sa꞉lo꞉ da꞉fa꞉ ida꞉la꞉likilo꞉ madalilo꞉ foda꞉lab a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ da꞉ba꞉ni aneyo꞉?
7 awaú rɨxa gwɨ́ aŋɨ́ Jono ŋweaŋiwá tɨ́ŋɨ́ e nánɨ warɨ́ná ámá oxɨ́ apɨxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo Jono nánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né ámá dɨŋɨ́ meaŋe nánɨ nurɨ́ná pí ámáyo wɨnanɨro wagɨ́árɨnɨ? Ámá samɨŋɨ́ imɨŋɨ́ onɨmiápɨ nerɨ aí rɨ́wɨ́ ɨwɨ́ apaxɨ́ mé wiŋwɨ́ yarɨŋɨ́pa yarɨŋɨ́ womɨ sɨŋwɨ́ wɨnanɨro wagɨ́áranɨ? Oweoɨ!
8 O꞉ngo꞉ma ko꞉lo꞉, gio꞉ a꞉namio꞉ o꞉b ba꞉ba꞉ni aneya꞉le? Giliyo꞉ wilo꞉ kalu ko꞉lo꞉ so꞉g nafa kafo꞉labiki ba꞉ba꞉ni aneya꞉le? A! So꞉g nafalelo꞉ kagedo꞉ kalu iyo꞉ misa꞉ kaluwa꞉ aya sena ba꞉da꞉sen.
8 E nerɨ aí pí ámáyo wɨnanɨro wagɨ́árɨnɨ? Ámá rapɨrapɨ́ yarapayɨ́ eŋɨ́ wú yínɨŋɨ́ womɨ sɨŋwɨ́ wɨnanɨro ámá dɨŋɨ́ meaŋe wagɨ́áranɨ? Oweoɨ! Ámá rapɨrapɨ́ yarapayɨ́ naŋɨ́nɨ nɨyínɨro mɨxɨ́ ináyɨ́yɨ́yá aŋɨ́yo ŋweaarɨgɨ́árɨnɨ.
9 A꞉la꞉ga꞉sen ko꞉lo꞉, gio꞉ kalulo꞉ma hen a꞉namio꞉ o꞉b ba꞉ba꞉ni aneyo꞉? Gio꞉ Godeya꞉ tolo꞉ dinali sa꞉lan kalu a꞉no꞉ko꞉ ba꞉ba꞉ni ane. A꞉no꞉ hendele, a꞉la꞉ta꞉ga꞉ dinali sa꞉lan kalu gilo꞉ ba꞉ba꞉ a꞉ma꞉yo꞉, dinali sa꞉lan kalu nolo꞉ e tininila꞉ ko꞉lo꞉lab.
9 E nerɨ aí seyɨ́né pí nánɨ ámá dɨŋɨ́ meaŋe nánɨ wagɨ́árɨnɨ? Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoarɨŋɨ́ womɨ sɨŋwɨ́ wɨnanɨro wagɨ́áranɨ? Oyɨ, e nerɨ aí ‘O Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨŋomanɨ. Seáyɨ e múroŋorɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
10 Godeya꞉lo꞉ to sa꞉sa꞉lo꞉ a꞉namio꞉, kalu we ko꞉lo꞉ da꞉feakiyo꞉ a꞉la꞉sa꞉sa꞉lo꞉,
10 Xwɨyɨ́á Gorɨxo xewaxomɨ urɨŋɨ́pɨ wɨ́á rókiamoagɨ́ Marakaio nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ rɨpɨ, ‘Arɨ́á eɨ. Gorɨxonɨ gɨ́ xwɨyɨ́á yaŋɨ́ wiowárɨmɨ́áo joxɨ gɨ́ íwoxɨ xámɨ rɨmeanɨ nánɨ urowárɨmɨ́árɨnɨ. O joxɨ nánɨ ámáyo nurɨrɨ́ná óɨ́nɨŋɨ́ simoinɨ́árɨnɨ.’ nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ apɨ Jono nánɨ rɨnɨnɨ.
11 Niyo꞉ hendele so꞉lo꞉l. Henfelo꞉ kaluka꞉isaleyo꞉ tambo ho꞉n amilo꞉ to꞉lolan kalu Yo꞉n e tinio꞉ ko꞉lo꞉lab. Ko꞉sega Godeya꞉lo꞉ bo꞉fo꞉mela꞉no꞉ man us a꞉namio꞉, wilo꞉ma kalu dowab a꞉ma꞉yo꞉ Yo꞉n e tinio꞉ ko꞉lo꞉lab.
11 Nepa seararɨŋɨnɨ, ‘Jono ámá arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨgɨ́o nánɨ óɨ́nɨŋɨ́ imoŋo eŋagɨ nánɨ ámá nɨ́nɨ aiwɨ wo Jonomɨ seáyɨ e imónɨnɨ xɨrɨgɨ́ámanɨ. E nerɨ aiwɨ gɨyɨ́ gɨyɨ́ nionɨ nɨxɨ́dɨro Gorɨxoyá xwioxɨ́yo páwiro yarɨgɨ́áyɨ́ xwɨyɨ́á nionɨ nánɨ wáɨ́ nurɨmeipɨ́rɨ́pɨ Jono wáɨ́ urɨmeŋɨ́pimɨ seáyɨ e imónɨŋagɨ nánɨ ámá ayɨ́ onɨ́pɨ aiwɨ Jonomɨ enɨ seáyɨ e wimónɨŋoɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
12 Yo꞉n elo꞉ nanogdo꞉ mo꞉mo꞉da dia a꞉la꞉ta꞉ga꞉ mio꞉wo꞉, o꞉g wenamio꞉lo꞉, Godeya꞉lo꞉ bo꞉fo꞉mela꞉no꞉ man a꞉ma꞉yo꞉ alan fa꞉la꞉doma꞉ki halaido꞉ dibodabikiyo꞉, kalu mogago꞉ iliyo꞉ a꞉no꞉ mo꞉anama꞉ki ka꞉laki bubab.
12 Jono wayɨ́ nɨneameaia warɨŋo xwɨyɨ́á ‘Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nɨneairɨ neameŋweanɨ́a nánɨ ámá wo urowárénapɨnɨŋoɨ.’ iwamɨ́ó searɨŋíná dánɨ ámá uyɨ́niɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ ‘Gorɨxoyá xwioxɨ́yo arɨge páwianɨréwɨnɨ?’ nɨyaiwiro pɨ́rɨ́ ɨ́kwieámɨ́ néra páwianɨro yarɨŋoɨ.
13 Yo꞉ndo꞉ semo꞉fa꞉la꞉dowo꞉ a꞉namio꞉, Mo꞉sa꞉sa꞉ ele difa꞉ a꞉no꞉lia꞉ dinali sa꞉lan kalu i o꞉lia꞉ma꞉yo꞉, Godeya꞉lo꞉ bo꞉fo꞉mela꞉no꞉ ho꞉len a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ wida꞉i mio꞉.
13 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso nɨrɨrɨ eaŋɨ́pɨ tɨ́nɨ wɨ́á rókiamoagɨ́áwa nɨrɨro eagɨ́ápɨ tɨ́nɨ Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweanɨ́a nánɨyɨ́ wɨ́á nɨrókiamóa nɨbɨro Jono yoparɨ́ o axɨ́pɨ rɨŋɨ́rɨnɨ.
14 Gio꞉ da꞉ba꞉no꞉ asulalega, to we dabuma. Tamin amilo꞉ ‘Elaiya e mia꞉ib’ a꞉la꞉do꞉ sio꞉ kalu a꞉no꞉ Yo꞉n ho꞉n amilo꞉ to꞉lolano꞉ o꞉m.
14 Eŋíná wɨ́á rókiamoagɨ́áyɨ́ wo re rɨŋɨ́pɨ, ‘Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ neameŋweanɨ́ápɨ rɨxa nimónɨmɨnɨrɨ aŋwɨ e eŋánáyɨ́ ámá wo wɨ́á rókiamoagɨ́ Iraijaónɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ wo bɨnɨ́árɨnɨ.’ rɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ Jono rɨxa bɨŋɨ́rɨnɨ. Seyɨ́né omɨ nɨmímɨnɨrɨ́náyɨ́, o Iraijao imónɨŋɨ́pa imónɨmɨnɨrɨ eŋɨ́rɨnɨ.
15 Kaluka꞉isale ka꞉la꞉ndo꞉ a꞉lab gio꞉, to we dinafa da꞉da꞉sa꞉ga꞉ tili asula꞉bi.
15 Arɨ́á tɨ́gɨ́áyɨ́né píránɨŋɨ́ nionɨyá xwɨyɨ́ápɨ arɨ́á erɨ́ɨnɨ.
16 — ausente —
16 “E nerɨ aí pí ewayɨ́ xwɨyɨ́á nɨsearɨrɨ re searɨmɨ́ɨnɨ, ‘Ámá agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́né ayɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋoɨ.’ searɨmɨ́ɨnɨ? Seyɨ́né niaíwɨ́ rɨpiánɨŋɨ́ imónɨŋoɨ. Niaíwɨ́ bɨ́bia makerɨ́á tɨ́ŋɨ́ e éɨ́ nɨŋwearo bɨ́bia tɨ́nɨ niɨ́á yanɨro nerɨ́ná rɨ́aiwá re urarɨŋoɨ,
17 — ausente —
17 ‘Nene seyɨ́né sɨmɨnɨŋɨ́ epɨ́rɨ nánɨ soŋɨ́ eaarɨ́ná seyɨ́né sɨmɨnɨŋɨ́ méoɨ. Nene seyɨ́né ŋwapé rɨpɨ́rɨ nánɨ ŋwapé ráná ŋwapé saŋɨ́ mɨnearápáoɨ.’ E urarɨ́ná niaíwɨ́ anɨŋɨ́ winarɨŋɨ́pia yapɨ imónɨŋoɨ.
18 Nilo꞉ a꞉la꞉do꞉ so꞉lo꞉l a꞉no꞉ mo꞉wo꞉ we. Yo꞉no꞉ ya꞉sa꞉ga꞉yo꞉, e wain ho꞉n o꞉lia꞉ ma꞉no꞉ o꞉lia꞉yo꞉ eleyo꞉ dia꞉ta꞉ga꞉ a꞉labikiyo꞉, giliyo꞉ ‘E mama mogago꞉ dowab’ a꞉la꞉sa꞉la꞉sen.
18 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Jono nɨbɨrɨ́ná aiwá ámá wimónarɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ iniɨgɨ́ wainɨ́ tɨ́nɨ mɨnɨ́ ŋwɨ́á ŋweaŋáná ámá wí dɨŋɨ́ mamó o nánɨ ‘Imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroŋagɨ nánɨ yarɨnɨ.’ rarɨŋoɨ.
19 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Kalule Dowo꞉ ne gilo꞉wa ya꞉ga꞉yo꞉, ma꞉n o꞉lia꞉ wain ho꞉n o꞉lia꞉yo꞉ na꞉lab amio꞉, giliyo꞉ ne gola ba꞉da sa꞉lakiyo꞉, ‘Kalu we ma꞉no꞉wo꞉ besagali naki a꞉la꞉ta꞉ga꞉, wain ho꞉no꞉ na꞉sa꞉ga꞉ no꞉nolab. E takis molelo꞉ dia꞉sen kalu o꞉lia꞉ mogago꞉lo꞉ dimida꞉sen kalu o꞉lia꞉yo꞉ mili dowab’ a꞉la꞉sa꞉la꞉lab. Ko꞉sega tif amio꞉ nanogo꞉ ne o꞉lia꞉ Yo꞉n o꞉lia꞉ma꞉lo꞉ dimido꞉ a꞉ma꞉ fowo꞉ hedalikiyo꞉, naino꞉ nafale asulaki dimido꞉lo꞉b a꞉la꞉walama꞉ib.”
19 Ámá imónɨŋáonɨ nɨbɨrɨ́ná aiwá iniɨgɨ́ amɨpí ananɨ narɨ́ná ámá wí ‘Ámá royɨ́ aiwá tɨ́nɨ iniɨgɨ́ wainɨ́ tɨ́nɨ rɨwɨ́ eŋɨ́ nerɨ ayá wí narɨŋorɨnɨ. Ámá takisɨ́ nánɨ nɨgwɨ́ nearáparɨgɨ́áwa tɨ́nɨ ɨ́wɨ́ néra warɨgɨ́á wínɨyɨ́ tɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨrɨ emearɨgɨ́orɨnɨ.’ rarɨgɨ́árɨnɨ. Agwɨ e nɨrɨro aí idáná nionɨ yarɨŋápɨ tɨ́nɨ Jono yarɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ aiwánɨŋɨ́ ná wéánáyɨ́ re rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘Ámá imónɨŋo tɨ́nɨ Jono tɨ́nɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ naŋɨ́ yagɨ́írɨnɨ.’ rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
20 Ya꞉su elo꞉ molo ha꞉na꞉no꞉ modo꞉lo꞉ dimido꞉ hen alan a꞉namio꞉, kaluka꞉isale iyo꞉ asulo꞉wo꞉ mo꞉nodolo꞉ ko꞉lo꞉, o꞉g ho꞉len a꞉namio꞉ Ya꞉su eyo꞉ amisa꞉n kaluka꞉isale imo꞉ sa꞉lakiyo꞉ towo꞉ halaido꞉ a꞉la꞉sio꞉,
20 Jisaso e nurɨ́ɨsáná ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo nurɨrɨ́ná aŋɨ́ o emɨmɨ́ obaxɨ́ wíwapɨyiŋɨ́pɨ yoɨ́ nɨrɨrɨ ámá ayo ŋweagɨ́áyɨ́ wigɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro nɨsanɨro mɨŋweá éagɨ́a mɨxɨ́ nurɨrɨ
21 “Wai, Kolasin amisa꞉n kaluka꞉isale gilo꞉ amio꞉ hida꞉yo꞉wo꞉ alan fa꞉la꞉doma꞉ib. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Besaida amisa꞉n kaluka꞉isale gilo꞉ amio꞉lo꞉ hida꞉yo꞉wo꞉ alan fa꞉la꞉doma꞉ib. Gilo꞉ amio꞉ molo ha꞉na꞉no꞉wo꞉ modo꞉ dimido꞉. Molo ha꞉na꞉no꞉ wengo꞉wo꞉ Taya amisa꞉n o꞉lia꞉ Saido꞉n amisa꞉n a꞉na dimido꞉ kibo꞉bowo꞉, iliyo꞉ asulo꞉wo꞉ o꞉li nodomabe. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ iyo꞉ nodolo꞉ka꞉ a꞉la꞉widakiyo꞉ nofolo꞉ so꞉g a꞉no꞉ sa꞉ga꞉la꞉sa꞉ga꞉, dufuna꞉yo꞉ mulumabe.
21 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Korasinɨyo ŋweáyɨ́né aweyɨ! Sɨ́á wɨyi seyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Gorɨxo xeanɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ seaikárɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨnɨ. Betɨsaida ŋweáyɨ́né aweyɨ! Sɨ́á wɨyi seyɨ́né enɨ majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Emɨmɨ́ segɨ́ aŋɨ́yo seaíwapɨyiŋápɨ émáyɨ́ aŋɨ́ yoɨ́ Taiayɨ rɨnɨŋɨ́yo tɨ́nɨ Saidonɨyɨ rɨnɨŋɨ́yo tɨ́nɨ nɨwíwapɨyirɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, ámá aŋɨ́ apiaúmɨ ŋweáyɨ́ eŋíná wigɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ piaxɨ́ nɨweánɨro ayá ɨ́á nɨxɨrɨnɨro nánɨ iyɨ́á írɨkwɨ́ pánɨro rɨ́á uráwɨ́yo iwieánɨro yanɨrɨ egɨ́árɨnɨ.
22 Ko꞉sega niyo꞉ gimo꞉wo꞉ a꞉la꞉so꞉lo꞉l. Godeya꞉ kaluka꞉isalelo꞉ mo꞉walilab ho꞉len a꞉namio꞉, Taya o꞉lia꞉ Saido꞉n kaluka꞉isaleya꞉lo꞉ hida꞉yo꞉ ba꞉ba꞉ib a꞉no꞉, gilo꞉ falasilakilo꞉ hida꞉yo꞉ dia꞉ib a꞉ma꞉ tininima꞉ib.
22 Nepa seararɨŋɨnɨ. Sɨ́á Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ ámá Taia ŋweáyo tɨ́nɨ Saidonɨ ŋweáyo tɨ́nɨ winɨ́ápa axɨ́pɨ seainɨ́ámanɨ. Seyɨ́néyá seáyɨ e imónɨnɨ.
23 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Kabaniom kaluka꞉isale gio꞉lo꞉, Gode eyo꞉ gili wiyo꞉ Hebene halomio꞉ duluba꞉iba꞉le? A꞉la꞉do꞉ mo꞉auma꞉ib. Gio꞉ mada dane ane hen a꞉na ti ha꞉na꞉ib. Mo꞉wo꞉ molo ha꞉na꞉no꞉ gilo꞉ amilo꞉ dimido꞉ aumbo꞉, Sodom hen alan a꞉na dimido꞉ kibo꞉bowo꞉, amisa꞉n a꞉no꞉ o꞉dofo꞉melebabe.
23 Kapaneamɨ ŋweáyɨ́né enɨ ‘Gorɨxo aŋɨ́namɨ nánɨ nɨneaménapɨnɨ́árɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ? Oweoɨ! Rɨ́á anɨŋɨ́ wearɨŋɨ́yo nánɨ wepɨ́rɨ́árɨnɨ. Emɨmɨ́ nionɨ segɨ́ aŋɨ́ e seaíwapɨyiŋápɨ eŋíná Sodomɨ ŋweáyɨ́, rɨkɨkɨrɨ́ó yarɨŋagɨ́a Gorɨxo rɨ́á mamówárɨŋɨ́yɨ́ sɨŋwɨ́ nɨnanɨro sɨŋwɨrɨyɨ́, ayɨ́ nɨsanɨro agwɨ ŋweaŋwá re nánɨ nɨŋweaxa banɨro egɨ́árɨnɨ.
24 Ko꞉sega niyo꞉ gimo꞉wo꞉ hendele so꞉lo꞉l. Godeya꞉ kaluka꞉isalelo꞉ mo꞉walilab ho꞉len a꞉namio꞉, Sodom kaluka꞉isaleya꞉lo꞉ hida꞉yo꞉ ba꞉ba꞉ib a꞉no꞉, gilo꞉ falasilakilo꞉ hida꞉yo꞉ dia꞉ib a꞉ma꞉ tininima꞉ib.”
24 Nepa seararɨŋɨnɨ. Sɨ́á Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ Sodomɨ ŋweaagɨ́áyo winɨ́ápa xɨxenɨ axɨ́pɨ seainɨ́ámanɨ. Seyɨ́néyá seáyɨ e imónɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
25 O꞉g ho꞉len a꞉namio꞉ Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Do Gode, Hebene o꞉lia꞉ henfelo꞉ we o꞉lia꞉lo꞉ biso꞉wo꞉ ge. Giyo꞉ nanog nilo꞉ dimida꞉ma꞉no꞉ man a꞉no꞉ asulo꞉lo꞉ di kaluka꞉isalemo꞉wo꞉ wo꞉no꞉le dia꞉taki, kaluka꞉isale so꞉wala꞉su o꞉ngo꞉ dowab o꞉mo꞉wo꞉ kalab amio꞉ wida꞉sen ko꞉lo꞉, niyo꞉ ge wabulu sa꞉laki dulugu so꞉lo꞉l.
25 Jisaso e nurɨmáná Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ ápoxɨnɨ, Ámɨná aŋɨ́na imɨxɨrɨ xwɨ́á imɨxɨrɨ nerɨ tɨŋoxɨnɨ, xwɨyɨ́á nionɨ urarɨŋá rɨpɨ nánɨ ámá ‘Nionɨ nɨjɨ́onɨrɨnɨ. Go nɨréwapɨyinɨŋoɨ?’ yaiwinarɨgɨ́áyo yimárorɨ ámá niaíwɨ́ onɨmiápia yapɨ ‘Anɨŋɨ́ onɨréwapɨyípoyɨ.’ yaiwinarɨgɨ́áyo wɨ́á urókiamorɨ éagɨ nánɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ orɨmemɨnɨ.
26 Hendele Do gilo꞉ dimido꞉ a꞉no꞉, go꞉no꞉n ge sagalema꞉no꞉wo꞉ au dimido꞉.
26 Ápoxɨnɨ, joxɨ e simónarɨŋagɨ nánɨ dɨxɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ e imónɨnɨ.” nurɨrɨ
27 Dowa꞉yo꞉ kelego꞉wo꞉ tambo ni dagiya difa꞉. Kaluka꞉isaleyo꞉ tambo ene So꞉wayo꞉ mo꞉asulo꞉ ko꞉sega, Iya Gode imilig eneno꞉ ene So꞉wayo꞉ asulo꞉ ko꞉lo꞉lab. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ kaluka꞉isaleyo꞉ tambo Iyayo꞉ mo꞉asulo꞉ ko꞉sega, So꞉wa eneno꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ kaluka꞉isale So꞉waya꞉lo꞉ kalab amilo꞉ walama꞉no꞉ asulab i a꞉ma꞉yo꞉lo꞉, Iyayo꞉ asulufo꞉lab.
27 ámáyo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ ápo xwɨyɨ́á amɨpí oyá nɨpɨnɨ bɨ yumɨ́í mɨní nɨpɨnɨ ɨ́ánɨŋɨ́ niepɨ́xɨ́niasiŋɨ́rɨnɨ. Ámá nɨ́nɨ aiwɨ wo xegɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xewaxonɨ nánɨ nɨjɨ́á mimónɨnɨ. Gɨ́ áponɨ nɨjɨ́á imónɨnɨ. Ámá wo xegɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ gɨ́ ápo nánɨ enɨ nɨjɨ́á mimónɨnɨ. Xewaxonɨnɨ nɨjɨ́á imónɨŋɨnɨ. E nerɨ aí ámá xewaxonɨ ‘Gɨ́ ápo nánɨ xe nɨjɨ́á oimónɨ́poyɨ.’ nɨyaiwirɨ o nánɨ wɨ́á wókímɨxarɨŋáyɨ́ ayɨ́ enɨ gɨ́ ápo nánɨ nɨjɨ́árɨnɨ.
28 “Kaluka꞉isale modaki bone alifelo꞉ sab gio꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ hida꞉yo꞉ alando꞉ ga꞉lifo꞉lab gio꞉lo꞉ nelo꞉wa mena. Niyo꞉ gimo꞉wo꞉ ha꞉fo꞉ mesa꞉no꞉wo꞉ dimia꞉nigo꞉l.
28 Ayɨnánɨ sekaxɨ́ ‘Rɨpɨ époyɨ. Rɨpɨ époyɨ.’ nɨrɨga uŋɨ́pɨ píránɨŋɨ́ ouxɨ́dɨmɨnɨrɨ nerɨ́ná saŋɨ́ xwé nɨmearɨ́nɨŋɨ́ nɨmeámɨ nuro anɨŋɨ́ seainarɨŋɨ́yɨ́né, nionɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ sá ŋweapɨ́rɨ nánɨ nionɨ tɨ́ámɨnɨ bɨ́poyɨ.
29 Ne mada ha꞉fa꞉nolo dowano꞉ ne, a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ne no꞉no꞉n a꞉ma꞉la꞉yo꞉ ha꞉ga dowa꞉sen ko꞉lo꞉, gio꞉ ni ha꞉ga dowaki, nanog nilo꞉wo꞉ gili diakiyo꞉, asulo꞉wo꞉ ne ami dia꞉sa꞉ga꞉ a꞉na dia꞉li ha꞉na꞉lubi. A꞉la꞉dimida꞉lalikiyo꞉, gili mela꞉no꞉ mama a꞉no꞉ ha꞉sa dofo꞉mela꞉ib.
29 Nionɨ ámá nɨpenionɨ nimónɨrɨ seáyɨ e mimónarɨŋáonɨ eŋagɨ nánɨ saŋɨ́ nionɨyá íkɨ́ánɨŋɨ́ xwaŋwɨ́ níkwónɨmɨ nurɨ́náyɨ́ nionɨ searéwapɨyíáná segɨ́ dɨŋɨ́ emɨmówárɨ́ inɨpɨ́ráoɨ.
30 Mo꞉wo꞉ nanog nilo꞉ gemo꞉lo꞉ dimia꞉nigo꞉l a꞉no꞉ halaido꞉ma a꞉la꞉ta꞉ga꞉ kelego꞉ nilo꞉ gemo꞉lo꞉ dia꞉hamana꞉kilo꞉ dimia꞉nigo꞉l a꞉no꞉ fo꞉fo꞉ido꞉ doma꞉ib.”
30 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Xwɨyɨ́á nionɨyá saŋɨ́nɨŋɨ́ nɨmeámɨ upɨ́rɨ́pɨ ayɨ́ saŋɨ́ seainɨmenɨŋoɨ. Nayɨ́ seainɨ́ eŋagɨ nánɨ ananɨrɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?