1 Yʉʉ Jesucristore padeojĩ́gʉ̃, jĩĩditoro manirṍ, diamacʉ̃́ wedea. Espíritu Santocã yʉʉ jĩĩrére “diamacʉ̃́rã jĩĩgʉ̃ tiii” jĩĩmasĩqui.
4 Cʉ̃́ãjã biirope jĩĩnorira niiĩya:
5 cʉ̃́ã Abraham, Isaac, Jacob pãrãmerã niinʉnʉserapʉ niiĩya;
6 Cõãmacʉ̃ Israelya põna macãrãrẽ ãñurõ tiipacári, paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríya. Cʉ̃́ã padeohéri, “Cõãmacʉ̃ Israelya põna macãrãrẽ ‘ãñurõ tiigʉ́da’ jĩĩriguere tiiríqui” jĩĩgʉ̃ mee tiia. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére diamacʉ̃́ tiiquí. “Cõãmacʉ̃ niipetira Israel pãrãmerã niinʉnʉserare beseriyigʉ”, jĩĩdʉgaro tiia.
7 Teero biiri niipetira Abraham pãrãmerã niinʉnʉserare beseriyigʉ. Cõãmacʉ̃ Abrahamrẽ jĩĩyigʉ: “Isaac pãrãmerã niinʉnʉsera mʉʉ pã́rãmerã peti niiãdacua”, jĩĩrigʉ niiwĩ.
8 Biiro jĩĩdʉgaro tiia: Cõãmacʉ̃ niipetira Abraham pãrãmerã niinʉnʉserare “yʉʉ põna niiĩya” jĩĩriqui. Abrahamrẽ “sĩcʉ̃ põnacʉtígʉdacu” jĩĩrigʉ põna dícʉ Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niicua Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ.
9 Cõãmacʉ̃ Abrahamrẽ cʉ̃ʉ̃ põnacʉtíadare maquẽrẽ wedesʉguegʉ, biiro jĩĩrigʉ niiwĩ: “Atitónorã yʉʉ atiri, Sara macʉ̃cʉtigopʉ niigõdaco mée”, jĩĩrigʉ niiwĩ.
10 Apeyé niinemoã sũcã: Too síro marĩ ñecʉ̃ Isaac nʉmocʉtiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ nʉmo Rebeca sʉdʉárirare niipacó niiyigo. Cʉ̃́ãgã Isaac sĩcʉ̃põnarã niiyira.
13 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóanoã: “Jacoré maĩwʉ̃́; Esaúpere booríwʉ”, jĩĩ jóanoã.
14 Too docare ¿deerope pʉtʉánoãdari sáa? “Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́ tiihégʉ niiqui too docare”, ¿jĩĩãdarite? Jĩĩrijããda.
15 Cõãmacʉ̃ sicatopʉra Moisére “yʉʉ bóaneõ ĩñadʉgagʉnorẽ bóaneõ ĩñagʉ̃da” jĩĩrigʉ niiwĩ.
16 Teero tiirá, marĩ ateré masĩã: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ bóaneõ ĩñadʉgarare bóaneõ ĩñaqui. Basocá basiro bóaneõ ĩñadutiri mee bóaneõ ĩñaqui. Teero biiri ãñurõ tiiré wapa mee bóaneõ ĩñaqui.
17 Teero tiiró sũcã, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉcãrẽ Cõãmacʉ̃ Faraónrẽ “tee biigʉdacu” jĩĩriguere jóanoriro niiwʉ̃: “Yʉʉ tutuarere mʉʉmena ẽñogʉ̃́da jĩĩgʉ̃, mʉʉrẽ õpʉ̃ wáari tiiwʉ́. Niipetiro macãrã yʉʉ tutuarere masĩãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiiwʉ́”, jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃.
18 Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ bóaneõ ĩñadʉgagʉnorẽ bóaneõ ĩñaqui. Cʉ̃ʉ̃ basirora ãpẽrãrẽ́ tʉodʉgáhera niirĩ tiiquí.
19 Sĩcʉ̃no yʉʉ teero jĩĩãriguere tʉogʉ́ jĩĩboqui: “Too docare Cõãmacʉ̃ basiro basocáre tʉodʉgáhera niirĩ tiipacʉ́, ¿deero tiigʉ́ cʉ̃́ãrẽ ‘wapa cʉorá niiĩya’ jĩĩbogari? Cʉ̃ʉ̃ basirora tiidutírenorẽ ‘tiiría’ jĩĩmasĩña manimícura”, jĩĩboqui.
20 Cõãmacʉ̃rẽ teenórẽ jĩĩrijãrõ booa. Teero jĩĩgʉ̃́nojã Cõãmacʉ̃rẽ “diamacʉ̃́ tiiría mʉʉjã” jĩĩãmajãgʉ̃ niiqui. Sotʉcʉrʉ weearirʉ tiirʉré weearigore “¿deero tiigó biiro baurírʉ weearĩ?” jĩĩmasĩricu.
21 Dii weegóno sicabʉrʉa niipacari, coo tiidʉgáro weemasĩco. Decomena ãñuréparʉ coo dúaadareparʉre weemasĩco. Apebʉrʉaména coo cʉoádareparʉre weemasĩco.
22 Teerora Cõãmacʉ̃cã tiiquí. Cʉ̃ʉ̃ bayiró cúare, teero biiri cʉ̃ʉ̃ tutuarere ẽñogʉ̃́da jĩĩgʉ̃, cʉ̃́ã ñañaré tiirá niipacari, teero ĩñajãqui ména. “Ñañarõ tiinóãdarapʉ niitoaya mée” jĩĩgʉ̃, teero ĩñajãqui.
23 Teero tiigʉ́ sũcã, cʉ̃ʉ̃ basirora bóaneõ ĩñarirapereja ãñurõ tiiápugʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñurére cʉoáro jĩĩgʉ̃, besetoajĩyi.
24 Marĩ cʉ̃ʉ̃ bóaneõ ĩñarã́ niiã. Marĩ judíoare, ãpẽrã́ judíoa niihẽrãcãrẽ beserigʉ niiwĩ.
25 Oseas Cõãmacʉ̃ wederiguere tee jĩĩ jóatoarigʉ niiwĩ mée:
26 Teero biiri
27 Israelya põna macãrã maquẽrẽ Isaías biiro jóarigʉ niiwĩ:
28 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora diamacʉ̃́ tiigʉ́daqui.
29 Isaías basirora tee maquẽrẽ biiro wedesʉguetoarigʉ niiwĩ:
30 Too docare ¿deerope pʉtʉánoãdari sáa? Biiro niiã: Judíoa niihẽrãpe “ateré tiirí, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ‘ãñurã́rã niiĩya’ jĩĩgʉ̃daqui” jĩĩrénorẽ tiinʉnʉ́sericua. Tiinʉnʉ́seripacara, Jesuré padeorémenape “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩnorã niicua.
31 Judíoape “Moisére dutiré cṹũrigue tiirécʉtiremena Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ ‘ãñurã́rã niiĩya’ jĩĩgʉ̃daqui” jĩĩ wãcũmiyira. Teero wãcũpacara, tee dutirébiro tiiríyira.
32 ¿Deero tiigʉ́ Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩriyiri? Cʉ̃́ãpe Jesucristore padeorípacara, Cõãmacʉ̃pe “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩrĩ tʉodʉgámiyira. “Marĩ tiirécʉtiremenape marĩrẽ ‘ãñurã́rã niiĩya’ jĩĩgʉ̃daqui”, jĩĩ wãcũmiyira. Teero tiirá, Jesús ʉ̃tãgã tiiróbiro biigʉ́re padeoríjĩrã, tiigapʉ́ dʉpotua, ñaacũmucua.
33 Tee maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóanoã: