Mateus 20
AGG vs ARIB
1 Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana sapo nindou mamɨ nümbürɨ aharambürɨ nahurai-ane. Ranani asu ai siambe hamɨndɨ hu nindou ahandɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨmbo masepurɨmündu.
1 Porque o reino dos céus é semelhante a um homem, proprietário, que saiu de madrugada a contratar trabalhadores para a sua vinha.
2 Nindou ranai ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranɨ-babɨdɨmbo mamamɨ si mamamɨ kakɨ ra ai segopurɨmbo hoafɨ mamühɨru houmbo asu ahamumbo ahandɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨmbo koamarɨhepurɨ.
2 Ajustou com os trabalhadores o salário de um denário por dia, e mandou-os para a sua vinha.
3 Asükaiyu ai hüfɨhamɨndɨ ŋgɨnɨndɨyuambe safɨ huane nindou bɨdɨfɨrɨ ai maketambe moanɨ ratüpurɨ-koate burɨmemonda hoeimareapurɨ.
3 Cerca da hora terceira saiu, e viu que estavam outros, ociosos, na praça,
4 Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühüya, ‘Seamboanɨ ŋgomo wandɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨndɨmo. Ŋga ro sɨhamumbo kakɨ ndeara segopurɨmbo-mayo ranɨ-sɨmogodühɨ ndahapurɨmboyahɨ,’ mehupurɨ.
4 e disse-lhes: Ide também vós para a vinha, e dar-vos-ei o que for justo. E eles foram.
5 Ranɨyomo asu ai ratüpurɨmbo mahomo. Hüfɨnɨmbo asükaiyu nɨmbambe safɨ ai hu mamɨ ranɨ-süŋgumareandɨ.
5 Outra vez saiu, cerca da hora sexta e da nona, e fez o mesmo.
6 Ndeara nɨmbambe hondü hu hoeireapuranɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai moanɨ ratüpurɨ-koate ranühɨ yaru manɨŋgomondamboyu. Ranɨyu asu ai ahamumbo düdureapurühü yahuya, ‘Se ra nɨmboe moanɨ ndanühɨ ratüpurɨ-koate hüfɨhamɨndɨ gebuai afɨndɨ ra manɨŋgomo rana?’ mehuamboemo.
6 Responderam-lhe eles: Porque ninguém nos contratou. Disse-lhes ele: Ide também vós para a vinha.
7 Asu ai ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Yɨhoefɨmbo nindou ai ratüpurɨ saikoate-memo-ndamboanefɨ anɨmboefɨ,’ mehomondamboyu. Asu ai hoafɨyupurühü yahuya, ‘I refe anasɨ, se-amboanɨ ŋgomo wandɨ nümbürambe ratüpurɨndɨmo,’ mehupurɨ.
7 Responderam-lhe eles: Porque ninguém nos contratou. Disse-lhes ele: Ide também vós para a vinha.
8 Ndeara bɨdɨfɨrana kɨnɨnɨ hoafambe nümbürɨ aharambürɨ bogorɨ-mayu ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨmbo bogorɨmbofi hɨfandapurɨ randeimbɨ-mayu ranahambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou ranahamumbo mborai mbɨsafɨpurɨ hawa ahamundɨ kakɨ ra dabapurɨ. Nindou bɨdɨfɨranɨ süŋgunambo hondü ratüpurɨ masahapurɨ ranhamundɨ fihɨ pɨndafɨ hawa ŋgafɨ weaŋgurühɨ ratüpurɨmemo ranhamundɨ fihɨ tündowandɨ,’ mehundo.
8 Ao anoitecer, disse o senhor da vinha ao seu mordomo: Chama os trabalhadores, e paga-lhes o salário, começando pelos últimos até os primeiros.
9 Ranɨyo asu nindou ndeara nɨmbambe hondü peyomo houmbo ratüpurɨmemo ranai kakɨ mamamɨru masowandümo.
9 Chegando, pois, os que tinham ido cerca da hora undécima, receberam um denário cada um.
10 Ranɨyomo asu nindou weaŋgurühɨ peyomo houmbo ratüpurɨmemo ranai-amboanɨ kakɨ semɨndɨmbo tükümefundɨ. Ndanana ro afɨndɨ safɨ ndahumɨndemboyefɨ yahomo houmbo. Ŋga asu ai-amboanɨ moanɨ mamɨ yahurai kakɨ mamamɨru masowandümo.
10 Vindo, então, os primeiros, pensaram que haviam de receber mais; mas do mesmo modo receberam um denário cada um.
11 Ranɨyomo ai kakɨ ra sowandümo houmbo asu ratüpurɨ masagapurɨ nindoumayu ranahambo ‘Kakɨ ranɨmbo nɨmboe ndahurai masawamunɨ,’ yahomo houmbo ŋɨŋepomemo.
11 E ao recebê-lo, murmuravam contra o proprietário, dizendo:
12 Ai yahomoya, ‘Nindou süŋgunɨ se ratüpurɨ masagapura moanɨ bodɨfombo yaŋgɨrɨ ratüpurɨmemo-anemo asu se ahamumbo kakɨ ra yɨhoefɨmbo masawamunɨ nahurai masabapurɨ. Roana siambe peyefɨ hohu hüfünɨ gebuai ra ratüpurɨ tɨŋɨrɨfomayefɨ hüfɨhamɨndɨ kɨkɨrɨhundühɨ,’ mehomondamboyu.
12 Estes últimos trabalharam somente uma hora, e os igualastes a nós, que suportamos a fadiga do dia inteiro e o forte calor.
13 Nümbürɨ aharambürɨ ai nindou ŋgorümayu ranahambo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Wandafɨ, se hɨmborɨyafɨ, ro sɨhamumbo moai moaruwai dɨbo nɨnüŋgurɨheapurɨ, ŋga wanɨ. Asu sapo sɨhɨrɨ moai mamɨ si ratüpurɨmbo weaŋgurühɨ mamɨ si ratüpurɨyowohü, kakɨ mamamɨfe semɨndɨmbo hoafɨ mamɨ süŋgurɨhundɨyo?
13 Mas ele, respondendo, disse a um deles: Amigo, não te faço injustiça; não ajustaste comigo um denário?
14 Haponda hamɨndɨ se sɨhafɨ kakɨ ra ndowandɨfɨ hawambo ŋgoafɨnambo ŋgafɨ. Sapo ro kakɨ sɨhamumbo masahapurɨ yahurai nindou süŋgunɨ ratüpurɨmemo ranahamumbo amboanɨ segopurɨmbo saheheamboyahɨ masahapurɨ.
14 Toma o que é teu, e vai-te; eu quero dar a este último tanto como a ti.
15 Awi wandɨ kakɨ ra ro hohoanɨmomayahɨ süŋgu refembo ra wanɨmandɨyo? Ranɨ-moatükunɨ ranana ai moanɨ wandɨ moatükunɨ yaŋgɨrane. Ro sapo aboedɨ moatükunɨ ramarɨheanda asu se ranɨmbo wambo garɨbɨrowandɨrühüyafɨ?’ mehu.”
15 Não me é lícito fazer o que quero do que é meu? Ou é mau o teu olho porque eu sou bom?
16 Sisas ai ndeara hoafɨ moendɨfembo yahumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋga nindou dɨdɨyei ai haponda adükarɨmbo-femboayei ana, süŋgunambo ai akɨdoumbo-ndahimboyei, ŋga asu nindou dɨdɨyei ai haponda akɨdoumboehindɨ ana, asu ai süŋgunambo adükarɨmbo-ndahimboyei,” mehu.
16 Assim os últimos serão primeiros, e os primeiros serão últimos.
17 — ausente —
17 Estando Jesus para subir a Jerusalém, chamou à parte os doze e no caminho lhes disse:
18 — ausente —
18 Eis que subimos a Jerusalém, e o Filho do homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas, e eles o condenarão à morte,
19 Rananɨmbo asu ai ahambo nindou amurɨ ranahei warambe hɨnɨŋgɨndurümboemo. Rananɨmbo asu nindou amurɨ ranai ahambo nindou hɨmboahü tɨkɨfɨnambondɨhorɨ habudihü ahambo ndüfurɨ ndüfurɨboadüwurɨmboemo. Asu ahambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ pandüwurɨmboemo. Ŋga asu randɨfe hayambondoanɨ süŋgunambo ŋgɨmɨ sindu mbunda asükaindu yaŋgɨrɨ botɨndɨfimbui,” mehupurɨ.
19 e o entregarão aos gentios para que dele escarneçam, e o açoitem e crucifiquem; e ao terceiro dia ressuscitará.
20 Ranɨyo asu Sebedindɨ nɨmorehɨ ahandɨ nɨmorɨ yimbu babɨdɨ Sisasɨmbo-so tüküfe ahandɨ haŋgɨfoanɨ peyo yirɨ kakɨre nɨmarɨmbo ai mamɨ-moatükunɨ rambɨreandɨ yaho haya düdumarerɨ.
20 Aproximou-se dele, então, a mãe dos filhos de Zebedeu, com seus filhos, ajoelhando-se e fazendo-lhe um pedido.
21 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo düdureandühɨ yahuya, “Nɨmorehɨ ra se nɨnɨ-moatükunɨmboyafɨ rana?” mehundo-amboyo. Asu ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyondowohü yahoya, “Se wambo randɨheamboyahɨ mbɨsafɨndɨrɨ se bogorɨmbofeyoanɨ asu wandɨ nɨmorɨ yimbu nda sɨhafɨ warɨ-hondünɨ nɨmarɨ, sɨhafɨ kadüdanɨ nɨmarɨ rambohünda,” mehoamboyu.
21 Perguntou-lhe Jesus: Que queres? Ela lhe respondeu: Concede que estes meus dois filhos se sentem, um à tua direita e outro à tua esquerda, no teu reino.
22 Ranɨyu asu Sisas ai tɨŋɨrɨfo ahambo tüküfemboayo ranɨmbo nɨmorɨ yimbumbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se-ana moai fɨfɨrɨneandɨ se nɨnɨ-mboyafanɨ düduefɨneandɨ ranɨmbo. Se ra ro tɨŋɨrɨfo semɨndɨmboyahɨ ra mandowandɨfanɨyo?” mehupɨramboyafanɨ. Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Yɨnɨ, ro randɨhoamboyehɨsɨ,” masafanɨ.
22 Jesus, porém, replicou: Não sabeis o que pedis; podeis beber o cálice que eu estou para beber? Responderam-lhe: Podemos.
23 Sisas ai ahafanɨmbo hoafɨyupɨrühü yahuya, “Yɨnɨ, wandɨ tɨŋɨrɨfo ndowandɨmboyafanɨsɨ. Ŋga asu ro sɨhafanɨmbo hoafɨndahapɨrɨ, düdi wandɨ warɨ-hondünɨ nɨmarɨ asu kadüdanɨ nɨmarɨ rambo ra ŋgɨrɨndahɨ, ŋga wanɨ. Fondɨ ranana wandɨ Ape ai nindoumbo dɨdɨboadoramündɨ hɨnɨŋgɨmareandane,” mehu.
23 Então lhes disse: O meu cálice certamente haveis de beber; mas o sentar-se à minha direita e à minha esquerda, não me pertence concedê-lo; mas isso é para aqueles para quem está preparado por meu Pai.
24 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ 10 memo ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo asu ai apodoho yimbumefanɨ ahafanɨmbo ŋgɨnɨndɨmarupɨrɨ.
24 E ouvindo isso os dez, indignaram-se contra os dois irmãos.
25 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo mamɨ gugureapurɨ mbura hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se awi ranahambo fɨfɨrumbo-anemo, ŋgorü sɨrambeahɨndɨ-mayei ranahei bogorɨ nindou ranai ana nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrundürühanemo. Rananemo asu ahei adükarɨ nindou ranai-amboanɨ ŋgɨnɨndɨ aheimbo hɨfandarundürɨ.
25 Jesus, pois, chamou-os para junto de si e lhes disse: Sabeis que os governadores dos gentios os dominam, e os seus grandes exercem autoridades sobre eles.
26 Ŋga awi ndahurai hohoanɨmo ndanana sɨhamundɨ mbusümo yaŋgorɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ai adükarɨmbofe tüküfembo hohoanɨmoayu ana, asu ranai nindou sɨhamundɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindoumbofi mbünüŋgu-wamboane.
26 Não será assim entre vós; antes, qualquer que entre vós quiser tornar-se grande, será esse o que vos sirva;
27 Asu nindou mamɨ ai sɨhamundɨ mbusümo ro horombonɨpoedɨ nindou-anahɨ yahu anüŋgu ana, nindou ranai sɨhamundɨ moanɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindoumbofi mbünüŋgu-wamboane.
27 e qualquer que entre vós quiser ser o primeiro, será vosso servo;
28 Sapo rahurai ane Nindou Hondü aiana hɨfɨnambo makusu ra ahambo nindou ai farɨhefimboyupoanɨ. Ŋga ai nindou afɨndɨ ranaheimbo aboedambo-fendürɨmbo-hündamboyu yɨfɨmbo makusu,” mehu.
28 assim como o Filho do homem não veio para ser servido, mas para servir, e para dar a sua vida em resgate de muitos.
29 Ranɨyomo ai Seriko ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨru hou mahomonda, asu nindou afɨndɨ safɨ ranai Sisasɨmbo süŋgumarɨhorɨ hei.
29 Saindo eles de Jericó, seguiu-o uma grande multidão;
30 Hɨmboatɨharɨ nindou yimbu ranai nafɨkɨmɨ nɨmarɨfanɨ hɨmborɨyafandane, Sisas ai mahuwamboyafanɨ, asu ai hoafɨ puküna karɨhoefɨneandühɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Defitɨndɨ ahuirɨ! Adükarɨ, se yɨhoehɨmbo hɨpoambo-rowamunɨ,” masafanɨ.
30 e eis que dois cegos, sentados junto do caminho, ouvindo que Jesus passava, clamaram, dizendo: Senhor, Filho de Davi, tem compaixão de nós.
31 Nindou afɨndɨ ranai ahafanɨmbo se moanɨ yafambe kɨkɨhandɨfanɨ sei hehi ŋgɨnɨndɨ hoafɨmehüpɨrɨ. Ŋga asu ai moanɨ puküna hamɨndɨ hoafɨ karɨhoefɨ-neandühɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Defitɨndɨ ahuirɨ! Adükarɨ, se yɨhoehɨmbo hɨpoamborowamunɨ,” masafanɨ.
31 E a multidão os repreendeu, para que se calassem; eles, porém, clamaram ainda mais alto, dizendo: Senhor, Filho de Davi, tem compaixão de nós.
32 Ranɨyu asu Sisas ai ranühɨ ŋgɨnɨnɨmareandɨ. Asu ai ahafanɨmbo düdureapɨrühɨ yahuya, “Ro sɨhafanɨmbo nɨnɨ nünüŋgufepɨrɨmboyahɨ asu se ranɨmbo hohoanɨmoayafana?” mehupɨramboyafanɨ.
32 E Jesus, parando, chamou-os e perguntou: Que quereis que vos faça?
33 Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyafɨ-nandowohü safanɨya, “Adükarɨ, se yɨhoehɨ hɨmboarɨ aboedɨ bɨrɨhawamunɨ semboanehɨ hohoanɨmoayehɨ,” masafanɨ.
33 Disseram-lhe eles: Senhor, que se nos abram os olhos.
34 Ranɨyu asu Sisas ai ahafanɨmbo hɨpoamboreapɨrɨ haya warɨ ahafandɨ hɨmboarambe pamareapɨra moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ hɨmboarɨ aboedɨ bɨrɨmarɨhoayopɨra hɨmboarɨyafandühɨ, asu ai Sisasɨndɨ süŋgu mahafanɨ.
34 E Jesus, movido de compaixão, tocou-lhes os olhos, e imediatamente recuperaram a vista, e o seguiram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?