Lucas 23

BCO vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Yu amilo꞉ ganisolo kalu iyo꞉ tambo ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉suwo꞉ Failatdo꞉wa tililia꞉gane.
1 E nɨrɨnɨro nowanɨ nɨwiápɨ́nɨmearo Jisasomɨ gapɨmanɨ́ Pairato tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨméra nuro
2 Iliyo꞉ Ya꞉sumo꞉ diga꞉lilaki, Failatbo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Kalu wema꞉yo꞉ nili gamaniyo꞉ wa꞉la꞉ sanama꞉ki kaluka꞉isaleya꞉ asulo꞉wo꞉ e da꞉galifelabi ba꞉ba꞉. Niliyo꞉ takis mole Sisamo꞉lo꞉ dimia꞉sen a꞉no꞉ e ka꞉la꞉sen. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ e sa꞉lakiyo꞉ e Godeya꞉lo꞉ Da꞉feyo꞉ kalu dowaki, nili misa꞉ kalu alano꞉ eka꞉” a꞉la꞉sio꞉.
2 nɨrémómáná Jisaso nánɨ nɨxekwɨ́moro Pairatomɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “O yapɨ́ nɨneaíwapɨya nurɨ Judayene yarɨŋwáyɨ́ nɨneawiaíkirɨ ‘Émáyɨ́yá mɨxɨ́ ináyɨ́ Sisaomɨ nɨgwɨ́ takisɨ́ nánɨ mɨnɨ mɨwipanɨ.’ nɨnearɨrɨ xewanɨŋo nánɨ re rarɨnɨ, ‘Nionɨ ámá yeáyɨ́ seayimɨxemeámɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaroŋáonɨ, mɨxɨ́ ináyɨ́ imónɨŋáonɨrɨnɨ.’ rarɨŋagɨ arɨ́á wíwárɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
3 Failat eyo꞉ Ya꞉sumo꞉wo꞉ a꞉la꞉dabu ba꞉ba꞉, “Ge Yu kaluka꞉isale a꞉ma꞉ misa꞉ kalu alano꞉ geya꞉le?” Ya꞉suwa꞉ a꞉ma꞉la꞉ sa꞉laki, “Go꞉no꞉n gio꞉sa sa꞉lale.”
3 Pairato Jisasomɨ yarɨŋɨ́ nɨwia nurɨ́ná yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ Judayɨ́yá mɨxɨ́ ináyɨ́ imónɨŋoxɨranɨ?” urɨ́agɨ o “Joxɨ dɨxɨ́ rɨxa apɨ nɨrarɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
4 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ Failat eyo꞉ bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu i o꞉lia꞉ kaluka꞉isale kegeo꞉ nol o꞉lia꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Niyo꞉ kalu we mo꞉walilima꞉no꞉wo꞉ elo꞉ hala dimido꞉ nowo꞉ mo꞉bo꞉do꞉l.”
4 Pairato apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowamɨ tɨ́nɨ ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo tɨ́nɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Xwɨyɨ́á mearɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́ bɨ nánɨ pɨ́á megɨnarɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
5 Ko꞉sega iliyo꞉ towo꞉ halaido꞉ sa꞉lakiyo꞉, “Kalu wema꞉yo꞉ to mano꞉ Yudia heno꞉ tambo widakiyo꞉, Ga꞉lili hen a꞉na a꞉la꞉ta꞉ga꞉ amisa꞉n wena yakiyo꞉ kaluka꞉isaleya꞉ asulo꞉wo꞉ tambo da꞉galifelaki wido꞉.”
5 awa arɨ́kí re urayigɨ́awixɨnɨ, “Jisaso Judia pɨropenɨsɨ́ re amɨ amɨ nemerɨ ámá nɨ́nɨ re oyaiwípoyɨnɨrɨ, ‘O negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ imónáná émáyo mɨxɨ́ xɨ́dowáranɨ́wárɨnɨ.’ oyaiwípoyɨnɨrɨ nuréwapɨya warɨŋorɨnɨ. Gariri pɨropenɨsɨ́yo dánɨ néra bɨŋɨ́yɨ́ re enɨ aí nearéwapɨyarɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
6 Failatdo꞉ to a꞉no꞉ da꞉dakiyo꞉, “e Ga꞉lili kaluwa꞉le” a꞉la꞉dabu ba꞉ba꞉.
6 Pairato arɨ́á e nɨwirɨ awamɨ yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “O Gariri pɨropenɨsɨ́yo dáŋoranɨ?” urɨ́agɨ
7 O꞉g ho꞉len a꞉namio꞉, Ha꞉lod e Ya꞉lusalem a꞉na sen ko꞉lo꞉, Failat eyo꞉ Ya꞉suwo꞉ Ha꞉lod elo꞉ bo꞉fo꞉lab hen a꞉na a꞉la꞉ta꞉ga꞉ mio꞉lo꞉b a꞉la꞉asulakiyo꞉, eyo꞉ Ya꞉suwo꞉ Ha꞉lod elo꞉wa iliga꞉fo꞉.
7 awa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Oyɨ, Jisaso pɨropenɨsɨ́ gapɨmanɨ́ Xeroto meŋweaŋɨ́yo dáŋorɨnɨ.” urɨ́agɨ́a Xeroto enɨ íná Jerusaremɨ ŋweaŋagɨ nánɨ Pairato o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ wiowárɨŋɨnigɨnɨ.
8 Tamin amio꞉ Ha꞉lod eyo꞉ Ya꞉suwo꞉ bo꞉bo꞉losa꞉ a꞉la꞉asula꞉len. Ya꞉suwa꞉lo꞉ dimida꞉len a꞉no꞉ e dabu ko꞉lo꞉, Ya꞉su elo꞉ molo ha꞉na꞉no꞉ dimidab nowo꞉ e mada ba꞉ba꞉no꞉ a꞉la꞉asulo꞉. A꞉la꞉go꞉ko꞉lo꞉ Ha꞉lod eyo꞉ Ya꞉suwo꞉ ba꞉dakiyo꞉, e sagalo꞉wo꞉ alan dowo꞉.
8 Judayowa Jisasomɨ gapɨmanɨ́ Xeroto tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨméra úáná o eŋíná dánɨ amɨpí Jisaso yarɨŋɨ́yɨ́ nánɨ arɨ́á nɨwirɨ “Omɨ sɨŋwɨ́ owɨnɨmɨnɨ.” nɨyaiwia bagɨ́ nánɨ omɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná yayɨ́ nɨwinɨrɨ “Jisaso emɨmɨ́ bɨ oníwapɨyinɨ.” nɨyaiwirɨ
9 Eyo꞉ Ya꞉sumo꞉wo꞉ modo꞉ dabu ba꞉da꞉i ane ko꞉sega Ya꞉su eyo꞉ a꞉ma꞉la꞉bo꞉ mo꞉sio꞉.
9 yarɨŋɨ́ obaxɨ́ nɨwiayarɨŋagɨ aiwɨ xɨ́oyá bɨ murɨŋɨnigɨnɨ. Murɨpa yarɨ́ná
10 Bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu i o꞉lia꞉ elelo꞉ wida꞉sen kalu i o꞉lia꞉yo꞉ aniba kagafo꞉likiyo꞉, Ya꞉sumo꞉ diga꞉lilakiyo꞉ halaido꞉ sa꞉la꞉len.
10 apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ xwɨyɨ́á rɨ́á tɨ́ŋɨ́ xekwɨ́móagɨ́a
11 Ha꞉lod o꞉lia꞉ ene da꞉la꞉di kalu i o꞉lia꞉ma꞉yo꞉ Ya꞉suwo꞉ digagadaki, dio꞉ge sio꞉. A꞉la꞉dimidakiyo꞉ helebeso꞉g sambo nafale a꞉no꞉ eya kalita꞉ga꞉, a꞉ma꞉la꞉ Failatdo꞉wa iliga꞉fo꞉.
11 Xeroto tɨ́nɨ xegɨ́ porisowa tɨ́nɨ uyɨ́niɨ́ mero ikayɨ́wɨ́ mearɨro nemáná rapɨrapɨ́ awiaxɨ́ wú mɨxɨ́ ináyowa yínarɨgɨ́á imónɨŋɨ́ wú nuyírɨro ámɨ Pairato tɨ́ŋɨ́ e nánɨ wiowárɨŋɨnigɨnɨ.
12 Tamin amio꞉ Ha꞉lod o꞉lia꞉ Failat dia꞉yo꞉ gis elen ko꞉sega o꞉g ho꞉len a꞉namio꞉ a꞉la꞉yo꞉ mili dowo꞉. Ha꞉lod e sagala꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉sumo꞉wo꞉ modo꞉ dabu ba꞉da꞉i ane.|alt="Herod questions Jesus" src="IB04162_gr.tif" size="col" copy="Farid Faadil © Biblica, Inc. Used with permission. All rights reserved worldwide." ref="23.8-9"
12 Xeroto tɨ́nɨ Pairato tɨ́nɨ xámɨ xepɨxepá rónagɨ́íwaú sɨ́á ayimɨ nawínɨ imónɨgɨ́isixɨnɨ.
13 Failat eyo꞉ bobalo꞉ so꞉mea꞉sen misa꞉ kalu o꞉lia꞉ Yuwa꞉ misa꞉ kalu o꞉lia꞉ kaluka꞉isaleyo꞉ tambo ho꞉le kegea꞉sa꞉ga꞉, imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉,
13 Jisasomɨ ámɨ Pairato tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨméra úáná Pairato “Apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ Judayɨ́ mebáowa tɨ́nɨ ámá nɨ́nɨ tɨ́nɨ obɨ́poyɨ.” nɨrɨrɨ
14 “Gili sa꞉lakiyo꞉, kalu wema꞉yo꞉ gamaniyo꞉ wa꞉la꞉ sanama꞉kiyo꞉, kaluka꞉isaleya꞉ asulo꞉wo꞉ e da꞉galifela꞉sen ko꞉lo꞉ wena tililia꞉ mio꞉. Niyo꞉ gili si wa꞉l amio꞉ e dinafa fanda kedo꞉ ko꞉sega gililo꞉ elo꞉ hala dimido꞉ sio꞉ a꞉no꞉ ne mo꞉wo꞉ mo꞉ba꞉ba꞉.
14 awa ámɨ báná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né xámɨ ámá ro nɨmeámɨ nɨbɨrɨ re nɨrɨ́awixɨnɨ, ‘O ámá nɨ́nɨ “Émáyo mɨxɨ́ xɨ́dowáranɨ́wárɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ nɨsearéwapɨya emearɨŋorɨnɨ.’ nɨrɨ́á aiwɨ soyɨ́né xwɨyɨ́á umeararɨgɨ́ápɨ nánɨ nionɨ segɨ́ sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨ yarɨŋɨ́ wiayíagɨ aiwɨ omɨ xwɨyɨ́á mearɨpaxɨ́ wí mimónɨ́ɨnigɨnɨ.
15 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Ha꞉lod eyo꞉lo꞉ a꞉la꞉ba꞉da꞉sa꞉ga꞉, e a꞉ma꞉la꞉ nilo꞉wa iliga꞉fo꞉. Gio꞉ bo꞉ba! Kalu we sana soma꞉no꞉wo꞉, elo꞉ hala dimido꞉ nowo꞉ mada aundo꞉ma.
15 Xeroto enɨ pɨ́á nɨwirɨ aí omɨ xwɨyɨ́á mearɨpaxɨ́ bɨ mimónɨpa eŋagɨ nánɨ ámɨ none tɨ́ŋɨ́ e nánɨ seapowárénapɨ́ɨ́rɨnɨ. Arɨ́á époyɨ. None omɨ pɨkianɨ nánɨ uyɨ́niɨ́ eŋɨ́ bɨ aga mimónɨnɨ.
16 — ausente —
16 Ayɨnánɨ ‘Nionɨ yarɨŋápɨ nánɨ rɨnearɨŋoɨ?’ oyaiwinɨrɨ sa iwaŋɨ́nɨ nɨméperɨ wárɨmɨ́ɨnɨ.” uráná
17 — ausente —
17 Judayɨ́ xwiogwɨ́ ayɨ́ ayo aiwá Aŋɨ́najo Múroagɨ́ nánɨ narɨgɨ́áyimɨ “Émáyɨ́ gapɨmano negɨ́ ámá gwɨ́ ŋweaŋɨ́ wo oneawárinɨ.” nɨyaiwiro nánɨ
18 Kaluka꞉isale kegeo꞉ a꞉ma꞉yo꞉ ua halale tandeaki a꞉la꞉sio꞉, “Kalu we sana soma! Balabaso꞉ sili alifoma!”
18 — ausente —
19 Amisa꞉n wenamio꞉ Balabas eyo꞉ gamani kalu o꞉lia꞉lo꞉ babuma꞉no꞉wo꞉ e mo꞉mo꞉da꞉sa꞉ga꞉, kalu nowo꞉ e sana sowo꞉ ko꞉lo꞉, e dibolowa disalifo꞉len.
19 — ausente —
20 Failat eyo꞉ Ya꞉suwo꞉ sili alifa꞉no꞉ a꞉la꞉asulakiyo꞉, kaluka꞉isale iyo꞉ asulo꞉ a꞉no꞉ dima꞉ki, towo꞉ wa꞉ka halaido꞉ sio꞉.
20 Pairato “Jisasomɨ owárɨmɨnɨ.” nɨyaiwirɨ ámá ayo ámɨ bɨ urɨ́agɨ aiwɨ
21 Ko꞉sega iliyo꞉ ho꞉le sa꞉la꞉liki, “E i malana aluma! E i malana sana soma!” a꞉la꞉ halale sa꞉la꞉len.
21 ayɨ́ rɨ́mɨŋɨ́ tɨ́nɨ re urayigɨ́awixɨnɨ, “Íkɨ́áyo yekwɨroáreɨ. Íkɨ́áyo yekwɨroáreɨ.” urayarɨ́ná
22 Failat eyo꞉ kaluka꞉isale imo꞉wo꞉ asolo꞉ wa꞉ka a꞉la꞉sio꞉, “E sana soma꞉no꞉wo꞉ mo꞉wo꞉ ha꞉? Elo꞉ hala dimido꞉wo꞉ o꞉ba? Kalu we sana soma꞉no꞉wo꞉, elo꞉ hala dimido꞉ nowo꞉ niyo꞉ mo꞉bo꞉do꞉l. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ niyo꞉ e sa꞉nda꞉la꞉ga꞉ sili alifa꞉nigo꞉l.”
22 Pairato rɨxa biaú urɨ́ɨ́ aiwɨ ámɨ bɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí nánɨ? O pí ɨ́wɨ́ éɨ́ nánɨ íkɨ́áyo yekwɨroárɨmɨ́ɨnɨ? Xwɨyɨ́á omɨ nɨmearɨrɨ pɨkipaxɨ́ wí imónɨŋagɨ mɨwɨnɨmeáɨnɨ. Ayɨnánɨ iwaŋɨ́nɨ nɨméperɨ wárɨmɨ́ɨnɨ.” urɨ́agɨ aí
23 Ko꞉sega kaluka꞉isale iliyo꞉ Ya꞉su e i malana sana soma a꞉la꞉liki mada halale ho꞉le sa꞉la꞉la꞉ga꞉, ililo꞉ to sio꞉ a꞉ma꞉yo꞉ Failato꞉ tinio꞉.
23 ámá ayɨ́ Pairato omɨ íkɨ́áyo oyekwɨroárɨnɨrɨ arɨ́kí ámɨ wínɨ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ nurayiróná pɨ́né Pairatoyá xórórɨ́ wigɨ́awixɨnɨ.
24 A꞉la꞉gabiki Failat eyo꞉ asulo꞉ ilido꞉ a꞉no꞉ dia꞉sa꞉ga꞉, ililo꞉ to sa꞉lab o꞉leauka dimidama꞉no꞉ a꞉la꞉saefa꞉.
24 Pɨ́né oyá xórórɨ́ wíagɨ́a nánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Segɨ́ seaimónarɨŋɨ́pɨ xe oimónɨnɨ.” nurɨrɨ
25 Kaluka꞉isale iliyo꞉ Failat emo꞉wo꞉ gamani kalu o꞉lia꞉lo꞉ buba꞉likilo꞉ kalulo꞉ sana sowo꞉ dibolo amilo꞉ disa꞉ a꞉no꞉ sili alifoma꞉ki, dabu ba꞉ba꞉ ko꞉lo꞉, eyo꞉ kalu a꞉no꞉ ga꞉li sili alifa꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Failat eyo꞉ Ya꞉su e amio꞉ ililo꞉ asulab o꞉leau dimidama꞉ki ta꞉fo꞉.
25 ámá nɨ́nɨ wiwanɨŋɨ́yɨ́ “Neawáriɨ.” urɨ́o —O Jerusaremɨ ŋweagɨ́áyɨ́ wa tɨ́nɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ “Émáyo mɨxɨ́ oxɨ́dowáraneyɨ.” nɨrɨro mɨxɨ́ nɨwiróná ámá pɨkíagɨ́a omɨ émáyɨ́ ɨ́á nɨxero gwɨ́ aŋɨ́yo ŋwɨrárɨgɨ́orɨnɨ. O nánɨ ayɨ́ “Neawáriɨ.” urɨ́omɨ Pairato nɨwárɨrɨ Jisaso nánɨ wigɨ́ dɨŋɨ́ yaiwíɨ́áyo nɨxɨ́dɨrɨ porisowa íkɨ́áyo yekwɨroárɨpɨ́rɨ nánɨ mɨnɨ wiŋɨnigɨnɨ.
26 Da꞉la꞉di kalu iliyo꞉ Ya꞉suwo꞉ tililia꞉ ha꞉nab amio꞉, Sailini kalu nowo꞉, Saimon, e ilaboda꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ya꞉lena galiliakiyo꞉, iliyo꞉ e ta꞉lia꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉suwa꞉ fa꞉sa ha꞉nakiyo꞉, ene i malan a꞉no꞉ dia꞉hamana꞉ki, kelena꞉ wa꞉la difa꞉.
26 Mɨnɨ wíáná porisowa omɨ nɨméra nurɨ́ná Jisasomɨ iwaŋɨ́ mépeayíɨ́á eŋagɨ nánɨ rɨxa eŋɨ́ meánɨpa nerɨ ná neága warɨŋagɨ nɨwɨnɨro ámá wo Saimonoyɨ rɨnɨŋo —O aŋɨ́ xegɨ́ yoɨ́ Sairini dáŋorɨnɨ. O maiwí amɨ́yo dánɨ Jerusaremɨ nánɨ barɨŋomɨ óɨ́ e órórɨ́ ninɨro “O íkɨ́á yoxáɨ́pá níkwónɨmɨ Jisasomɨ oxɨ́dɨnɨ.” nɨyaiwiro omɨ íkɨ́á yoxáɨ́pá saŋwɨ́yo nɨwikwiárɨro nɨméra warɨ́ná
27 Kaluka꞉isale modo꞉wo꞉ Ya꞉su kudu ha꞉naki, ka꞉isale modo꞉ nolo꞉ e ko꞉lo꞉ nofolaki ya꞉la꞉li ha꞉na꞉sio꞉.
27 ámá oxɨ́ apɨxɨ́ obaxɨ́ ɨkwɨkwierɨ́ rɨ́wɨ́mɨnɨ nuro apɨxɨ́ obaxɨ́ wíwa enɨ rɨ́wɨ́yo númɨ nuróná ŋwapé tɨ́nɨ ámɨxɨ́á nɨwiaxɨ́da warɨŋagɨ́a
28 Ya꞉su e a꞉ma꞉la꞉ bale ba꞉dakiyo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ya꞉lusalem ka꞉isale gio꞉, ne asulakiyo꞉ ya꞉la꞉so꞉bo. Gio꞉ ginino꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ginin so꞉wayo꞉ ko꞉lo꞉ asulaki ya꞉lima.
28 Jisaso nɨkɨnɨmónɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jerusaremɨ dáŋɨ́ apɨxɨ́ riwayɨ́né nionɨ ŋwɨ́ mɨnɨmieapa époyɨ. Sewanɨŋíwayɨ́né nánɨ mieainɨro segɨ́ niaíwɨ́yo miearo éɨ́rɨxɨnɨ.
29 Tif amio꞉ hida꞉yo꞉ alano꞉ fa꞉la꞉dowalikiyo꞉, kaluka꞉isale iliyo꞉ a꞉la꞉sa꞉ma꞉ib, ‘Ga faino, so꞉walo꞉ma dowakilo꞉ bolo꞉ mo꞉mia꞉lab a꞉no꞉ ga꞉li dowaki, mada nafale mesa꞉ib.’
29 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Rɨ́wéná xeanɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ seaímeanɨ́á eŋagɨ nánɨ apɨxɨ́ niaíwɨ́ tɨ́gɨ́íwa wigɨ́ niaíwɨ́ nánɨ aga dɨŋɨ́ sɨpí winɨ́á eŋagɨ nánɨ ámá re rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘Apɨxɨ́ oxɨ́ rogɨ́íwa tɨ́nɨ sɨnɨ apɨyá niaíwɨ́ mɨxɨrɨgɨ́íwa tɨ́nɨ apɨxɨ́ sɨnɨ niaíwɨ́ amɨŋɨ́ mɨnɨ mɨwipa yarɨgɨ́íwa tɨ́nɨ íwa yayɨ́ owinɨnɨ.’ rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
30 Ho꞉len a꞉namio꞉ hida꞉yo꞉ a꞉ma꞉yo꞉ iyo꞉ mo꞉dima꞉ki, iliyo꞉ misio꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉sa꞉ma꞉ib, ‘Ge nili wa꞉la gulu alilaki yasalema.’
30 Xeanɨŋɨ́ apɨ aga xaíwɨ́ seaímeanɨ́á eŋagɨ nánɨ ámá dɨ́wɨ́ mɨŋɨ́yo ‘Nɨpiérorɨ neaɨkwarɨmoɨ.’ urɨro dɨ́wɨ́ mɨŋɨ́ onɨmiápia wímɨ enɨ ‘Seáyɨ e rɨtɨ́ neaiɨ.’ urɨro epɨ́rɨ́árɨnɨ.
31 Mo꞉wo꞉ i ho꞉ndo꞉ dowo꞉ ho꞉len wenamio꞉, iliyo꞉ man mogago꞉ we dimidab ko꞉lo꞉, tif amio꞉ i odo꞉ dowab amio꞉, iliyo꞉ waga dimidama꞉iba꞉le?” Ya꞉su eyo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉.
31 Wé rónɨŋáonɨ íkɨ́á sɨŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋáonɨ aí xeanɨŋɨ́ nikárɨ́áyɨ́ nánɨ seyɨ́né ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyo dánɨ íkɨ́á kɨrɨŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́né aŋɨpaxɨ́ seaikárɨnɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
32 Mogago꞉lo꞉ dimida꞉sen kalu a꞉la꞉ nowo꞉ Ya꞉su o꞉lia꞉ sana soma꞉ki tililia꞉gane.
32 Ámá rɨkɨkɨrɨ́ó yarɨgɨ́íwaú enɨ Jisaso tɨ́nɨ nawínɨ pɨkianɨro nánɨ nɨkumɨxɨro nɨméra nuro
33 Iyo꞉ ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, Hen Misa꞉ki a꞉la꞉do꞉ sa꞉lab a꞉na fa꞉la꞉dota꞉ga꞉yo꞉, Ya꞉suwo꞉ i malana alu alifa꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ mogago꞉lo꞉ dimida꞉sen kalu a꞉la꞉yo꞉, nowo꞉ ililib doba꞉da꞉, nowo꞉ fo꞉fo꞉doloba꞉da꞉ a꞉la꞉alu alifa꞉.
33 rɨxa yoɨ́ ámá Mɨŋɨ́ Gɨxweáɨ rɨnɨŋe nɨrémoro omɨ íkɨ́áyo nɨyekwɨroárɨmáná mɨdɨmɨdánɨ rɨkɨkɨrɨ́ó yarɨgɨ́íwaúmɨ enɨ yekwɨroárarɨ́ná
34 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Do, ililo꞉ nemo꞉lo꞉ dimidab a꞉no꞉ iyo꞉ mo꞉asulakigab ko꞉lo꞉, giyo꞉ ililo꞉ dimidab a꞉no꞉ halaki ga꞉lilema” a꞉la꞉sio꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ iliyo꞉ Ya꞉suwa꞉ helebeso꞉g a꞉no꞉ heb heb a꞉la꞉bo꞉ abe dia꞉nigaba꞉le a꞉la꞉liki ibuwo꞉ a꞉na heyo꞉.
34 Jisaso Gorɨxomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ápe, nionɨ niarɨgɨ́á tɨyɨ́ awa majɨ́á nimónɨmáná niarɨŋagɨ́a nánɨ joxɨ yokwarɨmɨ́ wiiɨ.” urarɨ́ná porisowa Jisasoyá rapɨrapɨ́ gonɨ gonɨ meámɨnɨréɨnɨrɨ sárú nero yaŋɨ́ inarɨŋagɨ́a
35 Kaluka꞉isale kegeo꞉ i a꞉no꞉ bo꞉fo꞉likiyo꞉, Yu misa꞉ kalu iliyo꞉ Ya꞉suwo꞉ dio꞉ge sa꞉laki a꞉la꞉sio꞉, “Eyo꞉ kaluka꞉isale nolo꞉ asuwa꞉ta꞉sen ko꞉lo꞉, e Godeya꞉lo꞉ Da꞉feyo꞉ kalu hendele dowo꞉ kibo꞉bowo꞉, enena꞉ma꞉la꞉yo꞉ o꞉li asuwa꞉fabe.”
35 ámá númɨ bɨ́áyɨ́ e nɨrówapɨro sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨro Judayɨ́ ámɨnáowa enɨ aí rɨperɨrɨ́ numero re rɨgɨ́awixɨnɨ, “O ámá wíyo arɨrá wiagorɨnɨ. O nepa ámá arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo eŋánáyɨ́, Gorɨxo nɨrɨ́pearɨ nene yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ urowárénapɨnɨ́oyɨ rarɨŋwáo eŋánáyɨ́, xewanɨŋo arɨrá oinɨnɨ.” nɨra warɨ́ná
36 — ausente —
36 porisowa enɨ ikayɨ́wɨ́ numearɨróná iniɨgɨ́ wainɨ́ mɨxɨ́ yarɨŋɨ́pɨ mɨnɨ wianɨro nánɨ aŋwɨ e nɨbɨro
37 — ausente —
37 re urayigɨ́awixɨnɨ, “Joxɨ Judayɨ́yá mɨxɨ́ ináyoxɨ eŋánáyɨ́, jɨwanɨŋoxɨ éɨ́ mínɨneɨ.” urɨgɨ́awixɨnɨ.
38 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ iliyo꞉ i banaleya sa꞉sa꞉lakiyo꞉, “Yu kaluka꞉isaleya꞉ Misa꞉ Kalu Alandeyo꞉ we” a꞉la꞉liki sa꞉sa꞉la꞉sa꞉ga꞉, e misa꞉ wa꞉ldo꞉ a꞉na alu alifa꞉.
38 “Ámá royɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Judayɨ́yáorɨnɨ.” nɨrɨro íkɨ́á wáráyo rɨ́wamɨŋɨ́ e neámáná oyá yoxáɨ́yo xwápɨyi seáyɨ émɨ pɨ́raugɨ́awixɨnɨ.
39 Mogago꞉lo꞉ dimida꞉sen kalu e o꞉lia꞉lo꞉ alu imili noma꞉yo꞉ Ya꞉suwo꞉ digagade sa꞉laki a꞉la꞉sio꞉, “Godeya꞉lo꞉ Da꞉feyo꞉ kaluwo꞉ geya꞉? O꞉ngo꞉lalega giyo꞉ go꞉no꞉na꞉ma꞉la꞉yo꞉ asuwa꞉taki, na꞉no꞉lo꞉ asuwa꞉foma” a꞉la꞉sio꞉.
39 Rɨkɨkɨrɨ́ó yarɨgɨ́íwaú, Jisasomɨ mɨdɨmɨdánɨ íkɨ́áyo yekwɨroárɨ́íwaú wɨ́o Jisasomɨ ikayɨ́wɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ nepa ámá yeáyɨ́ neayimɨxemearɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáoxɨranɨ? Jɨwanɨŋoxɨ éɨ́ mínɨnɨrɨ yawawi enɨ yeamínɨrɨ eɨ.” urɨ́agɨ aí
40 Ko꞉sega mogago꞉lo꞉ dimida꞉sen kalu nodolo꞉ alu a꞉ma꞉yo꞉ kalu o꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ge hala sa꞉lab. A꞉la꞉bo꞉ sa꞉la꞉so꞉bo! Kalu we soma꞉no꞉ saefa꞉ o꞉leaumbo꞉ gelo꞉ soma꞉no꞉ saefa꞉ ko꞉lo꞉, ge Gode ba꞉ba꞉no꞉wo꞉ mo꞉tagilaba?
40 wɨ́o “E murɨpanɨ.” nurɨrɨ mɨxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Rɨ́nɨŋɨ́ o meaarɨŋɨ́pɨ joxɨ axɨ́pɨ nɨmearɨ aiwɨ Gorɨxo nánɨ wáyɨ́ mɨsinarɨnɨranɨ?
41 Mo꞉wo꞉ na꞉no꞉ digalo꞉ mo꞉walilaki, naindo꞉ man hala dimido꞉ o꞉leauka, iliyo꞉lo꞉ falasilakiyo꞉ a꞉la꞉ka dimidab. Ko꞉sega kalu wema꞉yo꞉ hala imilig nowo꞉ mada mo꞉dimido꞉.”
41 Yawawi yeapɨkíáná ayɨ́ ananɨrɨnɨ. Ɨ́wɨ́ yarɨgwɨ́íyo dánɨ xɨxenɨ yeapɨkiarɨŋoɨ. Ámá royɨ́ ɨ́wɨ́ bɨ méagɨ aiwɨ pɨkiarɨŋoɨ.” nurɨrɨ
42 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ eyo꞉ Ya꞉sumo꞉ sa꞉laki, “Ya꞉su ge misa꞉ kalu alande fa꞉la꞉dowalikiyo꞉, giyo꞉ ne mada asula꞉bi.”
42 Jisasomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ rɨxa mɨxɨ́ ináyɨ́ nimónɨrɨ nɨmeŋwearɨ́ná nionɨ nánɨ dɨŋɨ́ móɨrɨxɨnɨ.” urɨ́agɨ
43 A꞉la꞉sa꞉labiki Ya꞉su eyo꞉ emo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Niyo꞉ gemo꞉wo꞉ hendele so꞉lo꞉l. O꞉go꞉ ge ne o꞉lia꞉ Godeya꞉ ene sagalema꞉no꞉ hena mesa꞉no꞉” a꞉la꞉sio꞉.
43 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nepa rɨrarɨŋɨnɨ. Agwɨ nionɨ tɨ́nɨ aŋɨ́namɨ ŋweanɨ́wiɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
44 — ausente —
44 Rɨxa sogwɨ́ áwɨnɨ e ŋweaŋáná re eŋɨnigɨnɨ. Sogwɨ́ nɨsɨ́kwirɨ aŋɨ́ nɨmɨnɨ sɨ́á xaíwɨ́ nɨyinára nurɨ rɨxa 3:00 p.m. imónáná sogwɨ́ ámɨ noxárorɨ anɨŋɨnigɨnɨ.
45 — ausente —
45 Sogwɨ́ sɨ́kwiárɨŋáná rapɨrapɨ́ sepiá aŋɨ́ sipɨsipɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwá ŋwɨ́á tɨ́ŋɨ́mɨnɨ epaŋioárɨnɨŋú áwɨnɨ e naxɨnowárɨrɨ wúkaú epaŋioárɨnɨŋɨnigɨnɨ.
46 O꞉g a꞉namio꞉ Ya꞉su eyo꞉ ogolo ho꞉le sa꞉lakiyo꞉, “Dowa, ni mela꞉no꞉ mamayo꞉ gi dagiya dia꞉to꞉l.” A꞉no꞉ satakiyo꞉, ha꞉fo꞉wo꞉ a꞉na siliga꞉fo꞉.
46 Jisaso rɨ́aiwá re rɨŋɨnigɨnɨ, “Ápoxɨnɨ, gɨ́ dɨŋɨ́ orɨŋwɨrárɨmɨnɨ.” nurɨmɨ dɨŋɨ́ yánɨŋɨnigɨnɨ.
47 Da꞉la꞉dilo꞉ bo꞉fo꞉lowan kalu e kelego꞉ fa꞉la꞉dowab a꞉no꞉ ba꞉da꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Godeya꞉ wiyo꞉ duludaki, “Kalu we hendele digalo꞉ kalulo꞉b” a꞉la꞉sio꞉.
47 Jisaso dɨŋɨ́ yánɨ́agɨ porisowamɨ seáyɨ e imónɨŋo amɨpí ayɨ́ e éagɨ sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨrɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ numerɨ re rɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá ro nepa wé rónɨŋo, sɨpí wí mimɨxɨpa eŋomɨ aí pɨkíwɨnɨ.” rɨŋɨnigɨnɨ.
48 Kaluka꞉isale ba꞉ba꞉nikilo꞉ kegeo꞉ a꞉no꞉ tambo kelego꞉ fa꞉la꞉dowab a꞉no꞉ ba꞉da꞉sa꞉ga꞉, a꞉ma꞉la꞉ aya ha꞉na꞉siakiyo꞉, iyo꞉ nofolo꞉wo꞉ alan dowaki ini fo꞉ga ta꞉li dosda꞉li ane.
48 Ámá oxɨ́ apɨxɨ́ nɨ́nɨ Porisowa Jisasomɨ yekwɨroárarɨ́ná sɨŋwɨ́ wɨnanɨro bɨmíɨ́áyɨ́ sogwɨ́ sɨ́kwiárɨrɨ ámɨ oxárorɨ nerɨ Jisaso perɨ éagɨ nɨwɨnɨro ayá ɨ́á nɨxɨrɨnɨmɨ wigɨ́ aŋɨ́ e nánɨ umigɨ́awixɨnɨ.
49 Ko꞉sega kaluka꞉isale Ya꞉sulo꞉ asulo꞉ a꞉no꞉lia꞉, ka꞉isale Ga꞉lili a꞉la꞉ta꞉ga꞉lo꞉ elo꞉ kudu mio꞉ a꞉no꞉lia꞉yo꞉ iyo꞉ tambo kelego꞉ fa꞉la꞉dowab a꞉no꞉ ha꞉lu ko꞉na꞉ iliki bo꞉fo꞉len. Disi dowabiki hen a꞉no꞉ tambo sololiya꞉ go꞉lula꞉.|alt="Cross and darkness" src="IB04166_gr.tif" size="col" copy="Farid Faadil © Biblica, Inc. Used with permission. All rights reserved worldwide." ref="23.44-49"
49 Ámá Jisasoyá xegɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ apɨxɨ́ Gariri pɨropenɨsɨ́yo dáŋɨ́ o tɨ́nɨ nawínɨ bɨgɨ́íwa tɨ́nɨ ná jɨ́amɨ onɨmiápɨ nɨrómáná omɨ pɨkiarɨ́ná amɨpí apɨ e éagɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨgɨ́awixɨnɨ.
52 Yosa꞉b e Failatdo꞉wa ha꞉na꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Ya꞉suwa꞉ do꞉mo꞉wo꞉ dia꞉no꞉ a꞉la꞉liki dabu ba꞉ba꞉ni ane.
52 O émáyɨ́ gapɨmanɨ́ Pairato tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nurɨ Jisaso pɨyomɨ xwɨ́á weyárɨmɨnɨrɨ nánɨ yarɨŋɨ́ nɨwirɨ Pairato “Oyɨ.” urɨ́agɨ nurɨ
53 A꞉la꞉ta꞉ga꞉yo꞉ Ya꞉suwa꞉ do꞉mo꞉ i malan amilo꞉ alu a꞉no꞉ eyo꞉ tagalia꞉ tinda꞉sa꞉ga꞉, helebeso꞉g nafale a꞉ma꞉ boboda꞉sa꞉ga꞉yo꞉, u no꞉no꞉ kalu sowo꞉lo꞉ semo꞉dia꞉ta꞉sen a꞉na difa꞉.
53 Jisaso pɨkíɨ́omɨ nɨmeámɨ nɨwepɨ́nɨrɨ xwɨ́á e dánɨ rapɨrapɨ́ apɨ́á weŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xopɨxopɨ́ nɨrorɨ sɨ́ŋáyo ámá óɨ́ rɨxɨgɨ́áyimɨ —Ayi ámá sɨnɨ mɨtagɨ́áyirɨnɨ. Ayimɨ tɨmɨnɨrɨ nánɨ nɨmeámɨ nurɨ ínɨmɨ tɨŋɨnigɨnɨ.
54 O꞉g a꞉namio꞉ Ha꞉fo꞉lo꞉ Dowan ho꞉len a꞉namilo꞉ dimidaefa꞉no꞉ ho꞉leno꞉ dowo꞉ ko꞉lo꞉, Ha꞉fo꞉lo꞉ Dowan ho꞉leno꞉ ko꞉na꞉ma fa꞉la꞉doma꞉nigab.
54 Sabarɨ́á nánɨ amɨpí píránɨŋɨ́ nimɨxɨro tarɨgɨ́áyimɨ nɨtɨrɨ aiwɨ Sabarɨ́á náyi rɨxa aŋwɨ e eŋáná tɨŋɨnigɨnɨ.
55 Yosa꞉b eyo꞉ Ya꞉suwa꞉ do꞉mo꞉wo꞉ dia꞉ha꞉nab amio꞉, ka꞉isale Ga꞉lili a꞉la꞉ta꞉ga꞉lo꞉ Ya꞉sulo꞉ kudu mio꞉ iyo꞉ Yosa꞉ba꞉ fa꞉sa kudu ha꞉naki, u no꞉no꞉ o꞉lia꞉, Ya꞉suwa꞉ do꞉mo꞉wo꞉ waga dia꞉taba꞉le a꞉la꞉liki ba꞉ba꞉ni ane.
55 Apɨxɨ́ Gariri pɨropenɨsɨ́yo dánɨ númɨ bɨ́íwa “Jisasomɨ arɨge rɨ́a tarɨnɨ?” nɨyaiwiro sɨŋwɨ́ wɨnanɨro númɨ nuro sɨ́ŋá óɨ́yimɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨróná xɨ́omɨ tarɨ́ná enɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨmɨ
56 Ba꞉da꞉sa꞉ga꞉yo꞉ iyo꞉ a꞉ma꞉la꞉ aya ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, mundo꞉ nafa kelego꞉ o꞉lia꞉ wa ho꞉n o꞉lia꞉yo꞉, Ya꞉suwa꞉ do꞉mo꞉wa dia꞉fa꞉no꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ dimidali. Ko꞉sega Ha꞉fo꞉lo꞉ Dowan ho꞉len a꞉no꞉ fa꞉la꞉dowabikiyo꞉, iyo꞉ ele saefa꞉ a꞉no꞉ kudu ha꞉naki, ha꞉fo꞉ dowo꞉.
56 wigɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nuro Sadéyo Jisasoyá wará xópé éwanɨgɨnɨrɨ íkɨ́á dɨ́á dɨŋɨ́ naŋɨ́ eaarɨŋɨ́ bɨ tɨ́nɨ gɨ́niɨ́ bɨ tɨ́nɨ píránɨŋɨ́ nimɨxɨro nɨtɨro sá wegɨ́íwa Sabarɨ́áyo ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ rarɨŋɨ́pa kikiɨ́á ŋweagɨ́awixɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra