João 10
AGG vs ARIB
1 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ sɨhamumbo hoafayahɨ, nindou ai moai sipsipɨ-yafe ginɨrɨ yipurɨ nafɨ kefuai randɨ, ŋga amurɨ hɨmborɨ nafɨ kefuai arandɨ, nindou ranai ana hümbuhünɨkorɨ napo fufuramündü-randeimb-ani.
1 Em verdade, em verdade vos digo: quem não entra pela porta no aprisco das ovelhas, mas sobe por outra parte, esse é ladrão e salteador.
2 Asu nindou yipurɨ nafɨtambe nafɨ karefuendɨ ranai ana sipsip ahei afɨnd-ani.
2 Mas o que entra pela porta é o pastor das ovelhas.
3 Nindou yipurɨ hɨfanda-randeimbɨ ai-anɨmbo nindou ahu ranahambo yipurɨ ra tindɨhembui. Rananei asu sipsip ai ahandɨ yafambe ra hɨmborɨyei arɨhündɨ. Ranani asu ai ahei ndürɨ ra dükarearü yɨsɨboasɨyuhɨ asu ai aheimbo ginɨrambeahɨndɨ semündündürɨ moanambühɨ tüküfi ahu.
3 A este o porteiro abre; e as ovelhas ouvem a sua voz; e ele chama pelo nome as suas ovelhas, e as conduz para fora.
4 Asu ai ahandɨ sipsip ra muŋgu ginɨrambeahɨndɨ semündündürɨ moanambühɨ tüküfi hayambo asu ai horombofi huanɨ ahandɨ süŋgu ahei. Sapo sipsip ranai ahandɨ yafambe hɨmborɨyeihɨ ranɨmboane ahandɨ süŋgu ahei.
4 Depois de conduzir para fora todas as que lhe pertencem, vai adiante delas, e as ovelhas o seguem, porque conhecem a sua voz;
5 Aiana ŋgɨrɨ nindou amurɨndɨ süŋgu ŋgei, ŋga wanɨ. Nindou amurɨ ai huanɨ ana, ai ahambo yɨhɨmborɨhorühɨ fefoehindühanei. Ahandɨ yafambe hɨmborɨkoate-ayei ranɨmbo wambo.”
5 mas de modo algum seguirão o estranho, antes fugirão dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Sisas ai aheimbo kafoefe hoafɨ ra yare hoafɨmayundürɨ, ŋga asu moai kafoefe hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨhindɨ.
6 Jesus propôs-lhes esta parábola, mas eles não entenderam o que era que lhes dizia.
7 Ranɨyu Sisas ai asükaiyu hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ. Roanahɨ sipsipɨ-yafe yipurayahɨ.
7 Tornou, pois, Jesus a dizer-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: eu sou a porta das ovelhas.
8 Asu nindou ai ro süŋguyahanɨ horomboyahi ahei aiana hümbuhünɨyeihɨ raranɨ napo moanɨ fufurühümündi rɨhündühanei. Asu sipsip ai-amboanɨ moai ahei hoafɨ hɨmborɨyei rɨhündɨ.
8 Todos quantos vieram antes de mim são ladrões e salteadores; mas as ovelhas não os ouviram.
9 Ro-anahɨ yipurayahɨ. Asu nindou dɨdɨyei wambo sowanambo sɨnei ginɨrɨ ranambe karefoehindɨ ana, God ai aheimbo aboedambo-ndeandürümbui. Rananɨmbo asu ai keboehi tükündahi ndühündühɨ asu ai ginɨrɨ ranambe sesɨmbo amboanɨ keboehi tükündahimboyei.
9 Eu sou a porta; se alguém entrar a casa; o filho fica entrará e sairá, e achará pastagens.
10 Nindou hümbuhünɨyu-randeimbɨ ginɨrɨ ranambe karefuendɨ ra moanɨyupoanɨ karefuendɨ. Nindou karefuendɨ ra ai kefoefe hefe hɨfo sipsip hümbuhünɨmbo hɨfokoefindürümbo yahumboani. Ŋga roana keboeheandühɨ sipsip aboedɨ yaŋgɨrɨ dɨboadeimbɨ asu ahei fiambe aboedɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo afɨndɨ mbɨmarɨndüra samboanahɨ asɨhühɨ.
10 O ladrão não vem senão para roubar, matar e destruir; eu vim para que tenham vida e a tenham em abundância.
11 Roana sipsip hɨfandɨrɨ-handeimbɨ nindou aboedɨ saf-anahɨ. Nindou sipsip hɨfandɨra-randeimbɨ aboedɨ ranai ana aheimbo farɨhefe-ndürɨmbohünda yɨfɨndümbui.
11 Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a sua vida pelas ovelhas.
12 Nindou kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyu arandɨ aiana sipsipɨyei afɨndɨyupoanɨ. Asu ai sipsip aheimbo hɨfandɨrarü-randeimbɨyupoanɨ. Asu aiana nɨmambeahɨndɨ yaforɨ moaruwai howanɨ hoeimareandɨ ra fiboembui. Rananɨmbo asu yaforɨ ranai sipsip ranaheimbo warɨbadarü wakɨndeandüra buküründeimboyei.
12 Mas o que é mercenário, e não pastor, de quem não são as ovelhas, vendo vir o lobo, deixa as ovelhas e foge; e o lobo as arrebata e dispersa.
13 Nindou ranai ana moanɨ kakɨ semɨndɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmoyuhü wambo ŋgɨrɨ sipsip ranaheimbo hɨfandɨyondürɨmbo hohoanɨmondu.
13 Ora, o mercenário foge porque é mercenário, e não se importa com as ovelhas.
14 Ŋga roana sipsipɨyei hɨfandɨ-hɨfandɨyondürɨrambo nindou aboedɨ saf-anahɨ. Ro ana wandɨ sipsip ranaheimbo fɨfɨrɨheandüranɨ asu ai-amboanɨ wambo fɨfɨrɨhi-ndɨrɨmboanei.
14 Eu sou o bom pastor; conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem,
15 Hoafɨ ra yahurai-ane, ro wandɨ Apembo fɨfɨrɨhinanɨ asu Ape ai wambo fɨfɨrareandɨrɨ nou. Rananɨmbo asu ro sipsipɨmbo farɨhefe-ndürɨmbohünda yɨfɨndamboyahɨ.
15 assim como o Pai me conhece e eu conheço o Pai; e dou a minha vida pelas ovelhas.
16 Asu wandɨ sipsip bɨdɨfɨrɨ mbanɨboadei ranana ndanɨ ginɨrambeahɨ moai nɨboadei. Aheimbo amboanɨ ginɨrɨ ndanambe semündündürɨ koafoefendürɨmbo samboanahɨ. Rananɨmbo asu ai ro hoafɨyaheimbɨ wandɨ yafambehündɨ ra hɨmborɨndeimboyei. Rananɨmbo sipsip ranai mamambe nɨboadeiya asu nindou aheimbo hɨfandɨyondürɨmbo ra mamɨ yaŋgɨrɨ nüŋgumbui.
16 Tenho ainda outras ovelhas que não são deste aprisco; a essas também me importa conduzir, e elas ouvirão a minha voz; e haverá um rebanho e um pastor.
17 Ro yɨfɨyo hefe asükai botɨfemboayahɨ ranɨmboane Ape ai wambo ŋgusüfo parareandɨrɨ.
17 Por isto o Pai me ama, porque dou a minha vida para a retomar.
18 Ŋgɨrɨ wambo nindou mamai-amboanɨ hɨfokoefendɨrɨmbo hohoanɨmondu. Ŋga ro hohoanɨmomayahɨ süŋgu wandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ra hɨfokoefe-ndɨrɨmbohünda hɨnɨŋgɨ-ndɨheamboyahɨ. Asükainda ro hohoanɨmomayahɨ süŋgu wandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ra hɨhɨndɨhe ndahamɨndɨmboyahɨ wandɨ Ape ai randafoandɨ mehu süŋgu,” mehu.
18 Ninguém ma tira de mim, mas eu de mim mesmo a dou; tenho autoridade para a dar, e tenho autoridade para retomá-la. Este mandamento recebi de meu Pai.
19 Suda ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo asükai yimbumboru yɨbobomefundɨ.
19 Por causa dessas palavras, houve outra dissensão entre os judeus.
20 Ranɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai yahomoya, “Moaruwai nendɨ ahandɨ fiambe mamaroamboani ai yare wunünümbo-wunünümboayu. Asu se nɨmboemo ahandɨ hoafɨ ra hɨmborayomoa?” mehomo.
20 E muitos deles diziam: Tem demônio, e perdeu o juízo; por que o escutais?
21 Asu bɨdɨfɨrɨ ai yahomoya, “Hoafɨ ndanana nindou moaruwai nendɨ nɨmarümbɨndɨ hoafɨyopoanɨ. Asu moaruwai nendɨ ranai ŋgɨrɨ nindou hɨmboatɨharɨndeianɨ ahei hɨmboarɨ ra aboedɨndeandɨ,” mehomo.
21 Diziam outros: Essas palavras não são de quem está endemoninhado; pode porventura um demônio abrir os olhos aos cegos?
22 Serusarem ŋgoafɨhü horombo Godɨndɨ worɨ ahandhoar-ane masei ranahambo asükai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbo si tükümefeyo. Ranɨ si ra ŋgɨsɨharɨyowambeyo tüküfe marandɨ.
22 Celebrava-se então em Jerusalém a festa da dedicação. E era inverno.
23 Ranɨyu asu Sisas ai Godɨndɨ worambe Soromonɨndɨ weindanɨ yibadɨwamɨ mahüfu.
23 Andava Jesus passeando no templo, no pórtico de Salomão.
24 Ranɨyomo asu Suda ai sɨfomo ahambo wakɨrurü nɨŋgomombo yahomoya, “Ro yimbu hohoanɨmoayefɨ hefɨ ra asu nüŋgusümboanɨ se hoafɨmandafɨmuna? Asu se Krais-ayafana yɨhoefombo weindahɨ hoafɨyafan-anɨmbo ro hɨmborɨndefosɨ,” mehomondamboyu.
24 Rodearam-no, pois, os judeus e lhe perguntavam: Até quando nos deixarás perplexos? Se tu és o Cristo, dize-no-lo abertamente.
25 Asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafɨ ra hoafɨma-yahapurɨyosɨ, ŋga asu se moai wandɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-rundɨ. Muŋgu hepünɨfeimbɨ moatükunɨ wandɨ Apendɨ ŋgɨnɨndɨnambo ratüpurayahɨ ranai ro dɨdɨmbayahɨ ra nafuiyoarandɨ.
25 Respondeu-lhes Jesus: Já vo-lo disse, e não credes. As obras que eu faço em nome de meu Pai, essas dão testemunho de mim.
26 Ŋga asu seana wandɨ sipsip ranɨ dɨborɨhɨndɨ-yomopoanɨ. Ranɨmboanemo asu se wandɨ hoafɨ anɨhondümbofe-koate-yomo arundɨ.
26 Mas vós não credes, porque não sois das minhas ovelhas.
27 Asu wandɨ sipsip ranana ro hoafɨyaheimbɨ ra hɨmborɨyeihü asu ro aheimbo fɨfɨrɨheandürananei asu ai wandɨ süŋgu hei arɨhündü.
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz, e eu as conheço, e elas me seguem;
28 Asu ro aheimbo yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo asahandürɨ ra ai ŋgɨrɨ yɨfɨndei. Asu ŋgɨrɨ nindou mamai-amboanɨ wandɨ warambeahɨndɨ hündamündündürɨ.
28 eu lhes dou a vida eterna, e jamais perecerão; e ninguém as arrebatará da minha mão.
29 Wandɨ Ape ai sipsip wandɨ ra wambo masendür-anei. Asu ai muŋguambo moatükunɨ ranahei ŋgɨnɨndɨ ŋgasünde haya ŋgɨnɨndɨ saf-ani. Asu ŋgɨrɨ nindou mamai-amboanɨ Apendɨ warambeahɨndɨ hündamündündürɨ.
29 Meu Pai, que mas deu, é maior do que todos; e ninguém pode arrebatá-las da mão de meu Pai.
30 Ape-ani asu roanahɨ roana mamanehɨ,” mehu.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Ranɨyomo asu Suda ai nɨmoei hümaründümo Sisasɨmbo pifendombo yahomombo.
31 Os judeus pegaram então outra vez em pedras para o apedrejar.
32 Ranɨyu asu Sisas ai yahuya, “Ro sɨhamumbo Apendɨ ratüpurɨ afɨndɨ nafuimehapurɨ. Asu se nɨnɨ ratüpurɨ aboedɨ ranahambo hohoanɨmo-yomondühɨyomo wambo nɨmoeinambo hɨfokoefendɨrɨmbo yahomo houmbo rawefunda?” mehuamboemo.
32 Disse-lhes Jesus: Muitas obras boas da parte de meu Pai vos tenho mostrado; por qual destas obras ides apedrejar-me?
33 Asu sɨmborɨ Suda ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Roana sɨhafɨ ratüpurɨ aboedɨ ramarowandɨ ranɨmboyefɨpoanɨ nɨmoeinambo hɨfokoefenɨnɨmbo asefɨ, ŋga wanɨ. Se moanɨ nindou yaŋgɨr-anafɨ asu Godɨmbo moaruwaimbofe hoafɨrɨrühɨ, ‘Roana God-anahɨ’ masafɨ ranɨmboanefɨ,” mehomondamboyu.
33 Responderam-lhe os judeus: Não é por nenhuma obra boa que vamos apedrejar-te, mas por blasfêmia; e porque, sendo tu homem, te fazes Deus.
34 Asükaiyu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hoafɨ nda sɨhamundɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo Bukambe ndare meŋgoro: God ai yahuya, ‘Ro sɨheimbo hoafɨmayahɨ, seana god-anei,’ meho.
34 Tornou-lhes Jesus: Não está escrito na vossa lei: Eu disse: Vós sois deuses?
35 Nindou God ai ahandɨ hoafɨ masagadürɨ ranaheimboyo ai god-anei mehondürɨ. Asu ŋgɨrɨ Baiborambeahɨndɨ hoafɨ ranana ŋgorü-süŋgunde hoafɨndo.
35 Se a lei chamou deuses àqueles a quem a palavra de Deus foi dirigida {e a Escritura não pode ser anulada},
36 Ŋga Ape aiyu ahandɨhoarɨ wambo kafoareandɨrɨ mbura, asu hɨfɨna koamarɨhendɨra makosahɨ. Ranɨmboyahɨ ro hoafɨyahühɨ, ‘Roana Godɨndɨ nɨmor-anahɨ,’ masahɨ asu nɨmboe se wambo hoafɨyomo-ndɨrühɨya, ‘Nɨmboe se Godɨmbo gogonɨmbo-rɨhaworühɨ hoafayafɨ,’ mehomoa?
36 àquele a quem o Pai santificou, e enviou ao mundo, dizeis vós: Blasfemas; porque eu disse: Sou Filho de Deus?
37 Asu ro Apendɨ ratüpurɨ ratüpurɨkoate-ndahanɨ ana, asu se wandɨ hoafɨ ra yowanɨ anɨhondümbo-ndümboemo.
37 Se não faço as obras de meu Pai, não me acrediteis.
38 Ŋga asu ro ahandɨ ratüpurɨ ratüpurɨyahanɨ se wandɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbofembo moeimbo ana, asu ratüpurɨ ranɨ yaŋgɨrɨ anɨhondümbo-ndundɨ. Rananɨmbo asu se hohoanɨmo ra ndondu hohoanɨmo-ndɨmondühɨ fɨfɨndümboemo Ape ai ro-dɨbo mam-anehɨ amarehɨ,” mehu.
38 Mas se as faço, embora não me creiais a mim, crede nas obras; para que entendais e saibais que o Pai está em mim e eu no Pai.
39 Asükaiyomo Suda ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ahambo kɨkɨhɨmündümbo yahomo houmbo ramefundɨ, ŋga asu Sisas ai aboedambo mahu.
39 Outra vez, pois, procuravam prendê-lo; mas ele lhes escapou das mãos.
40 Sisas ai asükaiyu hɨhɨrɨfi hanü Sodan hɨmo horombo Son hundürürarü randühɨ manüŋgu.
40 E retirou-se de novo para além do Jordão, para o lugar onde João batizava no princípio; e ali ficou.
41 Ai nüŋguane, nindou ranai ahambo sowana sühüsihü seiya, “Horombo Son ai moai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ratüpurɨyu. Ŋga muŋgu raranɨ-moatükunɨ hoafɨ nindou ndanahambo hoafɨmayu ranana anɨhond-ane,” masei.
41 Muitos foram ter com ele, e diziam: João, na verdade, não fez sinal algum, mas tudo quanto disse deste homem era verdadeiro.
42 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ ranɨhü ranai ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ.
42 E muitos ali creram nele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?