Mateus 12
AGG vs ARIB
1 Ranɨ-sɨmboanɨ moanɨ nɨmarɨmbo si tüküfeyo-ane, Sisas ai wit nümbürambe mahu. Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranühɨ wembomboyondühɨyo ai nümbürɨ ranambeahɨndɨ witɨ-mayo ra hüründümo masowasümo.
1 Naquele tempo passou Jesus pelas searas num dia de sábado; e os seus discípulos, sentindo fome, começaram a colher espigas, e a comer.
2 Asu Farisi ai ra hoeiru houmbo Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi se rando hoeindowandɨ, sɨhafɨ süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ ai ranɨ-moatükunɨ rarawarundɨ ra yɨhoefɨ moanɨ nɨmarɨmbo si ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo gogonɨmbo-foarundühanemo!” mehomondamboyu.
2 Os fariseus, vendo isso, disseram-lhe: Eis que os teus discípulos estão fazendo o que não é lícito fazer no sábado.
3 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya “Asu se Bukambe moai hoeirundɨyo, sapo nɨne-moatükunɨ Defit ai ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ ra babɨdɨmbo wembomboyomondühɨ ramareandɨ rana?
3 Ele, porém, lhes disse: Acaso não lestes o que fez Davi, quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 Sapo ai Godɨndɨ worɨ ranambe kefuai hüfu ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo bret Godɨmbo hoafɨyo sɨhefeimbɨhündɨ masowasümo ra. Ranɨ-moatükunɨ ra ai sesɨmbo ahɨnümbɨyo, sapo nindou Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ranɨ yaŋgɨrɨ bret ra sesɨmbo-mayo.
4 Como entrou na casa de Deus, e como eles comeram os pães da proposição, que não lhe era lícito comer, nem a seus companheiros, mas somente aos sacerdotes?
5 Asu awi se moai Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra hoeirundɨyo? Sapo muŋguambo moanɨ nɨmarɨmbo si ranambe nindou sɨhou-rundeimbɨ sapo Godɨndɨ worɨ ranambeahɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra gogonɨmbofoaru marundɨ, ŋga hütiyomopoanɨ.
5 Ou não lestes na lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo violam o sábado, e ficam sem culpa?
6 Awi ro nda sɨhamumbo hoafehapurɨ. Godɨndɨ worɨ ranahambo ŋgasündeandeimbɨ nindou ndanühɨ anüɨŋgu.
6 Digo-vos, porém, que aqui está o que é maior do que o templo.
7 Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya ‘Hɨpoambo hohoanɨmo ranahambo roana yifirayahɨ, ŋga asu nɨnɨhondɨ hɨfokoefe sɨhefe hohoanɨmo ranahambo ana moai yifirɨyahɨ,’ meho. Asu se ranɨ hoafɨ ra nɨnɨ nɨmɨndɨhündɨmboyo yare hoafɨmayo ranahambo fɨfɨrɨhi-mbonana, asu nindou ai nɨne-moatükunɨ hüti refe-koatemayomo se ŋgɨrɨ ranahamumbo papɨ-hoafɨndüpurɨ.
7 Mas, se vós soubésseis o que significa: Misericórdia quero, e não sacrifícios, não condenaríeis os inocentes.
8 Nindou Hondü ranai ana moanɨ nɨmarɨmbo si ranahandɨ aharambürani,” mehu.
8 Porque o Filho do homem até do sábado é o Senhor.
9 Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya, Suda-yafe rotu worɨna mahu.
9 Partindo dali, entrou Jesus na sinagoga deles.
10 Ranühɨ nindou mamɨ watɨŋarɨ moaruwaimbü ranai mamaru. Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo papɨ-hoafɨyumbo yahomo houmbo mamarɨmo, ai ahambo düduyafundowohü yahomoya, “Moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ nindou ai aboedɨfembo ratüpurɨ ratüpurayu ana, asu ai yɨhoefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo gogonɨmbɨfoareandühɨyo wanɨyo?” mehomondamboyu.
10 E eis que estava ali um homem que tinha uma das mãos atrofiadas; e eles, para poderem acusar a Jesus, o interrogaram, dizendo: É lícito curar nos sábados?
11 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Asu sehündɨ nindou mamɨ ai sipsip ra moaŋguirandanɨ nɨŋgo haya asu moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ hɨfambe ambe pɨrayo ra ai nüŋgumandea? Nindou ranai si ranɨfihɨ ahandɨ sipsip ranahambo hɨfambe ambeahɨndɨ nɨmoamo hündamündɨ tükümandüfiyo wanɨyo?
11 E ele lhes disse: Qual dentre vós será o homem que, tendo uma só ovelha, se num sábado ela cair numa cova, não há de lançar mão dela, e tirá-la?
12 Nindouyei nɨŋgo ranana sipsipɨyei nɨŋgo ranahambo ŋgasünde haya adükarɨ moatükunɨ ane! Ranɨmayomboane nindou moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ nindoumbo farɨhefembo hohoanɨmo ra waŋgeiayo,” mehu.
12 Ora, quanto mais vale um homem do que uma ovelha! Portanto, é lícito fazer bem nos sábados.
13 Ranɨyu asu Sisas ai nindou watɨŋarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyunduwohü yahuya, “Se sɨhafɨ watɨŋarɨ ra ŋgurɨhoefɨ,” mehundu-amboyu. Ranɨyu asu nindou-mayu ranai watɨŋarɨ ahandɨ ra ŋgurɨmarɨhenda asu ŋgorü rahurai aboedɨmayo.
13 Então disse àquele homem: estende a tua mão. E ele a estendeu, e lhe foi restituída sã como a outra.
14 Ranɨyomo asu Farisi nindou-memo ranai homo Sisasɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ.
14 Os fariseus, porém, saindo dali, tomaram conselho contra ele, para o matarem.
15 Sisas ai ahambo hɨfokoefimbo hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, ranühɨnda botɨfi haya ndamefiyu. Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai ahambo süŋgumarɨhorɨ hei. Ranɨyu asu Sisas ai aheimbo muŋgu aŋgünɨ ra aboedɨmareandürɨ.
15 Jesus, percebendo isso, retirou-se dali. Acompanharam-no muitos; e ele curou a todos,
16 Ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se nindou amurambo wandɨ ndürɨ hoafɨndei-anɨ fɨfɨrɨndɨhindɨrɨmboyei,” mehu.
16 e advertiu-lhes que não o dessem a conhecer;
17 Ranɨ-moatükunɨ ai ramareandɨ ra sapo God ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Aisaia ahandɨ yafambihɨ ai hoafɨmayu yahurai anɨhondü tükümbɨfeyo yahu hayamboyu ramareandɨ.
17 para que se cumprisse o que foi dito pelo profeta Isaías:
18 Sapo Aisaia ai yare hoafɨyuhü yahuya,
18 Eis aqui o meu servo que escolhi, o meu amado em quem a minha alma se compraz; porei sobre ele o meu espírito, e ele anunciará aos gentios o juízo.
19 Nindou ranai ana ŋgɨrɨ watɨkoafɨ hoafɨnduhɨ hoafɨ pukɨ kandɨhendɨ.
19 Não contenderá, nem clamará, nem se ouvirá pelas ruas a sua voz.
20 Ai ŋgɨrɨ wohɨ emündü bürühoai yaŋgoroweimbɨ ranahambo muŋguna bübürɨboade dɨgendɨ.
20 Não esmagará a cana quebrada, e não apagará o morrão que fumega, até que faça triunfar o juízo;
21 Rananɨmbo asu nindou ŋgorü sɨrambeahɨndɨ muŋgu ranai ahambo yaŋgɨrɨ anɨhondümbo-ndɨhorɨ ŋgeihɨ ahambo hɨmbondeimboyei,” Aisaia 42:1-4
21 e no seu nome os gentios esperarão.
22 Ranɨyei asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo sowana nindou mamɨ moaruwai nendɨ ahandɨ fiambe nɨmarɨndo haya hoafɨ-koate hɨmboatɨharɨ nɨmarümbɨmayu ranahambo sahorɨmɨndei mahei. Sisas ai nindou ranahambo aboedɨmarira hoafɨyu hɨmboarɨyu arandɨ.
22 Trouxeram-lhe então um endemoninhado cego e mudo; e ele o curou, de modo que o mudo falava e via.
23 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ ranai nɨnɨ-moatükunɨyo Sisas ramareandɨ ranɨmbo hoeirɨhi hehi mahepünehindɨ. Ranɨyei asu ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Awi nindou nda Defitɨndɨ nɨmorɨmbeyu?” masei.
23 E toda a multidão, maravilhada, dizia: É este, porventura, o Filho de Davi?
24 Farisi nendɨ ai ranɨ hoafɨ hɨmborɨyomo houmbo sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sisas ai moaruwai nendɨ raguanambore arandɨ ra sapo Bersebur moaruwai nendɨ-yafe bogorɨ ranai ŋgɨnɨndɨ sagadowan-ani ai ranahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo ranɨ-moatükunɨ ra yare arandɨ,” mehomo.
24 Mas os fariseus, ouvindo isto, disseram: Este não expulsa os demônios senão por Belzebu, príncipe dos demônios.
25 Sisas ai fɨfɨreandɨ Farisi ai nɨnɨmboyo hohoanɨmoemo ranɨmbo. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Ŋgorü bɨdɨfɨrɨ hɨfɨ ranai ahafehoarɨ ŋgorügoanɨnɨ, yɨbobore ŋgorügoanɨnɨ yɨbobore haya sɨmborɨ yifiarɨ, sɨmborɨ yifiarayo ana, hɨfɨ ra ŋgɨrɨ amɨtata yikürübɨnde pɨndowohü awarɨndɨhoeyo. Asu bɨdɨfɨrɨ ŋgoafɨyo mamɨ ranɨ worambeahɨndɨyo ranai ahafehoarɨ yɨbobore ŋgorügoanɨnɨ, yɨbobore ŋgorügoanɨnɨ yɨbobore haya sɨmborɨ yifiarayo ana, ŋgɨrɨ gedambo nɨŋgo.
25 Jesus, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo é devastado; e toda cidade, ou casa, dividida contra si mesma não subsistirá.
26 Satan ai ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrambo hɨhaiboadɨpuranɨ ana, ahandɨ nendɨ ranai ndeara yikürübɨreandüh-ani. Ranɨmboane ahandɨ hɨfandarandɨ ra ŋgɨnɨndɨ nɨŋgombo nüŋgunde manɨŋgo?
26 Ora, se Satanás expulsa a Satanás, está dividido contra si mesmo; como subsistirá, pois, o seus reino?
27 Se yaru hoafɨyomondühɨya Bersebur ai ŋgɨnɨndɨ sendanane ai ranahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo moaruwai nendɨ ranaheimbo raguanamboareandürɨ mehomondɨrɨ. Refeana, asu nindou düdi sapo nindou se mamambeyafundeimbɨ-memo ranahamumbo moaruwai nendɨ raguanambofe rambo ŋgɨnɨndɨ masagapura? Ranɨmbohündambo anɨmbo asu sapo nindou se mamɨmemo ranai se hüti-anemo mbɨsɨmo houmbo sɨhamumbo papɨndüpurɨmboemo!
27 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os expulsam os vossos filhos? Por isso, eles mesmos serão os vossos juízes.
28 Bersebur ranaiyopoanɨ, ŋga Godɨndɨ Yifiafɨ wambo ŋgɨnɨndɨ sendɨranɨ ranɨnambo moaruwai nendɨ ranaheimbo raguanamboarɨheandürɨ. Ranane asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrandɨ ranai sɨhamumbo sowahɨ ndeara tüküfembo-ane ranahambo se fɨfɨndundɨ.
28 Mas, se é pelo Espírito de Deus que eu expulso os demônios, logo é chegado a vós o reino de Deus.
29 Asu nüŋgunde nindou ŋgorü ai sapo ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ harümbɨ ahandɨ worambe bɨrɨndɨhai fandɨfi ahandɨ napo ra fufumandamünda? Nindou ranai harümbɨmayu ranahambo mbundürümündɨ yirɨ warɨ hüputüpundürümündɨ hayambo anɨmbo ai ahandɨ worambe bɨrɨndɨhai fandüfi napo ra fufundamündümbui. Ŋga moanɨ ana ŋgɨrɨndu.
29 Ou, como pode alguém entrar na casa do valente, e roubar-lhe os bens, se primeiro não amarrar o valente? e então lhe saquear a casa.
30 Nindou düdi ai wambo ŋgunindɨmbofendɨrɨ-koateayu ana, ai wandɨ hürütümbani. Nindou düdi ai rodɨbo nɨne-moatükunɨ mamühɨ gugurɨfe-koateayu ana, nindou ranai mamɨkare pütiyu wakɨreandühani.
30 Quem não é comigo é contra mim; e quem comigo não ajunta, espalha.
31 Ranɨmboane asu ro ndanɨ-moatükunɨmbo-anahɨ hoafehapurɨ. Nindou ai moaruwai hohoanɨmoayei ane asu nɨne-moatükunɨ moaruwai hoafayei-ane ranahambo God ai amboawiyei mbüsümbui. Ŋga asu nindou düdi ai Yifiafɨ Aboedɨmayo ranahambo moaruwai hoafayu ana, asu God ai ŋgɨrɨ ahambo amboawi mbüsu, ŋga wanɨ.
31 Portanto vos digo: Todo pecado e blasfêmia se perdoará aos homens; mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Nindou düdi ai Nindou Hondümayu ranahambo nɨne-moaruwai hoafendu ana, God ai nindou ranahambo amboawi mbüsündombui. Ŋga asu nindou düdi ai Yifiafɨ Aboedɨ ranahambo nɨne-moaruwai hoafayu ana, God ai nindou ranahambo ŋgɨrɨ amboawi mbüsu hapondanane asu süŋgunambo aho ranamboanɨ.
32 Se alguém disser alguma palavra contra o Filho do homem, isso lhe será perdoado; mas se alguém falar contra o Espírito Santo, não lhe será perdoado, nem neste mundo, nem no vindouro.
33 Nɨmɨ nɨmɨndɨ ranai aboedayo ana, hɨsɨ ranai-amboanɨ aboedɨndɨmboe. Asu nɨmɨ nɨmɨndɨ ranai moaruwaiayo ana, hɨsɨ ranai-amboanɨ moaruwaindɨmboe. Nindou ai hɨsɨ ra hoeindɨhindühɨ anɨmbo nɨmɨ nɨmɨndɨ aboedɨyo, moaruwaiyo ra fɨfɨrɨndɨhimboyei.
33 Ou fazei a árvore boa, e o seu fruto bom; ou fazei a árvore má, e o seu fruto mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Awi seana nindou amoasɨrɨ moaruwai nahurai-anemo. Asu se nindou moaruwai-anemo asu nüŋgundu aboedɨ moatükunɨ ranahambo wataporɨmbo-mandundɨ? Nɨne-moatükunɨ ŋgusüfoambe tüküra pire haya anɨŋgo ranane asu yafambe ai ranahambo wataporɨmbora arandɨ.
34 Raça de víboras! como podeis vós falar coisas boas, sendo maus? pois do que há em abundância no coração, disso fala a boca.
35 Nindou aboedɨ ai ahandɨ ŋgusüfoambe aboedɨ hohoanɨmo afɨndɨ amarondo. Ranane asu ranɨhündambo aboedɨ ratüpurɨ hohoanɨmo ra tüküfe arandɨ. Nindou moaruwai ai ahandɨ ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmo afɨndɨ amarondo. Ranane asu ranɨhündambo moaruwai ratüpurɨ hohoanɨmo ra tüküfe arandɨ.
35 O homem bom, do seu bom tesouro tira coisas boas, e o homem mau do mau tesouro tira coisas más.
36 Ro sɨhamumbo nda rarɨhe hoafehapurɨ, Godɨndɨ yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana, muŋguambo nindou ai nɨne-mamɨkarɨ wataporɨmayei ranahambo asükaindo hɨhɨnde Godɨndɨ hɨmboahü yɨbobondeandürɨmboe.
36 Digo-vos, pois, que de toda palavra fútil que os homens disserem, hão de dar conta no dia do juízo.
37 Sɨhamundɨ hoafɨ ranɨ-süŋgumbo anɨmbo God ai türüboade yɨbobondeapurühɨ nindou moaruwai hohoanɨmomayafɨ mbüsü asu nindou mbumundɨ hohoanɨmomayafɨ mbüsündambui,” mehupurɨ.
37 Porque pelas tuas palavras serás justificado, e pelas tuas palavras serás condenado.
38 Ranɨyomo ranɨ-sɨmboanɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo asu Farisi nindouyomo ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ nindou, se hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rarowanda hoeindɨhu sefombo-anefɨ,” mehomondamboyu.
38 Então alguns dos escribas e dos fariseus, tomando a palavra, disseram: Mestre, queremos ver da tua parte algum sinal.
39 Asu ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Godɨmbo hohoanɨmo-koateyeimbɨ nindou moaruwai hamɨndɨ hapondanambe anɨmboei se wamboya, Ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ nafuimbiyu, yahomo houmbo-anemo. Ŋga asu ro ŋgɨrɨ ranɨ-moatükunɨ nafuindahɨ. Sapo Sona Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou-mayu ranahandɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo nafuindahanɨ se hoeindɨhimboyei.
39 Mas ele lhes respondeu: Uma geração má e adúltera pede um sinal; e nenhum sinal se lhe dará, senão o do profeta Jonas;
40 Sona ai kinɨ adükarɨndɨ bodoambe ŋgɨmɨ si ŋgɨmɨ nɨmbɨyu haya tükümefiyu nou yahurai-anɨmbo asu Nindou Hondü ranai-amboanɨ hɨfambe ragu ŋgɨmɨ si ŋgɨmɨ nɨmbɨndümbui.
40 pois, como Jonas esteve três dias e três noites no ventre do grande peixe, assim estará o Filho do homem três dias e três noites no seio da terra.
41 Yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana, nindou Ninifehündɨ ai botɨndahi nɨmboeimbo nindou se hapondanambe anɨmboei sɨheimbo papɨ-hoafɨndɨhündürɨmboyei. Nɨmboe sapo nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ aiana horombo Sona bokarɨmarɨhendɨ wataporɨ ra hɨmboarɨyei hehi ahei moaruwai hohoanɨmo ranahambo daboadanamborɨhi hehimbohündɨ wambo. Ŋga awi ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou mamɨ Sonambo ŋgasündireimbɨ adükarɨ awi ndanüŋgu!
41 Os ninivitas se levantarão no juízo com esta geração, e a condenarão; porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E eis aqui quem é maior do que Jonas.
42 Yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana, Siba-yafe bogorɨ nɨmorehɨ ŋgorügoanɨnɨ-poedɨ ranai nindou hapondanambe anɨmboei sɨheimbo botɨndɨfe nɨŋgombo papɨ-hoafɨndandürɨmboe. Nɨmboe sapo ai adükarɨ bogorɨ Soromonɨndɨ fɨfɨrɨfeimbɨ hoafɨ ranɨ hɨmborɨmbo aŋgunɨ-poedɨ sɨfo hayambo-hündɨwambo. Ŋga awi ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou mamɨ bogorɨ Soromonɨmbo ŋgasündireimbɨ ndanüŋgu!”
42 A rainha do sul se levantará no juízo com esta geração, e a condenará; porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E eis aqui quem é maior do que Salomão.
43 “Moaruwai nendɨ nindou ranahambo hɨnɨŋgareandɨ ana, asu ai hoe-koatereandɨ hɨfɨhü warɨ hefe nɨmarɨmbo kokora howohane, ŋga ai fondɨ ra moai horeandɨ.
43 Ora, havendo o espírito imundo saído do homem, anda por lugares áridos, buscando repouso, e não o encontra.
44 Asu ai rande hoafɨndowohü anɨmboya, Awi ro asükainda koadürü nɨmboahɨ ana, hɨhɨndahe ŋga, mbɨsɨmboe. Asu ai ho hoeireandane worɨ sapo horombo ranambe manɨŋgo-mayo ra nindou ai yɨhoarɨyo dɨboadore hɨnɨŋgɨmareandɨ.
44 Então diz: Voltarei para minha casa, donde saí. E, chegando, acha-a desocupada, varrida e adornada.
45 Rananɨmbo asu ai ŋgo moaruwai nendɨ 7 bɨdɨfɨrɨ ranaheimbo fihɨndamündündürɨ haya ŋgei worɨ ranambe nɨmandeimboyei. Weaŋgurühɨdɨdɨ-mayo ranahambo ŋgasündɨhi hehi 7 bɨdɨfɨrɨ ranai ana moanɨ muŋguna moaruwai hamɨndanɨmbondeimboyei. Moaruwai nendɨ ranai nindou ranahandɨ fiambe nafɨndühümündi nɨmandei-anɨ anɨmbo asu nindou ranai muŋguna moaruwai hɨmbondu haya nɨmandümbui horombo rasafɨ mamaru yahurai nɨmarɨ-koate. Moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou hapondanambe anɨmboei aheimbo amboanɨ yahurai-anɨmbo tüküfendɨndürɨmboe,” mehu.
45 Então vai e leva consigo outros sete espíritos piores do que ele e, entretanto, habitam ali; e o último estado desse homem vem a ser pior do que o primeiro. Assim há de acontecer também a esta geração perversa.
46 Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo wataporɨmbo-randühɨ nüŋgu-ane asu ahandɨ hondɨ akohoandɨ ranɨ babɨdɨ ahambo-so tükümehindɨ. Ai hɨfɨnɨ tüküyahi nɨmboeimbo ahambo hoafɨmbo masei.
46 Enquanto ele ainda falava às multidões, estavam do lado de fora sua mãe e seus irmãos, procurando falar-lhe.
47 Ranɨyei asu nindou mamɨ ranambeahɨndɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyundowohü yahuya, “Se ndühɨ hɨmboyafɨ, sɨhafɨ me ai amondɨ mamɨ babɨdɨmbo hɨfɨnɨ anɨmboei ra ai sedɨbo wataporɨmbo seimboanei,” mehundo.
47 Disse-lhe alguém: Eis que estão ali fora tua mãe e teus irmãos, e procuram falar contigo.
48 Ŋga Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Dɨde wandɨ me rana? Dɨdemo wandɨ akohoandɨ rana?” mehu.
48 Ele, porém, respondeu ao que lhe falava: Quem é minha mãe? e quem são meus irmãos?
49 Ranɨyu asu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo warɨ nümbuirapurühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ndühɨ hɨmboyei, ndananemo wandɨ me, wandɨ akohoandɨyomo!
49 E, estendendo a mão para os seus discípulos disse: Eis aqui minha mãe e meus irmãos.
50 Nindou düdi ai wandɨ Ape sünambe amaru ranai refembo hohoanɨmoayu ranɨ-süŋgu rawareandɨ ana, ai wandɨ rehane, wandɨ akɨdani, wandɨ meane,” mehu.
50 Pois qualquer que fizer a vontade de meu Pai que está nos céus, esse é meu irmão, irmã e mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?