Mateus 18
AGG vs ARIB
1 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai Sisasɨmbo-so tüküyafu düduyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Nindou düdi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondayua?” mehomondamboyu.
1 Naquela hora chegaram-se a Jesus os discípulos e perguntaram: Quem é o maior no reino dos céus?
2 — ausente —
2 Jesus, chamando uma criança, colocou-a no meio deles,
3 — ausente —
3 e disse: Em verdade vos digo que se não vos converterdes e não vos fizerdes como crianças, de modo algum entrareis no reino dos céus.
4 Nindou düdi ai moanɨ ahandɨ fi hɨfɨnamboreandühɨ nɨmorɨ akɨdou ndahuraiayu ana, nindou ranai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondü tükündüfimbui.
4 Portanto, quem se tornar humilde como esta criança, esse é o maior no reino dos céus.
5 Nindou düdi ai wambohünda nɨmorɨ ndahuraimbo amboanɨ hohoanɨmoayundürɨ ana, asu ai wambo amboanɨ hohoanɨmoyundɨrühani,” mehu.
5 E qualquer que receber em meu nome uma criança tal como esta, a mim me recebe.
6 Ŋga asu nindou düdi ai nɨmorɨ akɨdɨbou mamɨ ndahurai wambo anɨhondümboareandɨrɨ ranahambo randeandanɨ nɨmorɨ ranai moaruwai hohoanɨmo süŋguareandɨ ana, awi nindou ranahambo nɨmoei hondü ra kife mburumbo ahandɨ amɨndasümoambe foefendo hefe sɨrɨwara hohoeambe safoefimbo ra aboedane.
6 Mas qualquer que fizer tropeçar um destes pequeninos que crêem em mim, melhor lhe fora que se lhe pendurasse ao pescoço uma pedra de moinho, e se submergisse na profundeza do mar.
7 Hɨfɨ ndanühɨ moaruwai moatükunɨ afɨndɨ rareandanɨ nindou moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ. Anɨhondane hohoanɨmo ra tükündɨfe gedühɨ yagodomboesɨ, ŋga hɨpoanɨmboembou-anei nindou ranai rarɨhindanɨ moaruwai hohoanɨmo ra tüküfe arandɨ.
7 Ai do mundo, por causa dos tropeços! pois é inevitável que venham; mas ai do homem por quem o tropeço vier!
8 Sɨhafɨ warɨ, yirɨ ranai randeandanɨ se moaruwai hohoanɨmoayafɨ ana, kandandɨfɨ ragu pütindafoandɨ! Aboedane se warɨ mamümbɨyo asu yirɨ mamümbɨyo hefe yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgoweimbɨ semɨndɨ ra. Ŋga asu yirɨ yɨboboyopɨrɨ, warɨ yɨboboyopɨrɨ hefe sapo hai koadürümbo koadürümbo horoweimbɨ-mayo ranambe sɨhambo pifenɨnɨ ana, moaruwai-ane.
8 Se, pois, a tua mão ou o teu pé te fizer tropeçar, corta-o, lança-o de ti; melhor te é entrar na vida aleijado, ou coxo, do que, tendo duas mãos ou dois pés, ser lançado no fogo eterno.
9 Asu sɨhafɨ hɨmboarɨ ranai randeandanɨ se moaruwai hohoanɨmoayafɨ ana, hündandɨfɨ ragu pütindafoandɨ! Se hɨmboarɨ mamümbɨyo hefe yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra aboedane. Ŋga asu hɨmboarɨ yɨboboyopɨrɨ hefe sapo haiambe sɨhambo pifenɨnɨ ana, moaruwai-ane.
9 E, se teu olho te fizer tropeçar, arranca-o, e lança-o de ti; melhor te é entrar na vida com um só olho, do que tendo dois olhos, ser lançado no inferno de fogo.
10 Se hɨbadümbo sapo akɨdɨbou ndahurai ranheimbo ŋgɨrɨ moanane yahomondühɨ hɨnɨŋgɨndundürɨ. Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, ahei sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ana muŋguambo si ra wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ ŋgusümboarɨ hoeirüwurɨ rundühanemo. [
10 Vede, não desprezeis a nenhum destes pequeninos; pois eu vos digo que os seus anjos nos céus sempre vêm a face de meu Pai, que está nos céus.
11 Ŋga Nindou Hondü ana sapo dɨdɨyei ai awarɨhehindeimbɨ-mayei aheimbo aboedambofendürɨmboyu tükümefiyu.]
11 {Porque o Filho do homem veio salvar o que se havia perdido.}
12 “Se nüŋguru hohoanɨmoyomo-ndühɨyomoa? Nindou mamɨ ai ahandɨ 100 sipsip moaŋgui fandandeimbɨhündɨ asu mamɨ ai afarɨhoayo ra nüŋgumandɨfia? Ai amurɨ 99 ranaheimbo rande hɨnɨŋgɨndeiaranɨ wafuwamɨ wohɨ dagüdi wakɨndɨhindanɨ anɨmbo asu ai ŋgorü mafarɨhoayo ranahambo kokonda wakɨndeambui.
12 Que vos parece? Se alguém tiver cem ovelhas, e uma delas se extraviar, não deixará as noventa e nove nos montes para ir buscar a que se extraviou?
13 Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou ranai sipsip mafarɨhoayo-mayo ra kokora hoeiareandɨ ana, ai ahandɨ sipsip ranahambo moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndümbui ŋga, asu ŋgɨrɨ amurɨ farɨhefe-koate burɨmayei ranaheimbo yahurai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndu.
13 E, se acontecer achá-la, em verdade vos digo que maior prazer tem por esta do que pelas noventa e nove que não se extraviaram.
14 Mare yahurai ane sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ai-amboanɨ akɨdɨmondou ndahurai ranaheimbo hohoanɨmoayu refe farɨhefepoanɨ yahu haya.”
14 Assim também não é da vontade de vosso Pai que está nos céus, que venha a perecer um só destes pequeninos.
15 “Asu sɨhafɨ wandafɨ ranai sɨhambo moaruwai hohoanɨmonduanɨ ana, asu se ŋgafɨ ahambo-so tükündafo sapo nɨne-moatükunɨ ai hüti sɨhambo ramareandɨ ra nafuindafɨndo. Asu ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ dɨbo sɨhafandamboanɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo randɨneandɨ sɨhafandɨ mbusümo. Ai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborayunɨnɨ ana, asu se sɨhafɨ wandafɨ ranahambo aboedambo ŋgunindɨmboro sowarɨndɨfɨmbo-anafɨ.
15 Ora, se teu irmão pecar, vai, e repreende-o entre ti e ele só; se te ouvir, terás ganho teu irmão;
16 Ŋga asu nindou ranai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborɨ-koatenduanɨ ana, asu se nindou mamɨnduanɨ, yimbundafandanɨ yahurai ndowapɨndɨfɨ hawa ŋgafɨ. Rananɨmbo asu ai sapo nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo anɨhondane mbɨseimboyei.
16 mas se não te ouvir, leva ainda contigo um ou dois, para que pela boca de duas ou três testemunhas toda palavra seja confirmada.
17 Asu nindou ranai ahei hoafɨ hɨmborɨ-koatenduanɨ Kraisɨndɨ nendɨ-mayei muŋguambo fandɨhindanɨ ranaheimbo ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoafɨndafɨndürɨ. Bɨdɨfɨranɨ nindou ranai ahei hoafɨ ra hɨmborɨ-koate hɨmbosɨhɨmo-ndɨhoayuanɨ ana, ranahambo randɨhi hohoanɨmondeihɨya nindou ranai Godɨmbo anɨhondümbofe-koate nindou asu nindou takis kakɨ semündü-randeimbɨ nahurai-ani, mbɨsei-amboane,” mehu.
17 Se recusar ouvi-los, dize-o à igreja; e, se também recusar ouvir a igreja, considera-o como gentio e publicano.
18 “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahɨ nda. Nɨne-moatükunɨ hɨfɨ ndanühɨ se kɨkɨharündümo ranana asu God ai-amboanɨ sünambe kɨkɨhɨndamündɨmbui. Asu nɨne-moatükunɨ se hɨfɨ ndanühɨ moanɨ raru hɨnɨŋgarundɨ ranana asu God ai-amboanɨ sünambe moanɨ hɨnɨŋgɨndeambui.
18 Em verdade vos digo: Tudo quanto ligardes na terra será ligado no céu; e tudo quanto desligardes na terra será desligado no céu.
19 Awi asükai sɨhamumbo hoafehapurɨ nda. Nɨnɨ-sɨmboanɨyo nindou yimbu se hɨfɨ ndanühɨ nɨmbafanɨmbo nɨnɨ-moatükunɨmboyo se refemboane safanɨ hena ranahambo Godɨmbo dɨdɨbafefɨneandɨ ana, ranɨ-moatükunɨ ra wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ warɨ süŋgu sɨhafanɨmbo tükündɨfepɨrɨmboe.
19 Ainda vos digo mais: Se dois de vós na terra concordarem acerca de qualquer coisa que pedirem, isso lhes será feito por meu Pai, que está nos céus.
20 Ŋga nindou yimbu-yafe, ŋgɨmɨyei ranai wandɨ ndürɨnambo mamühɨyahindanɨ ana, ro ranühɨ ahei mbusümo nɨmboambo-anahɨ,” mehu.
20 Pois onde se acham dois ou três reunidos em meu nome, aí estou eu no meio deles.
21 Ranɨyu asu Pita ai Sisasɨmbo-so tüküfi düdufi hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, asu wandɨ wandafɨ ai moaruwai hohoanɨmondupündunda ŋguwanɨ wambo ra, asu ro nüŋgunümbɨmbo ahambo amboawi mbɨsa hɨnɨŋgɨmandɨhina? 7 ambefimbɨ ramandɨhinɨyo?” mehuamboyu.
21 Então Pedro, aproximando-se dele, lhe perguntou: Senhor, até quantas vezes pecará meu irmão contra mim, e eu hei de perdoar? Até sete?
22 Asu Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Yowanɨ, 7ambe ramɨndeimbɨ asükai 7ambe ramɨndeimbɨ asükai 7ambe ramɨndeimbɨ aho ra.
22 Respondeu-lhe Jesus: Não te digo que até sete; mas até setenta vezes sete.
23 Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ndahurai-ane. Adükarɨ bogorɨ nindou mamɨ ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou ranhamundɨ nɨnɨ-moatükunɨyo ahandɨ-mayo sowandümo marundɨ ra sɨmogodühɨ tümara hu.
23 Por isso o reino dos céus é comparado a um rei que quis tomar contas a seus servos;
24 Ai hapoadümbo kakɨ nindou ahandɨ-mayo masowandümo ra dɨdɨboadoreandühɨ nɨmaru-ane, nindou mamɨ ahandɨ-mayo ten mirian (10,000,000) kakɨ semündümbɨmayu ranahambo sowaründümo tükümefundɨ.
24 e, tendo começado a tomá-las, foi-lhe apresentado um que lhe devia dez mil talentos;
25 Ŋga asu nindou ranai moai kakɨ yahurai sɨhendɨ asükaiyo sɨmborɨ ahambo segodɨmbo. Ranɨmboyu asu bogorɨ nindoumayu ranai nindou ranahambo hoafɨyhüya, ‘Nindou ranahambo, ahandɨ aborüdɨ asu ahandɨ muŋgu moatükunɨ ra sahündürühɨ ranɨ fihɨndɨ kakɨ sɨmborɨ segodɨmbo mbɨsahümündi-amboane,’ mehu.
25 mas não tendo ele com que pagar, ordenou seu senhor que fossem vendidos, ele, sua mulher, seus filhos, e tudo o que tinha, e que se pagasse a dívida.
26 Ranɨyu asu nindou ranai bogorɨ nindoumayu ranahandɨ fikɨmɨ yimündɨho kare pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhüya, ‘Se awi wambo hɨpoamborowandɨrühɨ hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandandɨrɨ. Ŋga awi ro sɨhafɨ-mayo muŋguambo moatükunɨ masahamɨndɨhɨ ra sɨhambo asükainda ndahanɨnɨmboyahɨ!’ yahu hüti-hoafɨmayundo.
26 Então aquele servo, prostrando-se, o reverenciava, dizendo: Senhor, tem paciência comigo, que tudo te pagarei.
27 Ranɨyu asu bogorɨ nindoumayu ranai nindou ranahambo hɨpoamborirühɨ ahandɨ sɨmborɨ segodɨmbo-mayo ra hɨnɨŋgɨre haya asu moanɨ aboedɨ koamarɨheira mahu.
27 O senhor daquele servo, pois, movido de compaixão, soltou-o, e perdoou-lhe a dívida.
28 Ranɨyu asu ai nafɨnɨ huhündamboyu ahandɨ ŋgorü afɨndɨ mamɨ ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ ai kakɨ akɨdou sɨmborɨ ahambo segodɨmbo eŋgoro ranahambo hoeimarirɨ. Ranɨyu asu ai ahambo mburümündü haya amɨndasümohü fufure waramberamündühü hoafɨyuhü yahuya, ‘Se wandɨ-mayo ŋgɨmɨ kina sɨmborɨ süŋgu ra ndawandɨrɨ!’ mehu.
28 Saindo, porém, aquele servo, encontrou um dos seus conservos, que lhe devia cem denários; e, segurando-o, o sufocava, dizendo: Paga o que me deves.
29 Ranɨyu asu ahandɨ ŋgorü afɨndɨmayu ranai ahandɨ fikɨmɨ yimɨndoho kare pusɨre nɨmarɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Se awi wambo hɨpoamborowandɨrühɨ hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandandɨrɨ, ŋga awi ro sɨhafɨ-mayo masahamɨndɨhɨ ra sɨmborɨ hɨhɨrɨndɨhe ndahanɨnɨmboyahɨ,’ mehundo.
29 Então o seu companheiro, caindo-lhe aos pés, rogava-lhe, dizendo: Tem paciência comigo, que te pagarei.
30 Ŋga asu ŋgorü afɨndɨ ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨ-koate refembo moei mehu. Ranɨyu asu ŋgorü afɨndambo serümündü hu karabusɨmarirɨ mamɨ ahandɨ kakɨ akɨdou ra dagadowanɨ anɨmbo hɨnɨŋgɨndirümbui.
30 Ele, porém, não quis; antes foi encerrá-lo na prisão, até que pagasse a dívida.
31 Asu ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ranahambo hoeiru houmbo ai ŋgɨnɨndɨ hoafɨmemo. Ranɨyomo asu ai bogorɨ nindoumayu ranahambo-so tüküyafu nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo wataporɨmbomarundɨ.
31 Vendo, pois, os seus conservos o que acontecera, contristaram-se grandemente, e foram revelar tudo isso ao seu senhor.
32 Ranɨyu asu bogorɨ nindou ai ratüpurɨyu-randeimbɨmayu ranahambo mborai yahundo hühürirɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Se ana nindou ratüpurɨyafɨ-randeimbɨ moaruwai hamɨndanafɨ. Se wambo düdumefoandɨ asu ro afɨndɨ kakɨ se wandɨ-mayo masowandɨfɨ ranahambo i amboawi saheheya moanɨ hɨnɨŋgɨmarɨheanɨnɨ.
32 Então o seu senhor, chamando-o á sua presença, disse-lhe: Servo malvado, perdoei-te toda aquela dívida, porque me suplicaste;
33 Se sɨhafɨ mamɨ ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ-mayu ranahambo hɨpoamboroworühɨ amboawi safɨndosɨ sapo ro sɨhambo ramarɨheanɨnɨ süŋgumbo,’ mehundo.
33 não devias tu também ter compaixão do teu companheiro, assim como eu tive compaixão de ti?
34 Ranɨyu asu bogorɨ nindoumayu ranai ahambo ŋgɨnɨndɨrürühɨ karabusambe asübusɨ semɨndɨmbo koamarɨheirɨ. Ai karabusambe nüŋgumbo-anɨmbo asu sɨmborɨ saimbo ra dagadombui,” Sisas ra-mehu.
34 E, indignado, o seu senhor o entregou aos verdugos, até que pagasse tudo o que lhe devia.
35 Ranɨyu Sisas ai hoafɨ moendɨreandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Moanɨ mamɨ yahurai safɨ wandɨ Ape sünambe amaru ranai nindou muŋguambo sɨhamumbo randeapurümbui se sɨhamundɨ ŋgusüfoambe sɨhamundɨ wandafɨ ranahambo amboawi yaho-koateayomo ana,” mehu.
35 Assim vos fará meu Pai celestial, se de coração não perdoardes, cada um a seu irmão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?