Marcos 7

AGG vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Farisihündɨ bɨdɨfɨrɨ ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou babɨdɨmbo Serusarem ŋgoafɨhündɨ sɨfomo Sisasɨmbo hoeimarüwurɨ.
1 — ausente —
2 Ranɨyo hoeirundanɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨmemo ranai warɨ popoaikoate sesɨ sowasümondühɨ mamarɨmo. Warɨ popoaikoate sesɨ sesɨmbo ranana moaruwaiane.
2 — ausente —
3 Sapo Farisi asu Suda-hündɨ aiana ai boagɨrɨ süŋgumarundɨ ranɨmboane ŋgɨrɨ warɨ popoaikoate sesɨ dagüdi.
3 — ausente —
4 Asu sesɨ maket ambeahɨndɨ pememo amboanɨ sesɨ popoaihefekoate ana, ŋgɨrɨ dowadümo. Sapo ai boagɨrɨ refemarandɨ süŋgumbo hɨpɨrɨ napo ra popoaindɨhou mbundümbo anɨmbo mandu dowadümboemo.
4 — ausente —
5 Ranɨyo Farisi asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nɨmboe sɨhambo süŋgurunɨnɨ rundeimbɨ ai boagɨrɨ ahɨnɨ ra süŋgufe-koateayomoa? Asu nɨmboe warɨ afɨsaho kapeihɨ sesɨ asowasümoa?” mehomo.
5 Parisiowa tɨ́nɨ Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e axɨ́ e awí neánárɨro yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Dɨxɨ́ wiepɨsarɨŋowa pí nánɨ negɨ́ arɨ́owa nero nearéwapɨyigɨ́ápɨ nɨwiaíkiro wé piaxɨ́ aí tɨ́nɨ aiwá narɨgɨ́árɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
6 Ranɨyu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyurandeimbɨ Aisaia ana anɨhondümbo yimbu yafambeimbɨ sɨhamumboyu hoafɨmayu. Ai ndare sürü papɨrandühɨ yahuya,
6 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Eŋíná Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́ Aisaiaoyɨ rɨnɨŋo soyɨ́né naŋɨ́ rɨro sɨpí rɨro yarɨgɨ́oyɨ́né nánɨ xɨxenɨ nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaŋɨ́rɨnɨ, ‘Ámá tɨyɨ́ “Gorɨxomɨ wéyo píránɨŋɨ́ mearɨŋwɨnɨ.” nɨrɨro aiwɨ Gorɨxonɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ mɨnɨyipa yarɨgɨ́árɨnɨ.
7 Aiana nindouyei ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranane yamundɨhindühɨ Godɨndɨ hoafane nda asei,
7 E nero ámáyo amɨpí ámá wigɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nánɨ nuréwapɨyiróná yapɨ́ re nurɨro “Xwɨyɨ́á tɨyɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́rɨnɨ.” nurɨro nánɨ “Gorɨxomɨ seáyɨ e mearɨŋwɨnɨ.” nɨrɨróná Gorɨxonɨyá yoɨ́nɨ surɨ́má rarɨgɨ́árɨnɨ.’ Aisaiao soyɨ́né nánɨ xɨxenɨ e nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́rɨnɨ.
8 Seana Godɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra hɨŋgɨrɨru houmboanemo nindouyei hohoanɨmo yaŋgɨrane süŋguarundɨ.”
8 Soyɨ́né ámá érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨróná ŋwɨ́ ikaxɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ íkɨ́ nɨnemoro yarɨŋoɨ.” nurɨrɨ
9 Ranɨyo ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Seana Godɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo ambeyaho hɨnɨŋgɨfehümbo sɨhamundɨ hohoanɨmo süŋgufembo yaŋgɨrane hohoanɨmoemo.
9 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ wiaíkiro amɨpí segɨ́ arɨ́owa érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ xɨ́dɨro yanɨro nánɨ dɨŋɨ́ obɨbaxɨ́ nɨmoro óɨ́ imoarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.
10 Sapo Moses yahuya, ‘Se sɨhafɨ meapeyafe hoarehɨndafɨ,’ asu ‘Düdi ahandɨ hondamboyu afɨndamboyu moaruwai hoafayu ana, yɨfɨmbiyuwamboane,’ mehu.
10 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Eŋíná xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ Moseso nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaŋɨnigɨnɨ, ‘Dɨxɨ́ ápowamɨ tɨ́nɨ inókíwamɨ tɨ́nɨ wéyo merɨ́ɨnɨ.’ E nɨrɨrɨ nearɨ ámɨ rɨpɨ nɨrɨrɨ eaŋɨnigɨnɨ, ‘Ámá xanomɨranɨ, xɨnáímɨranɨ, ikayɨ́wɨ́ umearɨ́ɨ́yɨ́ emɨ pɨkímópoyɨ.’ Moseso e nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ aiwɨ
11 — ausente —
11 soyɨ́né ámá wí xɨnáíwamɨranɨ, xanowamɨranɨ, re urarɨ́ná ‘Amɨpí nionɨ wéyo nɨrɨmerɨ́ná arɨrá nɨsirɨ siapɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ nánɨ rɨxa Gorɨxomɨ re urɨ́anigɨnɨ, “Nionɨ nɨsiapɨmɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ nánɨ arɨge joxɨ nɨsiapɨrɨ arɨrá simɨ́ɨnɨ? Oweoɨ, aípagwí nánɨ wí menɨnɨ.’ Parisioyɨ́né ámá wí xanɨyaúmɨ e urarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨróná ‘O apánɨ yarɨnɨ.’ nɨrɨro
12 — ausente —
12 o xanɨyaúmɨ píránɨŋɨ́ wéyo mɨmepa yarɨŋagɨ nɨwɨnɨro aiwɨ o ayaúmɨ xe bɨ arɨrá owinɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnarɨgɨ́ámanɨ.
13 Ranɨmboane Godɨndɨ hoafɨ ra hɨnɨŋgɨrundühɨ asu se boagɨrɨ-yafe hoafɨ ra süŋgu-arundɨ asu se afɨndɨ moatükunɨ rahurai raru arundɨ,” mehu.
13 E nerɨ́ná soyɨ́né sɨwɨ́ arɨ́owa érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨro xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́ rɨpɨ xórórɨ́ nero wiaíkiarɨŋoɨ. E yarɨgɨ́ápa nerɨ́ná xwɨyɨ́á Gorɨxoyá xwé wí enɨ nɨwiaíkia warɨŋoɨ.” Jisaso Parisiowamɨ e nurɨmáná
14 Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo asükai mɨŋgɨyu hürühendürɨ haya hoafɨyundürühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou se wandɨ hoafɨ nda hɨmborɨndei hehi fɨfɨrɨndɨhindɨ.
14 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo “Aŋwɨ e bɨ́poyɨ.” nurɨrɨ ayɨ́ rɨxa aŋwɨ e báná o “Nɨyɨ́nénɨ nɨjɨ́á imónɨpɨ́rɨ nánɨ píránɨŋɨ́ arɨ́á nípoyɨ.” nurɨrɨ
15 — ausente —
15 ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Aiwá ámá nɨnɨrɨ́ná gwɨ́náreáɨ́ápɨ wí piaxɨ́ weaarɨŋɨ́manɨ. Pí pí xwioxɨ́yo dánɨ peyeaarɨŋɨ́pɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.” nurɨrɨ
16 — ausente —
16 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ewayɨ́ xwɨyɨ́á nionɨ rɨ́á rɨpɨ nánɨ arɨ́á ókiarɨ́ nɨmónɨ́poyɨ.” nurɨ́ɨsáná
17 Sisas ai nindou ranaheimbo hɨnɨŋgɨreandürɨ haya worɨna hafuane ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ kafoefe hoafɨ ranahambo düdumefundɨ.
17 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo e nɨwárɨmɨ nurɨ aŋɨ́yo nɨpáwirɨ nɨŋwearɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa ewayɨ́ xwɨyɨ́á xɨ́o urɨ́ɨ́pɨ nánɨ yarɨŋɨ́ wíáná
18 Ranɨyo Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi seana ŋgusüfokoate-wamboemo. Awi se moai fɨfɨrundɨyo, sapo nɨne-moatükunɨ moanambühündɨ nindou fiambe ahano ranɨyopoanɨ nindoumbo moaruwaimbore arandɨ.
18 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né enɨ dɨŋɨ́ mayoyɨ́néranɨ? Xwɨyɨ́á ‘Aiwá ámá nɨnɨrɨ́ná gwɨ́náreáɨ́ápɨ wí xɨ́omɨ piaxɨ́ weaarɨŋɨ́manɨ.’ searɨ́ápɨ soyɨ́né sɨnɨ mɨ́kɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ mɨmoarɨŋɨ́ reŋoɨ?” nurɨrɨ áwaŋɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aiwá wí ámáyo piaxɨ́ eapaxɨ́ mimónɨnɨ.
19 Ranana ŋgusüfoambe hohoanɨmo ranambe howohüyopoanɨ, ŋga ranana bodoambe hanɨ mburambo awaimboreandühane.” Sapo Sisas ai ramehu ra muŋguambo mamɨkarambo sesɨ ra Godɨndɨ hɨmboahü ana aboedane yahumboyu.
19 Pí nánɨyɨ? Ayɨ́ aiwá gwɨ́náreááná nɨwerɨ írɨwɨ́yo ínɨŋɨ́ rɨ́wɨ́yo íkɨ́ emoarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨrɨnɨ.” nurɨrɨ —E nurɨrɨ́ná aiwá nɨ́nɨ nánɨ “Ananɨ nɨpaxɨ́rɨnɨ.” rɨŋɨ́rɨnɨ.
20 Asu asükaiyu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨne-hohoanɨmo nindou ahandɨ fiambeahɨndɨ nɨmarɨhaya tükefeyo ranane nindou ranahambo Godɨndɨ hɨmboahü moaruwaimboarerɨ.
20 Ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aga pípɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ? Ayɨ́ pí pí dɨŋɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ peyeáɨ́pɨ, amɨpí sɨpí nánɨ móɨ́pɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.
21 — ausente —
21 Xwioxɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ yaiwíɨ́ápimɨ dánɨ rɨpɨ rɨpɨ yarɨgɨ́árɨnɨ. Ɨ́wɨ́ amɨpí wí nánɨ dɨŋɨ́ moro ɨ́wɨ́ inɨro apɨxɨ́ erápenɨro amɨpí ɨ́wɨ́ mearo ámá pɨkíxwɨrɨ́ó ero oxɨ́ apɨxɨ́ iyɨ́ nánɨ niga uro
22 — ausente —
22 sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ wɨnɨro rɨkɨkɨrɨ́ó ero yapɨ́ wíwapɨyiro ayá bɨ mé arɨ́kí niga uro sɨpí dɨŋɨ́ wiaiwiro xwɨyɨ́ápámɨ ŋwɨrárɨro mɨxɨ́ kɨ́nɨro majɨmajɨ́á ikárɨnɨro yarɨgɨ́ápɨ
23 Muŋguambo ndanɨ moatükunɨ ndanane nindou hohoanɨmo-ambeahɨndɨ tüküfeyoahü nindoumbo rareiranɨ Godɨndɨ hɨmboahü moaruwaimborerɨ arandɨ,” mehu.
23 apɨ nɨpɨnɨ ámá dɨŋɨ́yo ínɨmɨ dánɨ nɨmorɨ́ná piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
24 Sisas ai ranühündambo botɨfi haya Tair ŋgoafɨkɨmɨ mahu. Nindou ai ahambo fɨfɨrɨndɨhorɨmboyei yahuhaya worambe mamaru. Ŋga ai ŋgɨrɨ dɨbo amaru ra dɨbondɨfiyu.
24 O ewayɨ́ xwɨyɨ́á mɨ́kɨ́ apɨ nurɨmɨ aŋɨ́ e dánɨ nurɨ aŋɨ́ yoɨ́ Taia tɨ́ŋɨ́ e nɨrémorɨ aŋɨ́ wiwámɨ nɨpáwirɨ ámá e ŋweáyɨ́ “Aŋɨ́ riwámɨ o mɨŋweanɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ nerɨ sá ŋweaŋagɨ aiwɨ ámá wí omɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨmearo
25 Nɨmorehɨ mamɨ ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨndɨ fi-ambe moaruwai nendɨ nɨmarɨweimbɨ ai Sisas ranühɨ amaru hoafɨ ra hɨmborɨmayo. Ranɨyo ai nɨmehünou ho Sisasɨmbo-so tüküfe ahandɨ yirɨkɨmɨ peyo mamaro.
25 apɨxɨ́ wí “Jisaso aŋɨ́ iwámɨ ŋweanɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á e nɨwirɨ í xegɨ́ xemiáí imɨ́ó xɨxéroarɨŋí eŋagɨ nánɨ o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ aŋɨ́nɨ nɨbɨrɨ sɨkwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e waunɨ́ nɨwikárɨnɨrɨ mɨŋɨ́ xwɨ́áyo nɨkwɨ́rorɨ
26 Nɨmorehɨ ranai ana ai-poanɨmbo Fonisia sɨrɨhündɨ Grik hoafeimbɨyo. Ranɨyo ai Sisasɨmbo ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨndɨ fi-ambeahɨndɨ moaruwai nendɨ hefoefembohünda hütihütimarɨrɨ.
26 —Í Judayɨ́ apɨxímanɨ. Gɨrikɨyɨ́ apɨxírɨnɨ. Pinisiayɨ́ aŋɨ́yo pɨropenɨsɨ́ Siriayɨ rɨnɨŋe dáŋírɨnɨ. Í Jisasomɨ “Gɨ́ miáímɨ imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́yɨ́ mɨxɨ́ umáɨnowárénapeɨ.” arɨ́kí urayarɨŋagɨ
27 Sisas ai nɨmoreh ranahambo kafoefe hoafɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhɨrɨ nɨmorɨ ranaheimbo sesɨboatei ndahundürɨ mbundühumbo anɨmbo. Ŋga awi sɨhɨrɨ nɨmorɨyei-mayo sesɨ ra yaforɨmbo ndahundürümboyefɨ,” mehuamboyo.
27 o í aŋɨ́ mɨdáŋí eŋagɨ nánɨ “Xámɨ gɨ́ Judayɨ́ saŋɨ́ ourápɨmɨnɨ.” nɨyaiwirɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á re urɨŋɨnigɨnɨ, “Xámɨ niaíwɨ́ aiwá nɨnɨro agwɨ́ ímɨ uyinɨ nɨwirɨ́náyɨ́ ayɨ́ naŋɨ́rɨnɨ. Niaíwɨ́yɨ́yá aiwá nurápɨrɨ sɨ́wíyo nɨwirɨ́ná ayɨ́ naŋɨ́manɨ.” uráná
28 Asu nɨmorehɨ ranai hoafɨyowohü yahoya, “Adükarɨ, yɨnɨsɨ, ŋga yaforɨ amboanɨ sesɨfondɨ koambe nɨmboeimbo nɨmorɨyei-mayo sesɨ bɨdɨfɨrɨ-bɨdɨfɨrɨ ra sahüsihanei,” mehowamboyu.
28 í “Nepa aŋɨ́ mɨdáŋínɨ sɨ́wínɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨnɨ.” nɨyaiwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, nepa rarɨŋɨnɨ. E nerɨ aiwɨ sɨ́wí re yarɨŋɨ́rɨnɨ. Íkwiaŋwɨ́yo dánɨ niaíwɨ́ aiwá nɨnɨro yunɨ́ mamówárɨ́ápɨ mɨmeánɨ́ yarɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨ́agɨ
29 Asu Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Se hoafɨmayafɨ ranɨmbohünda ŋgafɨ, ŋga moaruwai nendɨ ai sɨhafɨ nɨmorɨ ra hɨnɨŋgɨmareandɨ,” mehu.
29 o “Í nepa waunɨ́ nikárɨnɨrɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roarɨnɨ.” nɨyaiwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jíxɨ naŋɨ́ nɨrɨ́ɨ́yɨ́ nánɨ dɨxɨ́ miáímɨ imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́pɨ rɨxa mɨxɨ́ umáɨnɨ́ɨnɨ. Dɨxɨ́ aŋɨ́ uɨ.” urɨ́agɨ
30 Nɨmorehɨ ranai hɨhɨrɨfe ho worambe hɨmboyowane, ahandɨ nɨmorɨndɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ ai kosɨfoendühɨ asu fondɨwamɨ mapo.
30 í ámɨ xegɨ́ aŋɨ́yo nánɨ nurɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́ɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Xemiáí imɨ́ó pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ úɨ́ eŋagɨ nánɨ píránɨŋɨ́ sá weŋagɨ wɨnɨŋɨnigɨnɨ.
31 Ranɨyo Sisas ai Tair hɨnɨŋgɨre haya hu Saidonɨhü tüküfi mbura hu Dekaporisɨhü tüküfi haya hu Gariri kurɨhoe-kɨmɨ tükümefiyu.
31 Jisaso ámɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ aŋɨ́ yoɨ́ Taia tɨ́ŋɨ́ e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ aŋɨ́ yoɨ́ Saidonɨ tɨ́ŋɨ́ e áwɨnɨ e nurɨ xwɨ́á yoɨ́ Dekaporisɨyo nurɨ́ná ipí Gaririyo nɨrémorɨ yarɨ́ná
32 Sisas ai ranühɨ nɨmaruambe nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou mamɨ hɨmbotühɨfo asu hɨhɨndɨ hoafɨyu randeimbɨ sahorɨmɨndei mahei. Ranɨyei ai Sisasɨmbo nindou ranahandɨwamɨ warɨ mbɨnandeandɨ sei hehi hüti hoafɨmayei.
32 ámá wí ámá arɨ́á pɨ́rónárɨrɨ xwɨyɨ́á pɨ́rónárɨrɨ eŋɨ́ womɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨmeámɨ nɨbɨro waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “O naŋɨ́ enɨ nánɨ wé seáyɨ e ikwiáreɨ.” urɨ́agɨ́a
33 Ranɨyo nindou ranahambo nindou afɨndɨ ahei mbusümo ahambo yaŋgɨrɨ serümündü mahu. Ranɨyo Sisas ai warɨbatendɨ hɨmboambe yimbufihɨ pamareanda aboedɨmayafea asu warɨ boatendɨfihɨ ŋgurɨ pare mbura nindou ranahandɨ teifühɨ pamareandɨ.
33 Jisaso ámá awí eánárɨgɨ́e dánɨ omɨ nɨmeámɨ nurɨ egɨ́pɨ nerɨ́ná Jisaso xegɨ́ wé oyá arɨ́á óɨ́yo wíxwárɨrɨ xegɨ́ wéyo reaŋwɨ́ núrɨnɨmáná oyá aíwɨ́yo ikwiárɨrɨ nemáná
34 Sisas ai sünambe hɨmboyu hafu haŋafu afɨndɨ hüfoareandühɨ nindou ranahambo yahundoya, “Efat.” Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra ndahuraiane, ‘sübüdühoefɨ’ yahoane.
34 sɨŋwɨ́ aŋɨ́namɨ nanɨmáná rɨ́mɨŋɨ́ nɨrɨrɨ xegɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Epata.” —Wigɨ́ pɨ́né “Oxoaɨ.” nurɨrɨ́ná “Epata.” rarɨgɨ́árɨnɨ. E uráná re eŋɨnigɨnɨ.
35 Ranɨyo nɨmehünou ahandɨ hɨmboambe ai aboedɨyowohü asu hoafɨ hɨhɨndɨ hoafɨyumarandɨ ra asükai aboedɨ hoafɨmayu.
35 Xegɨ́ arɨ́á oxoánɨrɨ aíwɨ́ saŋɨ́ wiarɨŋɨ́pɨ nayɨ́ erɨ nerɨ xwɨyɨ́á píránɨŋɨ́ nɨra warɨ́ná
36 Asu Sisas ai nindou ranaheimbo ranɨ-moatükunɨ hoeimarɨhindɨ ranahambo nindou ŋgorümbo yowanɨ hoafɨyopoanɨ mehu. Ai aheimbo yowanɨ mehundürɨyosɨ, ŋga asu ai ranahambo wataporɨmbomarühü hei.
36 Jisaso ámɨ ámá awí eánárɨgɨ́áyo nɨwímearɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ wíápɨ áwaŋɨ́ murɨmepanɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ amɨ amɨ nemero arɨ́kí áwaŋɨ́ nɨra nuro
37 Ai hepünehindühɨ seiya, “Sisas ai muŋgu-moatükunɨ aboedɨ ramareandɨ. Ai rareandanɨ hɨmbo tühɨfo güreyandüreimbɨ amboanɨ ai hɨmborɨyei asu hoafɨkoateyeimbɨ ai-amboanɨ wataporɨyei marɨhündɨ,” masei.
37 ayá nɨrɨwamóga nuro re nɨra ugɨ́awixɨnɨ. “Amɨpí o éɨ́pɨyɨ́ aga naŋɨ́nɨ yarɨŋɨ́rɨnɨ. Arɨ́á pɨ́rónarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aíwɨ́ saŋɨ́ mearɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aí píránɨŋɨ́ imɨxáná arɨ́á ero xwɨyɨ́á rɨro yarɨgɨ́árɨnɨ.” nɨra ugɨ́awixɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra