Atos 20

BCO vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Kaluka꞉isaleya꞉lo꞉ gadiakilo꞉ halaido꞉ to sa꞉la꞉leno꞉ edabikiyo꞉, Fo꞉l eyo꞉ tilidabu kaluwo꞉ ho꞉le kegea꞉sa꞉ga꞉yo꞉, iyo꞉ halale mesea꞉ki towo꞉ sa꞉lakiyo꞉ “Gio꞉ ta꞉biyo꞉” a꞉la꞉sa꞉la꞉sa꞉ga꞉, e Masedonia hena ha꞉na꞉ni ane.
1 Ámá xwɨyɨ́á rɨrowiámɨ́ ninɨro sɨmɨmiákwɨ́ yarɨgɨ́á pɨ́nɨ nɨwiárɨro kikiɨ́á yarɨ́ná Poro ámá Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyo xɨ́o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ “Eɨnɨ.” nurɨrɨ rɨxa báná eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ nɨwirɨ yayɨ́ nɨwiárɨmɨ Masedonia pɨropenɨsɨ́yo nánɨ úɨmɨgɨnɨrɨ e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ
2 E a꞉na fa꞉la꞉dowa꞉sa꞉ga꞉yo꞉, amisa꞉n ko꞉lilo꞉ a꞉na tinia꞉li ha꞉nakiyo꞉, kaluka꞉isaleyo꞉ halale alitakiyo꞉ mano꞉ wida꞉li ha꞉na꞉la꞉ga꞉, Gilig hena fa꞉la꞉dowo꞉.
2 nurɨ pɨropenɨsɨ́ apimɨ áwɨnɨmɨ nɨpurɨ́ná ámá e ŋweagɨ́á Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́áyo eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ ayá wí nɨwiéra nɨpurɨ Gɨrikɨyɨ́ aŋɨ́yo nɨrémorɨ
3 E ele otaleno꞉ a꞉naka o꞉sa꞉ga꞉, ho꞉n ko꞉suwa a꞉la꞉ta꞉ga꞉ Silia hena ha꞉na꞉no꞉ asulabiki, Yu kaluwa꞉yo꞉ e a꞉namilo꞉ sa꞉ma꞉no꞉ saetab a꞉no꞉ eneno꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉, e a꞉ma꞉la꞉ Masedonia hen doba꞉da꞉ ha꞉na꞉ni ane.
3 e ŋweaŋáná emá waú wo rɨxa nɨmúrómáná eŋáná rɨxa Siria pɨropenɨsɨ́yo nánɨ úɨmɨgɨnɨrɨ sɨpɨxɨ́ womɨ pɨxemoánɨmɨnɨrɨ éɨ́yɨ́ Judayɨ́ wí o nánɨ mekaxɨ́ rɨnarɨŋagɨ́a nánɨ ámɨ dɨŋɨ́ re yaiwiŋɨnigɨnɨ, “Ámɨ Masedonia pɨropenɨsɨ́yo nionɨ bɨŋáimanɨ oumɨnɨ.” nɨyaiwirɨ imanɨ nurɨ
4 Kalu e o꞉lia꞉lo꞉ aneyo꞉ nowo꞉ Sobata, e Belia amisa꞉n kalu Bilusa꞉ inso꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ kalu a꞉la꞉ nowo꞉, Alistakus o꞉lia꞉ Sekudus a꞉no꞉ Tesalonaika kalu. Nowo꞉ Gaius, Debe kalu, a꞉la꞉ta꞉ga꞉ nowo꞉ Timoti. Kalu a꞉la꞉ nowo꞉ Tikikus o꞉lia꞉ Tolofimus a꞉no꞉ A꞉sia kalu.
4 ámá rowa enɨ o tɨ́nɨ nawínɨ ugɨ́awixɨnɨ. Wo Beria dáŋɨ́ Pirosomɨ xewaxo Sopataorɨnɨ. Ámɨ waú Tesaronaika dáŋɨ́ Arisɨtakaso tɨ́nɨ Sekadaso tɨ́nɨ awaúrɨnɨ. Ámɨ wo Debi dáŋɨ́ Gaiasorɨnɨ. Ámɨ wo Timotiorɨnɨ. Ámɨ waú Esia pɨropenɨsɨ́yo dáŋɨ́ Tikikaso tɨ́nɨ Tɨropimaso tɨ́nɨ awaúrɨnɨ.
5 Kalu i a꞉no꞉ tamina ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, Toloas amisa꞉n a꞉namio꞉, nio꞉ a꞉na galima꞉ni yasisen.
5 Awa nionɨ tɨ́nɨ Poromɨ tɨ́nɨ xámɨ nɨyeamearo Tɨrowasɨ dánɨ yawawi nánɨ wenɨŋɨ́ nero ŋweaŋáná
6 Sagala꞉sa꞉ga꞉lo꞉ Ma꞉n Mosolo꞉ na꞉sen ho꞉leno꞉ a꞉na eleta꞉ga꞉, nio꞉ ho꞉n ko꞉suwa disa꞉la꞉sa꞉ga꞉, Filibai amisa꞉no꞉ ta꞉ta꞉ga꞉, ho꞉leno꞉ bila꞉fo꞉wo꞉ alita꞉ga꞉yo꞉, iyo꞉ Toloas a꞉na galilia꞉ga꞉, ho꞉len dom a꞉la꞉fo꞉wo꞉ a꞉na sen.
6 Judayɨ́ Gorɨxo múroŋɨ́yi nánɨ dɨŋɨ́ mopɨ́rɨ nánɨ sɨ́á bisɨ́kerɨ́á yisɨ́ mayɨ́ nimɨxɨro narɨgɨ́áyɨ́ rɨxa pwéáná yawawi Piripai e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurai sɨpɨxɨ́ womɨ nɨpɨxemoánɨrai nɨŋwearai sɨ́á rɨxa wé wú yeamúróáná awamɨ Tɨrowasɨyo nɨwímearai e ŋweaŋáná sɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú neamúroŋɨnigɨnɨ.
7 Doma꞉yo꞉ nio꞉ Ya꞉su Asulo꞉ Ma꞉no꞉ naki kegeo꞉ ko꞉lo꞉, Fo꞉l e oagela꞉yo꞉ ha꞉na꞉no꞉ ko꞉lo꞉, towo꞉ wida꞉li ha꞉na꞉la꞉ga꞉, nulu us a꞉namio꞉ o꞉wida꞉len.
7 Sadéyo nene aiwá nɨrane rosapá imɨxɨrane yanɨ nánɨ awí neánɨranéná Poro ámá e dáŋɨ́ awí eánɨ́áyo xwɨyɨ́á nurɨrɨ́ná “Wɨ́áríná rɨxa aŋɨ́ úɨmɨgɨnɨ.” nɨyaiwirɨ nánɨ xwɨyɨ́á anɨŋɨ́ minɨ́ xwɨ́á nɨmirɨ nɨra nurɨ rɨxa árɨwegɨ́ imónáná
8 Nio꞉ a iwalulo꞉ a꞉na kegeakiyo꞉, nafayo꞉ modo꞉ ko꞉lo꞉ da꞉ifo꞉liki, a꞉na wida꞉len.
8 aŋɨ́ awawá seáyɨ e ikwɨ́rónɨŋɨ́ nene awí neánɨmáná xwɨyɨ́á arɨ́á wiarɨŋwáwámɨ ramɨxɨ́ obaxɨ́ mɨxároárɨnɨŋagɨ aí
9 Nulu amio꞉ Fo꞉l e mano꞉ wida꞉li ha꞉na꞉labiki, kalu so꞉wa nowo꞉, ene wiyo꞉ Yutikus, e a asol fofodo꞉ a꞉namio꞉ ho꞉ ko꞉lo꞉ gulu a꞉ma꞉ wa꞉l ami siliki da꞉da꞉len ko꞉lo꞉, e mida꞉i ya꞉la꞉ga꞉ ofowo꞉ ha꞉nakiyo꞉, sulufo꞉ tinda꞉ga꞉, hena beseyo꞉. Iliyo꞉ e gasilia꞉ni tiane ko꞉sega, e o꞉ma sowo꞉lo꞉bi ba꞉ba꞉.
9 íwɨ́ sɨkɨŋɨ́ wo —O xegɨ́ yoɨ́ Yutikasorɨnɨ. O pɨ́pɨ́wɨ́yo nɨŋweámáná Poro anɨŋɨ́ minɨ́ xwɨyɨ́á xwɨ́á nɨmirɨ nura warɨ́ná arɨ́á nɨwirɨ sá niɨ́asɨ́ nɨyayíɨsáná rɨxa sá dɨŋɨ́ mamó nɨweárɨrɨ re eŋɨnigɨnɨ. Pákɨ́kɨ́ wɨ́xaú wá ikwɨ́rónɨŋɨ́ seáyɨ e eŋowámɨ dánɨ pírɨmioaŋɨnigɨnɨ. Pírɨmioááná ámá nɨwepɨ́nɨro nɨmearɨ́ná xwɨ́ámɨ pɨyɨ́ weŋagɨ meáagɨ́a aiwɨ
10 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ Fo꞉l e tina꞉ga꞉, so꞉wa a꞉no꞉ a꞉ma꞉ wa꞉la fafula꞉fo꞉liki, imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉ “Gio꞉ tagilakiyo꞉ iliga꞉so꞉bo! So꞉wa we o꞉sab.”
10 Poro nɨwepɨ́nɨrɨ íwɨ́ sɨkɨŋomɨ seáyɨ e nupɨkákwínɨrɨ nɨmɨ́kwɨyínɨmáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né dɨŋɨ́ sɨpí mɨseaipanɨ. Ámɨ sɨŋɨ́ enɨŋoɨ.” nurɨmɨ
11 A꞉la꞉bo꞉ sa꞉la꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Fo꞉l e a꞉ma꞉la꞉ fa꞉la꞉na꞉sa꞉ga꞉, ma꞉n dowo꞉fa꞉yo꞉ goda꞉sa꞉ga꞉ ua mo꞉no꞉. Ma꞉no꞉ na꞉sa꞉ga꞉yo꞉, Fo꞉l eyo꞉ to man ko꞉ wida꞉liki aneyo꞉, ho꞉le bidabikiyo꞉, e ta꞉fo꞉gane.
11 ámɨ nɨpeyirɨ ayɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ aiwá nɨkwɨrɨrɨ nɨnɨmáná ayɨ́ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á nɨrɨga núɨ́asáná rɨxa wɨ́á nóga warɨŋɨ́ tɨ́nɨ Poro pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ úagɨ
12 Iyo꞉ a꞉ma꞉la꞉ aya ha꞉nakiyo꞉, so꞉wa a꞉no꞉ mo꞉sowo꞉ ko꞉lo꞉ sagala꞉liki tililia꞉gane.
12 ayɨ́ íwɨ́ sɨkɨŋɨ́ o ámɨ sɨŋɨ́ éagɨ nɨmeámɨ wigɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nuro dɨŋɨ́ wɨ́á bɨ onɨmiápɨ mɨwónɨŋɨnigɨnɨ.
13 Fo꞉l e hena ha꞉na꞉no꞉ asulo꞉ ko꞉lo꞉ eyo꞉ nio꞉ ho꞉n ko꞉suwa hamana꞉ki dimidali ko꞉lo꞉, nio꞉ ho꞉n ko꞉suwa disa꞉la꞉sa꞉ga꞉, e Asos amisa꞉na galima꞉ni, nio꞉ tamina ane.
13 Poro “Awa aŋɨ́ Asosɨyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ sɨpɨxɨ́yo warɨ́ná nionɨ xwɨ́áyo úɨmɨgɨnɨ.” nɨyaiwirɨ none sɨpɨxɨ́ womɨ nɨpɨxemoánɨrane Asosɨyo nánɨ nurane xɨ́o nánɨ wenɨŋɨ́ nerɨ ŋweanɨ́wá nánɨ óɨ́ neaimoíɨ́ eŋagɨ nánɨ none omɨ xámɨ numearane sɨpɨxomɨ nɨpɨxemoánɨrane Asosɨ nánɨ nurane nɨrémorane ŋweaŋáná
14 Asos a꞉namio꞉, Fo꞉l e galilia꞉sa꞉ga꞉yo꞉, nio꞉ tambo ho꞉n ko꞉suwa disa꞉la꞉sa꞉ga꞉, Mitilini a꞉na ane.
14 Poro rɨxa xwɨ́áyo nɨbɨrɨ aŋɨ́ apimɨ neaímeááná o tɨ́nɨ nerɨmeánɨmɨ sɨpɨxɨ́yo nurane aŋɨ́ Mitirini rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨrémorane
15 Ho꞉len no amio꞉, Kios hen aniba ha꞉na꞉la꞉ga꞉ alita꞉ga꞉yo꞉, Samos hen a꞉na fa꞉la꞉dowo꞉. Ho꞉len a꞉ma꞉ fa꞉s amio꞉, nio꞉ ha꞉na꞉la꞉ga꞉, Miletus a꞉na fa꞉la꞉dowo꞉.
15 — ausente —
16 Fo꞉l eyo꞉ Ba꞉ndiko꞉s ho꞉len a꞉namio꞉ Ya꞉lusalemo꞉ e doma꞉no꞉ a꞉lakiyo꞉, e bo꞉bo꞉ge ha꞉naki A꞉fesa꞉s amisa꞉n A꞉sia hen a꞉namio꞉, ho꞉leno꞉ modo꞉wo꞉ mo꞉doma꞉no꞉ asulaki, e tigini ane.
16 — ausente —
17 Miletus a꞉na silikiyo꞉, Fo꞉l eyo꞉ A꞉fesa꞉s sa꞉sdo꞉ bo꞉fo꞉lowan kalu i a꞉no꞉ e a꞉na galima꞉ mena꞉ki, towo꞉ saga꞉fo꞉.
17 Poro Mairitasɨyo nɨrémómáná e dánɨ ámá Jisasoya sɨyikɨ́ imónɨgɨ́á Epesasɨyo ŋweagɨ́áyo wipeŋweagɨ́áwa nánɨ re urowárɨŋɨnigɨnɨ, “Awa obɨ́poyɨ.” nurowárɨrɨ
18 Iyo꞉ ya꞉sa꞉ga꞉ elo꞉wa fa꞉la꞉dowabikiyo꞉, eyo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Ne tamina A꞉sia hen wena ya꞉sa꞉ga꞉, ho꞉leno꞉ tambo gi o꞉lia꞉ silikilo꞉ dimida꞉len a꞉no꞉ gio꞉ asulufo꞉lab.
18 awa rɨxa o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ báná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Sɨ́á nionɨ segɨ́ Esia pɨropenɨsɨ́ tɨ́yo iwamɨ́ó rémoŋáyimɨ dánɨ pɨ́nɨ nɨseawiárɨmɨ uŋáyi nánɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearɨ́ná pí pí eŋápɨ nánɨ soyɨ́né nɨjɨ́árɨnɨ.
19 Yu kalu iliyo꞉ ne mogagila꞉ma꞉no꞉ saefa꞉ ko꞉lo꞉ ne hida꞉yo꞉ ko꞉li ko꞉lilo꞉ di. Ne Godeya꞉ ene nanog dia꞉li ha꞉na꞉len amio꞉, no꞉no꞉na꞉ma꞉la꞉ ha꞉ga dota꞉ga꞉, ne si ho꞉no꞉ gula꞉liki, Alana꞉ ene nanog dia꞉leno꞉, gio꞉ asulab.
19 Seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná Ámɨnáoyá xɨnáínɨ́nɨŋɨ́ nimónɨrɨ o nánɨ wáɨ́ nɨwurɨmeirɨ nɨsearɨrɨ́ná seáyɨ e mimónɨpa nerɨ ínɨmɨ nɨseaimónɨrɨ eŋárɨnɨ. Seyɨ́né nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí niarɨŋagɨ nánɨ waínɨ́ waíná ŋwɨ́ nɨseaeaayirɨ eŋárɨnɨ. Judayɨ́ nionɨ nánɨ mekaxɨ́ nɨrɨnarɨŋagɨ́a nánɨ xeanɨŋɨ́ obaxɨ́ nímeaŋɨ́ aiwɨ
20 Niyo꞉ Godeya꞉ mano꞉ kalu kegeo꞉ siwa꞉l amio꞉ kalaba wida꞉sen. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ gili ayamio꞉lo꞉ walama꞉ni ya꞉sen. Gilo꞉ asuwa꞉fa꞉no꞉ man a꞉no꞉ niyo꞉ mo꞉go꞉lu alitakiyo꞉, gimo꞉wo꞉ tambo fanda wida꞉sen, a꞉no꞉ gio꞉ asulab.
20 nionɨ wé ɨ́á mɨmɨxeánɨ́ xwɨyɨ́á seyɨ́né arɨ́á nɨwiro nɨxɨ́dɨróná naŋɨ́ seaimɨxɨpaxɨ́pɨ wí yumɨ́í mɨseaí nerɨ ámá obaxɨ́ sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨranɨ, aŋɨ́ xɨxegɨ́yo ínɨmɨ dánɨranɨ, nɨsearéwapɨyirɨ eŋárɨnɨ.
21 Niyo꞉ Yu kalu o꞉lia꞉ Gilig kalu o꞉lia꞉mo꞉wo꞉ hagugu alitakiyo꞉, ‘Gio꞉ asugo꞉ Godemo꞉ nodola꞉sa꞉ga꞉, nili Alan Ya꞉suwa tilidabuma’ a꞉la꞉likiyo꞉ wido꞉.
21 E nerɨ́ná Judayɨ́néranɨ, Gɨrikɨyɨ́néranɨ, ayá nɨsearemorɨ re searayiŋárɨnɨ, ‘Segɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro Gorɨxo tɨ́ámɨnɨ nɨkɨnɨmónɨrɨ́ná negɨ́ Ámɨná Jisasɨ Kiraisomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rópoyɨ.’ searayiŋárɨnɨ.
22 “O꞉go꞉ ne Godeya꞉ Mamaya꞉lo꞉ sa꞉lab au kudu ha꞉naki, Ya꞉lusalem ha꞉na꞉nigo꞉l ko꞉lo꞉, a꞉namio꞉ nelo꞉ amio꞉ o꞉bo꞉ngo꞉ fa꞉la꞉doma꞉nigaba꞉le babalab.
22 Arɨ́á nípoyɨ. Agwɨ kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ o Jerusaremɨ nánɨ úwɨnɨgɨnɨrɨ nɨkɨkayoŋagɨ nánɨ aŋɨ́ apimɨ rémóáná pí pí nímeanɨ́ápɨ nionɨ majɨ́á aiwɨ, sa e nánɨ warɨŋɨnɨ.
23 Ko꞉sega imilig nowo꞉ ne asulufo꞉lo꞉l. Amisa꞉n tambo nelo꞉ sia꞉len amio꞉, Godeya꞉ Mamaya꞉yo꞉ nemo꞉wo꞉ sa꞉la꞉li ha꞉nakiyo꞉, ne hida꞉yo꞉ halaido꞉wo꞉ diaki, dibolowa to꞉loma꞉ib a꞉la꞉liki sa꞉la꞉lab.
23 E rémóáná pí pí nímeanɨ́ápɨ nionɨ majɨ́á eŋagɨ aiwɨ aŋɨ́ apɨ apimɨ múroarɨ́ná Gorɨxoyá kwíyɨ́pɨ ayá re nɨremoarɨŋɨ́rɨnɨ, ‘E rémóáná gwɨ́ rɨyiro xeanɨŋɨ́ seaikárɨro epɨ́rɨ́árɨnɨ.’
24 A꞉la꞉fo꞉ ko꞉sega, Godeya꞉lo꞉ ha꞉fo꞉ disa꞉lan man a꞉la꞉likilo꞉ to nafa a꞉no꞉ Ya꞉su Alana꞉yo꞉ nemo꞉ walama꞉ki dimi ko꞉lo꞉, niyo꞉ nanog we dimida꞉i ha꞉na꞉la꞉ga꞉ ilililai kibo꞉bowo꞉, ni mela꞉no꞉ we, o꞉li wala꞉ma꞉no꞉ ko꞉lo꞉lab.
24 Ayá e nɨremoarɨŋagɨ aiwɨ, nionɨ dɨŋɨ́ mɨŋwɨrárɨnɨŋɨnɨ. Ayɨnánɨ mɨŋɨ́ yɨ́wɨ́ nírɨmɨ e nánɨ ananɨ warɨŋɨnɨ. Sɨŋɨ́ umɨ́a nánɨ ‘Ayɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨrɨ́anɨ?’ mɨyaiwí, pí pí nikárɨpɨ́rɨ́a aí gɨ́ xámɨ néra bɨŋápa sɨnɨ axɨ́pɨ néra nurɨ rɨpɨnɨ nerɨ́náyɨ́, ‘Ayɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨrɨ́anɨ?’ nimónarɨnɨ. Ámɨná Jisaso re nɨyaiwirɨ sekaxɨ́ nɨrɨŋɨ́pɨ, ‘O Gorɨxo ámáyo wá wianɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ winɨpaxɨ́pɨ wáɨ́ nɨrɨmeíwɨnɨgɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ sekaxɨ́ nɨrɨŋɨ́pɨ yoparɨ́pɨ nɨpɨnɨ wáɨ́ nurárɨmerɨ́ná ‘Ayɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨrɨ́anɨ?’ nimónarɨnɨ.
25 “Ne gi usa sia꞉likilo꞉ Godeya꞉ ene kaluka꞉isale ko꞉lo꞉ bo꞉fo꞉mela꞉no꞉ man a꞉no꞉ widabilo꞉ da꞉da꞉len kalu gio꞉, ne misio꞉ wa꞉kabiyo꞉ mada mo꞉ba꞉ba꞉ib, a꞉la꞉asulo꞉l.
25 Arɨ́á nípoyɨ. Nionɨ seyɨ́né tɨ́ŋɨ́mɨ nemerɨ xwɨyɨ́á ámá Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo xegɨ́ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ umeŋweanɨ́ápɨ nánɨ wáɨ́ searɨmearɨŋáyɨ́né, nɨyɨ́nénɨ ámɨ gɨ́ sɨ́mɨmaŋɨ́ bɨ sɨŋwɨ́ nanɨpɨ́rɨ́á meŋɨ́pɨ nánɨ nionɨ nɨjɨ́árɨnɨ.
28 Ginina꞉ma꞉la꞉yo꞉ dinafa bo꞉fo꞉likiyo꞉, sa꞉s kaluka꞉isaleyo꞉ Godeya꞉ ene inso꞉ Ya꞉suwa꞉ ho꞉bo꞉wa꞉lo꞉ kilili a꞉no꞉lo꞉, dinafa bo꞉fo꞉lubi. Kaluka꞉isale a꞉no꞉, Godeya꞉ sibi o꞉ngo꞉ ko꞉lo꞉, Godeya꞉ Mamaya꞉yo꞉ gimo꞉ bo꞉fo꞉melea꞉ki, gio꞉ a꞉na da꞉feyo꞉.
28 Ámá Jisasoyá imónɨgɨ́á sewanɨŋoyɨ́né umeŋweagɨ́ápimɨ rɨkɨkɨrɨ́ó wiarɨgɨ́oyɨ́né imónɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ wáyɨ́ seainɨ́wɨnɨgɨnɨ. Ámá Gorɨxoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́á nɨyonɨ —Ayɨ́ nánɨ yoxáɨ́pámɨ dánɨ nupeirɨ́ná xewanɨŋo gwɨ́nɨŋɨ́ roayíroárɨŋɨ́yɨ́rɨnɨ. Ayo nɨyonɨ numeŋwearɨ́ná Gorɨxoyá kwíyɨ́pɨ sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́ápa axɨ́pɨ awí umearóɨ́rɨxɨnɨrɨ seaimɨxárɨŋoyɨ́né xɨxenɨ píránɨŋɨ́ umeŋweáɨ́rɨxɨnɨ.
29 Ne ha꞉na꞉ga꞉ dotalikiyo꞉, kalu nolo꞉ ni fa꞉sa ya꞉siakiyo꞉, saila gasa o꞉ngo꞉ ko꞉lo꞉ ya꞉ga꞉, sibiyo꞉ o꞉lusa꞉ndaki, yasala꞉ma꞉ib, niyo꞉ a꞉la꞉asulab.
29 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Nionɨ rɨxa pɨ́nɨ nɨseawiárɨmɨ úáná ámá sɨ́wí sayɨ́ sipɨsipɨ́ roarɨgɨ́ápánɨŋɨ́ nimónɨmɨ seyɨ́né tɨ́ámɨnɨ nɨbɨro ámá soyɨ́né umeŋweagɨ́áyo xe naŋɨ́ oépoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨ́ xwɨrɨ́á seaikɨxeayipɨ́rɨ́árɨnɨ.
30 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ gini sa꞉s usamilo꞉ elen nol a꞉ma꞉yo꞉, tilidabu kaluka꞉isaleyo꞉ e kudu mena꞉ki, susulu sa꞉la꞉lakiyo꞉, mano꞉ dikili walama꞉ib.
30 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ enɨ seararɨŋɨnɨ. Segɨ́yɨ́ wa enɨ nɨwiápɨ́nɨmearo re nɨyaiwiro yapɨ́ wíwapɨyipɨ́rɨxɨnɨ, ‘Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ wínɨyo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nionɨnɨ onɨxɨ́dɨ́poyɨ.’ nɨyaiwiro yapɨ́ wíwapɨyipɨ́rɨxɨnɨ.
31 A꞉la꞉dimidama꞉ib ko꞉lo꞉ gio꞉ dinafa bo꞉fo꞉lubi. Dona otalen us a꞉namio꞉, niyo꞉ gimo꞉wo꞉ hagugu sa꞉la꞉likiyo꞉, ho꞉lenowo꞉lo꞉ nuluwo꞉lo꞉ giyo꞉ nofolakilo꞉ wida꞉len a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ asulufo꞉lubi.
31 Ayɨnánɨ nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ xwiogwɨ́ waú wo nɨmúroarɨ́ná woxɨnɨ woxɨnɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨseairɨ ŋwɨ́ tɨ́nɨ eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ searɨŋápɨ bɨ pɨ́nɨ mɨwiárɨ́ anɨŋɨ́ minɨ́ yayiŋápɨ nánɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ mɨmamó sɨŋwɨ́ tɨ́nɨ anɨŋɨ́ minɨ́ éɨ́rɨxɨnɨ.
32 “A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ o꞉go꞉ niyo꞉ gio꞉ Godeya꞉ dagiya difa꞉ ko꞉lo꞉ Godeya꞉lo꞉ ha꞉fo꞉ disa꞉lan to man a꞉no꞉ giliyo꞉ asulufo꞉ko꞉ a꞉lalikiyo꞉, to man a꞉ma꞉yo꞉ gio꞉ halale alitakiyo꞉, Godeya꞉lo꞉ malilo꞉ ta꞉felo꞉ kalu nolbo꞉lo꞉ boba kelego꞉ dimi o꞉li aumbo꞉ gimo꞉wo꞉lo꞉ o꞉leo꞉ngo꞉ ka dimia꞉ib.
32 Agwɨ nionɨ Gorɨxo seamenɨ́a nánɨ xegɨ́ wéyo seawárɨrɨ soyɨ́né xwɨyɨ́á o ámá nɨyonɨ wá nɨwianɨrɨ eŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́ropɨ́rɨ seawárɨrɨ yarɨŋɨnɨ. Xwɨyɨ́á apɨ ananɨ sɨ́kɨ́kɨ́ seaomɨxɨrɨ amɨpí naŋɨ́ Gorɨxo ámá nionɨ gɨ́ imónɨŋɨ́yo wíɨmɨgɨnɨrɨ imónɨŋɨ́pɨ meapaxɨ́yɨ́né seaimɨxɨrɨ epaxɨ́ imónɨnɨ.
33 Ne kalu noma꞉lo꞉ momado꞉ so꞉g o꞉lia꞉ mole da꞉lab a꞉no꞉ ba꞉da꞉ga꞉yo꞉ mo꞉mesela꞉sen.
33 Nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná segɨ́ woyá sɨ́ŋá gorɨ́ranɨ, sɨ́ŋá sirɨpáranɨ, rapɨrapɨ́ranɨ, wí sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ mɨwɨnɨŋárɨnɨ.
34 Niyo꞉ no꞉no꞉n asuwa꞉takiyo꞉, na꞉ dagi wema꞉ nanogo꞉ dimida꞉sa꞉ga꞉, ne o꞉lia꞉lo꞉ dowab a꞉no꞉lo꞉ a꞉ma꞉ asuwa꞉ta꞉sen, a꞉no꞉ gio꞉ asulo꞉.
34 Nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná eŋápɨ sewanɨŋoyɨ́né nɨjɨ́árɨnɨ. Amɨpí wí mɨsearápɨ́ ‘Pí yínɨrɨ pí nɨrɨ emɨ́ɨnɨ?’ nɨyaiwirɨ nerɨ́ná wé gɨ́ rúmɨ dánɨ nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ nerɨ nɨgwɨ́ nɨmearɨ bɨ́ nerɨ́ná nionɨ gɨ́ bɨ́ erɨ ámá nionɨ tɨ́nɨ ŋweaarɨgɨ́áyo enɨ bɨ́ wiirɨ eŋárɨnɨ.
35 Giliyo꞉ wa꞉feyo꞉ kalu asuwa꞉foma꞉kiyo꞉, nanog halaido꞉ nilo꞉ dimida꞉sen a꞉no꞉ gio꞉ ko꞉lo꞉ widakigo꞉l. Ya꞉su Alana꞉yo꞉ towo꞉ a꞉la꞉sio꞉, ‘Dimiabdo꞉ ge mada sagalo꞉wo꞉ alan doma꞉ib ko꞉sega diabdo꞉ ge sagalo꞉wo꞉ ha꞉lu doma꞉ib.’ To we giliyo꞉ asulufo꞉lubi.”
35 Amɨpí nɨ́nɨ nionɨ eŋápɨ nerɨ́ná rɨxa re seaíwapɨyiŋárɨnɨ. Ámá sɨpíyɨ́ seáyɨ́ nerɨ mɨnɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́yo arɨrá wíɨ́rɨxɨnɨ. Xwɨyɨ́á Ámɨná Jisaso rɨŋɨ́ rɨpɨ, ‘Yayɨ́ mɨnɨ wiarɨŋo winarɨŋɨ́pɨ yayɨ́ uráparɨŋo winarɨŋɨ́pimɨ seáyɨ e imónɨnɨ.’ xwɨyɨ́á apɨ enɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ mɨmamó dɨŋɨ́ móɨ́rɨxɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
36 Fo꞉l eyo꞉ to a꞉no꞉ sa꞉la꞉sa꞉ga꞉ edakiyo꞉, iyo꞉ tambo gulalu siliki, Fo꞉l e Godemo꞉ dulugu sio꞉.
36 Poro xwɨyɨ́á apɨ nɨpɨnɨ nurárɨmɨ xómɨŋɨ́ nɨyɨkwirɨ awa tɨ́nɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwiro
37 Iyo꞉ tambo ya꞉foda꞉liki fafulakiyo꞉, Fo꞉lo꞉ mimilo꞉.
37 — ausente —
38 Fo꞉l e wa꞉kabiyo꞉ mo꞉ba꞉ba꞉ib a꞉la꞉do꞉ sio꞉ a꞉no꞉ iyo꞉ asulakiyo꞉, nofolo꞉wo꞉ alan dowo꞉. A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ iliyo꞉ e ho꞉n ko꞉suwa disa꞉ma꞉ki, tililia꞉gane.
38 — ausente —

Ler em outra tradução

Comparar com outra